Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318208310
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318208310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr.ĽubicaSpálováaMgr.LuciaMizerová,vprávnejvecinavrhovateľa:I.A.,nar.XX.XX.XXXX,adresa
C. R. C. XX, bytom A. XX/T. XXX, C., Rakúsko, zastúpený spoločnosťou: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so
sídlom Trnava, Hlavná 11, proti osobe povinnej platiť výživné (otec): O. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
R. C. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, so sídlom Sereď, M.R. Štefánika
3080/14, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 22Pc/39/2018-412 zo dňa 1.7.2019, v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č. k. 22Pc/39/2018-454 zo dňa 10.2.2020 - v zamietajúcej časti bežného výživného, v časti zročného

výživného a náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej
zamietajúcej časti zvýšenia bežného výživného v rozsahu sumy 35,- Eur mesačne od 14.12.2018 m
e n í tak, že osoba povinná (otec) je povinná platiť navrhovateľovi od 14.12.2018 zvýšené výživné aj
v sume 35,- Eur mesačne (t.j. spolu 180,- Eur mesačne) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľa, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 12P/352/2007-15 zo dňa 29.2.2008,
v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na medzičasom plnoletého navrhovateľa, a v ostatnej časti

zamietnutia p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zročného výživného vo veci samej
a náhrady trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v spojení s dopĺňacím) súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol o zvýšení
vyživovacej povinnosti otca na plnoleté dieťa zo sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 145,- Eur mesačne,
počnúc od 14.12.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k

rukám plnoletého dieťaťa. Výrokom II. zaviazal otca zaplatiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku dlžné výživné za obdobie od 14.12.2018 do 30.06.2019, ktoré predstavuje sumu vo výške
438,99 Eur. Výrokom III. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 12P/352/2007-15
zo dňa 29.2.2008, v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na medzičasom plnoleté dieťa. Výrokom
IV. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a v znení dopĺňacieho rozsudku
návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol.

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a
78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného
stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy
výživnéhodošloktakejzmenepomerov,ktoráodôvodňujezvýšenievýškyvyživovacejpovinnostiotcananavrhovateľa, ktorá bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. 12P/352/2007-15
zo dňa 29.2.2008 na sumu 82,98 Eur (2.500,-Sk) mesačne. Súd pri určení (zvýšení) výšky výživného
prihliadol na zmeny pomerov, tak na strane navrhovateľa ako aj na strane rodičov navrhovateľa,

vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ako aj z ich schopností a možností, z
odôvodnených potrieb navrhovateľa, a to aj s poukazom na vek navrhovateľa ako aj to, že navrhovateľ
má obvyklý pobyt vo Viedni a navštevuje strednú školu v Bratislave. Súd zároveň prihliadol na to, že
otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a matka poberá na navrhovateľa rodičovský príspevok vo
výške 223,- Eur mesačne. Navrhovateľ si vyčíslil svoje výdavky nasledovne: hygiena 30,- Eur mesačne,

oblečenie 50,- až 100,- Eur mesačne, strava 120,- až 150,- Eur mesačne, šošovky 39,- Eur na tri
mesiace, cestovné z Viedne do Bratislavy 150,- až 200,- Eur mesačne, mestská doprava vo Viedni
50,- Eur mesačne, fitko plus doplnky k tomu 70,- Eur (30,- Eur + 40,- Eur) mesačne, telefón 30,-
Eur mesačne, vreckové 100,- Eur mesačne (ak mu chýba, tak mu matka dopláca vreckové, ak ide
von s kamarátmi). Celkovo jeho výdavky predstavujú sumu 613,- až 743,- Eur mesačne. V súvislosti
s výdavkami vyčíslenými zo strany navrhovateľa, súd poukazuje na to, že v prípade navrhovateľom

vyčíslených výdavkov na cestovné z Viedne do Bratislavy vo výške 150,- až 200,- Eur sú výdavky
vyčíslené navrhovateľom vysoké. Súd má za to, že odôvodnenými výdavkami navrhovateľa sú výdavky
cca 70,- Eur mesačne na cestu z Bratislavy do Viedne a späť. Súd vychádzal z rozpisu konzultácií
a skúšok, ktorý súdu zaslala Stredná odborná škola podnikania, ktorú navrhovateľ navštevuje. Z
uvedeného rozpisu vyplýva, že navrhovateľ mal v II. polroku cestovať do školy do Bratislavy celkove

40-krát, čo činí za pol roka cca 7-krát za mesiac (40/6 mesiacov). Súd pri výpočte vychádzal z ceny
cestovného 5,- Eur z Viedne do Bratislavy a z ceny cestovného 5,- Eur z Bratislavy do Viedne, keď
dopravná spoločnosť, ktorej lístky súdu predkladal aj navrhovateľ, má podľa cestovného poriadku
pravidelné spoje každú hodinu v smere Bratislava-Viedeň ako aj Viedeň-Bratislava, a preto nie je
dôvod, aby navrhovateľ nevyužíval služby tejto spoločnosti, keď ako sám uviedol, má tú výhodu, že

nemusí chodiť do školy na ôsmu hodinu. Súd má za to, že okrem cestovného sú ďalšími odôvodnenými
pravidelnými základnými výdavkami navrhovateľa, zohľadniac pritom vek navrhovateľa, nasledujúce
výdavky: hygiena 20,- Eur mesačne, oblečenie 40,- až 50,- Eur mesačne, strava 130,- až 150,- Eur
mesačne, šošovky 13,- Eur mesačne, mestská doprava vo Viedni 51,- Eur mesačne, telefón 20,- Eur
mesačne, čo je cca 344 až 374,- Eur (spolu s cestovným 70,- Eur). V prípade, ak sa do tejto sumy

