Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/206/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212227083
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7212227083.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: G.. T. Y., rodená W., narodená
XX.X.XXXX, bytom v D. M., W. XXXX/XX, právne zastúpená U.. O. F., advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, proti žalovaným: 1/ P.. Q. W., rodená O., narodená XX.XX.XXXX, bytom v O., W. XX,
zastúpenáosobitnýmopatrovníkomMestskoučasťouKošice-Západ,sosídlomvKošiciach,TriedaSNP
39,2/P..Q.W.,rodenáW.,narodenáXX.X.XXXX,bytomvO.,W.XX,právnezastúpenáJUDr.Michaelou
Mihalcovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Fatranská 2/E, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 29C/231/2012-348 zo dňa 17. júna

2019

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalované v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v plnej výške, o

ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe žalobkyne doručenej súdu prvej
inštancie dňa 24.9.2012, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva Q.-XXXX/
XX zo dňa 17.2.2006 uzavretá medzi P.. Q. W., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a P.. Q. W., rod. W., A..
XX.X.XXXX je absolútne neplatná a účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Svoju žalobu
odôvodnila tým, že je dcérou žalovanej v 1. rade a sestrou žalovanej v 2. rade, pričom žalovaná v 1.

rade a žalovaná v 2. rade boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti kat. územie S., zapísaných
na Správe katastra Košice na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 499 m2 s domom, číslo súpisné XXX každá v podiele 1 v celku. Žalované v 1. a 2. rade
dňa 17.2.2006 uzavreli darovaciu zmluvu a zmluvu o vecnom bremene, kde bol vklad povolený pod
č. Q.-XXXX/XX 29.3.2006, v zmysle ktorej žalovaná v 1. rade darovala svoj podiel z predmetných
nehnuteľnostížalovanejv2.rade,ktorásastalavýlučnouvlastníčkou.Žalovanáv1.radenemohlaplatne
uzavrieťdarovaciuzmluvu,pretoženemalaspôsobilosťnaprávneúkony,trpelastareckoudemencioupri

Alzheimerovej chorobe. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27Ps 10/2011 zo dňa 31.5.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.5.2012 bola žalovaná v 1. rade pozbavená spôsobilosti na právne
úkony a žalobkyňa jej bola ustanovená za opatrovníčku. Ani žalovaná v 2. rade nie je psychicky zdravá,
pretože trpí na schizoafektívnu psychózu a od roku 1998 je invalidnou dôchodkyňou. V zmysle vyššieuvedeného je zrejmé, že darovacia zmluva bola uzavretá s osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne
úkony a toto nemala ani v čase jej uzavretia a preto je podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) absolútne neplatná. Naliehavý právny záujem na takomto určení mala z toho dôvodu,

že jej právne postavenie je neisté a bez tohto určenia sú jej dedičské nároky ako zákonnej dedičky
ohrozené natoľko, že nemusí nič zdediť. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 15.5.2017 žiadala, aby súd
pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom darovacej zmluvy, pričom súd uznesením č.k. 29C 231/2012-280 zo dňa 25.8.2017
zmenu žaloby nepripustil, pretože v spore by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a výsledky

doteraz vykonaného dokazovania by nemohli byť podkladom na rozhodovanie o zmenenej žalobe,
pretože predmetom dokazovania v žalobe o určení vlastníckeho práva sú iné okolnosti a skutočnosti
ako pôvodne v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
7.9.2017.

3. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe v priebehu trvania sporu písomne nevyjadrila. Uznesením tunajšieho

súdu č.k. 41Ps2/2014 zo dňa 2.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2014 bol žalovanej
ustanovený osobitný opatrovník na zastupovanie v tomto konaní.

4. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.3.2013 uviedla, že žaloba je nedôvodná a
v čase uzavretia darovacej zmluvy žalovaná v 1. rade nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Darovacia zmluva bola spísaná na notárskom úrade U.. F. Q. a v prípade, ak by mal pochybnosti o
zdravotnom stave, nebol by spísal darovaciu zmluvu ani osvedčil pravosť podpisov.

