Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117223575
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117223575.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, J., 2. Q. K., nar. X.X.XXXX,

bytom P. XXX/X, J. M., 3. O. I., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, J. M., všetci zast.: Advokátska
kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, proti žalovanému: O. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. XXX/X, J., zast.: Mgr. Štefan Palkovič - advokát, s.r.o., so sídlom Prievozská 1,
Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že nehnuteľnosti - pozemky registra „C“ parc.č. XX/X záhrady o výmere 473 m2, parc.č. XX/
X záhrady o výmere 302 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, parc.č. XX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 zapísané na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade

J. M., katastrálny odbor pre obec J., kat.úz. J. patria do dedičstva po nebohom B. I., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, J. v podiele 1/1.

II.Súd priznáva žalobcom v 1.- 3. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný žalobcom
zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 26.6.2017 domáhali určenia, že nehnuteľnosti - pozemky
registra „ C“ parc.č. XX/X záhrady o výmere 473 m2, parc.č. XX/X záhrady o výmere 302 m2, parc.č. XX/

X zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
30 m2 zapísané na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálny odbor pre
obec J., kat.úz. J. patria do dedičstva po nebohom B. I., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy
bytom C. XXX/XX, J. v podiele 1/1. Žalobu odôvodnili tým, že podľa skutočného užívania aj podľa
dokladov preukazujúcich vlastníctvo mal byť výlučným vlastníkom B. I., ktorého právnymi nástupcami
sú žalobcovia.

2.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že trvá na písomne podanej žalobe aj vyjadreniach.
Poukazoval na zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Žalobcovia musia
byť uvedení všetci dedičia po poručiteľovi ak sa jedná o petit, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
z dedičského rozhodnutia po nebohom B. I. je zrejmé, že žalobca v 1. rade je závetným dedičom
poručiteľa. Nehnuteľnosti boli poručiteľom po celý čas od začiatku jeho držby užívané a v tomto
užívaní nebol nikým rušený. Sú to pozemky, na ktorých si poručiteľ postavil dom, hospodársku budovu,
zasadil stromy, vykopal studňu, pozemky ohradil tehlovým plotom, ktorý je tam až doteraz. Uvedené

nehnuteľnosti v PKV XXX pre kat. úz. C. vlastnili vlastníci, ktorí boli zároveň rodinnými príslušníkmi.
Kúpnou zmluvou z r. 1963 I. I., B. I. a Q. Y. previedli svoje podiely na obidvoch parcelách teda XX/X
aj XX/X na poručiteľa B. I.. Kúpna zmluva mala všetky náležitosti, právny úkon za Q. Y. bol schválený
súdom. Jediný podiel 2/8-iny na obidvoch nehnuteľnostiach touto zmluvou nepreviedla O. K. - starámama O. C. teda žalovaného, avšak následne aj tieto 2/8-iny nadobudol poručiteľ a to vyvlastnením 2/8
na parc. XX/X. K zvyšným 2/8-inám na parc. XX/X uvádzal, že aj tieto nadobudol poručiteľ keď došlo k
dohode medzi O. K., ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou na parc. XXXX/X a XXXX/X, v tom čase v

PKV XXX a medzi Q. I. - bratom poručiteľa a následne aj poručiteľom, keď došlo k dohode, že podiely
na pozemkoch XXXX/X a XXXX/X zapísané na Q. I. v 1/4-ine a Q. Y. v 1/4-ine, nadobudne O. K. a
podiely na parc. XX/X nadobudne poručiteľ a parc. XXX/X túto nadobudne Q. I.. Q. I. na pozemku XXX/
X vlastnil dom a touto dohodou došlo k úplnému vysporiadaniu vlastníctva k parc. XX/X, čo je súčasťou
tejto žaloby, tak k parc. XXX/X, ktorú nadobudol Q. I. ako aj k pozemkom XXXX/X a XXXX/X, ktoré

nadobudla pavlína K. a v súčasnosti na týchto pozemkoch má postavený rodinný dom I. I. - vnučka
O. K. a sestra žalovaného. Odkedy si poručiteľ na týchto nehnuteľnostiach postavil dom a ohradil tieto
nehnuteľnosti, nebol až do svojej smrti rušený pri užívaní týchto nehnuteľností a to ani O. K., ani jej
dcérou M. C. teda matkou žalovaného a prakticky až list od žalovaného bol prvým dokladom po dlhej
dobe, ktorý spochybňoval vlastnícke právo žalobcu. Stav nerušeného užívania by vedela potvrdiť celá
rodina, právni nástupcovia po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch parc. XX/X a XX/X a celá obec,