započíta aj polovica nákladov na bývanie (nájomné) 137,18 Eur (274,36/2), bude suma odôvodnených
základných výdavkov navrhovateľa predstavovať sumu 481,18 až 511,18,-Eur mesačne. Keďže výživné
by nemalo pokrývať iba vyššie uvedené základné a nevyhnutné výdavky dieťaťa, ale aj výdavky,
ktoré vznikajú príležitostne (napr. výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou), ako aj výdavky
pokrývajúce záujmy navrhovateľa a zohľadniac vek navrhovateľa aj výdavky na kultúrne a športové

vyžitie navrhovateľa, ktoré treba pripočítať k základným pravidelným výdavkom, má súd za to, že súdom
určená výška výživného je primeraná. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby
z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním,
starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým
vyžitím a záujmami. Súd poukazuje na to, že pri výpočte výživného zohľadnil sumu 223,50 Eur, ktorá

suma je mesačne vyplácaná matke navrhovateľa ako prídavky na navrhovateľa. Zároveň súd prihliadol
na príjem matky ako aj na to, že matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V prípade otca súd
vychádzal z toho, že otec je schopný dosiahnuť príjem cca 1.150,- Eur mesačne, keď súd vychádzal
z vyjadrenia otca na pojednávaní, že si zo spoločnosti vyberá taký obnos peňazí ako mu to dovoľujú
finančné možnosti spoločnosti s tým, že podľa výpisu z účtu si otec od júla 2018 do júna 2019, teda

za posledných 12 mesiacov, vybral sumu 13.800,- Eur, t.j. 1.150,- Eur mesačne. Súd pri určení výšky
vyživovacej povinnosti otca prihliadol aj na to, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Čo sa týka
vyčíslenia výdavkov zo strany otca, otec súdu uviedol, že okrem výdavkov na domácnosť, ktoré súdu
preukázal, má výdavky na životné poistky pre celú rodinu, teda na neho, manželku a dve maloleté deti,
pričom výška týchto poistiek spolu predstavuje sumu 110,- Eur. V súvislosti s uvedenými výdavkami

otca, súd poukazuje na to, že na tieto výdavky otca súd neprihliadal, keďže nejde o nevyhnutné výdavky.
Zároveň súd poukázal na to, že je povinnosťou oboch rodičov podieľať sa na výžive detí podľa pomeru
svojich možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov a nie je prípustné, aby podstatná
časť vyživovacej povinnosti bola prenesená len na jedného rodiča, pričom v konaní bolo preukázané,
že navrhovateľ sa sústavne, aj keď formou individuálnym študijného plánu, pripravuje na svoje budúce

povolanie, pričom zatiaľ neukončil ani štúdium na strednej škole.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa, počnúc dňom
14.12.2018, teda dňom podania návrhu, tak ako to žiadal aj samotný navrhovateľ vo svojom návrhu. Súdpri určení zročného výživného prihliadol na tú skutočnosť, že otec uhradil od podania návrhu celkove
na výživnom sumu 550,- Eur, čo bolo preukázané výpisom z účtu účastníkov konania a vyjadreniami
účastníkov na pojednávaní. Otcovi tak vzniklo za obdobie od 14.12.2018 do 30.6.2019 zročné výživné vo

výške 438,99 Eur, (36,01 Eur /za obdobie od 14.12.2018 do 31.12.2018 - počítané z rozdielu výživného
145,- Eur - 82,98,- Eur/ + 6x62,02 Eur =372,12 Eur /za mesiac január až jún 2019- počítané z rozdielu
výživného 145,- Eur - 82,98 Eur/ + 30,86 Eur / 7x82,98 Eur - 550,- Eur - dlžné výživné zo súdom
naposledy určeného výživného, t.j. zo sumy 82,98 Eur za obdobie od decembra 2018 do júna 2019,
zohľadniac otcom zaplatenú sumu výživného/). Súd zároveň rozhodol, že otec navrhovateľa je povinný

zaplatiťnavrhovateľovidlžnévýživnédo60dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.Vzhľadomktomu,
že sú zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa - plnoleté dieťa, zároveň rozhodol o zmene
rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 12P/352/2007-15 zo dňa 29.2.2008, ktorým došlo naposledy
k zmene výšky vyživovacej povinnosti otca na vtedy ešte maloleté dieťa, a to práve v časti rozsahu
vyživovacej povinnosti otca na medzičasom plnoleté dieťa - navrhovateľa.

4. Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby súd vykonal
testy, či navrhovateľ užíva drogy, nakoľko vykonanie takéhoto dôkazu nesúvisí s predmetom konania
o zvýšenie výživného. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ študuje na strednej škole, pričom
ani zo strany školy neboli avizované žiadne nedostatky v správaní navrhovateľa. Okrem toho súd sa v
súvislosti so zvýšením výživného zaoberal iba oprávnenými výdavkami navrhovateľa a teda vykonanie

otcom navrhovaného dôkazu by bolo nehospodárne a nadbytočné. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým
žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši vyživovaciu

povinnosť na navrhovateľa zo sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 500,- Eur mesačne počnúc od
14.12.2018,kdevýživnéjesplatnévždydo15-tehodňatohoktoréhomesiacavopredkrukámplnoletého
dieťaťa a zaviaže otca zaplatiť navrhovateľovi dlžné výživné za obdobie od 14.12.2018 do 30.6.2019
do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto žiadal i zmeniť rozsudok Okresného súdu
Galanta, č. k. 12P/352/2007-15 zo dňa 29.2.2008, v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na

medzičasom plnoleté dieťa. Navrhovateľ žiadal priznať voči otcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. Svoje odvolanie navrhovateľ odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f)
a h) CSP. Argumentoval predovšetkým tým, že otec je spoločníkom a konateľom v troch obchodných
spoločnostiach: O. O. K. P. s. r. o., O. T., s.r.o., A. K. I. spol. s r.o.. Skutočnosť, že otec je konateľom a

