Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Sa/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200780
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200780.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom Marianom Hoffmannom v právnej veci žalobcu: Mgr. Z. S., nar. 1X.

júna XXXX, bytom V. 10, XXX XX K., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom
Bratislava,ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej
pod č. 67XXX-X/XXXX-BA zo dňa 19. septembra 2019 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

Stručné zhrnutie žalobou napádaného rozhodnutia

1. Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu predložením žiadosti o materské pod č. B

XXXXXXX ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 11. júna 2019, a to z
poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Žalobca prevzal dňa 11. júna2019 do svojej
starostlivosti dieťa, ktorým je MM.c, nar. 6. septembra 2018.

2. O podanej žiadosti rozhodol správny orgán I. stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka PQ. dňa 31. júla
2019 pod č. 20X-XXXXXX-CAXXX/XXXX tak, že podľa § 49 ods. 1, 2 v znení neskorších predpisov
žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil 11. júna 2019. Nárok na materské menovaný nemá

v období, kedy neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa vyplýva, že šetrením sa zistilo, že žalobca
ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba je naďalej sociálne zabezpečený ako príslušník silového
rezortu. Zamestnávateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 9. júla 2019 uviedol, že menovaný nečerpá
rodičovskú dovolenku, má základný čas výkonu služby rozvrhnutý nerovnomerne v zmysle zákona.

4. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca nezačal od 11. júna 2019 poskytovať dieťaťu starostlivosť
prevzatú od matky dieťaťa.5. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny orgány I. stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná žalobou napádaným
rozhodnutím zo dňa 19. septembra 2019 tak, že ako odvolací správny orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b)
zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonosociálnom
poistení“) vo veci odvolania žalobcu podľa § 218 ods. 2 odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a
potvrdila rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa.

7. Z odôvodnenia žalobou napádaného vyplýva, že:

8. Žalobca si predložím žiadosti o materské č. B XXXXXX.5 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu
ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 11. júna 2019 z poistného vzťahu
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.

9. K žiadosti o materské žalobca priložil:

- rodný list dieťaťa Matej S., nar. 6. septembra XXXX, z ktorého vyplýva, že otcom dieťaťa je navrhovateľ
a matkou dieťaťa je pani N. S., nar. XX. júna XXXX

- čestné vyhlásenie k žiadosti o materské - iný poistenec zo dňa XX. júna XXXX, z ktorého vyplýva, že
navrhovateľ prevzal od matky dieťaťa dňa XX. júna XXXX dieťa S. S. do svojej starostlivosti
-čestnévyhláseniekžiadostiomaterskézodňa11.júnaXXXX,vzmyslektoréhojenavrhovateľsociálne
zabezpečený, pričom jeho sociálne zabezpečenie vykonáva MV SR.

10. V spisovom materiáli sa ďalej nachádza:

- odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. zo dňa 26. júla 2019, podľa ktorého matka dieťaťa
dňa 11. júna 2019 požiadala o odňatie rodičovského príspevku od 11. júna 2019; rodičovský príspevok
bol odňatý od 1. júla 2019

- žiadosť matky dieťaťa zo dňa 11. júna 2019 o odňatie rodičovského príspevku od 11. júna 2019 z
dôvodu, že manžel požiada v Sociálnej poisťovni o materské na dieťa S. S.
- potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. zo dňa 11. júna 2019 o tom, že navrhovateľ si
nárok na rodičovský príspevok neuplatnil
- vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v K. zo dňa 9. júla 2019, v zmysle ktorého

navrhovateľ je od 1. apríla 2019 zaradený na funkcii vyšetrovateľ (čakateľ) 2. oddelenia vyšetrovania
odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v K.; nečerpá rodičovskú dovolenku;
pracovný čas má rozvrhnutý nerovnomerne; rozvrhnutie služieb mu plánuje nadriadený s ohľadom na
dĺžku jeho základného času služby, ktorá je 38 hodín.

11. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol navrhovateľ evidovaný
ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 10. septembra 2018 do 6. decembra 2018 a od 10.
decembra 2018 do 12. júna 2019. Podľa vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v K. zo
dňa 9. júla 2019 je navrhovateľ príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v K..

12. Materské je nemocenskou dávkou, , ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje
z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia
príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti,
tehotenstva a materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje
zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky

nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné,
vyrovnávacia dávka a materské) stanovuje osobitné podmienky nároku. Pri posudzovaní splnenia
všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti
jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň
sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel

sledovaný zákonom.

13. Navrhovateľ si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a
to z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Všeobecné podmienky nároku nanemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona v znení
neskorších predpisov a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia
poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov.

14. Podľa § 31 ods. 1 písm. a/zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. povinne nemocensky
poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na
nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku
na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia.

15. V zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky
poistená dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento
zákon neustanovuje inak, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od
prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej

osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka
zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na
nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 EUR.

16. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do
starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do
starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará
o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na

materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará,
má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa
do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

17. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal dieťa
do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo
dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské dávky

dobrovoľne nemocensky poistenej osoby upravenými v § 31 zákona v znení neskorších predpisov sú
podmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, v deň vzniku dôvodu
na poskytnutie dávky (v prípade materského inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti)
a zaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Osobitné podmienky nároku na materské iného
poistenca upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov. V prípade navrhovateľa - otca dieťaťa

pobočka skúmala splnenie týchto osobitných podmienok nároku na materské:

- prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda
s matkou dieťaťa
- vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa)

- najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti
- uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu
- nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.

19.Jednouzosobitnýchpodmienoknárokunamaterskéinéhopoistencajepodmienkaprevzatiadieťaťa

do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu.

20. Ustanovenia zákona týkajúce sa podmienok nároku na materské používajú pojem „starostlivosť“
a nie pojem „riadna starostlivosť“, na ktorý navrhovateľ poukazuje vo svojom odvolaní. Pojem riadna
starostlivosť je použitý v zákone č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, pričom na účely zákona
č. 571/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť
zabezpečovaná inou osobou, tak ako uvádza navrhovateľ v odvolaní.21. Zákon v znení neskorších predpisov má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch ..starostlivosť“ a „riadna
starostlivosť“. Súčasne je potrebné uviesť, že ak by bol chcel zákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely

nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol
by to do zákona v znení neskorších predpisov uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu
dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1 písm. c) ad) zákona), nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje
riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 zákona je definovaná riadna starostlivosť len na účely §
15 ods. 1 zákona, a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 571/2009

Z.z. v znení neskorších predpisov.

22. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto
dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak otec
dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy
otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa

mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa,
ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel
nemocenskéhopoisteniavyjadrenývustanovení§2písm.a)zákona,spočívajúcivzabezpečenífyzickej
osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva,
resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca.

23. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo
dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik
nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna
starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou,

takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné.

24. Pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu (i keď
nepoistenú podľa zákona v znení neskorších predpisov) a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou
fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do

starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca (ako i čestné
vyhlásenie o tejto skutočnosti) je v takomto prípade fiktívna (formálna) a otec dieťaťa nie je považovaný
za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.

