Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Filo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010770
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2118010770.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného K. B. pre
pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné,
na hlavnom pojednávaní dňa 03.03.2020

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
npráp. K. B., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX O.

stíhaný obžalobou prokurátora A. prokuratúry K. zo dňa 19.03.2018, sp. zn. XPv/XX/XX na skutkovom
základe, že
v období minimálne od 29.októbra 2016 do 19.januára 2017 na rôznych miestach v meste O., ako
príslušník Obvodného oddelenia PZ Hlohovec počas služieb opakovane v informačných systémoch
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a to v registri obyvateľstva tzv. "J." a v evidencii vozidiel
tzv. „EVO“ , bez relevantného služobného dôvodu, na základe súkromných žiadostí osôb vykonával
lustrácie rôznych motorových vozidiel a osôb, pričom následne v rozpore s ustanovením § 22

ods. 2 zákona Č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, ako
aj v rozpore s ustanoveniami § 69 ods. 4, ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov, informácie a osobné údaje fyzických osôb zistené nedôvodnými a tak
neoprávnenými lustráciami v informačných systémoch REGOB a EVO, ktoré nie sú verejne prístupné,
bez predchádzajúceho súhlasu Policajného zboru poskytoval neoprávneným súkromným osobám, a to
okrem iného

-dňa29.októbra2016včaseo14.07hod.nabližšienestotožnenommiestevHlohovcianapožiadanieK.
J. v služobnom motorovom vozidle Policajného zboru prostredníctvom systému Q. vylustroval v evidencii
vozidiel M. evidenčné číslo I a následne zo svojho mobilného telefónu s číslom 0948 440 XXX oznámil a
teda poskytol osobné údaje majiteľa lustrovaného evidenčného čísla vozidla Ing. T. X. (meno, priezvisko
a bydlisko) osobe K. J., ktorý získané informácie využil na domáhanie sa vyplatenia dlžných finančných
prostriedkov,
- dňa 31.oktróbra 2016 v čase asi o 23.20 hod. a 23.21 hod .. v O. na SNP 11 v budove Obvodného

oddelenia PZ Hlohovec, na požiadanie A. P. prostredníctvom svojich prístupových práv používateľa
„brestovansky299221“ vylustroval v evidencii vozidiel M. evidenčné číslo TT XXX GC a následne zo
svojho mobilného telefónu s číslom XXXX 440 XXX oznámil a teda poskytol osobné údaje majiteľa
lustrovaného evidenčného čísla vozidla X. J. (meno, priezvisko, rok narodenia, bydlisko) osobe A. P.,
- dňa 27. decembra 2016 v čase asi o 08.37 hod. na bližšie nezistenom mieste v O. a na požiadanie
Antona G., v služobnom motorovom vozidle Policajného zboru prostredníctvom systému Q. vylustroval

v evidencii vozidiel M. evidenčné číslo HC XXX BN a následne zo svojho mobilného telefónu s číslom
XXXX XXX 700 oznámil a teda poskytol osobné údaje majiteľa lustrovaného evidenčného čísla vozidla
E. T. (meno, priezvisko, rok narodenia, bydlisko) osobe T. G., ktorý získané informácie odovzdal svojmu
starému otcovi.
- dňa 19. januára 2017 v čase približne o 21.50 hod. na bližšie nezistenom mieste v O. a na požiadanie
J. F., v služobnom motorovom vozidle Policajného zboru, prostredníctvom systému Q. vylustroval v
evidencii vozidiel M. evidenčné číslo NM XXXCL a následne zo svojho mobilného telefónu s číslomXXXX 440 700 oznámil a teda poskytol osobné údaje majiteľa lustrovaného evidenčného čísla vozidla
G. G. (meno, priezvisko, bydlisko) a tiež dátum vydania a číslo technického preukazu osobe J. F.,
- dňa 19. januára 2017 v čase približne o v O. na Q. XX v budove Obvodného oddelenia PZ O.,

na požiadanie B. V. prostredníctvom svojich prístupových práv používateľa „brestovansky XXXXXX“
vylustroval v registri obyvateľstva J. osobu O. J. a následne zo svojho mobilného telefónu s číslom XXXX
XXX XXX oznámil a teda poskytol osobné údaje O. J. (meno, priezvisko, rok narodenia, bydlisko) osobe
B. V., ktorý získané informácie využil na vymáhanie svojej pohľadávky,
čím obvinený mal porušiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch, s ktorými prišiel do