spoločníkom v obchodnej spoločnosti A. K. I. spol. s r.o. (ďalej aj ako „A. s.r.o.“) s výškou vkladu cca
18.588,59 Eur potvrdil otec aj v zápisnici zo dňa 7.5.2019. Napriek uvedenému sa súd prvej inštancie
s uvedenou skutočnosťou vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, a nezohľadnil ani
celkové základné imanie spoločnosti A. s.r.o. s výškou vkladu cca 40.000,- Eur. Napriek tomu, že otec
opakovane uvádzal, že predmetnú obchodnú spoločnosť previedli na inú osobu, do dnešného dňa o

tomto prevode nepredložil jediný listinný dôkaz. Z uvedeného dôvodu nie je možné opomenúť, že v
príslušnom Obchodnom registri je otec do dnešného dňa evidovaný ako spoločník a konateľ spoločnosti
A. s.r.o.

6. Navrhovateľ tiež poukázal na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a v súvislosti s ním uviedol, že otec

bol v zápisnici z pojednávania zo dňa 7.5.2019 vyzvaný, aby súdu prvej inštancie doložil o.i. aj Zmluvu o
prevode obchodného podielu spoločnosti A. s.r.o., čo nesplnil do skončenia konania a zároveň bol v tej
istej zápisnici vyzvaný na to, aby súdu prvej inštancie predložil potvrdenia o hotovostných výberoch vo
vzťahukuvšetkýmspoločnostiamotca,spoluspredloženímdokladovnačobolatásumapoužitá,pričom
túto povinnosť si splnil až na opakovanú výzvu súdu, ktorá bola zopakovaná v zápisnici z pojednávania

dňa 12.6.2019. Má tak za to, že boli naplnené všetky podmienky na to, aby súd postupoval podľa § 63
ods. 1 Zákona o rodine a určil priemerný mesačný príjem otca na sumu dvadsaťnásobku sumy životného
minima, t.j. na sumu 4.204,- Eur (20x 210,20 EUR ku dňu 1.7.2019).

7. Poukázal tiež na § 62 ods. 2 Zákona o rodine a v súvislosti s ním zdôraznil, že otec spolu s manželkou

a dvoma maloletými deťmi býva v 6 izbovom rodinnom dome s rozlohou asi 300 m2 na pozemku s
celkovou rozlohou cca 1.181 m2 so stromami, trampolínou a detským bazénom, ďalej má motorku,
štvorkolku, auto, ako aj podiely v troch obchodných spoločnostiach za spolu viac ako 30.000,- Eur (za
sumu 30.000,- Eur je možné kúpiť minimálne jedno OMV vyššej triedy). Predmetný rodinným dom malotec nadobudnúť začiatkom roka 2017 napriek tomu, že z predloženého daňového priznania O. T., s.r.o.
za rok 2017 vyplýva, že spoločnosť hospodárila so stratou, dokonca s najväčšou stratou za celú svoju
históriu. Na druhej strane navrhovateľ ako syn otca býva so svojou mamou v garzonke s rozlohou cca 30

m2, ktorá ani nie je ich, ale túto si prenajímajú a táto je určená pre sociálne prípady. Súd prvej inštancie
sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozdielom v životnej úrovni navrhovateľa
a jeho otca a taktiež sa vôbec nevysporiadal s osobnou starostlivosťou matky navrhovateľa, ako jednou
zo zložiek plnenia vyživovacej povinnosti, na ktorej sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa.

8. Navrhovateľ má za to, že pokiaľ by aj akceptoval názor súdu prvej inštancie o tom, že suma jeho
odôvodnených základných výdavkov predstavuje cca 500,- Eur, tak nie je zrejmé, na základe akých úvah
bolo stanovené mesačné výživné od otca vo výške 145,- Eur. Ak totiž zo sumy 500,- Eur odpočítame
predmetné zvýšené výživné v sume 145,- Eur a rodinné prídavky vo výške 223,- Eur, mala by sa matka
podieľať na jeho výžive sumou 132,- Eur a ešte plus osobnou starostlivosťou, ktorá ale nebola žiadnym
spôsobom v rozhodnutí zohľadnená. Zdôraznil, že jeho matka bola aj počas tohto súdneho konania

nútená nahrádzať platenie výživného otcom, ktorý napr. v decembri 2018 (keď sú Vianoce) nezaplatil na
výživnom ani jedno euro, v januári 2019 uhradil 60,- Eur, vo februári 2019 uhradil 90,- Eur a v mesiaci
marec 2019 opätovne ani len jedno euro. Sám otec v zápisnici z pojednávania zo dňa 7.5.2019 uviedol,
že vedel minimálne o dlžnom výživnom vo výške 200,- Eur.

9. Navrhovateľ tiež poukázal na prílohy k vyjadreniu zo dňa 25.3.2019. Z lístku spoločnosti FLiXBUS
vyplýva, že jedna cesta Ba-Viedeň ho stála 9,99 Eur. Z lístku spoločnosti RegioJet vyplýva, že jedna
cesta Ba-Viedeň ho stála 5,50 Eur. Nie je preto zrejmé, ako dospel súd k názoru, že jedna cesta z
Bratislavy do Viedne stojí 5,- Eur. Súd nesprávne určil cenu cestovného navrhovateľa na dopravu do
školy. Taktiež nesúhlasí s tým, aby súd vychádzal len z najnižšieho možného cestovného. V prípade, ak

