Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120200714
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120200714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: W. Y., rod. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, R.-D., zastúpená splnomocneným zástupcom: Centrum právnej
pomoci, Račianska 1523/71, Bratislava, kancelária Trnava, Pekárska 11, Trnava, IČO: 30 798 841, proti
jej manželovi: M. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, R.-D., t.č. ÚVV Leopoldov, o
rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. Y., nar.
XX.XX.XXXX, W. Y., nar. XX.XX.XXXX, M. Y., nar. XX.XX.XXXX, U. Y., nar. XX.XX.XXXX, všetky deti
bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,

pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 26. novembra 2020, č.k. 11P/5/2020-230, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním, manželstvo manželov M. Y. a W. Y., uzavreté
dňa 26.05.2018 v Hlohovci, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Hlohovec, zväzok XXIII,
ročník 2018, strana 92, poradové číslo 43, rozviedol (výrok I.), maloleté deti D., Y., W., M. a U. na čas

po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom každý z rodičov bude oprávnený maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II.), otcovi určil povinnosť platiť na
každé z maloletých detí výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou odo dňa právoplatnosti
rozsudku (výrok III.), styk otca maloletými deťmi neupravil (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka
sa domáhala na súde rozvodu manželstva a zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti

a určenia otcovi platiť na ich výživu vo výške podľa úvahy súdu, pričom styk otca s deťmi žiadala
neupraviť. Dôvodila tým, že s manželom nežije v jednej domácnosti už 14 mesiacov, tento bol vykázaný
z obydlia, na deti neprispieva, sama sa stará o domácnosť. Počas ich spoločného spolužitia manžel
navrhovateľku psychicky aj fyzicky týral, kvôli čomu k nemu už nič pozitívne necíti, to čo voči nemu
pociťuje, je skôr odpor a nenávisť, má z neho strach, nevie si predstaviť obnovu spolužitia s manželom.
O deti zabezpečuje starostlivosť sama, zvláda ju bez problémov. Manžel o deti nejaví záujem, neplatí
na ne. Párkrát na deti počkal pred školou, kde im hrubo nadával. Manžel sa k návrhu vyjadril v zmysle,

že navrhovateľka o ňom klame, je feťáčka, deti ju nechcú, lebo ich bije. Predala mu jeho veci za
drogy, niektoré spálila, je zákerná, falošná a psychicky chorá. Veľakrát bol za ňu obvinený a veľakrát
oslobodený. Viackrát sa chcela hodiť pod vlak, takýto jej psychický stav trvá už 20 rokov. Doma necháva
deti samé, on ju napriek tomu ľúbi, ale ona sa musí zmeniť. Nechce sa s ňou rozviesť. Keďže jemanželka závislá na drogách nemôže vychovávať deti. Na prvom pojednávaní manžel uviedol, že s
rozvodom nesúhlasí a mal za to, že deti by mali byť zverené do detského domova, pretože matka
fetuje. Na poslednom pojednávaní s rozvodom súhlasil. Opatrovník sa vyjadril, že s rodinou pracujú

od roku 2016-2017, kedy bolo voči otcovi vznesené obvinenie za týranie. Rodinu neustále monitorujú,
návštevy vykonávajú neohlásené. To, že matka fetuje, otcovi dosvedčoval aj maloletý S., ktorý chcel
byť umiestnený do zariadenia. Nakoniec však svoje vyjadrenia menil, tvrdil, že bol od otca nahuckaný. U
matky sa im drogy neprejavili. Domácnosť je sociálne slabšia, matka je jednoduchšia, ale v domácnosti
bolo vždy navarené, o deti postarané, správy zo školy aj od lekára chodili pozitívne. S rodinou pracujú

aj terénni pracovníci mesta, ktorí sú matke nápomocní. Nebolo hlásené, že by bola matka pod vplyvom
drog. Procesný opatrovník preto navrhol maloleté deti zveriť do výchovy matke, keď majú za to, že
táto výchovu zvládne a výšku výživného ponechávajú na úvahu súdu. Súd po vykonanom dokazovaní
zistil, že manželia sú slovenskí štátni občania, ktorí dňa 26.05.2018 v Hlohovci uzavreli manželstvo.
Pred uzavretím manželstva sa z ich vzťahu narodili t.č. plnoletý S. a maloleté deti D., Y., W. a M.
a po uzavretí manželstva sa narodil maloletý U.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v R..

Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke s maloletým U., poberá dávku v hmotnej núdzi a rodičovský
príspevok vo výške 270 eur mesačne. Manžel je od 07.05.2020 vo väzbe, je bez príjmu. Maloletá D.
navštevuje 9. triedu, Y. 7. triedu, W. 3. triedu základnej školy, maloletý M. materskú školu a maloletý
U. je doma s matkou. Plnoletý S. navštevuje 3. ročník SOU v Hlohovci. Právne súd prvej inštancie vec
posúdil podľa § 22, § 23, § 18, § 19 Zákona o rodine, podľa § 2, § 100 CMP, § 217 ods. 1 veta

prvá CSP, podľa § 24, § 28, § 62, § 75, § 76, § 25 Zákona o rodine a dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky rozvodu manželstva, keď mal preukázané, že existuje vážny a trvalý rozvrat
vzťahov medzi manželmi a manželstvo si neplní svoj účel. Voči manželovi je vedené trestné konanie
na podklade obžaloby zo dňa 11.08.2020 pre prečin ublíženia na zdraví, pri ktorom mal dňa 13.04.2020
ublížiť na zdraví práve navrhovateľke bitím päsťou do hlavy, pričom je stíhaný väzobne. Už predtým

bol právoplatne odsúdený za trojnásobný prečin nebezpečného vyhrážania navrhovateľke, v tom čase
družke. Okrem toho bol právoplatne odsúdený rozhodnutím zo dňa 13.11.2018 za prečin nebezpečného
vyhrážania manželke a deťom na podmienečný trest odňatia slobody a bol mu uložený zákaz priblížiť
sa k manželke na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. Súd poukázal na bod 2. záverov znaleckého
posudku č. 2017/10 znalca PhDr. Martina Chylíka, v zmysle ktorého je manžel vo vzťahu k manželke

citlivý na akýkoľvek nesúlad, resp. ak niečo nie je podľa jeho predstáv, vtedy sa stáva agresorom
a je nebezpečný pre rodinných príslušníkov. Tiež mal súd za preukázané výpoveďami manželov, že
od novembra 2018 žijú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť. Od mája 2020 sa manžel nachádza
vo väzbe. Dlhší čas manželia spoločne nehospodária, nevedú spoločný intímny život, nestarajú sa
spoločne o maloleté deti. Je zrejmé, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je

neusporiadané a obnovenie spolužitia je vzhľadom na postoj navrhovateľky, úplnú absenciu jej citového
vzťahu k manželovi, ale aj vzhľadom na väzobné stíhanie manžela pre prečin ublíženia na zdraví
navrhovateľky, medzi nimi nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom
záujme, ani v záujme účastníkov konania, a ani v záujme maloletých detí, keďže manželstvo nevytvára
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Vo veci

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode dospel
súd k záveru, že v záujme maloletých je vzhľadom na spôsobilosť matky zabezpečovať starostlivosť o
deti, vzhľadom na vzťah medzi maloletými deťmi a ich matkou, vyplývajúci z vyjadrení maloletých detí
pred procesným opatrovníkom, ako aj vzhľadom na to, že otec maloletých detí sa nachádza vo väzbe,
zvereniemaloletýchdetínačasporozvodedoosobnejstarostlivostimatky,vktorejvýlučnejstarostlivosti

sa od novembra 2018 aj nachádzajú, a ktorú matka riadne vykonáva.
Neschopnosť matky zabezpečiť riadnu starostlivosť o deti tvrdená otcom, nebola v konaní preukázaná.
Matka predložila lekárske potvrdenie zo dňa 21.10.2020, z ktorého vyplýva, že mala negatívny test na
omamné látky v moči. Zároveň z vyjadrenia opatrovníka na pojednávaní dňa 06.08.2020, ako aj zo
správy o prešetrení pomerov dňa 13.08.2020 vyplýva, že matka nejavila známky požitia omamných