styku a zákaz využívania údajov pre osobnú potrebu, ich zverejnenia, poskytnutia či sprístupnenia,
a čím mal spáchať pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa § 326 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi
podľa § 374 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
sa podľa § 285 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu spod obžaloby oslobodzuje, pretože skutok nie je
trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.
por. vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného B., výsluchom svedkov T. G., B. V., K. J., F. F. a A.
F.. Výpovede svedkov A. X., F. V., J. F., F. U., V. L., K. L., P. V., T. X. a O. J. súd prečítal postupom podľa §
263 ods. 2 Tr. por. a výpoveď svedka J. F. so súhlasom strán podľa § 263 ods. 1 Tr. por. Postupom podľa

§ 269 Tr. por. súd oboznámil prokurátorom navrhované prepisy telekomunikačnej prevádzky v rozsahu
č.l. 202, 271, 272, 273, 280, 281-288 a 290 a oboznámil sa so správami na obžalovaného.

Obžalovaný B. spáchanie skutkov (čiastkových útokov) uvedených v obžalobe nepoprel. Bránil sa v
podstate tvrdením, že všetky lustrácie vykonal nezištne pre svojich známych, keď potrebovali v nejakej

záležitosti pomôcť. Nikdy by nezisťoval žiadne informácie, ak by mal čo i len podozrenie, že tieto budú
zneužité, resp. že z nich budú mať ľudia, ktorým ich sprístupnil, nejaké neoprávnené výhody. Za lustrácie
nikdy nič nedostal a ani za to nikdy nič nechcel. J. to nezištne, pretože je presvedčený, že policajt by
mal občanom pomáhať a on to takouto formou pre občanov aj robil. K jednotlivým obžalobným skutkom
uviedol, že:

- priateľka Tomáša J. pracuje na benzínovej pumpe. Raz sa stalo, že nejaký pán si natankoval a bez
zaplatenia odišiel. Požiadali ho preto, že či cez V. nevie zistiť majiteľa auta, ktorému by zavolali, že
zabudol zaplatiť,
- Klára P. prevádzkuje kaviareň, ktorú viackrát vykradli. Raz mu zavolala do nočnej služby, že jej tam
obchádza nejaké vozidlo, o ktorom chcela zistiť údaje. Údaje jej vtedy neposkytol, ale zapísal si ich pre

prípad, že by sa niečo bolo stalo,
- starý otec T. G. sa lieči na rakovinu. Asi tri mesiace im pred domom stálo nejaké auto, ktoré im blokovalo
východ. T. G. ho požiadal, či nevie zistiť, komu to auto patrí, že by mu zaklopali a poprosili ho, aby
neblokoval bránu a nezavadzal im.
- J. F. si chcel kúpiť ojazdené motorové vozidlo za 13 tisíc Eur. Zavolal mu s prosbou, či nevie preveriť

údaje o tomto vozidle, či náhodou nie je kradnuté,
- B. V. mu telefonoval, že nejakej pani požičal peniaze a že tá pani mu ich nevracia, neberie mu mobil
a neotvára mu na zvonenie. Požiadal ho, že či by nevedel preveriť, či adresa, kde jej zvoní sa zhoduje
s adresou, ktorú má evidovanú ako trvalý pobyt.

Svedok K. J. potvrdil, že jeho priateľka pracuje na benzínovej pumpe I.-Q. a dodal, že sa pomerne často
stáva, že zákazník natankuje a zabudne zaplatiť. V takých prípadoch manko musí zaplatiť jeho priateľka
zo svojho. Raz, keď sa takáto situácia stala, obžalovaného ako svojho kamaráta požiadal, aby mu zistil
adresu človeka podľa ŠPZ vozidla, do ktorého tankoval. Obžalovaný mu adresu poskytol, pričom on za
týmto zákazníkom išiel. Zákazník potom ešte v ten deň, alebo na druhý deň dlh na pumpe sám vyrovnal

a priateľke na revanš kúpil čokoládu.
Z prepisu telefonického hovoru medzi obžalovaným a svedkom J. zo dňa 29.10.2016 v čase o cca 13.58
hod. vyplynulo, že Tomáš J. od obžalovaného žiadal zistiť majiteľa vozidla podľa V., pričom ako dôvod
uviedol, že tento utiekol (nezrozumiteľné odkiaľ). Obžalovaný svedkovi nakázal mu ŠPZ poslať v Q., čo
i svedok urobil (ZV-XXXAP). Následne v čase o 14.07 hod. obžalovaný telefonicky svedkovi oznámil,

