Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 13, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202753
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5816202753.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkýň: v 1/ rade Q. V., rod.
S.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomZ.XXX,v2/radeF.S.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomZ.XX,v3/rade
P. Q., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, žalobcovia 1/ - 3/ právne zastúpení spoločnosťou:
Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti
žalovanej: X. R., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, právne zastúpená spoločnosťou: JUDr.
JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo

č. k. 10C/119/2016-298 zo dňa 9. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

O p r a v u j e záhlavie rozsudku súdu prvej inštancie v označení žalobkyne v 3/ rade tak, že správne
znie: P. Q., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam v 1/ - 3/ rade p r i z n á v avoči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že vlastníkom parcely KN-E č. 5157, katastrálne
územie Z., o výmere 622 m2 orná pôda v podiele X je Q. V., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX; II. určil, že parcela KN-E č. 5157, katastrálne územie Z., o výmere 622 m2 orná pôda v podiele
1 patrí do dedičstva po poručiteľke U. S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX; III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v pomere 100 %, o
výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie spočívajúce vo výsluchu strán konania, zabezpečení
listinných dôkazov a znaleckom dokazovaní znalkyňou z odboru geodézia a kartografia Ing. Annou
Šobichovou, ako aj výsluchom svedka I. V., geodeta, ktorý sa podieľal na vyhotovení diela ROEP.
Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žežalobajevcelomrozsahudôvodná.Privyhotovení
diela ROEP došlo k zlej identifikácii, keď parcela, ktorá je predmetom konania a v súčasnosti ide
o parcelu registra EKN č. 5157, zodpovedá pôvodnej pozemnoknižnej parcele 5087, ale v ROEP-
e bola nesprávne zidentifikovaná ako parcela 5088. Z uvedeného dôvodu aj vyhotoviteľ ROEP-u

spoločnosť GEODET Gremium, s. r. o. žiadal v zmysle § 59 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č.
162/1995 Z. z. vykonať opravu v registri „E“ katastra nehnuteľnosti a vo vektorovej mape určeného
operátu katastra nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. z dôvodu, že parcela určeného operátu č.
5157 bola v diele ROEP nesprávne zidentifikovaná s pozemnoknižnou parcelou č. 5088 zapísanou vpozemkovej knihe v protokole č. 104. Správne mala byť zidentifikovaná s pozemnoknižnou parcelou
č. 5087, zapísanou v pozemkovej knihe v protokole č. 1. Toto tvrdenie bolo potvrdené aj znaleckým
posudkom č. 7/2019 znalkyne Ing. Anny Šobichovej. Znaleckým skúmaním dospela k záveru, že v

roku 2002 bola vyhlásená platnosť registra ROEP, pričom ako podklad pre jeho grafiku boli použité
mapy bývalého pozemkového katastra, pričom parcely bývalého pozemkového katastra, tzv. maďarské
mapy boli graficky identifikované na pôvodné pozemnoknižné parcely. Porovnaním grafiky mapy
pozemnoknižnej a mapy bývalého pozemkového katastra dospela k záveru, že identifikácia parciel
pri zostavení ROEP-u bola vykonaná nesprávne. Parcela EKN č. 5157 jednoznačne zodpovedá a je

totožná s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. 5087. Na PKN parcely zapísané v protokole č. 1 bol
založenýhluchýlistvlastníctvabezparcelnýchčísel.Tentolistvlastníctvač.XXXbolzaloženýnazáklade
druhej etapy zakladania vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností a bol založený na dedičov po
právnych predchodcoch vedených v PKN protokole č. 1. Návrh na vykonanie opravy zápisu ROEP-u
bol oprávnený.

3. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na úspešnosť strany žalobcov.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, a to na základe ust. § 365
ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery rozsudku súdu prvej inštancie
rozporuje v celom rozsahu. Súd uznal žalobou uplatňovaný nárok, že parcela 5157 mala byť stotožnená
s PKN parcelou č. 5087 najmä na základe výsledkov znaleckého dokazovania. Závery znaleckého

posudku Ing. Anny Šobichovej rozporovali a stále rozporujú v plnom rozsahu. Poukazuje na to, že z
geometrického plánu vyhotoveného X. P. č. 162/98 zo dňa 17.07.1998, úradne overeného Okresným
úradom Tvrdošín dňa 28.07.1998 pod č. 238/98 jasne vyplynulo, že celá výmera PKN parcely č. 5087
v k. ú. Z. pred ROEP sa nachádzala na území už dnešných parciel registra KNC č. 182/2, trvalý trávny
porast o výmere 872 m2 a 182/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2, zapísaných dnes na

LV č. XXXX, k. ú. a obec Z. na X. V. (syna žalobkyne v 1/ rade). Tento geometrický plán bol katastrom
riadne overený, t. j. spĺňal všetky zákonné náležitosti a údaje z neho vyplývajúce boli vyhodnotené
ako pravdivé, úplne a správne. Jednoduchou komparáciou grafickej časti predmetného geometrického
plánu X. P. a predloženého výrezu katastrálnej mapy sú nimi preukazované tvrdenia a zjavné chyby v
znaleckom posudku Ing. Šobichovej relevantne verifikované. Z poukázaného je preto zrejmé, že parcela,

s ktorou bolo uvedené územie stotožnené po ROEP, je tak dnes už v „C“ stave zapísaná na meno X.
V.. Z uvedeného vyplýva, že plocha ktorá pred ROEP predstavovala PKN parcelu č. 5087, k. ú. Z., je
dnes v „C“ stave vymeraná a zodpovedajúca parcelám KNC č. 182/2 a 182/1, k. ú. Z.. Preto čokoľvek
iné, čo tvrdia žalobcovia a koniec koncov aj znalkyňa nemá oporu v reálnom skutkovom stave pred a po
ROEP. Na podporu týchto tvrdení navrhli, aby si súd vyžiadal z Okresného úradu Tvrdošín geometrický

plán č. 188/2003 a následne tento dôkaz vykonal. Sami tento dôkaz nemohli zabezpečiť, pretože
okresný úrad im ho odmietol vydať s tým, že neboli účastníkom konania na okresnom úrade, a preto
predložia ho súdu iba na základe výzvy. Napriek tomu si Okresný súd Námestovo tento geometrický
plán nevyžiadal a dôkaz nevykonal, aj keď pojednávanie bolo ďalej niekoľkokrát odročované za účelom
výsluchu znalca. V tomto prípade súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností napriek tomu, že bol na to dostatočný priestor. Na poukazované rozpory
medzi znaleckým posudkom a skutkovým stavom znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého
posudku geometrický plán č. 188/2003 nemala k dispozícii a ani sa ním nezaoberala. Z výsluchu
znalkyne vyplynuli zjavné pochybnosti o správnosti záverov jej znaleckého posudku, a to, že sa pri
vypracovaní znaleckého posudku nezaoberala geometrickým plánom č. 188/2003. Poukazuje tiež na

zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 11Co/330/2018, v zmysle
ktorého žalobcovia, majúc dôkazné bremeno, majú predložiť riadny dôkaz - geometrický plán s riadnymi
náležitosťami preukazujúcimi nimi tvrdenú identifikáciu alebo navrhnúť vykonanie dokazovania na túto
skutočnosť. Žalovaná má za to, že znalecký posudok nespĺňal náležitosti riadneho dôkazu. Okrem toho
Okresný súd Námestovo založil svoj záver opäť na výpovedi svedka I. V. a jeho návrhu na opravu

