Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 22, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720200408
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720200408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

ZlochuasudcovJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.Ing.JánaGandžalu,PhD.akočlenovsenátu,voprávnej
veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. V. Z., nar. XX. marca XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov matky: Q. Z., nar. XX. novembra
XXXX, trvale bytom I. I., U. XXX/XX, t.č. bytom P. XX, XXX XX J., zastúpená JUDr. Ivanou Gajdošíkovou,
advokátkou, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen a otca: T. Z., nar. XX. januára XXXX, trvale
bytom T. XX, XXX XX J. B., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 5P/26/2020-153 zo dňa 30. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
5P/26/2020-153 zo dňa 30. novembra 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol nasledovne:
I. Otec maloletej T. Z., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej Z. V. Z., nar.
XX.XX.XXXX od 01.11.2019 sumou 70,- Eur mesačne, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu

je otec povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 22.05.2014 č.k.37P/119/2013-223, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2014, a to v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči
maloletej Z. V. Z..
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že otec maloletej sa domáhal znížil zníženia

výživného na maloletú zo sumy 130,-Eur na sumu 70,-Eur mesačne; návrh odôvodnil tým, že od
24.07.2018 zostal na PN, do dňa podania návrhu si nenašiel prácu, Sociálna poisťovňa mu od
23.07.2019 priznala invalidný dôchodok na 45%, a to vo výške 175,40 Eur a od januára 2020 vo výške
180,50 Eur. Nemôže už zo zdravotného hľadiska pracovať na plný úväzok, ani v noci. Jeho terajší
príjem pozostáva len z invalidného dôchodku vo výške 180,50 Eur, je pre neho nemožné uhrádzať
výživné v sume 130,-Eur. Poukázal tiež na skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré mu matka maloletej
mala splácať v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Žilina (vyporiadanie BSM), nezaplatila z nich ani

jednu splátku, nakoľko si vybavila osobný bankrot. Matka maloletej v písomnom vyjadrení so znížením
výživného na maloletú nesúhlasila, zdôraznila, že otec maloletej má iba jednu vyživovaciu povinnosť, od
roku 2019 si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní, za rok 2019 je dlžný na výživnom sumu 130,-Eur
a za rok 2020 dlží na výživnom sumu 195,-Eur. Ak otec maloletej tvrdil, že má nízky invalidný dôchodok,matka poukázala na to, že otec maloletej spolu s partnerkou majú starý rodinný dom, ktorý si nanovo v
krátkom čase prerobili a tiež používajú tri autá. Maloletá by mala byť vo vzťahu k finančným plneniam
otca prvoradá.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „C.m.p.“), ustanovenia § 78 ods.1, ods.3, § 62 ods.1, ods.2, ods.4, ods.5, §75 ods.1, §
76 ods.1, §77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 36/2005 Z.z.“ alebo „Zákon o rodine“), vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a

listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania predložili účastníci, resp. si ich súd vyžiadal z úradnej moci.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že naposledy bola
výška vyživovacej povinnosti otca určená rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22.05.2014, otec
maloletej bol povinný prispievať na jej výživu sumou 130,-Eur mesačne, počnúc dňom 01.08.2014. V
čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti bol otec zamestnaný, v skúšobnej dobe

mal dohodnutú mzdu vo výške 450,-Eur brutto mesačne, po skončení skúšobnej doby malo dôjsť k
zvýšeniu jeho príjmu. Matka v čase posledného rozhodovania bola na rodičovskej dovolenke, poberala
len rodičovský príspevok. Predošlý návrh otca na zníženie výživného bol rozsudkom Okresného súdu
Zvolen zo dňa 05.12.2016 zamietnutý, aktuálny príjem otca v tom čase predstavoval sumu v priemere
630,70 Eur, príjem matky bol ustálený vo výške 420,-Eur mesačne. Pokiaľ ide o pomery na strane