že išlo o T. X. z X..Z výpovede svedka T. X. vyplynulo, že niekedy v roku 2016 tankoval na pumpe I.-Q., pričom zabudol
za tankovanie zaplatiť, pretože sa ponáhľal na oslavu. Potom mu telefonoval na mobil niekto z polície
a oznámil mu, že nezaplatil na pumpe za tankovanie. Nikto ďalší ho osobne nekontaktoval, pričom dlh

za tankovanie bol uhradiť na druhý deň osobne.

Svedkyňa A. F. (predtým P.) potvrdila, že obžalovaného požiadala o vylustrovanie jednej ŠPZ. Urobila
tak z dôvodu, že okolo jej kaviarne sa dva dni motalo podozrivé motorové vozidlo, pričom to bolo v čase,
keď sa jej bývalý priateľ vyhrážal. Nie si je istá, ale zdá sa jej, že obžalovaný jej potom oznámil údaje, že

o koho išlo. Obžalovanému za uvedenú službu nič nedala a obžalovaný ani nič nechcel. Poznajú sa od
malička a sú kamaráti. Svedkyňa potvrdila, že v čase skutku jej obžalovaný dlhoval 300 Eur, ale dodala,
že táto skutočnosť s lustráciou nemala žiaden súvis.

Svedok Anton G. vypovedal, že má chorého svokra, pričom asi 3-4 mesiace im pre bránou zavadzalo
zaparkované auto. Zatelefonoval preto obžalovanému, ktorý je jeho známy a požiadal ho o zistenie,

komu auto patrí. Obžalovaný mu potom asi o 2 dni uviedol meno a adresu majiteľa tohto vozidla. Napriek
snahe sa svedkovi s majiteľom tohto vozidla nepodarilo skontaktovať. Za zistenie informácií nechcel
obžalovaný žiadnu odplatu a nič mu ani nedal.
Z prepisu telefonického hovoru medzi obžalovaným a svedkom G. zo dňa 27.12.2016 v čase o cca 08.37
hod. vyplynulo, že G. obžalovanému zatelefonoval a nadiktoval mu ŠPZ HC-XXXBN. Obžalovaný mu na

to po chvíli uviedol, že majiteľ auta je E. T., nar. 1984, bytom B. XX/A. V rozhovore sa G. obžalovaného
ďalejpýtal,žečináhodoutenT.niejezavretý,alebotovozidloniejekradnuté.Zrejmýmdôvodomzáujmu
G. o vozidlo bola skutočnosť, že predmetné vozidlo parkovalo bez pohnutia asi 3 roka a G. zavadzalo.

Svedok J. F. vypovedal, že na obžalovaného dostal telefón od svojho kamaráta. S obžalovaným sa

nestretáva a nie sú ani kamaráti. Obžalovaný pre neho lustroval dve motorové vozidlá. V prvom prípade
to bolo asi v roku 2016. Vymenil vtedy svoje vozidlo VW K. za F. M pričom F. sa mu hneď na to pokazil
a chcel ho pôvodnému majiteľovi vrátiť. Zisťoval vtedy cez obžalovaného, že či ten pôvodný majiteľ už
medzičasom jeho VW K. nepredal niekomu ďalšiemu, čo sa mu i potvrdilo. V druhom prípade začiatkom
roku 2017 požiadal obžalovaného o lustrovanie vozidla B. XXXD, konkrétne chcel vylustrovať číslo

technického preukazu, pretože mal podozrenie, že tento preukaz bol falošný. Po tom, čo mu obžalovaný
potvrdil pravosť preukazu, vymenil s majiteľom za toto B. svoj mercedes. Za lustrácie obžalovanému
nikdy nič nedal a obžalovaný ani za to nič nechcel.
Z prepisu telefonického hovoru medzi obžalovaným a svedkom F. zo dňa 19.01.2017 v čase o cca 21.48
hod. vyplynulo F. obžalovaného žiadal preveriť vozidlo s ŠPZ NM-XXXCL. Obžalovaný mu do telefónu