chyby v katastrálnom operáte zo dňa 11.09.2015 napriek tomu, že aj v zmysle zrušujúceho uznesenia
uvedené nie je významné. Tiež poukazuje, že z odpovede Okresného úradu Tvrdošín jasne vyplýva,
že neeviduje doručenie návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte od GEODET Gremium, s. r.
o. od 11.09.2015 do 11.01.2017. Z uvedeného vyplýva, že svedok Ing. V. nehovoril pravdu. Zároveňpoukazuje na rozpory vo výpovedi svedka V., ako aj samotnej žalobkyne v 1/ rade, keď vyvrátili jej
tvrdenia, že cez predmetnú parcelu nevedie žiadna cesta a že nebola v užívaní poľnohospodárskeho
družstva. Žalovaná taktiež v predmetnom prípade opakovane argumentovala aj inštitútom vydržania s

poukazom na ustálenú aplikačnú prax všeobecných súdov SR, s čím sa Okresný súd Námestovo taktiež
nevysporiadal. Keďže sa súd v predmetnom rozsudku nezaoberal všetkými podstatnými okolnosťami a
dôkazmi predloženými vo veci, predovšetkým geometrickým plánom vyhotoveným X. P. č. 162/98, LV
č. XXXX, k. ú. a obec Z., výrezom z katastrálnej mapy zo dňa 05.12.2019, námietkami k znaleckému
posudku Ing. Šobichovej a nevysporiadal sa s rozpornosťou a dôveryhodnosťou tvrdení a výpovedí

svedka p. V., pričom práve na tom je postavené rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto sa napadnuté
rozhodnutie javí ako nedostatočne odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. V
tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú súdnu prax. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby odvolací
súdrozsudokokresnéhosúduzrušilavrátilprvostupňovémusúdunaďalšiekonaniearozhodnutie,resp.
ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobkyne 1/ - 3/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že k skutočnostiam, ktoré uvádza žalovaná sa
podrobne vyjadrovali počas konania a k týmto skutočnostiam boli vypočutí aj Ing. V. a znalkyňa Ing.
Šobichová. Žalovaná nemala záujem na odstránení chyby v katastri dohodou, preto mali naliehavý
právny záujem na podaní žaloby. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a náležite
odôvodnil svoje rozhodnutie. Žiadajú napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň uviedla, že trvá na podanom odvolaní. Žalobkyne
neuviedli žiadnu novú argumentáciu. K otázke hodnovernosti a záväznosti výpovede Ing. V. sa už
vyjadrila, taktiež k nesprávnym záverom znaleckého posudku Ing. Šobichovej. Poukazuje na predložený
geometrický plán X. P., ktorý vyvracia tvrdenia žalobcov v celom rozsahu a z ktorého vyplýva identifikácia

pred ROEP. Zotrváva na odvolacom návrhu.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal na základe odvolania žalovanej napadnutý rozsudok v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Postupom podľa ust. § 224 CSP odvolací súd opravil v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie
zrejmú nesprávnosť - chybu v priezvisku žalobkyne v 3/ rade, keď namiesto nesprávneho ,,Q.“ uviedol
správne ,,Q.“.

9. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal
rozsiahle dokazovanie, správne zistil skutkový stav, tak ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku tak,
správne sú aj jednotlivé skutkové a právne závery, ktoré z tohto dokazovania vyvodil. Odvolací súd sa
stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Odvolacie námietky žalovanej odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

11. Pokiaľ žalovaná namieta porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočnej
argumentácie a arbitrárnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, uvedené konštatovať

nemožno. Pred súdom prvej inštancie prebehlo rozsiahle dokazovanie, ktoré spočívalo vo
výsluchu strán konania, svedka, vykonania listinných dôkazov, ako aj znaleckého dokazovania.
Vykonané dokazovanie súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyhodnotil a vyvodil z neho skutkové
a právne závery, pre ktoré rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

12. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a možno do neho zaradiť viaceré čiastkové
práva. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny
proces súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Jedným z čiastkových práv, ktoré zahŕňame do práva
na spravodlivý proces, je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny

proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol v spore úspešný. Základnou procesnou
povinnosťou súdu je svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Napadnuté
rozhodnutie však takéto požiadavky spĺňa.13. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu, ktorý žalovaná v konaní navrhla vykonať, a to zabezpečenie
geometrického plánu vyhotoveného X. P. č. 162/98 zo dňa 17.07.1998, úradne overeného Okresným