25. V prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum

poistnej udalosti, t. j. dátum prevzatia dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa dostávajú do výnimočnej situácie
vporovnaníspoistenkyňamiuplatňujúcimisinároknamaterské,ktorýmdátumpredpokladanéhopôrodu
určí lekár, resp. s poistencami uplatňujúcimi si nárok na iné nemocenské dávky, u ktorých náhle nastane
poistná udalosť - choroba, potreba ošetrovania člena rodiny. To znamená, že iní poistenci uplatňujúci
si nárok na materské majú určitú výhodu v porovnaní s poistenkyňami, nakoľko si môžu dopredu

zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské.

26. Zákon v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d)zákona v znení neskorších predpisov vyžaduje dohodu
s matkou dieťaťa, je však potrebné uviesť, že samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho
prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Je to len

predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie
materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku.

27. Sociálna poisťovňa, ústredie, zároveň považovala za potrebné uviesť, že pri posudzovaní nároku
na nemocenskú dávku treba právne normy ustanovené v zákone v znení neskorších predpisov chápať

ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a
spravodlivosť.

28.Sociálnapoisťovňaplnerešpektuječlánok2ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,podľaktoréhoštátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Súčasne pri výklade zákona v znení neskorších predpisov plne rešpektuje aj nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v
zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textuprávneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu
a účelu právneho predpisu.

29. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo
zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo
v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr.
otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne
a naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pred nástupom na

rodičovskú dovolenku.

30. Rodičovský príspevok, na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukazuje, nie je nemocenskou dávkou, ale
štátnou sociálnou dávkou. Jeho účel je vyjadrený v § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov-štátnímprispievaoprávnenejosobenazabezpečenieriadnejstarostlivostiodieťa.Poskytuje
sa všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (spravidla do troch

rokov veku dieťaťa) a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto
dávku; rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti
nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Vyplýva to aj z dôvodovej správy
k novele zákona č. 571/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov účinnej od 1. januára 2011, na ktorú
navrhovateľ poukazuje v odvolaní.

31. Naproti tomu, ako je aj vyššie uvedené, materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z
nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona - zabezpečiť poistencovi
príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti,
tehotenstva a materstva.

32. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku sa súčasne sledujú s prihliadnutím na účelné
vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti svedčiace o využívaní systému
sociálneho poistenia.

33. Každý jeden prípad, či už ide o posúdenie nároku na materské matky dieťaťa alebo iného poistenca,
si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo
obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne.

34. Z okolností prípadu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ je v súčasnosti príslušníkom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v PQ., pričom vychádzajúc zo skutočností potvrdených vo vyjadrení zo
dňa 9. júla 2019 navrhovateľ ako príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v K.e nečerpá
rodičovskú dovolenku a má 38 hodinový týždenný pracovný čas, pričom pracovný čas je v týždni
rozvrhnutý nerovnomerne.

35. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti (dňa 11.
júna 2019) naďalej, ako potvrdzuje jeho zamestnávateľ, vykonával prácu v plnom služobnom pomere,
prácu vykonával bez úpravy pracovných podmienok s 38 hodinovým pracovným časom. Navrhovateľ si
tak ku dňu požiadania o materské podľa názoru Sociálnej poisťovne nevytvoril z pohľadu pracovných
podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom

rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti.

36. V prípade navrhovateľa viacero ukazovateľov svedčí o jeho účelovom konaní, s cieľom dosiahnuť
finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Navrhovateľ tak ku dňu 11. júna
2019 fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí

dieťaťa do starostlivosti s matkou dieťaťa. Navrhovateľ reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do
starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v S 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona
v znení neskorších predpisov.

37. V súvislosti s namietaným porušením zákazu diskriminácie z dôvodu pohlavia Slovenské národné

stredisko pre ľudské práva vo svojom odbornom stanovisku podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 308/1993
Z.z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov
v súvislosti s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne
uvádza, že Sociálna poisťovňa neporušila pri rozhodovaní o priznaní materskej dávky normatív zákazudiskriminácie. Pri priznávaní materskej dávky Sociálna poisťovňa totiž neberie do úvahy skutočnosť, či
ide o otca alebo matku, t. j. či ide o muža alebo ženu - z vyjadrení Sociálnej poisťovne, ako aj z jej
rozhodovacej praxe nevyplýva, že by zaobchádzala nerovným spôsobom na základe pohlavia.

38. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných skutočností a citovaných ustanovení zákona v znení neskorších
predpisovSociálnapoisťovňa,ústredieakoodvolacíorgánvdruhostupňovomkonanívyhodnotilapostup
pobočky vo veci posúdenia nároku na materské za správny, v súlade so zákonom v znení neskorších
predpisov a účelom ním sledovaným.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodla tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

40. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 19. septembra 2019 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
žalobu, v ktorej žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej, ako aj Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania a nežiadal vo veci

nariadiť pojednávanie.

41. Žalobca v žalobných bodoch (zhodne ako v odvolacích námietkach) namietal, že rozhodnutie
žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že pojem starostlivosť
o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však

definovaný v zákone o rodičovskom príspevku. Podľa jeho názoru riadnu starostlivosť je preto
možné poskytovať dieťaťu osobne pomocou, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca
právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť prerušenia pracovnej činnosti
za účelom zabezpečovanie starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je dieťaťu možné poskytnúť
aj prostredníctvom starých rodičov dieťaťa, druhého rodiča dieťaťa, pestúnky, jasle, škôlky a iné. Od

01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej
osoby. Žalobca ďalej poukázal aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Je všeobecne známe, že v
prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje
o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na
zanechaní pracovnej činnosti na strane otca, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so

zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.
Z uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznaní nároku na
materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je
zanechanie pracovných činností otcom dieťaťa.

42. Žalobca ďalej argumentoval tým, že v zásade je rozdielom medzi podmienkami vzniku nároku
na materské u matky a u otca formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Zákon opätovne nijako
bližšie uvedené nevymedzuje. Z rozhodnutia žalovaného však vyplýva to, že podľa žalovaného matka
počas poberania materského môže vykonávať zárobkovú činnosť bez vplyvu na nárok na materské a
starostlivosť o dieťa sa považuje za zabezpečenú, avšak otec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť

bez straty nároku na materské, lebo popri zárobkovej činnosti nemôže zabezpečiť starostlivosť o dieťa.
V uvedenom zjednodušenom zhrnutí právneho názoru žalovaného však absentuje základná logika
dôsledkom toho, že žalovaná si citované zákonné ustanovenia vykladá extenzívne a v rozpore s ich
jasným znením.

43. Podľa žalobcu zákon neurčuje žiadne bližšie podmienky ani formu na uzavretie dohody medzi
matkou a otcom dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti. V žiadnom prípade túto podmienku nemožno
vykladať tak, ako to urobila žalovaná, ktorá konštatovala, že podmienka dohody o prevzatí dieťaťa môže
byť splnená len vtedy, ak otec dieťaťa fakticky prevezme dieťa do svojej starostlivosti a preruší svoju
pracovnú činnosť. Pokiaľ o tento záver žalovaná opiera svoje rozhodnutie, nemožno dospieť k inému

názoru ako k tomu, že vec nesprávne právne posúdila.

44. Žalobca s poukazom na uvedené žalobca zastáva názor, že je daný žalobný dôvod podľa § 191 ods.
1 písm. c) S.s.p., nakoľko rozhodnutia žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa nevychádzalizo správneho právneho posúdenia veci vo vzťahu ku určeniu zákonných podmienok pre vznik nároku
na materské a taktiež je daný žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., nakoľko žalovaná bez
riadnehozisteniaskutkovéhostavukonštatovala,žeužalobcunedošlokúpravepracovnýchpodmienok.