oznámil, že majiteľom vozidla je G. G. z X., nar. 1987 a číslo technické preukazu je X pričom bol vydaný
17.10.2016. Z obsahu telefonického rozhovoru ďalej vyplynulo, že dôvodom žiadosti F. bolo podozrenie,
že technický preukaz od lustrovaného vozidla (ktorého kópiou F. disponoval) bol falošný, pretože sa mu
nepozdával jeho vizuál, resp. že taký vizuál ešte nevidel a predmetné vozilo chcel vymeniť s majiteľom
za svoje.

Z výsluchu svedka B. V. vyplynulo, že svedok požičal peniaze nejakej pani J. alebo J., ktorá mu ich
nevrátila, pričom sa dopočul, že sa medzičasom aj vydala. M., u ktorého vec riešil, mu povedal, že
nevie menovanej doručiť žiadnu poštu a nemá na ňu ani žiaden kontakt. Z tohto dôvodu teda požiadal
obžalovaného,ktorýboljehoznámy,abymupreveril,čitápaninezmenilaadresusvojhotrvaléhopobytu.

Keď obžalovanému telefonoval, tak mu uviedol adresu, ktorú na menovanú mal. Obžalovaný mu potom
lenpotvrdil,žemásprávnuadresu,resp.tú,ktorúmámenovanástáleevidovanú.Obžalovanýzazistenie
informácií nič nechcel a nič mu za to ani nedal. Svedok potvrdil, že v čase skutku mu obžalovaný
dohodoval 500 Eur, ale dodal, že táto skutočnosť s lustráciou nemala žiaden súvis.
Z prepisu telefonického hovoru medzi obžalovaným a svedkom V. zo dňa 19.01.2017 v čase o cca 22.49

hod. vyplynulo, že V. sa zaujímal, či mu obžalovaný vie zistiť adresu, keď mu povie meno. Obžalovaný sa
ho pýtal, že ohľadom čoho to je a V. mu uviedol, že ide o tú babu, čo mu dlhuje dva a pol tisíca a uviedol
obžalovanému meno O. J. od K.. Obžalovaný ho informoval, že zadaným podmienkam nevyhovuje
žiaden záznam, čo znamená, že sa musí inak volať a V. mu odpovedal, že to pozrie v telefóne a napíše
mu to do Q.. Následne v čase o 22.56 hod. V. opätovne telefonoval obžalovanému s tým, že ide o Hanu

J., nar. XXXX, alebo XXXX. H. mu uviedol, že menovaná má evidovanú adresu v B. a V. sa spýtal, či
na adrese Z. K. V., čo mu obžalovaný potvrdil. Na to V. uviedol, že túto adresu na menovanú má a
menovaná tam v skutočnosti nebýva.Z výpovede svedkyne Hany J. vyplynulo, že v decembri roku XXXX si požičala peniaze od B. V. a
nevrátila mu ich. V januári roku 2016 za ňou V. prišiel k nej domov a následne spolu išli na matriku, kde
mu podpísala uznanie dlhu.

Svedok F. F. vypovedal o lustrácii vykonanej obžalovaným na jeho žiadosť, ktorá však ako čiastkový
útok pokračovacieho trestného činu nebola predmetom obžaloby. Z jeho výpovede vyplynulo, že ich
účtovníčku niekto takmer vytlačil z cesty a preto on telefonoval obžalovanému, ktorý je jeho kamarát
a ktorému uviedol ŠPZ tohto vozidla s tým, že nech si na neho dávajú pozor. Obžalovaný mu na to

poskytol osobné údaje človeka, na ktorého bolo vozidlo evidované. Za uvedenú službu nič nechcel a ani
obžalovanému nič nedal. Svedok mimo iné potvrdil, že obžalovanému opakovane požičiaval peniaze,
pričom obžalovaný mu dlhuje asi 1300 Eur, ktoré mu postupne spláca.