látok, pričom terénni pracovníci mesta, ktorí pracujú s rodinou, nehlásili, že by bola matka pod vplyvom
drog. Opatrovník, uviedol, že o deti bolo vždy postarané, správy zo školy aj od lekára chodili pozitívne.
Pri prešetrení pomerov 13.08.2020, ani pri vykonaní pohovoru zo dňa 09.09.2020, maloleté deti nejavili
známky zanedbania. Zhodne uviedli, že matka sa o nich stará a nefetuje. Rovnako z posudkov zo školy
vyplýva, že deti chodia do školy čisto oblečené, matka so školou spolupracuje. Riadna starostlivosť

matky o deti bola potvrdená aj posudkom sociálneho pracovníka Úsmev ako dar, ktorí s rodinou
spolupracujú od decembra 2019, pričom pri ohlásenej alebo neohlásenej návšteve bolo vždy navarené
a upratané, deti boli čisté a najedené, na matke si nevšimli, že by bola pod vplyvom omamných alebo
psychotropných látok. Čo sa týka zastupovania a spravovania majetku maloletých detí, v zásadeplatí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
zároveň súd u otca nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v
tomto smere obmedziť, preto rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich

majetok v bežných veciach. Pri určení výšky výživného bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že otec
sa nachádza vo väzbe bez možnosti príjmu, pri rešpektovaní princípu prezumpcie neviny nie je možné
uzavrieť, že by si tak, ako by to bolo v prípade od právoplatného odsúdenia na nepodmienečný trest
odňatia slobody nemožnosť vykonávať prácu a mať príjem zavinil sám svojim úmyselným správaním.
Preto určil výšku výživného v zákonnej minimálnej výške na každé dieťa, t.j. 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti predstavuje sumu 29,42 eur mesačne na
každé z maloletých detí. Pokiaľ sa týka styku otca s maloletými deťmi, tak na poslednom pojednávaní
rodičia zhodne uviedli, že žiadajú styk neupraviť, k čomu otec dodal, že s nimi nechce mať nič spoločné
a nechce byť zapísaný v rodnom liste detí. Navyše zároveň sa otec nachádza vo väzbe, preto jeho
stretávanie s maloletými deťmi ani nie je v súčasnosti možné, preto súd styk otca s maloletými deťmi
neupravil a tak styk otca zostáva na dohode rodičov.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 58 a § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie manžel/
otec maloletých detí. Uviedol, že nesúhlasí s rozvodom, nesúhlasí, aby boli deti zverené do osobnej
starostlivosti ich matky, s ktorou mali veľa problémov, vždy si to vysvetlili, nie je dôvod, aby boli

rozvedení. Súd im mal dať šancu, aby sa nerozviedli. Ostatné dôvody povie na odvolacom súde. Na
výzvu zo strany súdu prvej inštancie o doplnenie odvolania a odstránenie jeho vád manžel uviedol,
že rozhodnutie o rozvode považuje za nesprávne. Navrhovateľka má dlhodobé psychické problémy, v
znaleckých posudkoch sa píše o jej psychickom stave, znalkyňa pani H. považuje jej psychické problémy
za dlhodobé a navrhuje, aby navštevovala psychiatra. Navrhovateľka sa chce rozviesť len preto, že

nedodržal sľub, preto nie je dôvod na rozvod. Žiada, aby súd rozsudok o rozvode zrušil. Verí, že to s
navrhovateľkou zvládnu a dajú všetky veci do poriadku. Žiada súd, aby im dal šancu začať odznova,
verí, že psychológovia navrhovateľku z toho dostanú a bude rozmýšľať triezvo a nie ako paranoik. Má
za to, že súd nemôže rozviesť dvoch ľudí, keď jedna osoba má psychické problémy. Je mu ľúto, že
navrhovateľka má psychické problémy, aj proti nemu, ale verí, že jej psychológ pomôže. Svoju manželku

ľúbi a chce, aby sa z tej psychickej traumy dostala. Žiada preto súd, aby manželstvo nerozviedol.

3. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie
v celom rozsahu súhlasí.