III.

Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

45. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 30. decembra 2019, v ktorom
žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvala na skutkovej a právnej argumentácií uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí.

46. Žalobca vytýka žalovanej, že prerušenie výkonu zárobkovej činnosti nie je zákonnou podmienkou
nároku na materské. Ďalej uvádza, že ani od matiek sa nevyžaduje osobná starostlivosť o dieťa.

Tvrdí, že došlo u neho k zmene pracovných podmienok, o čom dokladá dochádzku. Uvádza, že
Sociálna poisťovňa sa stavia k mužom žiadajúcim nárok na materské diskriminačné, nakoľko od matiek
nevyžaduje nevykonávanie zárobkovej činnosti.

47. Nemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené zákonom

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť
zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku
zákonompredvídanýchsociálnychudalostímajúcichzanásledoknemožnosťvýkonuprácealebopokles
pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Sociálne poistenie
je systémom založeným na viacerých princípoch, okrem iných na princípe obligatórnosti a princípe

solidárnosti. Zúčastnené subjekty obligatórne (povinne) prispievajú do systému sociálneho poistenia
a v prípade vzniku sociálnej udalosti (choroba, úraz, tehotenstvo, materstvo, staroba atď.) majú za
predpokladu splnenia stanovených podmienok nárok na dávku. Pod pojmom solidárnosť sa chápe
prerozdeľovanie peňazí od všetkých poistníkov v prospech tých, ktorých životná situácia je spojená
s poberaním nemocenských dávok. Všetci poistenci teda spoločne prispievajú poistným do fondu

nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, z ktorého následne čerpajú finančné prostriedky iba tí
poistenci, ktorí sa dostanú do zákonom predvídanej životnej situácie.

48. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

49.Podľa§2písm.a)zákonaosociálnompoistenísociálnepoisteniepodľatohtozákonajenemocenské
poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie
príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

50. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom

poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu
alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca
dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v špecifických prípadoch aj mužov
poskytujúcichstarostlivosťdieťaťu,včase,keďnemôžupracovať,t.j.keďspoločnosťuznáva,ženemajú
pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa,

a z toho dôvodu nemajú príjem.

51. Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poistného
vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona v znení neskorších predpisov

a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského
inému poistencovi, upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov.

52. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. povinne nemocensky
poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na

nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku
na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia.53. V zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov, dobrovoľne nemocensky
poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatila poistné
na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod

na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu
mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť
rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma

dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 EUR.

54. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do
starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do
starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará
o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na

materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará,
má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa
do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

55. Podľa § 49 ods. 2 zákona písm. d) zákona v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal
dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov
odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

56. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské dávky

dobrovoľne nemocensky poistenej osoby upravenými v § 31 zákona v znení neskorších predpisov sú
podmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, v deň vzniku dôvodu
na poskytnutie dávky (v prípade materského inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti)
a zaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Osobitné podmienky nároku na materské iného
poistenca upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov. V prípade navrhovateľa - otca dieťaťa

pobočka skúmala splnenie týchto osobitných podmienok nároku na materské:

1. prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje
dohoda s matkou dieťaťa
2. vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa)

3. najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti
4. uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu
5. nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.

57.Jednouzosobitnýchpodmienoknárokunamaterskéinéhopoistencajepodmienkaprevzatiadieťaťa

do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu.

58. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto
dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak otec
dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy

otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa
mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa,
ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel
nemocenskéhopoisteniavyjadrenývustanovení§2písm.a)zákona,spočívajúcivzabezpečenífyzickej
osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva,

resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca.

59. Pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu, na základe
ktorej nepodlieha zákonu v znení neskorších predpisov, a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou
fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do

starostlivosti otca. Nedošlo totiž k žiadnej zmene v životnej situácii otca, ktorá by bola spôsobená
zvýšením poskytovania starostlivosti o dieťa. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti
otca (ako i čestné vyhlásenie o tejto skutočnosti) je v takomto prípade fiktívna (formálna) a otec dieťaťa
nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti60. V prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum
poistnej udalosti, t. j. dátum prevzatia dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa dostávajú do výnimočnej situácie

vporovnaníspoistenkyňamiuplatňujúcimisinároknamaterské,ktorýmdátumpredpokladanéhopôrodu
určí lekár, resp. s poistencami uplatňujúcimi si nárok na iné nemocenské dávky, u ktorých náhle nastane
poistná udalosť - choroba, potreba ošetrovania člena rodiny. To znamená, že iní poistenci uplatňujúci
si nárok na materské majú určitú výhodu v porovnaní s poistenkyňami, nakoľko si môžu dopredu
zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské.

61. Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom
stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého
prípadu,asúčasnedbáajnasledovanýkompenzačnýúčelnemocenskéhopoistenia,zktoréhosadávka
poskytuje.

62. Zákon v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov vyžaduje dohodu
s matkou dieťaťa, je však potrebné uviesť, že samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho
prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Je to len
predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie
materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku

63. Sociálna poisťovňa, ústredie, zároveň považovala za potrebné uviesť, že pri posudzovaní nároku
na nemocenskú dávku treba právne normy ustanovené v zákone v znení neskorších predpisov chápať
ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a
spravodlivosť.

64.Sociálnapoisťovňaplnerešpektuječlánok2ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,podľaktoréhoštátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Súčasne pri výklade zákona v znení neskorších predpisov plne rešpektuje aj nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v

zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu
právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu
a účelu právneho predpisu.

65. Žalobca si ku dňu uplatnenia nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký

časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako
pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy
poskytovala matka dieťaťa. Uvedené nezvráti ani fakt, že došlo k úprave pracovného času zo 7.30 h
- 15.30 h na 6.00 h - 14.00 h, stále totiž ide o výkon zárobkovej činnosti v plnom rozsahu. V prípade
žalobcu tak reálne nenastala taká životná situácia, ktorú by bolo potrebné sanovať nemocenskou

dávkou. Žalobca ku dňu 11. júna 2019 fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil tak len formálne,
uzatvorenímdohodyoprevzatídieťaťadostarostlivostismatkoudieťaťa.Reálnetaknespĺňapodmienku
prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v 6 49 ods.
1 a 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov.

66. Žalovaná zastáva názor, že pod bližšie nešpecifikovaným pojmom starostlivosť má zákon na mysli
starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou, uplatňujúcou si nárok na materské práve z dôvodu
výkonu starostlivosti o dieťa, o čom svedči okrem iného aj ustanovenie § 51 zákona, ktorý s ukončením,
resp.prerušenímstarostlivostiodieťazinýchakozdravotnýchdôvodov,spájazániknárokunamaterské,
a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa.

67. Vychádzajúc z uvedeného, prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti by mal priamo otec skutočne
prebrať na seba starostlivosť o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia (minimálne počas 6 týždňov po pôrode)
poskytovala dieťaťu spravidla matka. Takýto rozsah starostlivosti môže otec dieťaťu poskytnúť len v
prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky. Výkon zárobkovej činnosti v plnom rozsahu je

však priamo v rozpore s uvedeným a z tohto dôvodu aj žalovaná dospela k záveru, že v danom prípade
nebola splnená osobitná podmienka pre priznanie materského, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti a
poskytovanie starostlivosti o toto dieťa zo strany otca dieťaťa = žiadateľa o dávku.68. Na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti žalobca predložil dohodu rodičov,
v ktorej čestne prehlásil, že počnúc dňom 11. júna 2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti
a túto bude aj v ďalšom období poskytovať. Tu je potrebné uviesť, že dohoda rodičov o prevzatí

dieťaťa do starostlivosti žalobcu samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie a poskytovanie
starostlivosti o dieťa žalobcom. Splnenie zákonom požadovaných podmienok sa uvedenou dohodou len
predstiera.

69. Povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého

dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Túto
rodičovskú povinnosť rodičom ukladá § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu
rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské.

70. Sociálna poisťovňa posudzuje a rozhoduje o všetkých zákonných podmienkach nároku na materské

uplatneného iným poistencom individuálne, pričom prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a
na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň berie tieto ustanovenia
ako jeden celok a vo vzájomnej súvislosti. Súčasne dbá na účel sledovaný zákonom.

71. Podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia

postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na
rozhodnutie. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka
konania.

72. V každom prípade Sociálna poisťovňa odmieta diskriminačné správanie voči mužom uplatňujúcim
si nárok na materské v porovnaní s posudzovaním nároku na materské u žien. Aj Slovenské národné
stredisko pre ľudské práva vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 30. januára 2019, voľne dostupnom
na webovej stránke tejto inštitúcie, na str. 6 konštatuje, že Sociálna poisťovňa neporušila pri priznaní
materskej dávky normatív zákazu diskriminácie. Pri priznávaní materskej dávky Sociálna poisťovňa totiž

neberie do úvahy skutočnosť, či ide o otca alebo matku, t. j. či ide o muža alebo ženu - z vyjadrení
Sociálnej poisťovne nevyplýva, že by zaobchádzala nerovným spôsobom na základe pohlavia. V závere
stanoviska sa konštatuje, že Sociálna poisťovňa svojím postupom a výkladom ustanovení upravujúcich
podmienky priznania materskej v zmysle zákona o sociálnom poistení neporušila normatív zákazu
diskriminácie.

73. Taktiež Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa stotožnila s postupom Sociálnej poisťovne,
keď v stanovisku zo dňa 1. apríla 2019 okrem iného uviedla, že súčasné poberanie materského a príjmu
vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v rozpore s účelom
nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Je nesporné, že v takýchto prípadoch

ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na
materské.

74.Žalovanásúčasnepoznamenala,ževobdobnýchprípadochboloprotiuvedenémupostupuSociálnej
poisťovne podaných niekoľko žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré

prebiehajú na rôznych krajských súdoch Slovenskej republiky.

75.Kdnešnémudňubolokrajskýmisúdmirozhodnutévtrinástichobdobnýchveciach,pričomvdesiatich
z nich bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá a v jednom prípade vzal žalobca správnu žalobu späť.

76. V prospech postupov Sociálnej poisťovne hovorí aj prvý rozsudok vydaný v obdobnej veci Krajským
súdom v Banskej Bystrici č. XXSa/X/XXXX-XX zo dňa 20. júna 2019; v bode 28. na 7. strane uvádza,
že Sociálna poisťovňa postupovala v súlade so zákonom a neporušila žiadne z princípov právneho
štátu. Použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím na
hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť; v

bodoch 31. a 32. na 8. strane sa uvádza, že výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie ie prekážkou
vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené
tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom
akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma,či tomu tak nie ie, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca
a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa.
V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské

vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel. Účelom
materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej
činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie
dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti
s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom

platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý
príjem.

77. Podľa bodu 35. rozsudku na 9. strane v danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie, čo
predpokladá zákon pre kompenzovanie zníženého príjmu, ale naďalej žalobca pracuje u toho istého
zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný príjem. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti,

preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia.

78. Vychádzajúc z predložených dokladov, z informácií známych žalovanej zo svojej činnosti, resp. z
predložených dokladov, rešpektujúc Ústavu Slovenskej republiky a nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republikyaaplikujúcpríslušnéustanoveniazákonavzneníneskoršíchpredpisov,berúcichvovzájomnej

súvislosti a súčasne sledujúc ich účel, možno konštatovať, že žalobcovi nárok na materské z dôvodu
nespĺňania podmienky starostlivosti o dieťa nevznikol. Opačný názor by bol v príkrom rozpore s účelom
zákona o sociálnom poistení.

79. V prospech postupov Sociálnej poisťovne hovorí aj ďalší rozsudok vydaný v obdobnej veci Krajským

súdom v Žiline č. XXSa/XX/XXXX zo dňa 10. decembra 2019; v bode 20. sa uvádza, že podmienka
stanovená v § 49 ods. 1 vyžaduje prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa tej osoby,
ktorá si nárokuje na materské. Z tohto ustanovenia síce nevyplýva, že by zákon o sociálnom poistení
zakázal vykonávať práce na základe iného pracovnoprávneho vzťahu počas poberania materského ako
toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti

a skutočná starostlivosť tou osobou, ktorá poberá materské, musí byť naplnená. Táto môže byť
naplnená len v prípade, ak má otec dieťaťa dostatok času na túto starostlivosť, čo mu v danom prípade
pracovný pomer na neskrátený pracovný čas nemôže umožňovať. Samotné zabezpečovanie skutočnej
starostlivosti osobou, ktorá dieťa do starostlivosti prevzala, je možné odvodiť aj z ust. § 51 zákona
o sociálnom poistení. Ak totiž dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická či právnická osoba ako tá,

ktorá poberá materské, nárok na materské tejto osobe zaniká. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
nárok na materské trvá jedine počas skutočnej a fyzickej starostlivosti o dieťa. Podľa bodu 22. rozsudku
podmienkou vzniku nároku na materské je osobná starostlivosť o dieťa tak, ako je to uvedené vyššie v
odôvodnení, aj keď nemusí byť celodenná, avšak vo svojom súhrne sa musí jednať o takú starostlivosť,
ktorú dieťaťu zabezpečuje práve fyzická osoba, ktorá poberá materské.

80. Okrem vyššie uvedených rozsudkov žalovaná má v súčasnosti k dispozícii aj rozsudok Krajského
súdu v Nitre č. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 23. septembra 2019, rozsudky Krajského súdu v Žiline č.
XXSa/X/XXXX zo dňa 23. septembra 2019, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. XXSa/XX/XXXX-XX
zo dňa 9. októbra 2019, č. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 12. septembra 2019 a XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa

14. novembra 2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej G. č. 3XSa/X/XXXX-XX zo dňa 26. septembra
2019, aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 1XSa/XX/XXXX-X6 zo dňa 12. decembra 2019.

81. Vo všetkých vyššie uvedených rozsudkoch sa súd stotožnil s interpretáciou právnych noriem
týkajúcich sa nároku na materské iného poistenca žalovanou.

82. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná trvala na tom, že jej rozhodnutie č. XXXXX-
X/XXXX-BA zo dňa 19. septembra 2019 je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, v súlade s účelom ním sledovaným a zároveň navrhuje, aby Krajský súd Prešov

správnu žalobu žalobcu zo dňa 21. novembra 2019zamietol.83. Zároveň žalovaná v tomto vyjadrení žiadala, aby v predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie.
Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 3. apríla 2020 žalovaná písomne uviedla, že v predmetnej
veci na nariadenie ústneho pojednávania netrvá.

