Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3815212772.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: I. - J. H., I. T., C. S.
4, O.: XX XXX XXX, proti povinnému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Q. K. XXX/X, t.č. N. F. O., E.
F. X, o vymoženie 153,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 22. júla 2020, č.k. 16Er/2784/2015-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Oprávnenému ani povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol. Poukazujúc na ust. § 63 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že dňa 13.07.2020 povinný doručil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h
ods.1 EP). Návrh zdôvodnil predovšetkým tým, že nevlastní žiadny exekúciou postihnuteľný hnuteľný,
alebo nehnuteľný majetok, je vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladanou dobou prepustenia
v roku 2024, a teda nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súd prvej
inštancie vykonal lustráciu majetku povinného a dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie

nie je dôvodný. Účelom exekučného konania je nútené vymoženie povinnosti povinného v prospech
oprávneného, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil. Spôsob výkonu exekúcie určí súdny exekútor. Povinný
sa v nijakom prípade nemôže zbaviť povinnosti voči oprávnenému vymáhanej v exekučnom konaní len
tým, že vyhlási, že nevlastní žiaden exekvovateľný majetok. Súd prvej inštancie mal z úradnej činnosti
- z lustrácie v Sociálnej poisťovni za preukázané, že povinný je od 20.01.2020 vo výkone trestu odňatia
slobody zamestnaný, kde poberá pravidelný príjem. Súčasne mal preukázané, že výkon trestu mu končí

dňa 14.06.2024. Súdny exekútor tak môže vykonávať exekúciu zrážkami zo mzdy povinného v zmysle
§ 63 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol povinný uvádzajúc,
že skutkový záver súdu prvej inštancie o existencii, resp. neexistencii nemajetnosti povinného nie

je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedený, nakoľko súd prvej inštancie len konštatoval, že
povinný má vo výkone trestu odňatia slobody prijem, z ktorého súdny exekútor môže vykonávať
zrážky, ale nezaoberal sa výškou tohto príjmu. Povinný tiež uviedol, že od začiatku februára 2020 je
práceneschopný pre klinické známky srdcového zlyhávania, v dôsledku čoho mu bol na začiatku júna
2020 voperovaný kardiostimulátor. Nakoľko jeho práceneschopnosť naďalej trvá, nemocenská dávka
je tak jediným zdrojom jeho príjmu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom jej výška je však hlboko

pod úrovňou základnej zraziteľnej sumy podľa ust. § 70 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017 v spojení s ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zomzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov. Keďže sa súd prvej inštancie nedostatočne
vysporiadal s jeho tvrdeniami uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, rozhodnutie považoval
za predčasné a nesprávne. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu navrhoval napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné rozhodnutie.

3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne a žiadal ho potvrdiť.

4. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací predtým ako pristúpil k vecnému preskúmaniu dôvodov
odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP zisťoval, či sú splnené procesné
podmienky a dospel k záveru, že procesné podmienky odvolacieho konania nie sú v posudzovanej veci

splnené, keďže odvolací súd stratil v jeho priebehu právomoc o odvolaní konať a rozhodnúť. Strata
právomoci odvolacieho súdu konať a rozhodnúť o odvolaní je pritom neodstrániteľnou podmienkou
konania, procesnoprávnym následkom absencie ktorej je zastavenie odvolacieho konania podľa § 378
ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP.

8. Dňa 15.12.2020, teda v priebehu odvolacieho konania, bolo totiž súdu prvej inštancie doručené
upovedomenie (vykonaním exekúcie povereného súdneho exekútora) o zastavení starej exekúcie
vedenej pod sp. zn. 16Er/2784/2015, L. zo dňa 09.11.2020. Týmto upovedomením súdny exekútor
upovedomil oprávneného o tom, že došlo k zastaveniu tejto exekúcie ako starej exekúcie podľa § 2 ods.
1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ZoUNEK), pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba
piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

12. Podľa § 8 ods. 1 veta druhá ZoUNEK, ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí
doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu.

13. V prejednávanej exekučnej veci, vedenej na súde prvej inštancie ako exekučnom súde pod sp.
zn. 16Er/2784/2015 a u vykonaním exekúcie povereného súdneho exekútora D.. D. E. so sídlom
exekútorského úradu vo W., T. XX, pod sp. zn. EX XXXX/XX, bolo doručené súdu prvej inštancie dňa
15.12.2020 zo strany súdneho exekútora upovedomenie o zastavení starej exekúcie, vydané podľa § 5
ZoUNEK. Týmto súdny exekútor upovedomil oprávneného o tom, že došlo k zastaveniu starej exekúcie

podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba
piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.
Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie len uvedené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, z
čoho s ohľadom na § 7 ods. 2 ZoUNEK možno vyvodiť jediný záver, a to, že námietky proti uvedenému
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený nepodal (opak zo spisu nevyplýva).

14. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní v § 8 ods. 1 veta druhá s doručením upovedomenia
o zastavení starej exekúcie (vyhotovenému podľa § 5 ZoUNEK) (exekučnému) súdu v prípade, ak protinemu neboli podané námietky, spája procesnoprávny následok spočívajúci v ukončení exekučného
konania ex lege.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, tak v dôsledku doručeného upovedomenia súdneho exekútora o
zastavení starej exekúcie, vydaného podľa § 5 ZoUNEK, za stavu, že oprávnený proti nemu nepodal
námietky, došlo ex lege podľa § 8 ods. 1 vety druhej ZoUNEK k ukončeniu exekučného
konania.

16. V exekučnom konaní, ktoré bolo ex lege ukončené, nemôže už exekučný súd ďalej konať a
rozhodovať.Uvedenénemápritomvplyvlennasúdprvejinštancieakoexekučnýsúd,aleajnaodvolacie
konanie a odvolací súd, pretože z hľadiska predmetu konania tvorí konanie pred exekučným súdom ako
súdom prvej inštancie a odvolacím súdom jeden celok.

17. Odvolací súd teda ukončením exekučného konania ex lege stráca právomoc ďalej konať a rozhodnúť

o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vydanom v exekučnom konaní predtým, ako došlo
k jeho ukončeniu ex lege. Ukončením exekučného konania ex lege totiž odpadá predmet odvolacieho
konania vedeného základe takéhoto odvolania. Uvedená strata právomoci odvolacieho súdu je pritom,
ako odvolací súd uviedol už vyššie, neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky na strane
(odvolacieho) súdu, ktorého procesnoprávnym dôsledkom je zastavenie odvolacieho konania podľa §

378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP.

18. Obiter dictum pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že odvolací súd, vychádzajúc z toho, že konanie pred
exekučným súdom a pred odvolacím súdom tvorí z hľadiska jeho predmetu jeden celok, sa zaoberal
aj tým, či po ukončení exekučného konania ex lege je povinný ešte osobitným rozhodnutím zastavovať

odvolaciekonanie,vedenéoodvolanípodanémuprotirozhodnutiusúduprvejinštancie(akoexekučného
súdu), ktoré vydal ešte počas trvania exekučného konania a ktoré predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie, alebo či je zastavenie odvolacieho konania o takomto odvolaní konzumované ukončením
exekučného konania ex lege (vzhľadom na jednotu predmetu konania) a súdom prvej inštancie
predložené odvolanie možno v takomto prípade vrátiť späť súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o ňom,

len s prípisom o tom, že exekučné konanie bolo ex lege ukončené (a toto konzumuje v sebe
aj ukončenie odvolacieho konania o danom odvolaní), a preto odvolací súd už v ex lege skončenom
odvolacom konaní nemôže ďalej konať a vydávať v ňom akékoľvek (aj len procesné) rozhodnutie.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že ak mu súd prvej inštancie predloží na rozhodnutie odvolanie

podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (ako exekučného súdu), vydanému počas trvania
exekučného konania, ktoré bolo neskôr ex lege ukončené, je jeho povinnosťou odvolacie konanie podľa
§ 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP zastaviť a to v zákonom stanovenej forme
uznesenia podľa § 392 CSP. Z týchto dôvodov aj v prejednávanej veci postupoval
týmto spôsobom.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 256 ods. 1 a contrario CSP (podľa ktorého ak strana procesne nezavinila zastavenie konania,
súd neprizná náhradu trov konania protistrane) tak, že oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, keďže zastavenie odvolacieho konania procesne nezavinil žiaden z

účastníkov konania, ale došlo k nemu v dôsledku straty právomoci odvolacieho súdu pokračovať
v odvolacom konaní o podanom odvolaní, ktorá nastala tým, že v prejednávanej veci došlo ex lege k
ukončeniu exekučného konania. Takýto dôvod zastavenia odvolacieho konania nemožno z povahy veci
považovať za dôvod procesného zavinenia na zastavení konania žiadnym z účastníkov konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).