resp. obyvatelia obce J.. Vlastníctvo poručiteľa nebolo zapísané v PKV, v katastri nehnuteľností, nemôže
to byť na ťarchu poručiteľa, nakoľko poručiteľ sa domnieval že je vlastníkom. Poručiteľ nebol právne
vyštudovaný, právne zdatný, mal za to, že má svoje vlastníctvo v poriadku a keď sa zistilo, že tomu tak
nie je, bol už starý a problém bol aj v tom, že spoluvlastníctvo na týchto pozemkoch mal aj žalovaný,
ktorý sa svojho spoluvlastníctva začal domáhať a teda zápis vlastníctva na poručiteľa už nebol možný.

O. K. vlastnila podiel 2/8 na parc. č. XX/X a XX/X. Žalovaný vlastní 1/2, je to preto tak, že O. K. v r. 1976
zdedila podiely po Q. Y.. A M. C. - matka žalovaného dedila 1/2-icu. A tak sa dedila 1/2-ica. Jednalo sa
o ten istý podiel, ktorý prededila O. K. a ten istý podiel ktorý zmluvou v r. 1963 prešiel na poručiteľa.
Dodatok bol napísaný 7 rokov po podpise zmluvy, zmluva je z r. 1963, dodatok bol napísaný v r. 1970.
V čase uzatvárania a podpisovania kúpno-predajnej zmluvy I. I. ešte žila, zmluvu podpísala. V dodatku

je uvedené, že jedna z predávajúcich I. I. zomrela a P., rod. Z. teda manželka poručiteľa nemá námietky
voči zmluve. Viac sa k tomu nevie vyjadriť, len gramatickým výkladom k dodatku, ten však nerobí zmluvu
neplatnou. Poručiteľ mal za to že táto kúpna zmluva je platná aj účinná, o čom svedčí ten fakt, že
si na týchto pozemkoch začal stavať dom aj ho postavil, vopred požiadal o stavebné povolenie, teda
rozhodnutie o prípustnosti stavby, keby nebol mal vlastnícke právo k týmto pozemkom ,tak by na nich

nemohol stavať. Tak ako je uvedené v bode 7 kúpnej zmluvy z r. 1963 zamýšľajú na tomto pozemku
postaviť rodinný domček a aj preto boli tieto nehnuteľnosti prevedené na poručiteľa.

3.Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že je vnuk B. I., na pozemkoch žije odmalička, teda 42
rokov, pozemky sú ich, každý to vedel, že je to ich. Nikto nechodil s tým, že prečo to užívajú. Až potom sa

ozval žalovaný, že pozemky zdedil, asi v r. 2009. Do tej doby sa nikto nikdy neozval. Vie z rozprávania
starého otca, že pozemky vymenili, chybu spravil v tom, že si nedal pozemky napísať na seba. Sestra
žalovaného má postavený dom na ulici O., tieto pozemky vymenili prastarí rodičia Q. I., zamenili ich
s pozemkami na O.. Všetky ostatné pozemky sa dali dohromady. Nie všetky pozemky boli zamieňané,
niečo bolo nadobudnuté aj kúpnou zmluvou. Na druhej strane, s ktorou boli pozemky zamieňané, bola

O. K.. Mali tam postavený murovaný plot, záhradu, obrábali to. O nárokoch žalovaného nevedel, v tom
čase žila ešte jeho mama, nikto za nimi nechodil a nebol.

4.Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že jej rodičia boli B. I. a P. I.. Začali v J. na C. XXX
stavať dom, bolo to niekedy v 60-tych rokoch, na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Otec spomínal, že časť pozemkov odkúpil, časť vyvlastnil a časť bola nevysporiadaná. Riešil to spolu
so svojím bratom Q. I., vymenili pozemok s O. K. to bola ich teta, teda otcovej mamy sestra. Došlo k
výmene pozemkov za ich pozemok s pozemkami na O., z počutia vie, že pozemky sa vymenili a že už
je to v poriadku. Žiadne spory, žiadne komplikácie neboli. Rodičia aj oni boli v tom, že je to ich. Otec
vykopal studňu, postavil múry. Nikto sa nič neozval. Normálne vychádzali a zdravili sa aj s mamou a

sestrou žalovaného, s bratom mamy žalovaného mali dobré vzťahy. Rodiča nehnuteľnosti užívali odkedy
tu postavili dom až do ich smrti, mama zomrela v r. 2010 a otec zomrel v r. 2013. Nehnuteľnosti užívala
aj ona do r. 1987. Užíval ich aj žalobca v 1. rade, býval tam a býva tam až doteraz. Žalobca 1 užíval
nehnuteľnosti od svojho narodenia v r. 1977 až doteraz. Žalovaný sa ozval asi pred 6-7 rokmi, začal s
tým, že je to jeho, že to má zapísané na katastri, že je to jeho pozemok, že to zdedil po mame.