IV.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej

84. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej dňa 6. februára 2020 a uviedol, že:

85. Plne zotrval na žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. Poukázal na argumentáciu, ktorú vo vzťahu
k vzniku podmienok na priznanie nároku na materské uviedol v žalobe. Má za to, že argumentácia
žalovanej neobstojí k platnej legislatíve, ktorá bližšie nedefinuje pojem starostlivosť o dieťa a má
za to, že žalobca splnil všetky podmienky na priznanie nároku, tak ako v samotnom návrhu na

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného boli uvedené. Povinnosť prerušenia pracovnej činnosti
alebo zamestnania pre potreby priznania materského bola súčasťou jeho právneho poriadku len do 31.
decembra 2010. Od tej doby už nemôže žalovaný vyžadovať splnenia takéhoto kritéria bez ohľady na
svoje subjektívne názory na danú problematiku a taktiež, ktoré nie sú záväzne ani stanovisko Generálnej
prokuratúry zo dňa1. apríla 2019.

86. V prílohe svojho vyjadrenia predložil vyjadrenia žalovanej k splneniam podmienok na poberanie
materského, tak ako boli zaslané žalobcovi a tento ich samozrejme splnil. Na základe vyššie uvedeného
navrhujeme, aby súd vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu.

87. Súčasne samotný žalobca predložil súdu svoje písomné vyjadrenie, kde uviedol, že žalovaná
vo svojom vyjadrení poukazuje na účel nemocenského poistenia, vyjadrený v § 2 písm. a) zákona
č. 461/2003 o Sociálnom poistení (ďalej len zákona). Zároveň poukazuje na všeobecné podmienky
upravené v § 31 zákona a osobitné podmienky upravené v § 49 zákona, upravujúce podmienky nároku
na nemocenské dávky.

88. Vychádzajúc z vyššie uvedených paragrafových znení zákona žalovaná uvádza, že pokiaľ otec
dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu, na základe ktorej nepodlieha
zákonu v znení neskorších predpisov, a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou alebo
právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca.

Nedošlo totiž k žiadnej zmene v životnej situácii otca, ktorá by bola spôsobená zvýšením poskytovania
starostlivosti o dieťa. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca (ako i čestné
vyhlásenie o tejto skutočnosti) je v takomto prípade fiktívna (formálna) a otec dieťaťa nie je považovaný
za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.

89. Žalovaná ďalej uvádza, že žalobca si ku dňu uplatnenia nároku na materské nevytvoril z pohľadu
pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o
dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktický prevzatím do starostlivosti o dieťa v širšom rozsahu ako
pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy
poskytovala matka dieťaťa. Uvedené nezvráti ani fakt, že došlo k úprave pracovného času zo 7.30 hod.

- 15.30 hod. na 06:00 hod. - 14:00 hod., stále totiž ide o výkon zárobkovej činnosti v plnom rozsahu. V
prípadežalobcutakreálnenenastalatakáživotnásituácia,ktorúbybolopotrebnésanovaťnemocenskou
dávkou. Žalobca ku dňu 11. júna 2019 fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil tak len formálne,
uzatvorenímdohodyoprevzatídieťaťadostarostlivostismatkoudieťaťa.Reálnetaknespĺňapodmienku
prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú ods. 1 a 2

písm. d) zákona v znení neskorších predpisov.

90. Na základe týchto skutočností Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobca nespĺňa podmienky
ustanovené zákonom, nemá nárok na materské a túto dávku mu nepriznala.

91. Dobrovoľné nemocenské poistenie začal žalobca platiť po zaujatí stanoviska Sociálnej poisťovne
pobočka K., predmetom ktorého bolo informovať sa či príslušník Policajného zboru, má nárok na
poberanie materského, pri zachovaní skutkového stavu, ktorý je predmetom žaloby. Zaujaté stanovisko
Sociálnej poisťovne pobočka Poprad tvorí prílohu č. 1. Zároveň žalobca pred uzatvorením dobrovoľnéhonemocenského poistenia, na oficiálnej, verejne dostupnej internetovej stránke Sociálnej poisťovne, v
sekcii PORADŇA, článok zo dňa 30. septembra 2015 našiel stanovisko Sociálnej poisťovne, obsahom
ktorého je vyjadrenie Sociálnej poisťovne k otázke, či môže žena popri materskej dovolenke mať aj iný

príjem.

92. Súčasne k vyjadreniu pripojil internetový odkaz a kópiu vyjadrenia odpovede Sociálnej poisťovne.

93. Zároveň poukázal na § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
antidiskriminačný zákon).

94. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca mal za to, že Sociálna poisťovňa si vykladá
jednotlivé ustanovenia zákona, podľa toho ako im to vyhovuje a nezaujíma jednotné stanovisko v
rovnakých veciach. V stanovisku zo dňa 30. septembra 2015 Sociálnu poisťovňu absenciu príjmu u

dobrovoľne nemocensky poistených osôb neskúmala. Taktiež v písomnom vyjadrení žalovanej (príloha
č. 1) je uvedené:
„zákon o sociálnom poistení a ani iný právny predpis neustanovuje, že nárok na materské iného
poistenca je podmienený osobnou a celodennou starostlivosťou o dieťa“.

95. V prípade žalobcu však už žalovaná v rozhodnutí číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 19.09.2019
konštatovala iné skutočnosti a poukazuje, že žalobca naďalej vykonáva pracovnú činnosť, resp. si
nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že
poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a
že prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa.

96. Je nepochybné, že žalobca urobil dostatok opatrení, aby bol maximálne informovaný, či spĺňa
podmienky nároku na materské, na základe ktorých následne uzatvoril dobrovoľné nemocenské
poistenie.

97.Nazákladetýchtoskutočností,jeneprijateľné,abyžalovanáakoverejnoprávnainštitúciaposkytovala
či už prostredníctvom oficiálneho, verejne dostupného internetového portálu, ako aj prostredníctvom
písomných vyjadrení klamlivé informácie, a následne v rozhodnutí žalobcu číslo: XXXXX-X/XXXX-
BA, zo dňa 19.septembra 2019, žalovaná zaujíma opačné stanovisko, ako to ktoré poskytuje v
rámci informovanosti verejnosti. Vzhľadom k uvedenému máme podozrenie, že žalovaná sa takýmto

spôsobom snaží dosiahnuť neoprávnený finančný prospech.

98. Na záver žalobca uviedol, že má vedomosť, že žalovaná v minulosti postupovala za rovnakého
skutkového stavu odlišným spôsobom, čo je v rozpore so základným princípom diskriminácie -
antidiskriminačný zákona. Ako dôkaz navrhol, aby súd vyžiadal od žalovanej rozhodnutia o nepriznaní

materského policajtom v roku 2018, nakoľko podľa jeho vedomosti až do apríla roku 2019 dávky
priznávala a neskúmala skutkový stav.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

99. Dňa 1. júla 2006 nadobudol zákon číslo 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

100. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

101. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.102. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

103.Podľa§199ods.1písm.a/SSP,sociálnymivecamisanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

104. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

105. Podľa § 177 ods. 1 SSP ,správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

106. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

107. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov
sú v súlade so zákonom.

108. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na
citované ustanovenie upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na

úradnej tabuli súdu od 23.02.2021 do 04.03.2021. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP)
dňa 04.03.2021.

109. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovanej zo dňa 19. septembra 2019, ktorým na

základe podaného odvolania potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad
zo dňa 31. júla 2019, ktorým žalobcovi podľa zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
nepriznala nárok na materské za obdobie od 11. júna 2019.

110. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe

žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom
konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a
či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.

111. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“), sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre
prípadstratyalebozníženiapríjmuzozárobkovejčinnostianazabezpečeniepríjmuvdôsledkudočasnej
pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

112. Podľa § 30 zákona, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý

sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, §39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

113. Podľa § 49 ods. 1 zákona, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa
stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období dvadsiatich ôsmich

týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej
starostlivosti má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské
37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšeniatroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

114. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona v znení účinnom od 1. januára 2019, iný poistenec, ktorý prevzal
dieťa do starostlivosti je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov
odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

115.Podľa§51ods.2zákona,aksapoistenecprestalstaraťodieťazinéhodôvoduakojehonepriaznivý

zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká
odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať
o dieťa z iných dôvodov sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

116.Správnysúddospelkzáveru,ževdanomprípadeSociálnapoisťovňapostupovalavsúladesvyššie
citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadny z namietaných

princípov právneho štátu, použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona
s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať ako sú dobré
mravy a spravodlivosť.

117. Ustanovenie § 49 ods.1 zákona bolo novelizované zákonom č.543/2010 a Z.z. s účinnosťou

od 1. januára 2011. Novelou došlo k predĺženiu obdobia poskytovania materského a k zmene vo
vzťahu k maximálnej hranici veku dieťaťa pre poskytovanie materského inému poistencovi z 8
mesiacov na najdlhšie do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Rodičovský príspevok nie je nemocenskou
dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou. Štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej
starostlivosti o dieťa. Poskytuje sa všetkým rodičom v rovnakej sume spravidla do troch rokov veku

dieťaťa a rodičia nemajú žiadne obmedzenia pri jeho uplatňovaní - môžu vykonávať zárobkovú činnosť
akoukoľvek formou, pričom výška príjmu nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho
výšku. Materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účelom
je kompenzácia straty prímu, ktorá vznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské v
dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa

následne skutočne stará.

118. Je pravdou, že žiadny právny predpis nezakazuje otcovi ako inému poistencovi po dobu poberania
materskej vykonávať zárobkovú činnosť. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou
vzniku nároku na materské inému poistencovi pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené

tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Zároveň okrem tejto
všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku v danom prípade na materské, žiadateľ musí
spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po
dohode s matkou a zabezpečovanie starostlivosti takémuto dieťaťu.

119. Správny súd je toho názoru, že zákon v § 49 ods.2 písm. d) v znení účinnom od 1.januára 2019
vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa. Je však potrebné uviesť, že samotné uzatvorenie dohody rodičov
dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské.
Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje
poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na

dávku. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa
preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa
do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať
individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli
prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho

zmysel a účel.

120. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu
zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií, napríklad materstvo
ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti v prípade iného poistenca. Zákonodarca predpokladá stratu

príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia
po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti v
súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu zákona o sociálnom poistení, aby
bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky,resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala v prípade, ak otec
dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej pracuje u zamestnávateľa v rovnakom
pracovnom čase za rovnako dohodnutú odmenu. V danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie,

čo predpokladá zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu. Žalobca nemá stratu
príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského
poistenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako otec dieťaťa je v služobnom
pomere príslušníka Policajného zboru SR s pracovným časom 38 hodín týždenne, ktorý je rozvrhnutý
nerovnomerne a nečerpá rodičovskú dovolenku. Popri tomto služobnom pomere žalobca uzatvoril

dobrovoľné nemocenské poistenie, z ktorého chcel čerpať materskú dávku.

121. Správny súd nepovažuje žalobu za dôvodnú ani v bode, v ktorom žalobca poukazoval na
rozdielny postup Sociálnej poisťovne po usmernení pobočiek na základe stanoviska Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR k problematike poberania materského zo dňa 10.09.2018. Správny
súd zdôrazňuje, že posudzuje zákonnosť konkrétneho žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom

neposudzuje zákonnosť predchádzajúceho postupu Sociálnej poisťovne a skôr vydaných rozhodnutí
v obdobných prípadoch. Sociálna poisťovňa začala postupovať správne, ak sa odklonila od svojej
predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy Sociálnej poisťovni v zásade postačovalo len preukázanie
formálneho splnenia zákonom predpokladaných podmienok a Sociálna poisťovňa sa nezaoberala
reálnym premietnutím týchto podmienok do každého individuálneho prípadu. Súčasný postup Sociálnej

poisťovne plne zodpovedá účelu a zmyslu zákona o sociálnom poistení. Na to, aby bolo vydané
rozhodnutie v súlade s § 209 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa musí postupovať tak, aby
presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie (§
195 ods. 1 zákona). Je nevyhnutné, aby každý prípad posudzovala individuálne, deklarované splnenie
podmienok vyhodnocovala v reálnom premietnutí, čím sa vylúči nežiaduce obchádzanie zákona a

účelové konanie žiadateľov.

122. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovanej a napokon aj so stanoviskom Generálnej
prokuratúry SR zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie "in fraudem
legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené

podmienky, t. j. predstiera splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná
lenosimulovaniesplneniatýchtozákladnýchpodmienokprevyhoveniežiadosti,t.j.priznanienároku.Pri
obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním , uzavretými úkonmi mienil žalobca dosiahnuť,
v danom prípade dobrovoľné nemocenské poistenie a z neho plánované poberanie materského, avšak
bez zmeny životnej situácie, ktorá v podobe zníženia straty príjmu poberateľa materského je zákonom

predpokladaná, k čomu však nedošlo.

123. Žalobca namietal diskriminačný postup zo strany Sociálnej poisťovne voči nemu , pričom správny
súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú. V konaní nebol preukázaný rozpor v postupe
orgánov verejnej správy so zákonom a prípadné nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej

antidiskriminačným zákonom by mohli byť uplatňované len v konaní pred civilným súdom (§ 307 a
nasledujúceho zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktoré sú z použitia správnym súdom
vylúčené v zmysle § 25 SSP a contrario), a to na základe tomu zodpovedajúcej žaloby. Z obsahu
administratívneho spisu a z dokazovania správnych orgánov vyplýva, že hlavným motívom žalobcu bolo
získať vyplácanie priznaného materského po dobu 28 týždňov popri vykonávaní zárobkovej činnosti na

plný pracovný úväzok.

124. Žalobca považuje rozhodnutie správny orgánov za nezákonné z dôvodu, že nie je potrebné
poskytovať osobnú starostlivosť dieťaťu. Správny súd opätovne dáva do pozornosti účel poskytovania
materského. Predpokladom vzniku nároku na vyplatenie materského je strata príjmu spôsobená tým,

že daná osoba, ktorá si uplatnila nárok na materské nepracuje vôbec, resp. v obmedzenom rozsahu
umožňujúcom jej starostlivosť o dieťa a to z dôvodu, aby mohla dieťaťu poskytnúť túto starostlivosť. Z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že otec dieťaťa- žalobca vykonával v nezmenenom rozsahu
funkcii vyšetrovateľa na OR PZ Poprad na pracovný úväzok 38 hodín týždenne. Z toho vyplýva, že
rozsah práce u otca nie je v zmysle tohto služobného zaradenia obmedzený, a preto nemohol dieťaťu

poskytnúť adekvátnu starostlivosť, tak ako to vyžaduje duch zákona.