Svedok A. X. vypovedal o lustrácii vykonanej obžalovaným na jeho žiadosť, ktorá však ako čiastkový
útok trestného činu nebola predmetom obžaloby. Z jeho výpovede vyplynulo, že sa mu zabil syn

na motorovom vozidle, a on toto vozidlo potreboval odhlásiť, no nevedel nájsť technický preukaz.
Informácie o vozidle teda zisťoval cez obžalovaného, ktorý je jeho kamarát. Svedok mimo iné potvrdil,
že obžalovanému požičal asi 300 Eur, pričom obžalovaný mu ich aj riadne vrátil.

Svedok Martin V. vypovedal o lustrácii vykonanej obžalovaným na jeho žiadosť, ktorá však ako čiastkový

útok trestného činu nebola predmetom obžaloby. Z jeho výpovede vyplynulo, že obžalovaného pozná,
pričom od neho chcel vylustrovať ŠPZ auta, ktoré mu stálo pred domom. Chcel totiž požiadať majiteľa,
aby ho dal preč.
Z prepisu telefonického hovoru medzi obžalovaným a svedkom V. zo dňa 26.12.2016 v čase o cca 22.20
hod. vyplynulo, že V. obžalovaného požiadal o pozretie jednej V., na čo sa ho obžalovaný spýtal, že čo

sa stalo. F. V. mu uviedol, že mu pred domom stojí nejaká blavácka fábia a už tam je vyše týždňa na
jednom mieste. Následne obžalovaný V. uviedol, aby na druhý deň prišiel za ním osobne.

Z výpovedí svedkov J. F., F. U., V. L., K. L., P. V. vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa k vykonaniu
lustrácii priznal, nevyplynuli žiadne iné relevantné skutočnosti, keďže všetci zhodne popreli, že by

lustrácie v službe vykonali pre obžalovaného oni.

Procesom dokazovania bolo bez rozumných pochybností dokázané, že obžalovaný v období od
29.10.2016 do 19.01.2017 ako príslušník Obvodného oddelenia PZ Hlohovec počas služieb opakovane
v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, konkrétne v registri obyvateľstva

v tzv. „REGOB“ a v evidencii vozidiel v tzv. „EVO“ , bez relevantného služobného dôvodu, na základe
súkromných žiadostí osôb vykonával lustrácie rôznych motorových vozidiel a osôb, pričom zistené
informácie, ktoré nie sú verejne prístupné, bez predchádzajúceho súhlasu Policajného zboru poskytol
T. G., K. J., J. F. a B. V.. X. dokazovania bolo preukázané konkrétne, že:
- K. J. obžalovaný oznámil, že majiteľom vozidla s EČ:ZV-558AP je T. X. bytom X.,

- T. G. obžalovaný oznámil, že majiteľom vozidla s EČ:HC-767BN je E. T., nar. XXXX, bytom B. XX/A,
- Rastislavovi F. obžalovaný oznámil, že majiteľom vozila s EČ:NM-XXXCL je G. G. z X., nar. 1987 a
číslo technické preukazu vozidla je X pričom tento bol vydaný 17.10.2016,
- Bystríkovi V. obžalovaný potvrdil, že O. J. má trvalý pobyt evidovaný na adrese, ktorou V. disponoval.

U A. F. nebolo procesom dokazovania preukázané, že by jej obžalovaný bol nejaké konkrétne informácie
poskytol. Obžalovaný vypovedal, že ŠPZ vozidla, ktoré mu svedkyňa diktovala si poznačil pre prípad, že
by sa niečo stalo a menovanej žiadané údaje neposkytol. Ani svedkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne
nepotvrdila, že by jej obžalovaný bol uviedol výsledok lustrácie. Iný dôkazný prostriedok, ktorý by
preukázal opak vykonaný nebol.

Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa dopustí verejný
činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech
vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Podľa § 76a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z., policajný zbor je v rozsahu potrebnom na plnenie svojich
úloh oprávnený žiadať poskytovanie informácií a osobných údajov od prevádzkovateľa, ktorý spracúva
osobné údaje, a od sprostredkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje, a to na jeho náklady; tento jepovinný písomnej žiadosti Policajného zboru bez zbytočného odkladu vyhovieť, ak mu v tom nebránia
dôvody ustanovené osobitnými predpismi.
Podľa § 76a ods. 2 zák. č. 171/1993 Z.z., prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informačného

systému občianskych preukazov, informačného systému cestovných dokladov, informačného systému
obyvateľov a informačného systému dopravných evidencií je povinný Policajnému zboru na plnenie jeho
úloh umožniť diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k informáciám a osobným údajom z príslušného
informačného systému. Na poskytovanie údajov z informačného systému elektronickej komunikačnej
siete a elektronickej komunikačnej služby sa vzťahuje osobitný predpis.

Podľa § 76a ods. 4 zák. č. 171/1993 Z.z., policajný zbor je oprávnený využívať informácie a osobné
údaje podľa odsekov 1 až 3 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý uchováva
identifikačné údaje o útvare Policajného zboru alebo o policajtovi, ktorý o výdaj informácií žiadal, a o
účele, na ktorý sa výdaj informácií žiadal, najmenej na päť rokov. O skutočnostiach podľa prvej vety je
prevádzkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje, 11ba) povinný zachovávať mlčanlivosť.
Podľa § 76a ods. 7 zák. č. 171/1993 Z.z., policajný zbor je povinný zabezpečiť ochranu informácií

a osobných údajov pred ich neoprávneným zverejnením alebo poskytovaním; tým nie sú dotknuté
povinnosti Policajného zboru podľa osobitných zákonov. Informácie a osobné údaje získané podľa
odsekov 1 až 3 a 5 možno využívať len na plnenie úloh Policajného zboru.
Podľa § 76a ods. 8 zák. č. 171/1993 Z.z., osobnými údajmi podľa odsekov 1, 2 a 4 až 7 sú meno,
priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu. Ustanovenia osobitného zákona o

povinnosti informovať osobu o stave spracúvania osobných údajov sa na poskytovanie údajov podľa
odsekov 1 a 2 nepoužijú.
Podľa § 48 ods. 3 písm. f) zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe, je policajt povinný zdržať sa konania,
ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať
informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného.

Objektom skutkovej podstaty vyššie uvedeného prečinu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci
verejnýmičiniteľmianaochraneprávapovinnostífyzickýchaprávnickýchosôb.Prenaplnenieskutkovej
podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje, aby sa ho dopustil verejný činiteľ ako tzv. špeciálny subjekt,
pričom z hľadiska subjektívnej stránky musí úmysel páchateľa zahrňovať vždy aj pohnútku spôsobiť

inému škodu alebo zadovážiť sebe či inému neoprávnený prospech.
Neoprávneným prospechom sa pritom rozumie akékoľvek majetkové alebo imateriálne zvýhodnenie, na
ktoré by inak páchateľ alebo zvýhodnený subjekt nemal nárok.
Výkon právomoci spôsobom odporujúcim zákonu treba vykladať ako konanie, ktorým sa obchádza
zákon alebo iný právny predpis.

Pojem verejný činiteľ je upravený § 128 ods. 1 Tr. zák. do štyroch základných kritérií, ktoré musia byť
splnené kumulatívne, inak by o verejného činiteľa nešlo. Uvedené kritériá sú nasledovné:
a) musí ísť o voleného funkcionára alebo zodpovedného pracovníka orgánu štátnej správy, samosprávy,
súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, súdneho
exekútora, člena lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovnej stráže, člena stráže prírody a osobu, ktorá má

oprávnenie člena stráže prírody,
b) takáto osoba podľa bodu sa musí podieľať na plnení úloh spoločnosti a štátu,
c) musí pritom používať právomoc, ktorá mu bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh,
d) trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou alebo zodpovednosťou.

