Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618201223
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4618201223.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr.VieryKoscelanskejaJUDr.ErikyMadarászovejvsporežalobkýň:1/rade:U.P.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, X. a v 2/ rade: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, I. T., obe zastúpené:
AdvokátskakanceláriaJUDr.JanaUhrinovás.r.o.,advokátkasosídlomBezručova1,Bratislava,IČO:52
424944,protižalovanej:X.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.XXX/XX,X.,zastúpená:JUDr.ĽubomírKišac,

advokát so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súd Topoľčany, č. k. 6C/27/2018-170 zo dňa 28.02.2020 v spojení s opravným
uznesením č. k. 6C/27/2018-223 zo dňa 28.07.2020 a s opravným uznesením č. k. 6C/27/2019-229 zo
dňa 29.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým priznal žalobkyniam v 1/ rade
a 2/ rade voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam v 1/ a 2/ rade priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že U. X., nar. XX.XX.XXXX bol v deň svojej smrti dňa
XX.XX.XXXX vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. V. P., a to parc. reg. ,,C“ evidované

na katastrálnej mape par. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria a o výmere XXXmX, parc. reg. ,,C“
č. XXX/XX záhrady o výmere XXXX mX a rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. reg. ,,C“
parc. č. XXX/X, vedené na LV č. XXX C. úradom O., katastrálny odbor. Zároveň priznal žalobkyniam
v 1/ a v 2/ rade voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 38 ods. 1,,2, § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v čase uskutočnenia právneho úkonu spísania
darovacej zmluvy dňa 14.08.2017, konal U. X. v duševnej poruche demenciou pri Alzheimerovej chorobe
stredne ťažkého stupňa, ktoré ochorenie ho robilo neschopným na právny úkon, pretože nemohol v
plnej miere pochopiť obsah a následok úkonu. Takýto právny úkon je absolútne neplatný. Na základe
uvedeného k platnému prevodu vlastníckeho práva nebohého darcu, titulom darovania k predmetným
nehnuteľnostiam z nebohého darcu na žalovanú nedošlo. O trovách rozhodol v súlade s ust. 255 ods.

1 CSP priznal žalobkyniam v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o nároku na náhradu trov konania podala v zákonnej lehote
odvolanie žalovaná. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietala, že súd nedostatočne vyhodnotil okolnosti prípadu, za ktorých došlo k
uzavretiu darovacej zmluvy s vecným bremenom a aj keď vyhovel žalobe v merite veci, mal vzhľadom

na okolnosti prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré podľa jej názoru boli naplnené, aplikovať
pri rozhodovaní o trovách konania ust. 257 CSP a náhradu trov konania žalobkyniam mal nepriznať.Žalovaná bola toho názoru, že v danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
videla v neprimeranej tvrdosti rozhodnutia o trovách, ktoré považuje za nespravodlivé; v povahe a
okolnostiach sporu ( predmetný spor nezapríčinila), v osobných pomeroch žalovanej. Poukázala na to,

že výsledok tohto súdneho konania závisel od posúdenia prejudiciálnej otázky, ktoré posúdenie záviselo
od znaleckého dokazovania, ktoré iniciovala strana žalobkýň a ktorého závery nemohol nikto dopredu
predpokladať. Dôvodila, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy U. X. chápal význam tohto právneho
úkonuatentoprávnyúkonvyjadrovaljehovôľuabolzjehostranyvyjadrenímvďakyzaopateruapomoc,
ktorú mu poskytovala. Nehnuteľnosť p. X. kúpil v júli 2016, pri rekonštrukcii bolo potrebné vykonať

búracie práce, odstrániť staré obklady a podobne. Tieto práce väčšinou vykonávala sama, s cieľom
ušetriť finančné prostriedky. Dodala, že v čase keď už mal diagnostikovanú Alzheimerovu chorobu sa
o pána X. starala sama vo svojom byte 24 hodín denne. Ich vzťah trval 37 rokov, žalovaná ako dcéra pri
starostlivosti o svojho otca zlyhala. Myslí si, že nie je korektné od nej ako dôchodkyne žiadať preplatiť
náklady súdneho konania. Postarala sa jej o otca, čím ušetrila mnoho peňazí. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil výrok II. napadnutého rozsudku a žalobkyniam nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného

konania.

3. Žalobkyne v 1/ a v 2/ rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že žalovaná svoje
odvolanie odôvodnila dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré videla v tom, že ona súdny spor
nezapríčinila. Žalobkyne uviedli, že v danom prípade neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý

by mal za následok využiť sudcovské, moderačné právo, ba práve naopak je tu jasný signál zo strany
žalovanej, že táto chcela využiť oslabené duševné zdravie darcu a obohatiť sa na jeho úkor tým, že
ho priviedla na Obecný úrad, aby osvedčil pravosť svojho podpisu na darovacej zmluve aj napriek
tomu, že v tom čase už nevedel rozpoznať následky svojho konania a bezpochyby o tomto vedela aj
žalovaná. Žalovaná sa týmto konaním chcela obohatiť z prospechu získaného darovacou zmluvou na