125. Podľa zákona o rodine majú obidvaja rodičia rovnaké práva a rovnaké povinnosti starať sa o
dieťa. Napriek tomu zákon o sociálnom poistení upravuje nemocenskú dávku, materské, ktorá prináležív rozhodnom čase vždy len jednému z rodičov dieťaťa (s výnimkou prípadu prevzatia dieťaťa do
starostlivosti od matky v období, kedy matke plynie lehota uvedená v § 48 ods. 9 zákona o sociálnom
poistení). Patrí vždy tomu z rodičov, ktorý spĺňa podmienku starostlivosti o narodené dieťa, čo je taká

životná situácia, ktorá v zásade bráni plne sa venovať zabezpečovaniu príjmov, nakoľko starostlivosť
o narodené dieťa si vyžaduje osobnú prítomnosť s dieťaťom a starostlivosť oň. To je práve dôvod, pre
ktorý sa z nemocenského poistenia poskytuje kompenzačná dávka, daný rozsahom a účelom poistenia
uvedeným v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, a to zabezpečenie príjmu v čase osobnej
starostlivosti o narodené dieťa. Účel poistenia uvedený v § 2 zákona platí tak pre povinné nemocenské

poistenie ako aj pre dobrovoľné nemocenské poistenie.

126. Žalobca v konaní tvrdil, že uzavrel dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou, avšak
bez toho, aby túto osobnú starostlivosť poskytoval. Sám uviedol, že naďalej zostáva v služobnom
pomere s plnením služobných povinností v plnom rozsahu bez akejkoľvek úpravy (38 hodín týždenne
nerovnomerne rozvrhnutých ), a teda dieťaťu osobnú starostlivosť poskytuje len v mimo pracovnom

čase a cez pracovné voľno. Z toho bezpochyby vyplýva, že u žalobcu nedošlo k zmene životnej situácie,
s akou zákon spája nárok na dávku nemocenského poistenia materské.

127. Podľa § 48 zákona o sociálnom poistení nárok na materské má poistenkyňa, ktorá je tehotná
alebo sa stará o narodené dieťa. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú

aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Uvedená
podmienka starostlivosti o dieťa obsiahnutá v § 48 zákona o sociálnom poistení platí rovnako aj pre inú
osobu,ktoráprevzaladieťadostarostlivostiastarásaoň.Vyplývatozoznenia§49ods.1,podľaktorého
má nárok na materské aj iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a stará sa oň. Zo znenia §
49 ods. 2, písm. a) a c), e), f) je nepochybné, že účelom úpravy je poskytnúť dávku nemocenského aj

inémupoistencoviakomatkedieťaťa,keďsaocitnevživotnejsituácii,keďosobnenahrádzastarostlivosť
matky o narodené dieťa, koná tak namiesto matky, ktorá tak robiť nemôže, či už z dôvodu, že zomrela,
alebo jej v tom bráni jej zdravotný stav alebo je tomu tak na základe rozhodnutia súdu. Pre prípad
prevzatia starostlivosti dieťaťa od matky, ktorá sa o dieťa starať môže, teda nie sú na jej strane žiadne
prekážky, ktoré by jej v tom bránili, zákon o sociálnom poistení v § 49 ods. 2, písm. d) podmienky

priznania nároku upravil odchýlne len v tom, že otec dieťaťa musí o prevzatí dieťaťa staršieho ako 6
týždňov uzatvoriť s matkou dohodu. Zo znenia §48 ako aj § 49 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že
text zákona „iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará" nemožno
vyložiť inak, ako vyplýva z významu takéhoto textu vo vzťahu k tomu, že ide o starostlivosť o dieťa do
troch rokov, z čoho je nepochybné, že takáto starostlivosť musí byť osobná, pretože takéto dieťa je na

osobnú starostlivosť celodenne odkázané. Túto starostlivosť prirodzene poskytuje matka a otec dieťaťa
ju prevezme namiesto matky, keď ju táto poskytovať nemôže, alebo v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) ju od
matky už len preberá následne najskôr od 6 týždňa veku dieťaťa, najneskôr do troch rokov veku dieťaťa
na základe dohody. Otec dieťaťa ako iný poistenec preberá starostlivosť od matky, ktorá sa začala starať
o dieťa bezprostredne v súvislosti s jeho narodením. Faktom je, že dieťa po narodení je plne odkázané

na celodennú starostlivosť. Z toho vyplýva, že iný poistenec, keď preberá starostlivosť a stará sa o dieťa,
robí tak v rovnakom rozsahu, ako ju poskytovala matka dieťaťa vzhľadom na potreby novonarodeného
dieťaťa.

128. Z vyššie uvedeného plynie, že úmyslom zákonodarcu, v prípade úpravy dávky z nemocenského

poistenia - materského, bolo poskytovanie tejto dávky len v prípade skutočného, nie formálneho
prevzatia starostlivosti o dieťa a s tým spojeným skutočným poskytovaním starostlivosti dieťaťu priamo
osobou, uplatňujúcou si z dôvodu poskytovania tejto starostlivosti s tým spojený nárok na materské.
Tomu to svedčí aj znenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý s ukončením resp. prerušením
starostlivosti o dieťa s iných ako zdravotných dôvodov spája zánik nároku na materské a to dňom

ukončenia starostlivosti o dieťa. I keď v prípade dobrovoľne poistenej osoby zákon o sociálnom poistení
nepredpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti (logicky dobrovoľne
poistenou osobou môže byť aj osoba, ktorá nemá príjmy), to ale neznamená, že nemocenské poistenie
by v prípade dobrovoľného nemocenského poistenia nemalo kompenzačný charakter a to zabezpečenie
príjmu v určitých životných situáciách vymedzených v zákone, medzi ktoré patrí aj materstvo, a teda

v prípade otca alebo inej osoby prevzatie dieťaťa v stanovenom veku do osobnej starostlivosti a
starostlivosť oň.129. Pokiaľ žalobca poukazoval na zmenu postupu Sociálnej poisťovne pri rovnakej právnej úprave,
správny súd upriamuje žalobcu na to, že predmetom preskúmania zákonnosti bolo napadnuté
rozhodnutie žalovanej vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na nemocenskú dávku materské.

Predmetom prieskumu teda nebola predchádzajúca prax žalovanej. Navyše, pokiaľ by žalovaná na
základe nesprávneho výkladu zákona priznala dávku neprávom, bola následne povinná postupovať
podľa § 112 zákona o sociálnom poistení. nemožno nič vytknúť žalovanej, keď pre rozhodnutie o tom,
či žalobcovi patrí nemocenská dávka materského, zisťovala všetky rozhodné skutočnosti pre priznanie
dávky, a teda aj rozhodnú skutočnosť, či žalobca spĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do osobnej

starostlivosti a staranie sa o dieťa. Zo skutkových zistení potom správne vyvodila záver, že žalobca na
svojej životnej situácii pred prevzatím dieťaťa podľa písomnej dohody a po jej prevzatí nič nezmenil, to
znamená, že k prevzatiu dieťaťa do osobnej starostlivosti tak v skutočnosti nedošlo.