by sme akceptovali predmetný právny názor, znamenalo by to, že aj výdavky povinných z výživného na
cestovanie vlastným motorovým vozidlom sú neprimerané, keďže cestovanie autobusovou / vlakovou
dopravou je výrazne lacnejšie. Je toho názoru, že príležitostné dochádzanie z Viedne do školy v
Bratislave za 9,99 Eur nie je možné vnímať ako neprimerane vysoké, a to aj vzhľadom na to, že otec,
resp. jeho firmy vlastnia auto, motorku a aj štvorkolku, pričom keďže sám sa nevenuje preprave, ale

vykonáva len špedíciu, tak ani jeden z uvedených dopravných prostriedkov nepotrebuje, nakoľko dedina
kde býva otec (C. R. C.) má do najbližšieho mesta Sereď výborné autobusové spojenie. Skutočnosť, že
otec osobne nevykonáva prepravu ale len špedíciu vyplýva z vyjadrenia otca v zápisnici z pojednávania
zo dňa 1.7.2019. Z dôvodu, že otec reálne nevykonáva prepravu, ale len špedíciu, nepotrebujú on a ani
jeho spoločnosti vlastniť auto, motorku a štvorkolku. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec

nezohľadnil vreckové vo výške minimálne 100,- Eur, ktoré mu každý mesiac dáva jeho matka. Je toho
názoru, že vreckové v sume 100,- Eur, keďže má 19 rokov nie je vôbec prehnaná čiastka a preto mala
byť zohľadnená do jeho pravidelných mesačných výdavkov.

10. V závere odvolania navrhovateľ poukázal na to, že súčasná manželka otca nepracuje, je doma a od

decembra 2018 nepoberá ani rodičovský príspevok. Je toho názoru, že pokiaľ sa otec s jeho súčasnou
manželkou rozhodli, že táto bude doma spolu s mal. Natanielom, teda nebude sa podieľať príjmom
zo zamestnania na spoločnej životnej úrovni, nemal by znášať následky z toho plynúce, a to či už vo
forme neplatenia výživného, alebo v jeho nedostatočnej výške. Pokiaľ by sa súčasná manželka otca
zamestnala a dosahovala by príjem len netto. 500,- až 600,- Eur, uvedené by sa mohlo pripočítať k

priemernému príjmu otca 1.150,- Eur a teda by mu to umožnilo sa vo zvýšenej miere podieľať na jeho
životnej úrovni navrhovateľa. Taktiež nie je zrejmé, prečo súd určil výšku výživného na sumu 145,- Eur,
keď otec na pojednávaní dňa 12.6.2019 (uvedené je výslovne obsiahnuté v príslušnej zápisnici) uviedol,
že je ochotný platiť výživné vo výške 150,- Eur.
11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne a

právne správny. Uviedol, že ku firme A. K. I. spol. s r. o. predložil Zmluvu o prevode obchodného podielu
a táto firma je neaktívna a nemá žiadny majetok, za dôkaz môže slúžiť aj výsluch strany, v prípade ak
súd vyhodnotí jeho výsluch ako dôveryhodný. Keďže daná firma nemá žiadny majetok, je neaktívna,
previedol obchodný podiel, logicky nemá z nej žiadny príjem, a ak nemá z nej príjem, tak ho nemôže
preukázať a taktiež k nej nemá prístup, tak nemôže preukázať údajné hotovostné výbery. Hodnota

obchodného podielu tejto firmy je nulová. Poukázal na skutočnosť, že právnické osoby majú svoju
vlastnúsubjektivituatedaskúmaťichobchodnéoperácievtomtokonaníjenemysliteľné.Ďalejpoukázal,
že spolu s manželkou kúpil starý dom v obci Vinohrady nad Váhom, na ktorý si zobral hypotekárny úver,
pričom spomínaný bazén je nafukovací bazén pre deti, žije štandartným životom a navrhovateľ chce zneho len dostať peniaze. Vo firme, z ktorej má príjem vykonáva aj prepravu osobne, čo sa týka špedície,
to len vysvetľoval nárast obratu v tejto firme. Štvorkolka je stará, tak ako uviedol na pojednávaní. Má
za to, že navrhovateľ opomenul preukázať jeho odôvodnené potreby, resp. ich ani nemohol preukázať,

nakoľko žiadne zvýšené odôvodnené potreby ani nemá. Platí mu 145,- Eur, ak mu bude platiť jeho matka
145,- Eur a keď pripočítame 223,50 Eur ako prídavok na dieťa, tak nám to dá spolu sumu 513,- Eur
pre navrhovateľa, čo je podstatne viac ako je dôchodok dôchodcu, ktorý celý život pracoval, musí si
kupovať lieky, resp. plat zamestnanca, pričom navrhovateľ stihol na učňovke akurát tak prepadnúť a mať
na učňovke individuálny študijný plán so študijnými výsledkami, ako sú uvedené v spise. Navrhovateľ

trávi značnú časť života u svojej babky vo C. R. C. a nie vo Viedni.

12. V doplnení vyjadrenia k odvolaniu otec predložil výpisy z obchodného registra spoločností O. O. K.
P. s. r. o. a O. T., s.r.o.. Ku spoločnosti O. O. K. P. s. r. o. uviedol, že bola neaktívna a nemal z nej žiaden
príjem a v súčasnosti už nie v nej ani spoločníkom ani konateľom. Ku spoločnosti O. T., s.r.o. uviedol, že
táto má viacero predmetov činnosti, okrem sprostredkovania v oblasti dopravy má aj predmet činnosti

nákladná cestná doprava vozidlami do celkovej hmotnosti 3,5 t vrátane prípojného vozidla.

13. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu uviedol, že pokiaľ ide o výpis z obchodného
registra spoločnosti O. O. K. P. s. r. o., otec svoj podiel a vklad vo výške 5.000,- Eur previedol na
spoločnosť STROJSERVIS SK spol. s r.o. k 14.12.2019, pričom ak by bola predmetná spoločnosť

neaktívna, mal otec možnosť túto predať kedykoľvek a nie až po viac ako roku trvania súdneho sporu
o zvýšenie výživného. Taktiež zdôraznil, že ako je vidieť z výpisu z ORSR, väčšinovým spoločníkom a
jediným konateľom spoločnosti STROJSERVIS SK spol. s r.o. je Ing. Vladimír Sedláček, trvale bytom H.
XXX, XXX XX C. R. C. (rovnako ako otec) a tento Ing. Vladimír Sedláček je zároveň otcov otec. Otec
sa tak účelovo zbavil spoločnosti O. O. K. P. s. r. o., aby si tak umelo znížil výšku svojho majetku, pričom

túto predal spoločnosti svojho otca. Pokiaľ otec zo spoločnosti O. O. K. P. s. r. o. nemal žiadny príjem, nie
je zrejmé, prečo bol viac ako 8 rokov je jej spoločníkom a konateľom, resp. prečo túto namiesto likvidácie
predal spoločnosti svojho otca. Je toho názoru, že nie je logické, aby ktokoľvek kupoval neaktívnu
spoločnosť bez toho, aby tým sledoval svoje ekonomické záujmy a zisk. Otec taktiež nepredložil ani
príslušnú zmluvu o prevode svojho obchodného podielu a o prevode predmetného obchodného podielu

informoval až vo svojom podaní v apríli 2020, teda až po cca. 4 mesiacoch. Z dôvodu, že otec previedol
na spoločnosť STROJSERVIS SK spol. s r.o. svoj vklad v spoločnosti O. O. K. P. s. r. o. vo výške 5.000,-
Eur navrhuje, aby bola táto suma posudzovaná ako príjem otca. Ak by sa suma 5.000,- Eur rozpočítala
na výživné pre navrhovateľa a z tejto sumy by sa hradil rozdiel medzi súdom priznaným výživným 145,-
Eur a požadovaným výživným vo výške 500,- Eur, tak by mal otec prostriedky na uhrádzanie výživného

aj vo výške 500,- Eur mesačne na viac ako 14 mesiacov.

14. V ďalšom navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3CoP/67/2013 zo
dňa 16.7.2013 a tiež na to, že spoločnosť O. O. K. P. s. r. o., ktorú predal otec spoločnosti jeho otca
disponovala pri prevode majetkom viac ako 67.000,- Eur, jeho druhá spoločnosť O. T. s. r. o. disponuje

majetkom viac ako 112.000,- Eur a otec má podiel 1/6 aj na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v k. ú
Z., pričom ani o jednej z uvedených skutočností sa otec nenamáhal informovať súd a tieto dokonca pred
súdom prvej a druhej inštancie vedome a cielene zamlčal, aby zo seba spravil nemajetného človeka.
Otec rovnako nepredložil ani zmluvu o prevode jeho podielu v spoločnosti O. O. K. P. s. r. o. a ani len
neinformoval súd o tom, že je spoluvlastníkom ďalšej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu boli naplnené

všetky podmienky na to, aby súd postupoval podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

15. V ďalšom navrhovateľ už len opakovane uvádza argumenty, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní.

16. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že za podstatné považuje skutočnosť,

že navrhovateľ zmaturoval a jemu tak zanikla vyživovacia povinnosť.

17. Ďalšie podania v odvolacom konaní neboli do spisu doložené.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatel použil zákonom prípustné odvolacie dôvody odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bezviazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnuté v napadnutej zamietajúcej
časti s použitím § 388 CSP čiastočne zmeniť a vo zvyšku zamietnutia potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti rozsudku (keď
vyhovujúca časť rozsudku vo výroku I. nebola odvolaním napadnutá, nadobudla právoplatnosť a preto
ani nepodliehala odvolaciemu prieskumu) bolo preskúmať rozhodnutie v napadnutej časti komplexne
bez ohľadu na uplatnené dôvody odvolania (§ 66 CMP).

20. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne

rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, ale nesprávne právne
posúdil mieru zvýšenia výživného povinným otcom na navrhovateľa, čím potom súd prvej inštancie síce
aplikoval pri rozhodovaní o výživnom správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil.

21. Napadnutý rozsudok treba potom považovať za správny, podľa odvolacieho súdu len v jeho podstate
(ustálenie dôvodnosti podieľania sa povinného otca na plnení vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi
v zvýšenej miere a to už od času urobenia takejto otázky predmetom sporu v prejednávanej veci).
Nie úplné stotožnenie sa odvolacieho súdu s mierou zvýšenia výživného (vyplývajúcou z napadnutého
rozsudku) si ale vyžadovali zmenu napadnutého rozsudku (aj v smere čiastočného pristúpenia na

argumentáciu uplatnenú odvolaním).

22. Predovšetkým sa žiada uviesť, že ani odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) nemal
v prejednávanej veci pochybnosti o potrebe zvýšenia výživného na navrhovateľa. Nedostatočnosť
sumy povinnému otcovi naposledy určeného výživného (2.500 niekdajších Sk na základe rozsudku

zo 29. februára 2008, ktoré sa má zmeniť v prejednávanej veci, čo po zániku samostatnej slovenskej
meny predstavovalo ekvivalent v podobe 82,98 Eur mesačne) pritom vyplývala nielen z okolnosti
časového odstupu medzi časom takéhoto ostatného rozhodnutia o výživnom a časom začatia konania
v prejednávanej veci, resp. časom rozhodnutia v nej (od ostatnej úpravy výživného vo februári 2008
do času začatia konania v prejednávanej veci ubehlo skoro jedenásť rokov, do rozhodnutia súdu prvej

inštancie - napadnutým rozsudkom bezmála dvanásť rokov a takýto časový rozostup sa napokon k
času rozhodovania odvolacieho súdu predĺžil na cca dvanásť a pól roka), ale predovšetkým pre nikým
nespochybniteľný nárast výdavkov spojených s výživou dnes už plnoletého navrhovateľa v súvislosti
s jeho štúdiom na strednej škole mimo miesta jeho bydliska. Nemožno totiž polemizovať s tým, že
takáto zmena na strane výživou oprávneného dieťaťa má charakter takej zmeny pomerov, akú má

na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine (podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich pre
určenie miery vyživovacej povinnosti ostatným rozhodnutím - časovo predchádzajúcim takejto zmene).
Správnym bol potom i záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého táto zmena (čiastková z pohľadu
uvažovania o zmenách na strane celého okruhu v tomto smere spoločne posudzovaných osôb - tu najmä
navrhovateľa, povinného otca a matky navrhovateľa) prinajmenšom do určitej miery prevažovala nad