úradom Tvrdošín dňa 28.07.1998 pod č. 238/98, samotné nevykonanie dôkazu nespôsobuje porušenie
práva na spravodlivý súdny proces. Súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykonaná a ktoré
nevykoná s ohľadom na predmet dokazovania, dôkaznú situáciu, ako aj včasnosť uplatnenia dôkazných
prostriedkov. Nevykonanie navrhnutého dôkazu by mohlo byť relevantným odvolacím dôvodom iba
za stavu, keby malo vplyv na nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. K takejto situácii však v

konaní nedošlo.

14. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkovej nehnuteľnosti vedenej ako parcela
registra „E“ č. 5157 o výmere 622 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z.. Vychádzajúc zo
žaloby, písomných a ústnych podaní a vyjadrení strán sporu, podstatou sporu je identifikácia tejto
parcely registra „E“, ktorá bola vytvorená v procese ROEP-u, a to, ktorej pozemnoknižnej parcele

alebo jej časti zodpovedá. Obidve strany v konaní ako žalobcovia, tak aj žalovaná preukazovali svoje
právne nástupníctvo a vlastníctvo, odvíjajúc sa u žalobcov od pozemnoknižnej parcely 5087 zapísanej v
protokole č. 1 pre katastrálne územie Z. a na strane žalovanej k PKN parcele 5088 zapísanej vo vložke
XXX katastrálneho územia Z.. Z vykonaných dôkazov možno konštatovať, že žalobcovia preukázali
právne nástupníctvo a právne tituly na spolu/vlastníctvo k pôvodnej pozemnoknižnej parcele PKN 5087

zapísanej v protokole č. 1 a naopak, žalovaná preukázala svoje právne nástupníctvo a právne tituly
dotýkajúce sa pôvodnej pozemnoknižnej parcely 5088 zapísanej vo vložke XXX pre katastrálne územie
Z.. Čo je však predmetom sporu, je to, ktorej pôvodnej pozemnoknižnej parcele zodpovedná parcela
EKN 5157 v k. ú. Z.. Úlohou súdu bolo vyriešiť túto otázku, pretože to je podstatná prejudiciálna otázka
pre určenie vlastníckeho práva k predmetu sporu.

15. Kým pri predchádzajúcom rozhodovaní odvolacieho súdu (zrušujúce uznesenie Krajského súdu v
Žiline č. k. 11Co/330/2018-162 zo dňa 31. januára 2019) bola táto otázka vyriešená nedostatočne, súd
prvej inštancie doplnil dokazovanie a na návrh žalobcov vykonal znalecké dokazovanie. Zo znaleckého
dokazovania vyplýva jednoznačný a odborne nespochybnený záver, že parcela registra EKN 5157 v k.

ú. Z., ktorá je predmetom sporu, zodpovedá pôvodnej pozemnoknižnej parcele PKN 5087 zapísanej v
protokole č. 1 v prospech právnych predchodcov žalobkýň. Právnym predchodcom žalobkyne v 1/ rade
zapísaným v pozemkovej knihe vo vzťahu k PKN parcele 5087 je X. I. v 1, po ktorom dedila jeho dcéra
(matka žalobkyne 1/) U. S., rod. I. na základe dedičského rozhodnutia D 864/87. Na základe dedičského
rozhodnutia po matke žalobkyne v 1/ rade zdedil nehnuteľnosť brat žalobkyne, ktorý darovacou zmluvou

zo dňa 02.02.1994, zavkladovanou pod č. V 183/1994 previedol PKN parcelu 5087 v podiele 1 na
žalobkyňu v 1/ rade. Právnou predchodkyňou žalobkýň v 2/ a v 3/ rade je ich matka U. S., rod. I., po ktorej
žalobkyne tvrdia, že do dedičstva patrí predmetná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu v podiele 1.
Jej nadobúdacím titulom je darovacia zmluva z 24.05.1995, vkladovaná pod V 833/95. Na základe týchto
titulov vlastníctva boli Q. V., ako aj U. S. zapísané na tzv. hluchom liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne

územie Z. ako spoluvlastníčky až do vykonania ROEP-u. To, že žalobkyňa 1/, ako aj žalobkyne v 2/
a 3/ rade vo vzťahu k svojej právnej predchodkyni U. S. preukázali právne nástupníctvo vo vzťahu k
pozemnoknižnej parcele 5087 v k. ú. Z., nie je medzi stranami sporné.