5.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných podaní t.j.
vyjadrenia k žalobe a vyjadrenia k stanovisku žalobcu. Na žalovaného pozemky nikto nepreviedol, ale
na neho prešli zo zákona a to dedením. Poručiteľ a jeho právni nástupcovia sa žalobou domáhajú svojichpráv k pozemku po viac ako 50-tich rokoch. Uvedené nesvedčí o dobromyseľnosti poručiteľa a jeho
právnych nástupcoch. A táto skutočnosť je na ťarchu poručiteľa a rovnako žalobcu. O nárokoch, ktoré
vzniesli žalobcovia, sa žalovaný dozvedel až v r. 2011, kedy sa domáhal svojich spoluvlastníckych práv k

pozemku. Skutočnosť, že žalovaný trpel a trpí užívanie pozemku žalobcom v 1. rade neznamená, že by
išloodobromyseľnosťnastranežalobcu.Kúpnazmluva nikdyneslúžilaakoprávnytitulaniksúčasnému
spoluvlastníckemu podielu žalobcu. Uvedená skutočnosť rovnako nepreukazuje, že by poručiteľ alebo
jeho právni nástupcovia mohli byť dobromyseľní o tom, že vlastnia pozemok. Skutočnosť, že poručiteľ
postavil dom neznamená, že mal k pozemku platný právny titul, resp. že by bol jeho vlastníkom v celosti.

6.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol dedením po svojej matke M. C.. Keď si
zisťoval a kontroloval dedičské rozhodnutie a zisťoval všetky pozemky čo zdedil, zistil, že časť pozemku
sa nachádza v intraviláne. Stretol sa s B. I. - poručiteľom a B. I. - synom Q. I.. Prekonzultovali to a
vyjadril sa tak, že je ochotný im to predať. B. I. sa vyjadril tak, že starká O. K. im to nechcela predať,
ospravedlňoval sa za to ako to urobili. Pripravila sa aj zmluva, ale oni sa potom rozhodli, že to neodkúpia,

začalo sa také naťahovanie medzi nimi. Čo sa týka užívania pozemku, on, ani jeho právni predchodcovia
to neužívali, prečo sa k pozemku nehlásila mama, stará mama, to uviesť nevie. K zámene pozemkov
sa vyjadriť nevie. Jeho sestra I. I. má postavený dom na ulici O..

7.Svedok B. I. na pojednávaní uviedol, že sa jedná o nehnuteľnosti, v minulosti došlo k zámene

pozemkov, bolo to niekedy v r. 1974, či sa spisovali nejaké písomnosti uviesť nevie, to bolo medzi nimi.
Stará matka žalovaného O. K. vlastnila pozemok tam kde má postavený dom sestra žalovaného, aj oni
tam vlastnili polovicu pozemku, teda v priestoroch kde býva sestra žalovaného, myslí tým Q. I., boli to
nehnuteľnosti po I. I., rod. Y. po starej mame. O. K. a I. I. boli sestry. Vie, že na pozemky si robí nárok
žalovaný, teda na časť pozemku tam, kde teraz býva žalobca v 1. rade. Na základe čoho si uplatňuje

nárok to nevie. Po zámene v r. 1974 užíval starý otec žalobcu 1 pozemky v tých priestoroch kde začal
stavať dom. O. K. užívala pozemky na ľavej strane od krčmy. Rodičia Q. I. a B. I. boli B. a I. I., bývali ba
parc.č. XXX/X. B. I. začal stavať dom tam kde teraz býva žalobca 1, bolo to niekedy v 60-tych rokoch.
Starí rodičia mu pozemok dali. Do domu sa nasťahoval keď dom postavili B. I. s manželkou a ich deti
O. a Q.. Po postavení domu pozemok ohradili, je tak ako je to teraz, nikto nemal voči tomu námietky, k