ďalšou zmenou spočívajúcou v pribudnutí otcovi ďalších vyživovacích povinností (narodením sa otcovi
a jeho terajšej manželke spoločných detí v roku 2013 a 2015). Akceptovať bolo treba i názor, podľa
ktorého čas zmeny skoršieho rozhodnutia o výživnom bolo treba stotožniť s časom začatia konania v
prejednávanej veci, ak jednak práve do tohto času spadal čas začatia štúdia navrhovateľa na strednej
škole, spojeného so zvýšenými výdavkami a na druhej strane tu bola možnosť zvýšenia výživného pre

už plnoleté dieťa najskôr od začatia konania (§ 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). Odvolací súd
nepopiera, že záťaž spojená s plnením vyživovacej povinnosti k ďalším deťom povinného otca (v čase
rozhodovania súdov oboch stupňov ešte stále relatívne v nízkom veku) je v prevažnom rozsahu na tomto
rodičovi dieťaťa (na otcovi), a nezakladá to dôvod, pre neposudzovanie uvedených zmien na strane
navrhovateľa, na druhej strane je to práve otec, ktorý si musí byť vedomí zodpovednosti za schopnosť

zabezpečiť životné potreby a výživu svojim deťom. Odhliadajúc od toho, že odvolaním uplatnenú
námietku potencionálneho príjmu manželky otca (tá je i po ukončení materskej dovolenky doma s
mladším maloletým dieťaťom), čo by umožňovalo otcovi vo zvýšenej miere podieľať na životnej úrovni
navrhovateľa, je možné vnímať len v rovine jej čiastočného podieľania sa na vyživovacej povinnosti kjej spoločným deťom s povinným otcom navrhovateľa, čo sa obdobne alebo nanajvýš iba v obmedzenej
miere týkalo aj možnosti jej príspevkov na chod spoločnej domácnosti vedenej povinným a jeho terajšou
rodinou, kľúčovým z pohľadu možnosti zvýšenia výživného na navrhovateľa bol 1. rozdiel v potrebách

detí rôzneho veku, 2. vznik ďalšej vyživovacej povinnosti povinného s vedomím existencie inej (skoršej)
vyživovacej povinnosti (práve k navrhovateľovi) a 3. zásadná prednosť výživného patriaceho deťom od
ich rodičov pred inými výdavkami rodičov (tu por. aj súdom prvej inštancie citované ustanovenie § 62
ods. 5 vety prvej Zákona o rodine).

23. Pokiaľ ide o prvú z uvedených okolností, napriek neexistencii dôvodu podceňovať i výšky súm
potrebných na uspokojovanie potrieb detí nižšieho veku a tiež dospelých osôb (obvykle vystupujúcich v
pozícii výživou povinných, ktoré postavenie v prejednávanej veci majú obaja rodičia navrhovateľa a tiež
súčasná manželka povinného - ako druhého rodiča ich spoločných detí s povinným) nemôže byť žiadnej
pochybnosti o tom, že výdavky spojené s uspokojovaním potrieb dieťaťa blízkeho veku dospelosti alebo
dokonca už dieťaťa plnoletého (ako u navrhovateľa) sú podstatne vyššími a zároveň zahŕňajú výrazne

širší okruh potrieb, než je tomu u detí relatívne útleho veku. Je to tak najmä preto, že u starších detí
oproti potrebám detí nižšieho veku nastupuje často celý rad výdavkov, ktoré v skoršom veku neboli
vynakladané a to i bez zohľadňovania potrieb špecifických pre konkrétne dieťa (výdavky na jeho koníčky,
záľuby, záujmové aktivity, ale aj výdavky spojené s prípadným zhoršeným zdravotným stavom a pod.).
Deti nižšieho veku totiž len málokedy majú výdavky (či už zvýšené alebo vôbec) spojené s cestovaním

do školy mimo miesta svojho bydliska, čo obdobne platí aj u výdavkov na bývanie inde než doma a
napokon i vo vzťahu k podstatnej časti výdavkov na stravovanie (vychádzajúc z pravidla, podľa ktorého
dieťa nižšieho veku sa spravidla s výnimkou obedov a možno ešte desiat stravuje doma, kým naopak
dieťa staršie - či už navštevujúce vysokoškolské štúdium alebo i to stredoškolské s ubytovaním mimo
domov prinajmenšom v priebehu tzv. pracovného týždňa býva prakticky celodenne odkázané na iné než

domáce stravovanie). Práve preto už v štádiu predbežného uvažovania o miere vyživovacej povinnosti
rodiča na každé z jeho viacerých detí treba uvažovať aj o potrebe odlíšenia výšky výživného, ktoré sa
má platiť každému dieťaťu rôzneho veku (uplatnením zásady, podľa ktorej výživné patriace staršiemu
dieťaťu nikdy nemôže byť rovnaké alebo i nižšie než výživné predstavujúce výdavky vynakladané
na dieťa mladšie). To súvisí aj s uvedomením si potreby vynakladania rodičom zvýšeného úsilia pri