4. Navrhovateľka k odvolaniu otca uviedla, že jeho vyjadrenia sú zmätočné, pred súdom prvej inštancie
bolo preukázané, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je trvalo a hlboko rozvrátené, sám manžel
na pojednávaní dňa 26.11.2020 uviedol, že s rozvodom súhlasí a s navrhovateľkou nechce mať nič
spoločné. Navrhovateľka sa v žiadnom prípade nechce k manželovi vrátiť a obnoviť s ním spolužitie.
Nežijú spolu už viac ako dva roky. Manžel sa jej aj deťom viackrát vyhrážal, má k navrhovateľke zákaz

priblíženia. V najlepšom záujme maloletých detí je, že boli zverené do starostlivosti matky, ktorá je
plne schopná sa o deti riadne postarať. Jej starostlivosť bola preukázaná vyjadreniami procesného
opatrovníka, ktorý rodinu monitoruje, sociálnej pracovníčky, správami zo školy, od lekára detí. Tvrdenia
manžela, že navrhovateľka je drogovo závislá sú vykonštruované, nepravdivé. Navrhla rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

5. Manžel v písomnom vyjadrení k vyjadreniam navrhovateľky a opatrovníka uviedol, že navrhovateľka
má poškodený mozog a má zlú psychiku. Bola obvinená a odsúdená za krivú výpoveď voči nemu
na tri roky s podmienečným odkladom na štyri roky. Taktiež ho obvinila z týrania, čo sa dokázalo, že
to nie je pravda. Hrozí jej väzenie za ďalšiu krivú výpoveď. Navrhovateľka tvrdí, že dva roky spolu

nežili, nie je to pravda, starali sa spolu o deti, zabezpečoval deťom stravu, dával im peniaze, mali s
navrhovateľkou pravidelný pomer, naposledy 03.05.2020. Navrhovateľka sa asi v roku 2014 a 2015
pokúsila o samovraždu tabletkami, on zavolal záchranku. Viackrát bol oznámiť na sociálke, že fetuje
pervitín, 7 rokov chodil oznamovať, že fetuje a vôbec nič s tým sociálka nespravila. Sociálna pracovníčka
navrhovateľku nahovárala, aby sa rozviedla. Navrhovateľka si dala spraviť jeden test na drogy a to len

preto, aby bola dôveryhodná, aby jej súd veril a potom po teste fetuje ďalej, lebo ďalšie testy od nej
nikto nepotrebuje. Je už 10 rokov závislá. Aj na pojednávaniach bola dvakrát pod vplyvom drog, čo na
súde aj povedal, keby jej boli vtedy spravili test, bola by pozitívna. Navrhovateľka musí navštevovaťpsychológa, 4 roky má obrovský problém v jej mozgu, má poruchu v mozgovom centre, čo sa píše v
znaleckom posudku.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce a to v časti týkajúcej
sa rozvodu v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie a v časti úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, bez viazanosti odvolacím návrhom, keďže tu išlo o
konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65 CMP) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v celom rozsahu, teda tak v časti rozvodu manželstva ako aj úpravy rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a napokon aj v závislom výroku o trovách konania.

8. Odvolací súd nezistil žiadny dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou
v odôvodnení napadnutého rozsudku podporujúcou správnosť záverov, pre ktoré bolo treba návrhu
v prejednávanej veci vyhovieť a manželstvo účastníkov konania rozviesť a tiež upraviť ich práva a

povinnosti k maloletým deťom tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Po preskúmaní obsahu spisu a
odvolacích námietok sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného
súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v
celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, ktoré v súvislosti s danou vecou i náležite vyložil, s
poukazomnaust.§387ods.2CSPodvolacísúdvcelomrozsahuodkazujenapresvedčivéodôvodnenie
napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. K odvolacím argumentom manžela navrhovateľky
dopĺňa nasledovné:

9. Podstatná časť odvolacích námietok sa týkala toho, že súd nesprávne posúdil manželstvo účastníkov
ako hlboko a trvale rozvrátené, pretože navrhovateľka trpí psychickou poruchou, má dlhoročné
psychické problémy, mala by navštevovať psychiatra a je drogovo závislá, v dôsledku čoho sa nedokáže
riadne postarať ani o deti, napriek tomu manželku miluje, má za to, že treba im dať ešte šancu a treba
pomôcť navrhovateľke z jej zlého psychického stavu, nakoľko verí, že psychológ manželke pomôže a

budú môcť fungovať zase ako rodina.