matky, okresný súd zistil, že matka maloletej v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 194,50
Eur mesačne, je zamestnaná vo firme DADA GROUP, s.r.o. na základe dohody o vykonaní práce
s priemerným mesačným príjmom za rok 2019 vo výške 94,-Eur. Od roku 2020 pracuje v uvedenej
firme formou hlavného pracovného pomeru s priemerným mesačným zárobkom vo výške 105,-Eur, s
uvedením ukončenia pracovného pomeru 30.06.2021. Matka na základe písomnej dohody pracuje aj

vo firme DADAUPRATOVANIE, s.r.o., v roku 2019 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 116,-
Eur a v roku 2020 vo výške 91,-Eur.

1.4 Pokiaľ ide o pomery na strane otca, okresný súd zistil, že tento je poberateľom invalidného dôchodku
od 23.07.2019, ktorý od januára 2020 poberá vo výške 180,50 Eur mesačne, od 16.09.2020 vo

výške 231,40 Eur mesačne, pričom pred priznaním invalidného dôchodku v období od 01.08.2018 do
22.07.2019poberalnemocenskédávkyvcelkovejvýške5.254,20Eur.Vobdobíod01.02.do31.07.2018
bol otec maloletej zamestnaný vo firme Küster - automobilová technika, s.r.o., s priemernou mesačnou
čistou mzdou vo výške 620,97 Eur. Od mesiaca august 2020 je otec maloletej zamestnaný vo firme
Begbie, s.r.o. formou dohody o pracovnej činnosti, s mesačným priemerným príjmom vo výške 93,-Eur

mesačne. Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že na strane otca maloletej,
ako osoby povinnej platiť výživné, došlo k zmene pomerov najneskôr od mesiaca november 2019, v
porovnaníspríjmomotcavčaseposlednejúpravyvýživnéhodošlokzníženiujehopríjmuoviacako2/3a
v čase rozhodovania súdu od septembra 2020 dosahuje príjem otca maloletej oproti predchádzajúcemu
obdobiu v podstate 1/2.

1.5 Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo k zmene pomerov na strane matky maloletej,
v čase poslednej úpravy výživného bol jej príjem ustálený na sumu 420,-Eur mesačne, v súčasnosti
má príjem vo výške 400,-Eur mesačne, ktorý je porovnateľný. Zmenu pomerov konštatoval súd prvej
inštancie vo vzťahu k počtu vyživovacích povinností matky maloletej, ktorá má v súčasnosti už len tri

vyživovacie povinnosti oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď mala 4 vyživovacie povinnosti. Matka v
konaní tvrdila zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá v súčasnosti navštevuje 8. ročník
základnej školy, v dôsledku čoho výdavky vynakladané na maloletú vzrástli. Toto tvrdenie matky okresný
súd nespochybnil a konštatoval, že potreba maloletej by s poukazom na jej vek zodpovedala výživnému
vo vyššej výške. Poukázal však na ustanovenie § 62 ods.2 a § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. a

prihliadal nielen k odôvodneným potrebám maloletej ako osoby oprávnenej na poskytovanie výživného,
ale aj k aktuálnym schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca maloletej.

1.6 Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu otca na zníženie výživného vyhovel, jeho
vyživovaciu povinnosť voči maloletej znížil na sumu 70,-Eur mesačne od mesiaca november 2019.

Nebola preukázaná skutočnosť, že by sa otec maloletej bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania, resp. zárobku. Bolo preukázané, že po skončení dočasnej práceneschopnosti bol otec
uznaný za čiastočne invalidného, v priebehu konania došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnostiotca maloletej vykonávať zárobkovú činnosť. Okresný súd tak vychádzal zo záveru, že možnosti otca
maloletej zvýšiť svoj príjem z pracovnej činnosti je v súčasnosti obmedzený.