5. Vo veci už rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 29C/231/2012-306 zo dňa 16.11.2017 a to
tak, že žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na

podanej žalobe s tým, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/41/2018-326 zo dňa 28.3.2019
zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a keďže vo veci
je daný naliehavý právny záujem, uložil súdu prvej inštancie vo veci konať, za vykonania skutkového
dokazovania vo veci v znení učineného právneho posúdenia veci a vo veci rozhodnúť s odkazom na
ust. § 391 ods. 2 CSP.

6. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o danosti vo veci naliehavého
právneho záujmu, keďže žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, nakoľko
jej právne postavenie do budúcna môže byť neisté a bez určenia neplatnosti zmluvy by mohli byť do
budúcna jej dedičské nároky ako zákonnej dedičky po žalovanej v 1. rade ohrozené (§ 80 písm. c/ OSP

účinného do 30.6.2016 s odkazom na § 137 písm. c/, d/ CSP účinný od 1.7.2016).

7. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa namietala neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu
nespôsobilosti na právne úkony žalovanej v 1. rade pre duševnú poruchu, a preto súd prvej inštancie
zameral dokazovanie na zistenie, či žalované v 1. a v 2. rade boli v čase podpisovania darovacej zmluvy

spôsobilé na uzavretie takéhoto právneho úkonu a za tým účelom, keďže išlo o skúmanie duševného
stavu žalovaných a to výslovne odbornej otázky, nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

8. Po oboznámení darovacej zmluvy zo dňa 17.2.2006 uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako
darkyňou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, znaleckého posudku č. 15/2015 zo dňa 15.4.2015

vypracovaného Forenzou - znaleckou organizáciou psychiatrickou, s.r.o., vyplynul záver, že u žalovanej
v 1. rade nie je možné preukázať aby dňa 17.2.2006 ani rok predtým, prítomnosť takej duševnej poruchy
alebo choroby (trvalej alebo prechodnej), ktorá by žalovanú v 1. rade robila nespôsobilou podpísať
darovaciu zmluvu dňa 17.2.2006, čo platí aj pre žalovanú v 2. rade s tým, že rovnaký záver vyplynul
aj z písomného vyjadrenia znaleckej organizácie zo dňa 9.7.2015, ako aj zo znaleckého posudku č.

1/2016 zo dňa 1.1.2016 znalkyne P.. N. O., znalkyňa z odvetia psychiatrie, dospelí, t.j., že žalované v
1. a 2. rade v čase podpisovania darovacej zmluvy dňa 17.2.2006 netrpeli psychickou poruchou, ktorá
by ich robila nespôsobilými na uzavretie zmluvy, čo potvrdzovalo aj písomné vyjadrenie znalkyne zo
dňa 26.5.2016, ktorým reagovala na námietky žalobkyne voči znaleckému posudku. Obidve znalkyne
potvrdili, že námietky žalobkyne proti vypracovaným znaleckým posudkom sú odborne irelevantné.

9. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci podľa § 34
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 38 ods. 1, 2 OZ dospel súd k jednoznačnému záveru, na
základe znaleckých posudkov, ktoré sú v záveroch totožné, že ani žalovaná v 1. rade a ani žalovaná v2. rade, v čase podpisovania darovacej zmluvy dňa 17.2.2006 netrpeli takou duševnou chorobou, ktorá
by ich robila nespôsobilými na podpísanie zmluvy, čím je darovacia zmluva je platná. Z tohto dôvodu
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú súd zamietol.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nevykonal žalobkyňou
navrhovaný výsluch P.. O. O. a T.. P.. G. T., F.. a ich vzájomnú konfrontáciu, keďže skutkové okolnosti
a právne posúdenie sporu mal súd za dostatočne preukázané a ďalším neúčelným dokazovaním by
dochádzalo len k predlžovaniu sporu.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc z plného
úspechu žalovaných v 1. a 2. rade, keďže vo veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu
ust. § 257 CSP.

12. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody

podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zistenia s tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že záver súdu nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy, t.j. výsluch znalcov P.. N. O. a
T.. P.. G. T.I., F.. Y. výsluch svedkyne P.. L. M. (podanie žalobkyne zo dňa 20.7.2017) a tým neodstránil
rozpory, ktoré vyplývajú z posúdenia zdravotného stavu znalcami, P.. M., P.. X., F.. X. a ďalšie dôkazy,
ktoré sa nachádzali v spise s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré dôkazy
súd nevzal za preukázané, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Mala za to, že závery znaleckých

posudkov sú v rozpore so závermi odborníkov P.. M.U., F.. X. Y. P.. X., keďže vypracovaný znalecký
posudok, z ktorého súd vychádzal súd dôsledne v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyhodnotil,
pričom žalovaná v 2. rade, sestra žalobkyne, trpí duševným ochorením od roku 1976, kedy bola prvý krát
hospitalizovaná, následne v rokoch 1979, 1980, 1996, pričom tieto skutočnosti by mohli vypočutí znalci
potvrdiť, ako aj spôsobilosť žalovanej v 2. rade na podpis darovacej zmluvy s apelom na to, že žalovaná

v 2. rade je vyštudovaná lekárka, lekársku prax nevykonáva od roku 1996, je čiastočnou invalidnou
dôchodkyňou, pre Crohnovú chorobu s tým, že vyšetrenie MMSE zo dňa 18.4.2007, ktorého záver je
súčasťouznaleckéhoposudkuP..O.Ň.,sanetýkažalovanejv1.rade-jejmatky,keďžejetamnesprávne
uvedené priezvisko, nie je tam uvedené bydlisko a z výpisu úkonov Všeobecnej zdravotnej poisťovne za
obdobie 1.1.2007 do 10.5.2007 vyplýva, že žalovaná v 1. rade sa dňa 18.4.2007, žiadneho vyšetrenia

nezúčastnila, keďže sa vyšetrenia zúčastnila v dňoch 12.4., 17.4 a 19.4. 2007, a preto výsledok tohto
vyšetrenia nezodpovedá skutočnosti. Uviedla, že ide o jej matku, ktorá od apríla 2014 žije s ňou v
spoločnej domácnosti v D. F., od mája 2014 je na vozíčku a žalobkyňa sa o ňu stará, má 91 a pol roka a
tretí rok nerozpráva. Za celé obdobie u nej, ju žalovaná v 2. rade navštívila jedenkrát ročne, nepriniesla
jej žiadne darčeky, ani sladkosti, neposiela blahoželania k narodeninám a meninám a neinformuje sa

o jej zdravotnom stave a v skutočnosti sa ani o žalovanú v 1. rade nezaujíma s tým, že žalovaná v 2.
rade žije v rodinnom dome v O. na W. XX sama, nehnuteľnosť je vo veľmi zlom stave, čo zistila aj z
osobnej návštevy. Preto navrhovala vo veci vykonať ďalšie ňou navrhnuté dôkazy. Nakoľko rozsudok je
predčasný, nezákonný, absentuje z neho riadne odôvodnenie, navrhovala, aby súd vyhovel jej návrhu.

13. Žalované sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP v znení uplatnených odvolacích námietok zo strany žalobkyne v
zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2020 o 10:30 hod. č. dverí
212/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 1.10.2020

na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378
ods. 1 CSP.16. Žalobkyňa ako odvolateľka podaným odvolaním uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
d/, e/, f/, g/ a h/ CSP.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej, ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia

(§ 220 ods. 2 CSP).

18. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože

povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a
domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený

skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom
požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou
požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom

odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

20. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.

2 CSP). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z
potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na

každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že "Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. I Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok M. proti Fínsku

z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa v odvolaní namietaných skutočností zmätočností, nejasností ale vyčerpávajúco, správne skutkovoa právne odôvodnene, zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej

inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je
postihnutý inou vadou konania t.j. vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia,
nakoľko aj v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zdôvodnil, prečo nevykonal žalobkyňou
navrhnuté dôkazy, berúc do úvahy aj bod 22., z ktorého je zrejmý jednoznačný záver súdu.

22. Za inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. l písm. d/ Civilného sporového poriadku
sa považuje procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovanie manudukačnej
povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným
rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie však spĺňa náležitosti riadneho
odôvodnenia a ani tento, žalobkyňou uvádzaný odvolací dôvod nebol naplnený (§ 365 ods. 1 písm. d/
CSP).

23. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. Tiež namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté
dokazovanie za účelom zistenia, nespôsobilosti žalovaných na právne úkony v čase vykonania
naliehavého právneho úkonu, t.j. darovacej zmluvy zo dňa 17.2.2006 (§ 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP).