zámene došlo neskôr ako bol postavený dom, O. K. vychádzala s rodinou I. dobre. Deti O. K. boli E. a
M., aj s nimi rod. I. dobre vychádzala. Spory ohľadne domu kde on býva a domu kde býval B. I. neboli.
Keď došlo k zámene hovorili B. I., aby si dal pozemky do poriadku, on len mykol plecami, nevie uviesť
kedy to bolo. Bolo to po r. 1974 a nevie kedy zomrel. Keď dedil podiel 3/8-iny nevedel aké sú to parcely.
V r. 2012 prevádzal podiel na žalobcu 1, patrilo im to.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ich právnych zástupcov, svedkov,
oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, výpisom z LV č. XXX, rozhodnutím o vyvlastnení,
rozhodnutím o povolení stavby, uznesením, kúpno-predajnou zmluvou, osvedčením o dedičstve, PKV
XXX, vyjadrením žalovaného, osvedčením o dedičstve, D 3672/92, D 1633/76, odpoveďou na výzvu,

návrhom na vyporiadanie nehnuteľností, vyjadreniami, stanoviskom žalobcu, stanoviskom žalovaného,
dokladmi zaslanými žalobcom a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca v 1. rade a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností každý z nich v podiele 1-
ica, zapísaných na LV č. XXX, obec J., kat. úz. C. - pozemky registra C, parc. č. XX/X, záhrady o

výmere 473m2, parc. č. XX/X, záhrady o výmere 302m2, parc. č. XX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere
149m2, parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30m2. O uvedených skutočnostiach svedčí
predložený LV č. XXX.

Pôvodne boli nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX, kat. úz. C. ako parc. č. XX/X záhrada intravilán o

výmere 716m2 a parc. č. XX/X záhrada intravilán o výmere 238m2, ako podielový spoluvlastníci boli
zapísaní I. I. v podiele 2/8-iny, Q. Y. v podiele 2/8-iny, O. K. v podiele 2/8-iny, B. I. v podiele 1/8-ina a I.
I. v podiele 1/8-ina. Uvedené skutočnosti vyplývajú z predloženej PKV č. XXX. I. I. a B. I. boli prastarí
rodičia žalobcu 1, Q. Y. bol prastrýko a O. K. bola stará matka žalovaného.

Dňa 3.6.1963 bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva, predávajúcimi boli I. I., Q. Y. zastúpený B. I., B.
I. st. a kupujúcim bol B. I. ml.. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX parc. č.
XX/X a XX/X, konkrétne podiely predávajúcich 2/8-iny I. I., 2/8-iny Q. Y., a podiely 1/8 a 1/8 B. I. st. a I.
I., B. I. ml. sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 6/8-ín.B. I. začal s výstavbou rodinného domu, predložené bolo rozhodnutie o prípustnosti stavby vydané
Okresným národným výborom - odbor výstavby v Nitra č. Výst. 1080/66 zo dňa 25.2.1966.

Nakoľko nebol vysporiadaný podiel 2/8-iny od O. K. k predmetným nehnuteľnostiam, požiadal B. I. o
vyvlastnenie pozemku, o čom svedčí Rozhodnutie o vyvlastnení Okresného národného výboru - odbor
výstavby č. Výst. 296/67 zo dňa 22.6.1967, ktorým bol vyvlastnený v prospech B. I. pozemok v kat. úz.
J., C., vo vl. XXX, z parc.č. XX/X o výmere 59,50m2 od O. K. za finančnú náhradu.

Čo sa týka pozemku parc. č. XX/X a tam uvedeného spoluvlastníckeho podielu 2/8-iny O. K., došlo
k zámene pozemkov, konkrétne za spoluvlastnícke podiely na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č.
XXXX/X, ktoré nadobudla O. K., kde si aj postavila dom, ktorý v súčasnosti vlastní I. I., sestra žalovaného
a vnučka O. K.. Uvedenú zámenu potvrdili žalobcovia 1,2, svedok B. I. a nepriamo aj žalovaný, keď
potvrdil, že jeho sestra I. I. má postavený dom na ulici O., jeho matka M. C., rod. K., nar. X.X.XXXX,

zomr. X.X.XXXX bývala na adrese J., O. XXX/XX.

Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nehnuteľnosti zdedil po svojej matke M. C., predložil osvedčenie
o dedičstve sp. zn. 22D/1731/2006, Dnot 214/2006 zo dňa 11.4.2007 z ktorého vyplýva, že žalovaný
zdedil po M. C., rod. K., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom J., O. XXX/XX, zapísaných

na LV č. XXX, obec J., kat. úz. C. - pozemky registra C, parc. č. XX/X, záhrady o výmere 473m2, parc.
č. XX/X, záhrady o výmere 302m2, parc. č. XX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 149m2, parc. č. XX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30m2, v podiele 4/8-iny.