1.7 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 52
C.m.p. a rozhodol, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalaprostredníctvomprávnejzástupkynevzákonomstanovenej
lehote odvolanie matka maloletej (ďalej aj „odvolateľka“), v ktorom považovala napadnutý rozsudok

okresného súdu za nespravodlivý, ktorý nevychádza z vykonaných dôkazov a v ktorom súd prvej
inštancienesprávneposúdilpomeryotcaaniepotrebymaloletej.Uplatnilaodvolaciedôvodyuvedenév§
365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach uviedla, že byt, v ktorom s maloletou býva, má prenajatý od mesta J.; nie je
v jej možnostiach zabezpečiť si trvalé bývanie kúpou nehnuteľnosti. Jej schopnosti zamestnať sa sú
limitované zdravotným stavom, z dôvodu zlého zdravotného stavu je invalidnou dôchodkyňou a poberá
invalidný dôchodok vo výške 200,-Eur mesačne. Napriek tomu sa vždy snažila zvýšiť príjem rodiny
aspoň dohodami o vykonaní práce, resp. pracovnej činnosti, vykonáva upratovacie práce a svoj príjem

vedela mesačne zvýšiť o cca 200,-Eur. Okrem tohto príjmu poberá prídavok na 3 dcéry v celkovej výške
74,85 Eur mesačne.

2.2 Pokiaľ ide o maloletú, táto žije s ňou v spoločnej domácnosti spolu s ďalšími dcérami I. Q. V. a I. Q.
G., z výživného od otcov maloletých detí hradí všetky potrebné náklady na chod spoločnej domácnosti,

osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dcéry. Tvrdila, že okresný súd pri svojom rozhodovaní bral
do úvahy aj skutočnosť, že aj otec druhej dcéry (I. Q.) jej hradí sumu 70,-Eur mesačne ako výživné,
tento sa však s dcérou stretáva, prispieva dcére aj naturálne a dcéra s ním trávi čas. Naproti tomu otec
maloletej, pán Z., okrem hradenia výživného žiadnym spôsobom neprispieva k výchove dcéry, táto s
ním netrávi žiaden čas, napriek tomu, že styk otca s maloletou bol rozsudkom upravený. Otec žiadnym

spôsobom neprejavuje o dcéru záujem, tvrdí, že dcéra ho odmieta. Pravdou však je, že on ako dospelý
človek nezvláda danú situáciu a nevie si vybudovať vzťah a vinu vidí v správaní maloletého dieťaťa.
Taktiež na dcéru naturálne neprispieva, nestretáva sa s ňou počas sviatkov, ani na narodeniny maloletej.
Matka konštatovala, že otec okrem platenia výživného o dcéru nejaví absolútne žiadny záujem.

2.3 Odvolateľka mala zato, že súd prvej inštancie okrem skúmania pomerov na strane otca mal
prednostnechrániťzáujemmaloletéhodieťaťa,ktoréhopotrebyodroku2014vzrástli.Ajkeďokresnýsúd
túto skutočnosť nepoprel, neodrazilo sa to v samotnom smerovaní rozhodnutia súdu. Odvolateľka tak
mala zato, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal majetkové pomery otca, ktorý vlastnil minimálne
tri osobné motorové vozidlá. Otec maloletej by mal byť schopný zabezpečiť dôstojné bývanie a žitie

svojej jedinej dcéry; súd prvej inštancie pri znížení výživného bral do úvahy len skutočný príjem otca.
Nezobral však do úvahy, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, náklady na bývanie
a výživu hradia spoločne zo svojich príjmov. Keďže žije v dome partnerky, nemá reálne náklady na
bývanie. V domácnosti otca sú teda dva príjmy, hradenie výživného v pôvodnej sume neznižuje jeho
životnú úroveň. Zníženie výživného zo sumy 130,-Eur na sumu 70,-Eur však bude mať zásadný vplyv na