10. Civilný mimosporový poriadok ukladá súdu, aby sa v priebehu konania o rozvod manželstva pokúsil
zachrániť manželstvo tým, že bude usilovať o zmierenie manželov. Zákon neukladá súdu presný
spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť a z povahy veci vyplýva, že sa

súd pokúša zmieriť ich najmä pri pojednávaní a túto povinnosť súd realizuje vždy s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti prípadu. Nie je pritom vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu
manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že príčiny rozvratu manželstva sú natoľko závažné, že nemôže
manželov uzmieriť. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka už nemá záujem zotrvať v manželstvom
zväzku. V uvedenom prípade s ohľadom na okolnosti prípadu je aj podľa názoru odvolacieho súdu

nepochybné, že rozvrat manželstva je trvalý a zachovanie manželstva vzhľadom na jednoznačný a
rozhodný postoj navrhovateľky nie je možné. Okolnosti uvedenej veci pritom vypovedali o takej hĺbke
rozvratu manželstva, kde už nie je predpoklad reparácie narušených vzťahov (vedené trestné konania
na podklade obžaloby zo dňa 11.08.2020 pre prečin ublíženia na zdraví, pri ktorom mal dňa 13.04.2020
ublížiť manžel navrhovateľke na zdraví bitím päsťou do hlavy, už predtým bol odsúdený za trojnásobný

prečin nebezpečného vyhrážania navrhovateľke aj za prečin nebezpečného vyhrážania navrhovateľke
a deťom, za čo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody a tiež mu bol uložený zákaz priblížiť
sa k manželke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zo znaleckého posudku vyplynulo, že manžel, ak
niečo nie je podľa jeho predstáv, sa stáva agresorom a je nebezpečný pre rodinných príslušníkov).

11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere, že manželstvo účastníkov konania neplní
svoju spoločenskú funkciu, keďže vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne narušené, manželstvo je
len formálnym zväzkom, pričom vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva tu nie je predpoklad, že by
mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia. Tieto závery súdu prvej inštancie treba považovať za súladné soskutkovými zisteniami, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania a odvolací súd sa s nimi stotožnil.
Tvrdenia manžela o psychických problémoch navrhovateľky, ktoré spôsobujú jej snahu a ochotu rozviesť
sa, neboli žiadnym spôsobom preukázané, nevyplynuli zo žiadnych predložených listinných dôkazov.

12. Odvolací súd nedal za pravdu odvolateľovi ani v časti odvolania týkajúcej sa úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, kde odvolateľ len stručne
skonštatoval,ževzhľadomnapsychicképroblémyadrogovúzávislosťnavrhovateľky,tátoniejeschopná
sa riadne postarať o deti. Odvolací súd má za to, že po preskúmaní rozsudku aj v časti úpravy

rodičovských práv a povinností považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny. V starostlivosti
matky o maloleté deti neboli zistené žiadne vážne nedostatky, ktoré by jej bránili v riadnej starostlivosti
o maloleté deti. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že rodina je sledovaná sociálnymi pracovníkmi
už po dobu niekoľko rokov, za celý tento čas nebolo zistené, že by matka požívala omamné látky a
drogy, naopak, bolo zistené, že napriek tomu, že rodina je sociálne slabšia, o maloleté deti je riadne
postarané. Zo správy zo školy bolo preukázané, že maloletí navštevujú školu riadne, čisto oblečení,

pripravení na vyučovanie. V domácnosti má matka upratané a navarené. Takže žiadne z tvrdení
odvolateľa ohľadne nedostatočnej starostlivosti o maloleté deti zo strany navrhovateľky nebolo v
konaní preukázané. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné aj v tejto časti, keď po
preskúmaní spisového materiálu považoval za vecne správne rozhodnutie aj v ostatných častiach, ku
ktorým odvolateľ nepredložil žiadne relevantné argumenty ani dôkazy podporujúce dôvodnosť jeho

nesúhlasu so spôsobom rozhodnutia prvoinštančného súdu.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).