Ďalej predložil rozhodnutie Okresného súdu Nitra vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke O. K.,

zomr. XX.X.XXXX, sp. zn. D 3672/92, Dnot 726/93 z ktorého vyplýva, že právnou nástupkyňou po nej
bola jej dcéra M. C. a predmetom prejednania boli nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX, parc. č. XX/
X, XX/X v 2/4-inách.

Ďalej predložil rozhodnutie Štátneho notárstva v Nitre vo veci prejednania dedičstva po Q. Y., zomr.

XX.X.XXXX, sp. zn. D 1633/76 z ktorého vyplýva, že predmetom prejednania boli nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XXX, obec J., kat. úz. C. - pozemky registra C, parc. č. XX/X, záhrady o výmere
473m2, parc. č. XX/X, záhrady o výmere 302m2, parc. č. XX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 149m2,
parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30m2. Nehnuteľnosti po ňom zdedila O. K..

V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu vždy užíval len právny predchodca
žalobcov B. I. so svojou rodinou, ktorý si tu postavil v 60- rokoch dom, užíval ho až do svojej smrti v roku
2013, nehnuteľnosti užívala aj jeho dcéra - žalobkyňa v 2. rade do r. 1987, užíval ich aj žalobca v 1. rade,
tam býva od svojho narodenia v r. 1977 až doteraz. Žalovaný potvrdil, že nehnuteľnosti on sám nikdy
neužíval, ani jeho matka M. C., ani jeho stará matka O. K.. Právny predchodca žalobcov, ani jeho právni

nástupcovia v užívaní nikdy rušení neboli, až do roku 2009, kedy sa ozval žalovaný, že pozemky zdedil.

Medzi stranami sporu prebiehala komunikácia ohľadne usporiadania podielového spoluvlastníctva,
svedčia o tom listy z roku 2011, k dohode nedošlo.

Z potvrdenia obce Žitavany vyplýva, že B. I. a P. I., rod. Z. boli stavebníkmi a nepretržite užívali
nehnuteľnosť - rodinný dom na parc.č. XX/X súp.č. XXX, záhradu parc.č. XX/X a XX/X, nehnuteľnosť
bola vydaná do užívania v roku 1967. Platiteľom dane z nehnuteľností bol do roku 2013 B. I., od roku
2013 žalobca v 1.rade.

Z potvrdenia Y. L. vyplýva, že dom súp.č. XXX s pozemkami užíval B. I. s manželkou P. I. a deťmi, jeho
vnuk - žalobca v 1.rade užíva tento dom s pozemkami od svojho narodenia doteraz. Po celý čas užívali
nerušene tieto nehnuteľnosti.

Z potvrdenia Q. R. vyplýva, že dom súp.č. XXX/XX s pozemkami užíval B. I. s manželkou P. I. a deťmi,

dom postavil B. I., jeho vnuk - žalobca v 1.rade užíva tento dom s pozemkami od svojho narodenia
doteraz nerušene.9.Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje

(pri určení vlastníctva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP) .

Podľa § 129 ods.1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. OZ, do doby podľa odseku1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 OZ, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.

10.V prvom rade sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže v prípade podanej
žaloby sa jedná o určovaciu žalobu, kedy žalobcovia sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva. Súd ako prvé skúma naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe, pretože
základným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu, jeho záujem na tom, aby
bolvyhovujúcirozsudokprenehopoprávnejstránkevýznamný,abymalzmysel.Žalobcamusínaliehavý
právny záujem na určení preukázať, pretože v predmetnej veci naliehavý právny záujem nevyplýva z
osobitného predpisu, ktorými sú Exekučný poriadok , zákon č. 233/1995 Z.z. a Zákon o konkurze a

reštrukturalizácii,zákonč.7/2005Z.z.Súddospelkzáveru,žežalobcoviamajúnaliehavýprávnyzáujem
na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami
sporu, keď žalobcovia tvrdia, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom ako vlastník sporných
nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný, tento stav objektívnej neistoty nemožno iným
právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne postavenie žalobcov je tak neisté a

ohrozené.