výživu maloletej, je podstatným zásahom do životného štandardu dcéry, ktorý bol aj tak na nízkej úrovni.
Súd prvej inštancie mal brať väčší dôraz na potreby maloletej a otec mal byť výškou výživného nútený,
aby hľadal zdroj príjmov, ktorý by mohol dosahovať aj pri svojom zdravotnom stave. Konštatovanie zlého
zdravotnéhostavuazníženiapríjmuotcaniejedostatočnemotivačné,abyvyvinulaktivitybuď smeromk
dcére, aby zabezpečil inou formou starostlivosť o dcéru naturálnym plnením, napr. reálnou prítomnosťou

dcéry v jeho domácnosti. Napadnuté rozhodnutie súdu podporuje otca, aby nemal príjem a hradil nízke
výživné, výška vyživovacej povinnosti 70,-Eur mesačne nie je v záujme dieťaťa; z takto určeného
výživného matka nebude schopná zabezpečiť dcére základné potreby, nie to ešte jej mimoškolské a
voľnočasové aktivity. Dieťa má pritom právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov; otec maloletej
žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ich príjem je spoločný, oveľa vyšší ako príjem matky, z ktorého

zabezpečuje štyroch členov jej domácnosti.3. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnutý rozsudok
okresného súdu za spravodlivý a vyjadril presvedčenie, že nové posúdenie jeho možností zostane
nezmenené.

3.1 V konkrétnostiach považoval tvrdenia matky maloletej za nepravdivé, poprel jej tvrdenie, že
starostlivosť o maloletú bola vždy výhradne na matke, nakoľko do roku 2013 bola určená striedavá
starostlivosť. Viackrát požiadal o zverenie dcéry do jeho starostlivosti, nebolo mu vyhovené aj z dôvodu,
že matka odišla so svojim novým partnerom až do Žiliny a kontakt s dcérou mu skomplikovala. Poukázal

tiež na to, že v minulosti pokiaľ podal návrh na zníženie výživného, viedol s matkou spor o majetkové
vyrovnanie, súd ju zaviazal v splátkach mu vyplatiť sumu 5.655,64 Eur, matka si však vybavila osobný
bankrot a do dňa podania vyjadrenia mu nezaplatila ani cent. Zdôraznil skutočnosť, že u neho došlo k
zhoršeniuzdravotnéhostavu,ktorýmuneumožňujezamestnaťsaapravidelnechodiťdopráce,niejetak
možné, aby si mohol zvýšiť svoj príjem. Matka aj v tomto konaní robila prieťahy, podala na neho podnet
na trestné stíhanie za neplatenie výživného v plnej výške, bol odsúdený na 6 mesiacov odňatia slobody

s podmienečnou skúšobnou dobou 12 mesiacov. On sa snažil svoju situáciu riešiť zákonným spôsobom,
platil výživné na maloletú podľa svojich možností a podal návrh na úpravu vyživovacej povinnosti.

3.2 Pokiaľ sa matka odvolala voči rozhodnutiu okresného súdu, otec uviedol, že do jej životnej situácie
sa dostala aj vlastným pričinením a spôsobom života, vystriedala viacerých partnerov, so žiadnym

nevydržala a od troch partnerov jej zostali deti, o ktoré sa má starať. Z výživného na dcéru matka
nezodpovedne uhrádza spoločné bývanie, ako keby otec prispieval všetkým a nie svojej dcére. On sám
v minulosti matku maloletej prijal aj s jej dvomi deťmi, staral sa o jej deti a pomáhal s výchovou, toto
matke maloletej nestačilo, svojim hospodárením otca pripravila o byt a celé jeho zariadenie. Keď zostal
bez peňazí a bez práce, odišla do Žiliny za svojim novým objavom, s ktorým má ďalšiu dcéru, po čase

sa aj s ním rozišla. Jeho tak obrala o byt, mesto J. jej byt pridelilo a od otca zrejme očakáva, aby jej
prispieval ešte aj na nájomné, keď on sám nemá kde bývať. Nemá na to, aby si kúpil vlastné bývanie a
platiť podnájom pri jeho príjme si nemôže dovoliť. Toho času býva u svojej priateľky, ktorá má po svojich
rodičoch na lazoch starý kamenný dom; na lazoch nie je autobusové spojenie, telefónny signál. Životná
úroveň otca je nízka a ak by aj chcel prispievať na svoju dcéru vo väčšej miere, nie je to pre neho možné.