Obžalovaný B. v čase páchania jednotlivých čiastkových útokov bol príslušníkom Policajného zboru
Slovenskej republiky, pričom sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu (priamo vykonával aktívnu
službu, čo mu aj umožnilo prístup do informačných systémov). V jeho prípade teda ide o verejného
činiteľa. Zároveň je splnená i podmienka, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou
a zodpovednosťou. Oprávnenia a povinnosti verejným činiteľom priznávajú osobitné zákony, na tom

ktorom úseku verejnej správy. V prejednávanom prípade obžalovaný vykonal služobné oprávnenie v
podobelustrácievzmysle§76aods.1zákonaoPolicajnomzboreč.171/1993Z.z.Predmetnúprávomoc
však vykonal zjavne spôsobom, ktorý zákonu odporoval, pretože lustrácia nebola vykonaná v rozsahu
potrebnom na plnenie úloh Policajného zboru, ale na súkromné účely v prospech tretích osôb. Tým,
že obžalovaný na žiadosť tretích osôb vykonal lustrácie v informačných systémoch MV SR a zistené

informácie týmto osobám aj neoprávnene poskytol, konal vedome nezákonne v rozpore s ustanovením
§ 76a ods. 1, ods. 4, ods. 7 zákona o Policajnom zbore, čím porušil povinnosti policajta podľa § 48 ods.
3 písm. f) zákona o štátnej službe.Pretožeprocesomdokazovaniabolopreukázanénadakúkoľvekpochybnosť,žeobžalovanýakoverejný
činiteľ vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, zameral súd svoju pozornosť na otázku
pohnútky obžalovaného, teda na otázku, či obžalovaný konal nezákonne s motívom spôsobiť inému

škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Ak protiprávne konanie verejného činiteľa spočíva v neoprávnenom získavaní informácii z inak
neprístupných zdrojov (tzv. lustrácie), tak pre posúdenie jeho pohnútky ako zákonného znaku trestného
činu zneužitia právomoci verejného činiteľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je rozhodujúce predovšetkým

zistenie, k čomu mali tieto informácie slúžiť a či tieto boli skutočne určené k tomu, aby boli prostriedkom
k dosiahnutiu nejakého reálneho prospechu u páchateľa, alebo u niekoho iného. Prospech obvineného
alebo iných osôb musí vyplývať zo spôsobu použitia predmetných informácií a nie zo spôsobu ich
získania, aj keď ide o spôsob protiprávny (vid. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.05.2015,
sp. zn. 7Tdo/516/2015).

Z procesu dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný B. lustrácie vykonával za odplatu alebo iný druh
prospechu pre seba samého.

Z výpovedí svedkov G. a F., čo do dôvodov pre ktoré na lustrácie dali podnet, vyplynulo, že predmetné
informácie ani jednému z nich neslúžili ako prostriedok na reálne získanie nejakého prospechu, a

už vôbec nie prospechu neoprávneného. Neoprávneným prospechom nemôže byť len skutočnosť, že
spôsob získania informácie bol protiprávny a teda, že menovaní svedkovia získali informácie, na ktoré
inak nemali nárok.

V prípade svedka J. obžaloba navodzovala dojem, že obžalovaným poskytnuté informácie svedok využil

na vymáhanie dlžnej sumy od T. X.. Uvedená skutočnosť dokazovaním potvrdená nebola, keďže ju
svedoA.a poprel s tvrdením, že okrem policajta, ktorý mu telefonicky uviedol, že na pumpe zabudol
zaplatiť, za ním nikdy žiadna iná osoba nebola. Ak by súd pripustil, že obžalovaný v tomto prípade zjavne
konal s pohnútkou inému (priateľke K. J.) zadovážiť majetkový prospech, ťažko by v danom prípade išlo
o neoprávnený majetkový prospech za situácie, že T. X. zabudol zaplatiť za pohonné hmoty.

V prípade svedka B. V. z odposluchu jednoznačne vyplynulo, že menovaný svedok v čase komunikácie
s obžalovaným disponoval adresou O. J., keďže po tom, čo mu obžalovaný potvrdil, že menovaná má
evidovanú adresu Nábrežie K. V., B., svedok do telefónu povedal, že na tejto adrese menovaná nebýva,
odsťahovala sa a nechala si tam len trvalé bydlisko. Q. skutočnosť, že obžalovaný svedkovi len potvrdil

informáciu, ktorou svedok už disponoval, nemohla slúžiť ako prostriedok k reálnemu získanou žiadneho
neoprávneného prospechu.

Je nepochybné, že obžalovaný svojim konaním jednoznačne porušil služobné povinnosti, čo mohlo
narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor, pretože porušil základné povinnosti

policajta. Procesom dokazovania však nebolo preukázané, že by tak konal s pohnútkou spôsobiť
inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Takéto porušenie služobných
povinností nie je pre absenciu pohnútky možné považovať za konanie, ktoré by naplnilo skutkovú
podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Uvedené konanie by mohlo a malo
byť prejednané ako služobné alebo disciplinárne previnenie.