obstarávaní zdrojov uspokojovania vlastných potrieb i potrieb osôb ním vyživovaných úmerne počtu
takýchto osôb a miere ich potrieb (čo možno vyjadriť aj tým, že zaťažovanie sa ďalšími vyživovacími
povinnosťami by jednak malo rešpektovať potrebu zabezpečenia zo strany rodičov slušného životného
štandardu všetkým ich deťom a tiež by nemalo bez akceptovateľného dôvodu zvýhodňovať niektoré
dieťa na úkor iného). To znamená, že v danej veci niet pochýb o tom, že výdavky navrhovateľa oproti

jeho mladším súrodencom sú neporovnateľne vyššie, navyše za situácie, kedy navrhovateľ žije so
svojou matkou vo Viedni, t.j. v meste a v krajine s výrazne vyššími výdavkami na život (tým maj na
mysli služby, záľuby, záujmové aktivity a pod.), do školy dochádza, na stravu, oblečenie a na ostatné
základnéživotnépotrebymusívynaložiťznačneneporovnateľnéfinančnéprostriedky.Napokonkotázke
súčasnej praktickej odkázanosti manželky povinného s vlastnou výživou na manžela a k jej nemožnosti

podieľať sa podstatnejšie na výdavkoch spojených s chodom ich spoločnej domácnosti vo všeobecnosti
a špecificky i na uspokojovaní potrieb ich maloletých detí možno uviesť, že daný aspekt nemal pre
rozhodnutie v prejednávanej veci zásadný význam, keď zohľadneniu odkázanosti výživou na manžela
bránila práve prednosť výživného patriaceho deťom od ich rodičov pred všetkými ostatnými výdavkami
rodičov (vrátane tzv. manželského výživného, ktorému takto patrí až neskoršie poradie).

24. V prípade navrhovateľovej námietky splnenia podmienok pre použitie § 63 ods. 1 Zákona o rodine
pre nepredloženie zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti A. s.r.o, v ktorej je povinný
otec doposiaľ registrovaný ako spoločník tejto obchodnej spoločnosti v obchodnom registri, namietanú
zmluvu povinný prvoinštančnému súdu predložil, zmluva sa v spise nachádza, čo zrejme navrhovateľovi

uniklo pozornosti (listina je založené v dvojhárku č. l. 240) a z tejto zmluvy zo dňa 19.8.2010
vyplýva povinným tvrdený prevod obchodného podielu v spoločnosti A. K. I. spol. s.r.o. na spoločnosť
NAFEESA Corporation a to bezodplatne, čo vzhľadom na značne mínusový hospodársky výsledok tejto
spoločnosti za rok 2009 (pozri daňového priznanie za rok 2009), sa nejaví ako nereálne. Namietané
predloženie potvrdení o hotovostných výberoch vo vzťahu ku všetkým spoločnostiam povinného, spolu

s predložením dokladov na čo bola suma použitá, tieto potvrdenia, i keď až na opakovanú výzvu,
povinným súdu predložené boli a prvoinštančný súd z týchto podkladov i vychádzal pri rozhodovaní,
čím ani táto čiastková námietka neobstojí. Z dokazovania vykonaného pred prvoinštančným súdom
tiež vyplýva, že otec je spoločníkom aj v spoločnosti O. O. K. P. s. r. o. a O. T., s.r.o.. V priebehucelého konania otec tvrdil, že z tejto podnikateľskej činnosti má príjem v sume 800,- až 1.000,- Eur
mesačne. Z predložených daňových priznaní týchto spoločností vyplýva ich mínusový hospodársky
výsledok za posledné roky 2017 a 2018. Spoločnosti teda hospodária so záporným výsledkom. Keďže

otec v priebehu celého konania tvrdil, že zo svojej účasti na podnikaní v predmetných s.r.o. má len ním
tvrdený príjem predstavujúci jednorázové výbery zo spoločnosti ako mu to dovoľujú finančné možnosti
spoločnosti s tým, že podľa výpisov z účtu si povinný od júla 2018 do júna 2019, teda za posledných 12
mesiacov, vybral sumu 13.800,- Eur, t.j. 1.150,- Eur mesačne, súd prvej inštancie nemohol vychádzať z
iného než z uvedeného príjmu povinného pri určovaní výživného, pretože iný (vyšší) príjem povinného

z oficiálnych štátom aprobovaných listín ako sú daňové priznania a účtovné uzávierky obchodných
spoločností sa vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať. Hoci v konaní vyvstali pochybnosti o
tom, či otec zo spoločností skutočne nemá i iné príjmy, tieto sa napriek vykonanému dokazovaniu
nepotvrdili. Vzhľadom na to, pre nenaplnenie základnej hypotézy právnej normy v cit. § 63 ods. 1 Zákona
o rodine, že „rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti...“, nebolo možné toto ustanovenie na
príjmy povinného otca aplikovať, ani dôvodne následne vychádzať z fiktívneho príjmu vo výške 20-

násobku sumy životného minima.

25. Pri riadení sa týmito úvahami potom odvolací súd vzhľadom na súdom prvej inštancie ustálený
čistý príjem otca 1.150,- Eur mesačne (otcom v odvolacom konaní nesporovaný) nepovažoval zvýšenie
výživného vykonané napadnutým rozsudkom za celkom dostatočné a to ani pri rešpektovaní okolností

na strane povinného otca takto povolávaného k plneniu si vyživovacej povinnosti vo vyššom než dosiaľ
určenom rozsahu. To však platilo za situácie, keď i požiadavky navrhovateľa vyjadrené najskôr v
návrhu a zopakované i odvolaním považoval odvolací súd nielen so zreteľom k zisteným možnostiam
a schopnostiam povinného, ale predovšetkým k preukázaným odôvodneným potrebám navrhovateľa a
pri zohľadnení aj vyživovacej povinnosti jeho matky za premrštené.