3.3Pokiaľsasmaloletounestretávaanekontaktujeju,jetozdôvodu,žeakýkoľvekjehokontaktsdcérou
bol ovplyvňovaný matkou. Pravý dôvod, prečo sa nekontaktuje s dcérou je to, že nezvláda akýkoľvek
kontakt a stretnutie s matkou, čo mu odporúčajú aj jeho lekári. Hysterické a náladové stavy matky
nezvláda. V čase, keď sa dcérou stretával, stalo sa, že mu ju matka odmietla odovzdať, pri preberaní

dcéry museli byť viackrát privolaní policajti, čo bolo pre neho ponižujúce a depresívne.

3.4 Ak matka žiadala, aby súd prihliadal aj na príjem jeho priateľky, tak tento nie je vo výške, ktorý by
im zvyšoval životnú úroveň, dôkazom toho je aj skutočnosť, v akých podmienkach bývajú a zároveň v
súčasnosti je aj ona bez práce. Za zavádzajúce považoval tvrdenie matky, že vlastní tri autá, ani on a

ani jeho priateľka auto nevlastnia.

3.5 Pokiaľ matka tvrdila, že otec nemá snahu a motiváciu hľadať si vyšší príjem a iba sa vyhovára
na svoj zdravotný stav, otec zdôraznil, že len neustále útoky, ponižovanie a ubližovanie cez iných
matkou ho dostalo do tohto stavu, jeho zdravotný stav sa zhoršuje a musí si pichať inzulín. Matka si asi

neuvedomuje, že práve ona zhoršila jeho vzťah s dcérou a aj ona prispela k zhoršeniu jeho zdravotného
stavu a jeho životnej úrovne. Otec vyjadril, že má pocit, že matka ho berie len za bankomat.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení zotrval na písomných a ústnych stanoviskách vyjadrených
v konaní pred súdom prvej inštancie.

5. Matka v písomnom vyjadrení zotrvala na všetkých doposiaľ realizovaných písomných a ústnych
vyjadreniach vo veci.

6. Kolízny opatrovník vyjadrenie otca k odvolaniu matky zobral na vedomie a uviedol, že ak odvolací

súd bude mať preukázané, že výška určeného výživného nie je stanovená primerane odôvodneným
potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, odporúča výšku výživného znovu
prehodnotiť a stanoviť výšku výživného zodpovedajúcu primerane odôvodneným potrebám maloletej a
zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 C.s.p., z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu ustanovenia § 65 a

§ 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p., potvrdil v celom rozsahu
výrokoch ako vecne správny.

7.1 Podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci
vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav posúdil právne správne a na základe toho aj správne
vo veci rozhodol. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných a sociálnych

pomerov účastníkov. Vychádzal z tvrdení účastníkov, rodičov i kolízneho opatrovníka, ako aj z listinných
dokladov a z pripojených spisov. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd
považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými v odvolaní
proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zníženie výšky výživného, sa náležitým a presvedčivým
spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné

rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa zaoberal dôsledne so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce
v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukazovala v odvolaní matka maloletej. Okresný súd
založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene
pomerov na strane otca, a to najneskôr od mesiaca november 2019, predovšetkým v tom, že otec
maloletej nedosahuje dovtedajší príjem a nebolo preukázané, že by sa otec maloletej bez dôležitého

dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku a k zmene pomerov a príjmových možností
otca došlo v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, keď otec maloletej bol uznaný za čiastočne
invalidného; v priebehu konania pred súdom prvej inštancie došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti
otca maloletej vykonávať zárobkovú činnosť.