16. Rovnako tak nie je sporné, že žalovanej svedčí právne nástupníctvo vo vzťahu k PKN parcele 5088,

kde ako pozemnoknižní spoluvlastníci boli zapísaní jej právni predchodcovia a jej právni predchodcovia
túto nehnuteľnosť aj v minulosti užívali.

17. Parcela registra E-KN 5157, orná pôda o výmere 622 m2, zapísaná toho času na LV XXXX pre
katastrálne územie a obec Z. bola súdnou znalkyňou, ako aj spoločnosťou GEODET Gremium, s. r. o.

jednoznačne stotožnená s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou 5087. Hoci sa túto skutočnosť snaží
žalovaná spochybniť, nepredložila žiadne dôkazy a ani zásadné argumenty, ktoré by nasvedčovali
stotožneniu KNE parcely 5157 s pôvodnou PKN parcelou 5088.

18. Znalkyňa Ing. U. Šobichová, ktorá bola v konaní aj vypočutá, tento proces stotožnenia parcely

EKN 5157 s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou PKN 5087 vysvetlila, pričom použila mapy bývalého
pozemkového katastra, tzv. maďarské mapy, ako aj súhrn geodetických a popisných informácií v
elektronickej aj v papierovej forme. Žalovaná neposkytla súdu také tvrdenia a nepredložila také dôkazy,
ktoré by správnosť záverov znalkyne spochybnili alebo vyvrátili.19. Pokiaľ ide o geometrický plán č. 162/98 vypracovaný geodetom X. P., tento bol podkladom na určenie
vlastníckeho práva k parcelám registra „C“ 182/1, 182/2 a 930/5. Kópia tohto geometrického plánu

je súčasťou spisu (č. l. 255, 256) a ako taká spochybnená nebola. Teda nebol ani dôvod vyžadovať
originál geometrického plánu. Možno dať žalovanej za pravdu v tom, že ním vytvorená parcela KNC
182/2 je čiastočne totožná s pozemnoknižnou parcelou 5087 (a čiastočne s PKN parcelou 5082).
Vytvorenie tejto CKN parcely však nespotrebovalo celú PKN parcelu 5087 a porovnaním grafickej časti
tohto geometrického plánu (č. l. 255 spisu) a grafického znázornenia vypracovaného firmou GEODET

Gremium, s. r. o. vyplýva, že EKN parcela 5157 nie je totožná s KNC parcelou 182/2, napriek tomu
je totožná s časťou PKN parcely 5157. Spomínaný geometrický plán preto nie je dôkazom, ktorý
by bol spôsobilý spochybniť identifikáciu spornej parcely uskutočnenú jednak spoločnosťou GEODET
Gremium, s. r. o. a jednak znalkyňou Ing. Annou Šobichovou.

20. Žalovaná v priebehu celého konania nepredložila dôkaz, ktorý by potvrdil jej tvrdenie, že sporná

parcela zodpovedá pôvodnej pozemnoknižnej PKN parcele 5088, od ktorej odvodzuje svoje právne
nástupníctvo.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vecne správny a odvolací súd ho potvrdil, vrátane výroku o
trovách konania, voči ktorému neboli vznesené konkrétne odvolacie námietky a ktorý zodpovedá zásade

úspechu v konaní.

22. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP. Úspešnými stranami odvolacieho konania boli žalobkyne v 1/ - 3/ rade, ktorým vznikol
voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)