26. Tu totiž navrhovateľ v spojitosti s jeho štúdiom na strednej škole a zdržiavania sa v prevažnej miere
vo Viedni nepreukázal až takú zmenu vo svojich odôvodnených potrebách a teda aj zvýšenie výdavkov
na ich uspokojovanie, pri ktorej by sa javil opodstatneným záver o potrebe prispievania na úhradu
takýchto potrieb len zo strany jedného z jeho rodičov (povinného) sumou 500,- Eur mesačne, či dokonca

sumou k tejto požadovanej aspoň približujúcou. Tu totiž nebolo možno ponechať bez povšimnutia faktor
reálne vyššieho doloženého príjmu matky navrhovateľa v priemere 1.631,- Eur mesačne oproti príjmu
otca, poberanie rodinných prídavkov na navrhovateľa v sume 223,50 Eur mesačne a ani okolnosť veku
navrhovateľa a spôsobu jeho súčasného života (i uspokojovania potrieb), pre ktoré sa i vyživovacia
povinnosť matky navrhovateľa v rozhodujúcej miere presunula od osobnej starostlivosti o dieťa k plneniu

aj jej vyživovacej povinnosti najmä vo finančnej rovine. Takto by i pri nepopierateľných zvýšených
výdavkoch spojených s uspokojovaním potrieb navrhovateľa a aj pri vyjdení z predpokladu o miere
vyživovacej povinnosti jeho matky v rozsahu 60% z miery navrhovanej vyživovacej povinnosti otca
dieťaťa, s prihliadnutím naďalej i k čiastočne pretrvávajúcej osobnej starostlivosti matky (bývanie,
stravovanie, domácnosť) by sa nedalo obhájiť záver o sume potrebnej na úhradu potrieb navrhovateľa

vo výške 1023,50,- Eur mesačne (500,- Eur otec + 300,- Eur matka ako 60% z 500,- Eur a 223,50
Eur rodinné prídavky na navrhovateľa), čo značne prevyšuje navrhovateľom prezentované mesačné
výdavky.

27. Podľa odvolacieho súdu sa tak javí za primerané výživné vo výške 180,- Eur mesačne od otca, čo

spolu s výživným od matky 108,- Eur a rodinnými prídavkami 223,50 Eur mesačne, spolu 511,50 Eur
je postačujúce na uspokojovanie potrieb navrhovateľa. Rozhodujúcou pre danú vec nemohla byť ani
otcom namietaná absencia u snahy navrhovateľa získať prostriedky na úhradu potrieb privyrábaním
si popri štúdiu (brigádnicky), keďže úlohou študenta strednej školy je primárne pripravovať sa štúdiom
na budúce povolanie a nie v každom jednotlivom prípade vypomáhať výživou povinnému rodičovi či aj

viacerým rodičom pri plnení si ich vyživovacej povinnosti voči nemu samému.
28. Ak potom z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že v prípade vyživovacej povinnosti povinného
rodiča možno stav primeranosti výživného príjmu rodiča vyjadriť ako podiel mesačného výživného
oprávneného na mesačnom príjme povinného v rozpätí 25 - 30%, tu aj s prihliadnutím na otcove ďalšie
dve vyživovacie povinnosti (tu ale k deťom vo veku ku ktorému sa viažu relatívne najnižšie výdavkami

vzhľadom na ich vývojové obdobie), v prejednávanej veci muselo byť zjavné, že súdom prvej inštancie
určené výživné pre sumou 145,- Eur mesačne počnúc dňom 14.12.2018 nebolo možné za aktuálne
preukázaného stavu potrieb navrhovateľa považovať za akceptovateľné (určené výživné z ustáleného
čistého príjmu otca 1.150,- Eur predstavuje z neho 12,6%) a to i napriek tomu, že niektoré výdavkynavrhovateľa povinný otec rozporoval. Zároveň treba mať na zreteli, že z charakteru výživného ako
dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať
až v budúcnosti. Navyše vychádzajúc z poznatkov zo súdnej praxe, nie všetky výdavky oprávnenej

osoby, najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o
skutočnosti všeobecne známe. Zároveň treba vychádzať aj zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov
a detí. Pokiaľ aj otec poukazuje na svoje stabilné mesačné výdavky, tu nepustí § 62 ods. 5 Zákona o
rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov a súd nemôže brať
do úvahy tie výdavky rodiča, ktoré nemusí nevyhnutne vynakladať.

29. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS
209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať
odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími
okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť
rozhodnutie vo veci bežného výživného, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP),
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Po takomto zhodnotení výšky vyživovacej povinnosti otca je potom potrebné znovu rozhodnúť i o
zročnom výživnom, pre ktorý záver o nedoplatku povinného otca na zročnom výživnom, je potrebné
zabezpečiť si skutkové podklady už aj o tom, v akom rozsahu si otec plnil vyživovaciu povinnosť aj od
rozhodnutia napadnutým rozsudkom a až po tomto zistení mu nový vyčíslený nedoplatok, samozrejme
už pri zohľadnení určeného výživného predmetným rozhodnutím, pre prípad na to splnenia zákonných

podmienok povolí splácať v primeraných splátkach.
31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti bežného výživného spôsobom uvedeným vo výroku
I. predmetného rozsudku a v časti zročného výživného vzhľadom na potrebu vykonania ďalšieho
dokazovania napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
32. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom
smere a až následne po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu majúcich vplyv na
určenie zročného výživného, opätovne vo veci o zročnom výživnom rozhodol, pričom rozhodnutie je
potrebné v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP náležite odôvodniť.

33. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto
konanie bude končiť (§ 52 až § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.