9. V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa § 78 Zákona o rodine je možné meniť dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom, len ak sa zmenia pomery; okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena
alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Platná právna úprava neumožňuje meniť právoplatné
súdne rozhodnutia; v prípade vyživovacej povinnosti však vzhľadom na to, že sa ustanovuje povinnosť
plniť peňažné sumy aj do budúceho obdobia, kedy môže dôjsť ku zmene pomerov, z ktorých pôvodné

rozhodnutie vychádzalo, Zákon o rodine aj Civilný sporový poriadok umožňujú zmeniť právoplatný
rozsudok na základe relevantnej zmeny pomerov, rozhodujúcich pre určenie výživného. V konaní, v
ktorom sa navrhuje zmena pôvodného rozhodnutia o výživnom, si súd všíma rovnaké okolnosti, ako v
konaní o určenie výživného; porovnáva ich stav ku dňu rozhodnutia o výživnom a ku dňu žiadanej zmeny
rozhodnutia. V konaní o určení alebo zmene vyživovacej povinnosti rodiča musí súd skúmať podľa §

75 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, pod ktorými
sa rozumie vek, zdravotný stav, vzdelanie, aktuálne rodinné pomery, objektívna možnosť dosahovať čo
najvyšší príjem vlastným pričinením, aj dôvody, pre ktoré povinný rodič nedosahuje príjem, postačujúci
nielen na uhrádzanie nákladov vlastných potrieb, ale i potrieb maloletého dieťaťa. Zákon o rodine to
vyjadruje v § 75 ods. 1 veta druhá slovami „na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie“. A na uvedené kritériá určujúce zmenu pomerov, v danom prípade otca maloletej, súd prvej
inštancie dôsledne prihliadal. Porovnal pomery osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti a osoby
povinnej z vyživovacej povinnosti v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, a aj keď konštatoval,

že odôvodnené potreby maloletej sa nezmenili (prípadne sa zvýšili), vyživovaciu povinnosť otca znížil z
dôvodu poklesu jeho príjmových možností o jednu polovicu.

10. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Zvolen, č.k. 9C/33/2010 zo dňa 7.9.2010, ktorým rozsudkom bola maloletá pôvodne

zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Následne o úprave výkonu rodičovských práv a
povinnosti rozhodoval Okresný súd Žilina, ktorý rozsudkom na základe rodičovskej dohody maloletú
zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške
50 Eur mesačne. K ďalšej úprave vyživovacej povinnosti otca došlo rozsudkom Okresného súduŽilina, sp.zn. 37P/119/2013 zo dňa 22.5.2014; vyživovacia povinnosť otca bola zvýšená na sumu 130
Eur mesačne, odo dňa 1.8.2014. Okresný súd Zvolen ďalším rozsudkom č.k. 6P/9/2016-394 zo dňa
5. decembra 2016 návrh otca na zníženie výživného zamietol; rozsudok sa v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/16/2017-433 zo dňa 3. mája 2017 stal právoplatným.

10.1 Súd prvej inštancie správne posudzoval prípadnú existenciu zmeny pomerov na strane osoby
oprávnenej z vyživovacej povinnosti a na strane osoby povinnej z vyživovacej povinnosti ako predpoklad
pre zmenu rozhodnutia o výške výživného; konštatoval predovšetkým zmenu pomerov na strane otca

maloletej. Skutkové zistenia vo vzťahu k zmene pomerov na strane otca, spočívajúce predovšetkým v
zhoršení jeho zdravotného stavu, rozhodnutia o zmene jeho pracovnej schopnosti, priznaní čiastočného
invalidného dôchodku a výške invalidného dôchodku v podanom odvolaní namietané neboli. Odvolací
súd konštatuje, že tieto skutkové zistenia sú súladné s dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie
a vyplývajú z listín obsiahnutých v súdnom spise, predovšetkým zo správ Sociálnej poisťovne, potvrdení
o príjme otca za predchádzajúce obdobia od spoločnosti EDYMAX Facility Management SE, Küster