úkor žalobkýň č. 1 a 2., a to napriek tomu, že bola 10 mesiacov výlučne osobou, ktorá vyberala finančné
prostriedky podľa vlastnej ľubovôle z jeho účtu čo bolo v sume 15.500 Eur. Poukázali na to, že v danom
prípade sa javí konanie žalovanej ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. V predmetnej veci nie je
možné ani prihliadať na skutočnosť, ktorá by mala vyvodzovať potrebu odstraňovať tvrdosť prípadného
rozhodnutia súdu ukladajúceho povinnosť nahradiť trovy konania pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP zo

sociálnych dôvodov. Uvedené sa však nevzťahuje na účastníkov sporu, nakoľko žalovaná je vlastníčkou
bytu v X., ktorý má vo svojom výlučnom vlastníctve, teda nie je v núdzi a ani sociálne odkázanou osobou.
Obe žalobkyne žijú v štandardných pomeroch a nemožno povedať, že ich majetkové a sociálne pomery
sú lepšie ako žalovanej. Pre spresnenie majetkových pomerov žalobkýň uviedli, že žalobkyňa 1/ pracuje
v spoločnosti OBI ako predajca a žalobkyňa 2/ pracuje ako učiteľka na Základnej škole v I. T., obe žijú

v štandardných pomeroch (byty). Zdôraznili, že súd pri skúmaní existencie sociálnych dôvodov ako
dôvodov hodných osobitného zreteľa je povinný vždy zohľadniť nielen sociálnu situáciu strany ktorej má
byť uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania, ale aj sociálnu situáciu úspešnej strany sporu.
Žiadali, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej vete v časti trov konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobu v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku
o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

5. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

6.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

7. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej

žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo
veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech voveci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti
neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí.

8.Súdrozhodujeotrováchkonaniabeznávrhu,keďžetrovykonaniapredstavujúsúčasťceléhosúdneho
procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách
konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací súd
konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle
ktorého platilo, že "ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať". Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní

o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).

9. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne doručili súdu prvej inštancie dňa 03.05.2018

žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhali určenia, že U. X., nar. XX.XX.XXXX bol v deň svojej smrti dňa
XX.XX.XXXX vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. reg. ,,C“ č.
XXX/X o výmere XXX mX zastavené plochy a nádvoria a parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX o výmere XXXX mX
záhrady, kat. územie V. P., obec V. P., okres O., vedené na LV č. XXX, Okresným úradom O., katastrálny
odbor. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom, č. k. 6C/27/2018-170 zo dňa 28.02.2020, ktorým určil,

že U. X., nar. XX.XX.XXXX bol v deň svojej smrti dňa 27.03.2018 vlastníkom uvedených nehnuteľností
a zároveň priznal žalobkyniam v 1/ a v 2/ rade voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej
výške. Žalovaná v časti výroku o nároku na náhradu trov konania podala odvolanie.

10. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol

vecne správne. V danom prípade neexistovali žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Použitie
ustanovenia § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétnehoprípaduamusímaťvždyvýnimočnýcharakter.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhrady

trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie
nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Túto normu však nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom

konania, alebo určitej procesnej situácii, prípadne aj z aspektov sociálnych.

11. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C/27/2018-170 zo dňa 28.02.2020 vyhovel žalobe
žalobkýň v 1/ a v 2/ rade. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania preto správne rozhodol,

keď žalobkyniam, ktoré mali vo veci plný úspech priznal nárok na ich náhradu v plnej výške. Žalovaná
namietala skutočnosť, že tento súdny spor nikdy nezapríčinila. Odvolací súd považuje toto tvrdenie
za irelevantné, keďže žalovaná sa počas celého súdneho sporu správala aktívne a bránila sa voči
žalobe až do rozhodnutia vo veci samej. Jej tvrdenie, že výsledok tohto súdneho konania závisel od
vykonaného znaleckého dokazovania považoval odvolací súd tiež za neopodstatnené. V tomto smere

poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v bode 27.3 a 27. 4 výslovne uvádza,
že „žalovaná v čase podpísania darovacej zmluvy, k čomu došlo dňa 14.08.2017, si musela byť vedomá
vplyvu ochorenia na duševné zdravie darcu U. X. v tom, že jeho schopnosť uvažovať, pochopiť a
rozlišovať bola značne narušená, aby dokázal posúdiť následky svojho konania, pretože ako samauviedla, šlo medzi nimi o bližší vzťah. Podľa súdu, pokiaľ sa žalovaná chcela vyhnúť záverom, ku
ktorým dospel súd, mala možnosť, pokiaľ malo dôjsť k darovaniu, vzhľadom na charakter choroby darcu
U. X., upozorniť žalobkyne o jeho úmysle, prípadne to konzultovať s odborným lekárom z hľadiska

jeho schopností posúdiť význam svojho konania pri uzatváraní darovacej zmluvy. Takisto bolo možné
predmetnú darovaciu zmluvu spísať u notára formou notárskej zápisnice....“ Z výsledkov vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v
okolnostiach tohto sporu.

12. Odvolací súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že žalovaná v priebehu celého konania, či už vo
svojich vyjadreniach alebo v konaní pred súdom nikdy nežiadala v prípade rozhodovania o trovách
konania prihliadať na ust. §257 CSP. Žalovaná až v odvolaní poukázala na svoju sociálnu situáciu,
teda že je dôchodkyňou a žije sama. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť,
že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii,
ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Samotná skutočnosť, že strana nie je solventná,

alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany,
neodôvodňuje použitie ust. § 257 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná ani v rámci tohto
odvolacieho dôvodu nepreukázala, že jej sociálna situácia je natoľko ťaživá, že by úhrada trov konania
žalobkyniam mala na ňu vážny sociálny dopad. Len tvrdenie žalovanej, že je dôchodkyňou a žije sama
ešte nepreukazuje nepriaznivé majetkové a finančné pomery.

13. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia § 387 odsek 1 CSP potvrdil ako vecne
správne.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyniam v 1/ a 2/ rade, ktoré boli v odvolacom konaní úspešné, priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).