130. Správny súd z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový
orgán verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné

podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili
tak, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské. Dohoda medzi žalobcom
a matkou dieťaťa je potom len formálna. Žalovaná vec správne právne posúdila, keď žiadosti nevyhovela
z dôvodu, že nebola splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanej
starostlivosti tomu dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nemožno nič vytknúť

správnej skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

131. Pokiaľ žalobca poukazoval na diskriminačné správanie žalovanej vo vzťahu k posudzovaniu
vykonávania zárobkovej činnosti zamestnancov počas poberania materského žien a mužov, tak
takáto námietka jednak bola mimo dôvodov napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo

založené na tom, že žalobca ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba nesplnil podmienku priznania
nemocenskej dávky materské, ktorou je prevziať dieťa do starostlivosti a starať sa o dieťa. Jednak
správny súd nezistil z obsahu správneho spisu, že by žalovaná alebo prvostupňový orgán verejnej
správy postupovali v rozpore so zákonom a jednak nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej
zákonom č. 365/2004 Z. z.(antidiskriminačný zákon) nemôžu byť uplatňované správnou žalobou podľa

ustanovení SSP, ale len v konaní na základe antidiskriminačnej žaloby pred civilným súdom podľa §
307 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

132. Správny súd podporne poukazuje aj na stanovisko verejnej ochrankyne práv zo dňa 6. augusta
2019, ktoré je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti , v ktorom bolo konštatované, že v prípade iného

poistenca, ktorému žalovaná nepriznala nárok na materské pre nesplnenie podmienky starostlivosti
o dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti bez úpravy pracovného času a zníženia príjmu, nebolo
preukázané porušenie základných práv a slobôd.

133. Krajský súd v Prešove v obdobnej veci, konkrétne v rozsudku zo dňa 25. júla 2019 sp.zn.XSa/X/

XXXX, žalobe vyhovel a rozhodnutie žalovanej zrušil. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 21.novembra 2017 sp.zn. III.ÚS 289/2017, kde ústavný súd uviedol ... „Súd má
poznať svoju vlastnú judikatúru, t.j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp.senátu) toho istého súdu, a túto
judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj
všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate

identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému
princípu materiálneho právneho štátu“, správny súd argumentuje, že predvídateľnosť práva nemožno
vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak, než v predošlých prípadoch. V takom
prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť.

134. Správny súd konštatuje, že vo veci sp.zn. XSa/X/XXX.9 prvostupňový správny orgán svoje
rozhodnutie zo dňa 25.10.2018 o nepriznaní nároku na materské žalobcovi odôvodnil tým, , že žalobca
nesplnil podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa, že žalobca ako otec dieťaťa nie je považovaný
za iného poistenca, keďže mal za preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa
neprevzal starostlivosť o dieťa. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 9. januára 2019 potvrdila rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.10.2018 a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala, že žalobca fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti,
naďalej vykonáva pracovnú činnosť za priaznivejších mzdových podmienok a s rovnakým pracovným
úväzkom ako predtým u zamestnávateľa, u ktorého čerpá rodičovskú dovolenku. Žalobca reálnenespĺňa podmienku prevzatia do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu
ustanovenú v § 49 ods.1 a 2 písm. d) zákona č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov účinnom
do 31.decembra 2018, a preto sa nepovažuje za iného poistenca. Správny súd - zákonný sudca-

rozsudkom zo dňa 25. júla 2019 v tejto veci zrušil rozhodnutia oboch správnych orgánov a vrátil vec
žalovanej na ďalšie konanie. V bode 72. rozsudku sp.zn. 8Sa/6/2019 vyslovil okrem iného aj názor, že
prevzatie dieťaťa do starostlivosti je naplnené uzatvorením dohody medzi matkou a otcom dieťaťa a
je predpokladom smerujúcim k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje
poberanie materského a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na

dávku. V bode 73.rozsudku sp.zn. 8Sa/6/2019 správny súd - zákonný sudca - je toho názoru, že pre
účely priznania nároku na materské pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom
poistení je v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku. Žalobca dôvodne namietal,
že právne posúdenie veci žalovanej (žalovanou) nemá oporu v ustanovení § 49 zákona o sociálnom
poistení, ktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi, nakoľko z
uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť.

135. Správny súd sa s týmto právnym názorom vyslovenom v rozsudku sp. zn. 8Sa/6/2019 nestotožňuje.
V tomto smere poukazuje aj na prevažujúcu prax správnych súdov v obdobných veciach, kde sú
identické žaloby žalobcov zamietané (napr. KS Prešov 4Sa/11/2019,KS Nitra 23Sa/24/2019, KS
Žilina 24Sa/5/2019, KS Trenčín 18Sa/25/2019, 18Sa/36/2019, 25Sa/25/2019, KS Banská Bystrica

30Sa/5/2019 a iné). V tomto smere vyššie uvedený názor tunajšieho súdu v skoršom rozsudku možno
označiť ako ojedinelý.

136. Správny súd opätovne poukazuje na podrobné vyššie uvedené odôvodnenie a je toho názoru,
že zákon v § 49 ods.2 písm. d) v znení účinnom od 1.januára 2019 vyžaduje dohodu s matkou

dieťaťa. Avšak samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný
úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu
a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského. Nemožno pritom
akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa oprávnene skúma, či
tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca

a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa.
Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo
zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií, napríklad materstvo
ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti v prípade iného poistenca. Zákonodarca predpokladá stratu
príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Vymyká sa plne zmyslu a účelu zákona

o sociálnom poistení, aby bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo
plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto
dávka vypláca v prípade, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej
pracuje u zamestnávateľa v rovnakom pracovnom čase za rovnako dohodnutú odmenu. Ak otec nemá
stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského

poistenia.

137. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považoval zistený skutkový stav za
dostatočný na zákonné rozhodnutie vo veci, pričom správny orgán vec aj správne právne posúdil,
nestotožnil sa preto so žalobným návrhom žalobcu na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia pre

nedostatočne zistený skutkový stav resp. nesprávne právne posúdenie veci.

138. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci GarciaRuiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa
21. januára 1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej RuizToria proti Španielsku, rozsudok zo dňa

9. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, VandeHurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.
apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn.
I.ÚS 226/03 zo dňa 12. mája 2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa
15. marca 2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23. augusta 2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú
námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa

môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého
prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie
dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné
námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazomna zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam
správnych orgánov.

139. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ktoré tvoria jeden celok (rozsudok NS SR sp. zn. 2Asan/2/2016
zo dňa 27. marca 2019) dospel k záveru, že tieto rozhodnutia sú zákonné a dostatočne odôvodnené,
podložené citovanými právnymi predpismi, sú zrozumiteľné, dávajú jasnú odpoveď, z akého dôvodu
žalobcovi zanikol nárok na materské. Žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí v plnom

rozsahu vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, preto správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

140. Správny súd dáva do pozornosti ustanovenie § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí,
opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom
povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah

nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (po bodkočiarku). V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 6Sžo/146/2010, podľa
ktorého ... „limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a
účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti
a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto

posudzovaním nahradzovali orgány verejnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok
voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto rozhodnutí a
postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky“.

141. Na základe vyššie uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov

uplatnených v žalobe, ako aj v celom rozsahu dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

142. O trovách konania rozhodol podľa § 175 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Žalobca
nebol v konaní úspešný a pre priznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej nenašiel správny súd

výnimočné okolnosti, preto správny súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné

body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).