- automobilová technika, spol. s r.o., rozhodnutí Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku
a jeho výške; zdravotný stav otca bol zistený z lekárskeho posudku zo dňa 13.10.2020. Pokiaľ ide o
majetok otca maloletej, ten okrem iného vyplýva aj zo správy zo sociálneho zisťovania; podľa správy
zo dňa 22.7.2020 otec nie je vlastníkom rodinného domu, v ktorom žije so svojou priateľkou, rodinný
dom je v osobnom vlastníctve sestry priateľky otca, pokiaľ ide o priateľku otca, zo správy vyplýva, že

priateľka otca je nezamestnaná. Ak v nadväznosti na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k
záveru o zmene pomerov na strane otca, jeho závery nie sú výsledkom nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia.

10.2 Súd prvej inštancie konštatujúc znížené príjmové možnosti otca sa správne zaoberal aj otázkou, či

sa otec maloletej bez dôležitého dôvodu vzdal svojho príjmu; skutočnosti nasvedčujúce takémuto záveru
nezistil; s prihliadnutím na lekárky posudok, rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku sú aj v tomto
smere jeho závery súladné s vykonaným dokazovaním.

10.3 V nadväznosti na zistenú negatívnu zmenu pomerov otca ako osoby povinnej z vyživovacej

povinnosti okresný súd správny vychádzal zo zákonných kritérií pre určenie výšky vyživovacej
povinnostiuvedenýchvustanovení§62a§75zákonač.36/2005Z.z.;nakoľkokonštatovalpoklespríjmu
otca o jednu polovicu, v uvedenom pomere s prihliadnutím na jeho príjem, ktorý v invalidnom dôchodku
dosahuje, znížil aj vyživovaciu povinnosť otca na jednu polovicu doposiaľ určeného výživného.

11. Pokiaľ matka maloletej v podanom odvolaní poukazovala na svoje majetkové a príjmové pomery a
na svoj zdravotný stav, tieto nie sú pre určenie vyživovacej povinnosti otca rozhodujúce; rozhodujúcimi
kritériami sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a možnosti schopnosti a majetkové pomery
povinného rodiča.

11.1 Tvrdenie matky o tom, že súd prvej inštancie pri znížení výživného vychádzal z vyživovacej
povinnosti otca jej dcéry I. Q., sú v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Neobstojí
ani tvrdenie o tom, že otec okrem platenia výživného neprejavuje o maloletú žiadny záujem. Toto
konštatovanie je v rozpore s vyššie citovanými rozhodnutiami súdov doposiaľ upravujúcich výkon
rodičovských práv a povinností k maloletej; po rozvode manželstva bola spočiatku maloletá zverená

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov; matka nepoprela, že k dohode rodičov o zmene
zverenia do jej osobnej starostlivosti došlo v minulosti aj v dôsledku jej odsťahovania sa mimo miesta
dovtedajšieho bydliska. Zároveň to bol otec maloletej, ktorý sa v minulosti domáhal aj súdnej úpravy
styku s maloletou; styk bol upravený rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 6P/9/2016-394 zo dňa 5.
decembra 2016. Ak sa v súčasnosti súdom upravený styk otca nerealizuje, odvolací súd túto skutočnosť

pričíta skôr konfliktnému vzťahu rodičov maloletej, ako aj zdravotnému stavu otca vyplývajúcemu z
lekárskej správy zo dňa 13. októbra 2020 obsiahnutej v súdnom spise, ako nezáujmu otca o maloletú,
ktorý tvrdí matka maloletej.