11.K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov súd uvádza, že s poukazom na
rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo/120/2009 sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie, že
určitý majetok mal patriť do dedičstva poručiteľa, všetci jeho dedičia, alebo ich právni nástupcovia, tzv.

nerozlučné spoločenstvo dedičov. S poukazom na rozsudok NS SR sp.zn.2 Cdo 26/2011 súd uvádza, že
ak zanechal poručiteľ závet, je potrebné považovať za účastníkov dedičského konania vedľa závetných
dedičov a neopomenuteľných dedičov /§ 497 OZ/ a ďalšie osoby, ktorým dedenie zo zákona patrí /§
473 OZ/. To potom znamená, že aktívne legitimovanými na podanie žaloby, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, sú všetci dedičia poručiteľa , ktorí tvoria nerozlučné spoločenstvo, konkrétne žalobca 1 ako

závetný dedič a žalobcovia 2,3 ako zákonní dedičia. Práve s poukazom na nerozlučné spoločenstvo
dedičov, musí byť žalobcom aj žalobca v 1. rade bez ohľadu na to, či je ako podielový spoluvlastník
zapísaný na liste vlastníctva. S poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo/655/2001 je možné,
aby aj vlastník zapísaný na liste vlastníctva mal naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenievlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastníkom v zmysle údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností práve v prípade, ak je jeho nadobudnuté vlastnícke právo kvalifikovane spochybňované
a ak pri tom nie je daný dôvod na podanie žaloby na plnenie, ak by bez toho určenia bolo ohrozené

právo žalobcu alebo by sa jeho postavenie bez tohto určenia stalo neistým.

12.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcov B. I. nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - k podielu 6/8 - ín na parc.č. XX/X a XX/X kat.úz. C. na základe
Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 3.6.1963. V tom čase platil Stredný Občiansky zákonník č. 141/1950Zb.

Zákon č. 141/1950 Zb. platný na území Slovenska od 1.1.1951 umožňoval nadobudnutie vlastníctva k
nehnuteľnostiam na základe zmluvy s poukazom na ustanovenie §111, konkrétne podľa § 111 ods. 1 sa
vlastníctvo k veciam, teda aj k nehnuteľným veciam, nadobúda samotnou zmluvou. Od jeho účinnosti
už podmienkou prevodu nebolo odovzdanie nehnuteľnej veci cestou intabulácie do pozemkovej knihy
tak, ako to bolo podmienkou za obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.1.1950. Právne
vzťahy k nehnuteľnostiam sa aj za účinnosti tohto Stredného občianskeho zákonníka naďalej zapisovali

do pozemkovej knihy /zápisy boli úplne zastavené až zák. č. 22/1964 Zb. od 1.4.1964/, ale tieto
zápisy nemali už konštitutívny charakter. K prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam však podľa § 40
ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka bola potrebná písomná forma. Kúpnopredajný zmluva zo dňa
3.6.1963 bola uzatvorená písomne, teda podmienka písomnej formy bola splnená. Zmluva bola platná a
účinná, nakoľko obsahovala podstatné náležitosti, ktorými boli podľa vtedy platného práva predmet kúpy

a kúpna cena - predmet kúpy bol jasne definovaný v bode1. Zmluvy a kúpna cena v bode 2. Zmluvy.
Zmluva obsahuje aj privolenie Okresného národného výboru Nitra k prevodu nehnuteľností podľa §
1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. zo dňa 26.8.1963. Súd povolil opatrovníkovi nesvojprávneho Q. Y., B.
I., uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu, ktorú uzatvoril dňa 3.6.1963, ktorý je vlastníkom 2/8 nehnuteľností
parc.č.XX/XaXX/Xkat.úz.J.,svedčíotompotvrdeniaokresnéhosúduNitranazmluvezodňa4.9.1963.

B. I. podpísal zmluvu za nesvojprávneho Q. Y., takže súd sa nestotožňuje s argumentom žalovaného,
že Q. Y. zmluvu nepodpísal, pretože ju za neho podpísal jeho opatrovník. Ďalej je na zmluve dopísaný
Dodatok zo dňa 28.12.1970, podľa ktorého účastníci zmluvy zistili, že predávajúce I. I. zomrela a jej
podiel bol prevedený na kupujúceho B. I. ml. v dedičskom konaní D 1152/69, manželka kupujúceho
P., rod. Z. nemá námietky proti obsahu tejto zmluvy. Tento dodatok nemá žiadny vplyv na platnosť

kúpnopredajnej zmluvy, zmluva je z roku 1963, v tom čase I. I. žila, kúpnu zmluvu podpísala, dodatok
je z roku 1970.