24. Odvolací súd ale poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku,
nemožno hovoriť vo veci ani o naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, že

zistení skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

25. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na
neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že

odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal, čím vo veci nie je daná potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa § 383 CSP.

26. Odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu,
pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie.
Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca

úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

27. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe riadne odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia
dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrolavýsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom súd má povinnosť dbať
na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke

preskúmateľnosti (ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie, nakoľko na preskúmanie spôsobilosti na právne úkony

žalovaných bolo smerodajné obdobie v čase vykonania namietaného úkonu, vychádzajú aj podľa
odvolacieho súdu z relevantných dôkazov, t.j. znaleckých posudkov vypracovaných znalcami v konaní a
ich vyjadrení, dávajúc do pozornosti lekárske správy, ktoré hlavne mali v tom čase ohľadom žalovaných
k dispozícii.

28. Ďalej odvolací súd apeluje na to, že za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. l CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto,žeprihodnotenídôkazov,prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovstránalebovyšlinajavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.

29.Odvolacímdôvodompodľaustanovenia§365ods.1písm.f/CSPjemožné-tedanapadnúťvýsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

30. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy za účelom zistenia,
preskúmania duševného stavu žalovaných, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie možno
vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom

súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní
povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. l Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase začatia konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 132 ods. l a § 185
Civilného sporového poriadku). Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v
konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom

prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť
stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia
tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v
konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch,
kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť
strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z

jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí.

31. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie konštatoval, že
nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou, a to výsluch P.. N. O. Y. T.. P.. G. T., F.. a ich vzájomnú

konfrontáciu, keďže skutkové okolnosti a právne posúdenie veci mal súd za dostatočne preukázané (viď
bod 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom súd aj na pojednávaní dňa 17.6.2019 nepripustil
žalobkyňou navrhnuté dôkazy, keďže zo zistenia odvolacieho súdu sa týkali súčasného zdravotného
stavu žalovanej v 1. rade (viď č.l. 339 spisu) a znaleckým dokazovaním vykonaným vo veci dospel kzáveru (viď bod 22 odôvodnenia rozsudku), že ani žalovaná v 1. rade ani žalovaná v 2. rade v čase
podpisovania darovacej zmluvy dňa 17.2.2006 netrpeli takou duševnou chorobou, ktorá by ich robila
nespôsobilými na podpísanie zmluvy a teda darovacia zmluva je platná. a preto žalobu žalobkyne ako

nedôvodnú zamietol.

32. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie preto svojim postupom žalobkyňu nevylúčil z realizácie
procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu procesný predpis priznáva a správne neúčinné a
nepodstatné návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, čo aj odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP (viď

body 22 až 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

33. Odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy je tak
neopodstatnená (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP).

34. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového

poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne
posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím
dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a
dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu v celom rozsahu zamietol.

35. V tomto smere odvolacej námietky, výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných
dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu,
jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 34 OZ a § 38 ods. 1, 2 OZ, keďže
poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne
pravidlo.

36. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ani žalovaná v 1. rade ani
žalovaná v 2. rade v čase podpisovania darovacej zmluvy dňa 17.2.2006 netrpeli takou duševnou
chorobou,ktorábyichrobilanespôsobilýminapodpísaniezmluvyatedadarovaciazmluvajeplatná.Súd
teda žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobkyňou namietaná nesprávnosť vytvorenia

skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej
nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie a preto súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

37. Odvolací súd apeluje na to, že nie každá procesná vada rozhodnutia vo veci samej je relevantná,
keďže relevantnou je iba taká procesná vada, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tom

zmysle, že v dôsledku tejto vady rozhodnutie vo veci samej nie je vecne správne, čo rovnako v danej
veci nie je naplnené.

38. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobkyne na určenie neplatnosti darovacej zmluvy

uzavretejmedzižalovanýmidňa17.2.2006.Súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol
rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými
pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán, s odvolaním sa na konkrétne právne predpisy, ktoré správne
aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o
nepreukázaní nároku uplatneného žalobkyňou s tým, že svojím procesným postupom súd neznemožnil

žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

39. Preto odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou
nie sú naplnené (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/, h/ CSP).

40. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny (§ 387 ods. 1 s odkazom na ods. 2 CSP).41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade proti

neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).