11.2 Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením matky, že súd prvej inštancie mal chrániť najlepší záujem

maloletej,ktorejpotrebyodposlednejúpravyvyživovacejpovinnostivzrástli.Okresnýsúdvšaknepoprel,
že odôvodnené potreby maloletej sú vyššie ako určené výživné; odvolací súd dodáva, že aj u maloletej
došlo k zmene pomerov, ktoré by inak odôvodňovali aj zvýšenie vyživovacej povinnosti otca; táto
zmena pomerov je u maloletej vyvolaná časovým odstupom od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti,maloletá je od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti staršia o 6 rokov s tým spojenými zvýšenými
výdavkamisúvisiacimispotrebamimaloletej.Zákonorodinevšakupravujekritériápreurčenievýživného
nielen na strane oprávneného dieťaťa ale aj na strane povinného rodiča; výška vyživovacej povinnosti

je nevyhnutne limitovaná aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.
Súd prvej inštancie a ani odvolací súd nezistil také pomery otca, ktoré by odôvodňovali vyššie ako
určené výživné. Prispievanie vyššieho ako priznaného výživného by nevyhnutne pre otca maloletej,
poberajúceho čiastočný invalidný dôchodok, znamenalo neprimerané majetkové riziko, ktoré sa už
v minulosti premietlo do trestného stíhania vedeného proti jeho osobe. Z vyjadrenia otca vyplýva,

že za neplnenie vyživovacej povinnosti v doposiaľ určenom rozsahu bol uznaný za vinného a bol
mu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Aj keď uvedenú skutočnosť otec len
tvrdil a nepreukázal, pre odvolací súd je zrejmé, že ani pod tlakom trestného stíhania otec maloletej
nebol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v doposiaľ určenej výške. V konečnom dôsledku z
ustanovenia § 62 ods.2 druhá veta zákona č.36/2005 Z.z. vyplýva, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť nielen právo ale aj povinnosť

sa na takejto životnej úrovni podieľať; v zásade životná úroveň maloletého dieťaťa zodpovedá životnej
úrovni rodičov nielen v pozitívnom ale aj v negatívnom smere. Ak otcova životná úroveň je nízka (a
iná zo spisu nevyplýva), nemožno dôvodne požadovať zvyšovanie životnej úrovne maloletého dieťaťa
(prostredníctvom výživného) na úkor elementárnych životných potrieb povinného rodiča.

11.3 Matka namietala, že otec maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, s ktorou má
spoločný príjem a náklady na bývanie hradia so spoločných príjmov. K uvedenému odvolací súd uvádza,
že partnerka otca nemá k maloletej vyživovaciu povinnosť, z obsahu spisu vyplýva, že partnerka otca
je nezamestnaná, dom, v ktorom bývajú, patrí sestre otcovej partnerky. Ak odvolateľka tvrdila, že otec
maloletej mal byť výškou výživného nútený, aby hľadal zdroj príjmov, odvolací súd zdôrazňuje, že z

prehľadu zamestnaní otca vyplývajúceho z registra Sociálnej poisťovne je zrejmé, že otec maloletej nie
jeosobou,ktorábysazamestnaniubránilaavyhýbalasamu,zregistravyplývajehopraktickýnepretržité
zamestnávanie sa do doby, keď bol uznaný práceneschopným a následne čiastočne invalidným.
Matkou žiadaný postup by bol v rozpore s povinnosťou súdu prihliadať na majetkové riziká, ktoré by
povinný rodič na seba výškou výživného nezodpovedajúcou jeho možnostiam bral, vrátane následkov

hrozby trestného stíhania. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nepodporuje otca, aby
svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, ale vychádza zo zákonných kritérií pre určenie výšky výživného
uvedených v ustanovení § 62 a § 75 zákona č.36/2005 Z.z.

12. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie

konajúci o návrhu otca na zníženie výživného vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistili skutkový
stav a vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie okresného súdu
postupom podľa ustanovenia § 365 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne
potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne
aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p..

13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žiaden z účastníkov netvrdil a nepreukázal dôvody
pre ktoré by odvolací súd niektorému z účastníkov priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 55
C.m.p. a ani odvolací súd takéto dôvody z obsahu spisu nezistil.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jehoodovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).