13.Čo sa týka podielu 2/8 na parc.č. XX/X, vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti právny predchodca
žalobcov B. I. nadobudol dňom 20.8.1967, kedy nadobudlo právoplatnosť Rozhodnutie o vyvlastnení

vydané Okresným národným výborom - odbor výstavby č. Výst. 296/67 zo dňa 22.6.1967, ktorým bol
vyvlastnený v prospech B. I. pozemok v kat. úz. J., C., vo vl. XXX, z parc.č. XX/X o výmere 59,50m2
od O. K. za finančnú náhradu. V tom čase už platil Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Podľa § 133
OZ účinného v roku 1967 sa vlastníctvo okrem iného nadobúdalo aj rozhodnutím štátneho orgánu a
práve o takéto rozhodnutie ide v prejednávanej veci, pričom vlastníctvo sa nadobúda dňom určeným v

rozhodnutí, ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 135 OZ
účinného v roku 1967. Pod štátnym orgánom má Občiansky zákonník na mysli správny orgán, teda
orgán miestnej a štátnej správy a v minulosti ním bol aj Okresný národný výbor. Príkladom nadobudnutia
vlastníckeho práva rozhodnutím správneho orgánu je rozhodnutie vydané v konaní o vylastnenie tak
ako je tomu v prejednávanom spore.

14.Čo sa týka podielu 2/8 na parc.č 97/1 po O. K., tu súd dospel k záveru, že vlastnícke právo k tejto časti
pozemku nadobudol právny predchodca žalobcov vydržaním. Otázka vydržania v občianskom práve na
Slovensku bola a je riešená rôzne v závislosti od času úpravy. Podľa Uhorského obyčajového práva
platného na Slovensku do roku 1950 vydržaním vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal

nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju, pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému za
splnenia podmienky, že došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že
sa stal vlastníkom a tieto nehnuteľnosti mal v príslušnú, zákonom ustanovenú dobu 32 rokov v držbe.
Občiansky zákonník č. 141/1950 v § 115 § 116 (tzv. Stredný OZ) upravoval vydržanie takým spôsobom,
že vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po

dobu 10 dokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol
dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť sa vyžadovala
už na začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že
nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bezprávneho dôvodu alebo vedel, žepatrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá;
opak sa musel preukázať. V zmysle ust. § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145tzv. Stredného OZ z
roku 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec

po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba medzi manželmi a iba pri nescudziteľných veciach,
ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali.
Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí;
v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a
že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť,

že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (viď R 8/1991 ). Pre započítanie
uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie§ 865 ods. 3
(zák. č. 131/1982 Zb.), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 01. 04. 1964, so súčasným odkladom
možnosti vydržania až od 01. 04. 1984, ako aj ust. § 872 ods. 6 (zák. č. 509/1991Zb.), umožňujúce
oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal
pozemok nepretržite v držbe aj pred 01. 01. 1992.Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b) držba musí byť oprávnená,
c)držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
Občiansky zákonník č.40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb, teda

do 1.4.1983 neupravoval, uvedená novela v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila vydržanie s
možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983, s tým, že tento čas sa
neskončilskôrnež1.4.1984,prezapočítanieuplynulýchdôbdo nepretržitejvydržacejdobyjevýznamné
intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 /§ 507a ods. 3 zák.č. 131/1982 Zb./ umožňujúce započítať
aj čas pred 1.4.1983 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ustanovenie

§ 872 ods. 6 /zák.č. 509/1991 Zb./, umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku
započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992. V
predmetnej veci právny predchodca žalobcov splnil všetky podmienky pre vydržanie - jednalo sa o
spôsobilý predmet vydržania, nakoľko v prípade pozemkov sa jednalo a záhrady a zastavané plochy
a nádvoria a tie sú spôsobilým predmetom vydržania, držba bola oprávnená, pretože došlo k zámene

pozemkov, čo sa týka pozemku parc. č. XX/X a spoluvlastníckeho podielu 2/8-iny O. K., došlo k zámene
pozemkov, konkrétne za spoluvlastnícke podiely na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X,
ktoré nadobudla O. K., kde si aj postavila dom, ktorý v súčasnosti vlastní I. I., sestra žalovaného a vnučka
O. K.. Uvedenú zámenu potvrdili žalobcovia 1,2, svedok B. I. a nepriamo aj žalovaný, keď potvrdil, že
jeho sestra I. I. má postavený dom na ulici O., jeho matka M. C., rod. K., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX

bývala na adrese J., O. XXX/XX. Žiadne dôkazy, že k zámene pozemkov nedošlo produkované neboli,
žalovaný sa vyjadril tak, že o zámene pozemkov nič nevie, a tak súd považoval za preukázanú
uzatvorenú zámennú zmluvu, ku ktorej došlo podľa svedka až po tom, čo si B. I. postavil dom, žalobcovia
a svedok uvádzali rok zámennej zmluvy 1974. Nehnuteľnosti právny predchodca žalobcov užíval ako
svoje vlastné v celosti, bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti v celosti aj patria, svoju dobrú vieru

odvíjal od zámennej zmluvy, pre oprávnenú držbu a dobromyseľnosť stačí, aby tu bol domnelý právny
dôvod, teda ide o to, aby bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny
titul patrí. Právny predchodca žalobcov vzhľadom na zámennú zmluvu bol v presvedčení, že mu aj tento
podiel 2/8 na parc.č. XX/X patrí, postavil si tu rodinný dom, nehnuteľnosť užíval v celosti až do svojej
smrti. Čo sa týka plynutia zákonom stanovenej vydržacej doby, tá začala plynúť v roku 1974. Ako už bolo

uvedené OZ č. 40/1964 Zb. vydržanie a držbu neupravoval. Držba sa stalo súčasťou právneho poriadku
ažzákonomč.131/1982Zb. Prezapočítanieuplynulýchdôbdo nepretržitejvydržacejdobyjevýznamné
intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 /§ 507a ods. 3 zák.č. 131/1982 Zb./ umožňujúce započítať
aj čas pred 1.4.1983 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ustanovenie
§ 872 ods. 6 /zák.č. 509/1991 Zb./, umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku

započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992. To
potom znamená, že k vydržaniu zo strany právneho predchodcu žalobcov došlo k 1.1.1992. Po uplynutí
vydržacej doby sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 2/ - in k parc.č XX/X.

15.K obrane žalovaného, že nehnuteľnosti nadobudol dedením po svojej matke k čomu predložil

dedičské rozhodnutia súd uvádza, že síce v ustanovení § 486 OZ je uvedené, že kto dobromyseľne
niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby
to bol nadobudol od oprávneného dediča. Toto však nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože
predmetom dedenia po O. K. bol majetok, ktorý jej nepatril, nebol v jej vlastníctve a preto nemoholtvoriť dedičstvo, preto po nej nemohla dediť tento majetok matka žalovaného M. C. a žalovaný nemohol
tento majetok dediť po svojej matke a to z dôvodu, že poručiteľka O. K. ku dňu svojej smrti v roku 1983
tento majetok už nevlastnila. Žalovaný argumentoval tým, že B. I. bol nedbalým vlastníkom a mal

by niesť vyššie riziko pričom poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.
marca 2016, podľa ktorého „ Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné
hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu

a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa

nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po
zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ Uvedené však podľa názoru súdu nie je možné
aplikovať v predmetnej veci, pretože za nedbalého vlastníka možno považovať v zásade toho, kto sa
k vlastníctvu veci stavia ľahostajne. Nestará sa o skutočný stav držby, ktorý môže reálne odporovať
právnemu stavu, nenamieta proti nemu, nezaujíma sa o svoje vlastníctvo a nestará sa o nehnuteľnosti,

čo nie je prípad právneho predchodcu žalobcov, ktorý časť nehnuteľností nadobudol kúpnou zmluvou,
časť vyvlastnením a časť vydržaním, pričom v prípade kúpnej zmluvy a vyvlastnenia sa nevyžadoval
žiadny ďalší úkon, nebol potrebný zápis do pozemno-knižnej vložky. Žalobca sa o nehnuteľnosti staral
a užíval ich, čo v konaní nie je sporné a v jeho prípade nemôžeme hovoriť o tom, že by stratil svoje
vlastníctvo ako nedbalý vlastník, že by svojou nedbanlivosťou zapríčinil napríklad o to, že prestal

byť vlastníkom svojej nehnuteľnosti. Je pravda, že vlastníctvo právneho predchodcu žalobcov nebolo
zapísané v pozemno-knižnej vložke, ani v liste vlastníctva, avšak domnieval sa, že je vlastníkom, mal
za to, že má svoje vlastníctvo v poriadku, spoluvlastníctvo na týchto pozemkoch mal aj žalovaný, ktorý
sa svojho spoluvlastníctva začal domáhať a teda zápis do listu vlastníctva na právneho predchodcu
žalobcov už nebol možný.

16.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalobcovia, keďže
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane,

teda žalovanému a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného
zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257
CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a
o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.