Následne sa súd zaoberal otázkou, či obžalovaný svojim konaním spáchal prečin neoprávneného
nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi sa dopustí ten, kto neoprávnene poskytne,
sprístupní, alebo zverejní osobné údaje o inom získané v súvislosti s výkonom svojho povolania,

zamestnania alebo funkcie a tým poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť.

Procesom dokazovania bolo preukázané, že v rámci jednotlivých čiastkových útokov obžalovaný:
- Tomášovi J. oznámil, že majiteľom vozidla s EČ:ZV-XXXAP je T. X. bytom X.,

- T. G. oznámil, že majiteľom vozidla s EČ:HC-XXXBN je E. T., nar. XXXX, bytom B. XX/A,
- J. F. oznámil, že majiteľom vozila s EČ:NM-XXXCL je G. G. z X., nar. XXXX a číslo technické preukazu
vozidla je X pričom tento bol vydaný 17.10.2016,
- B. V. potvrdil adresu trvalého bydliska O. J..X. (v čase skutkov účinného) § 4 ods. 1 zák. č- 122/2013 Z.z. sú osobnými údajmi údaje týkajúce sa
určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo

nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých
charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,
kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Údaje, ktoré obžalovaný svedkom sprístupnil majú nesporne charakter osobných údajov v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia. Rovnako je nesporné, že obžalovaný predmetné údaje získal a aj
poskytol v rozpore s §76a zákona č. 171/1993 Z.z., ako to vyplýva z odôvodnenia už vyššie. Je preto
zrejmé, že obžalovaný ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt svojim úmyselným konaním priamym
sprístupnením informácií svedkom J., G., F. a V. naplnil všetky formálne zákonné znaky stíhaného
pokračovacieho prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Tr.
zák.

Podľa § 8 Tr. zák., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák., prečin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že zákonodarca umožnil za istých okolností nepovažovať

za protiprávne také konanie, ktoré síce napĺňa všetky formálne znaky skutkovej podstaty toho ktorého
prečinu, avšak závažnosť takéhoto prečinu je nepatrná. Inak povedané, na vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti za prečin okrem formálnych znakov trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt
a subjektívna stránka) musí existovať aj pozitívny záver o tom, že závažnosť prečinu je vyššia ako
nepatrná. Stupeň závažnosti má teda pri prečinoch nesmierny význam na konečný rezultát o vine a

treste.

Z vykonaného dokazovania k osobe obžalovaného vyplynulo, že menovaný doposiaľ viedol riadny život.
Takmer 16 rokov pôsobí ako príslušník Policajného zboru, pričom nadriadený ho hodnotí v rámci výkonu
služobných povinností kladne ako jedného z najlepších policajtov, čo sa týka hliadkovej služby, ktorý má

výbornú miestnu znalosť.

Vzhľadom na výsledky procesu dokazovania je nespochybniteľné, že obžalovaný ako policajt mimo
služobných povinností neoprávnene vykonal lustrácie v informačných systémoch MVSR a zistené
informácie neoprávnene poskytol tretím osobám. Následkom jeho konania došlo k porušeniu záujmu

chráneného Trestným zákonom v podobe Ústavou SR zaručenej ochrany osobných údajov fyzických
osôb. Napriek formálnemu naplneniu všetkých zákonných znakov trestného činu však súd nemohol
nevziať do úvahy aj okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, kedy obžalovaný
- Antonovi G. oznámil údaje o vlastníkovi vozidla, ktorý mu dlhodobo parkoval pred bránou a menovaný
chcel vlastníka požiadať o preparkovanie,

- K. J. oznámil údaje o vlastníkovi vozidla, ktorý natankoval bez zaplatenia, pričom manko by musela
hradiť priateľka Tomáša J. ako obsluha čerpacej stanice,
- Rastislavovi F. potvrdil pravosť technického preukazu č. X od motorového vozidla patriaceho G. G.,
pričom však v zmysle odposluchu kópiou daného technického preukazu so všetkými osobnými údajmi
G. G. svedok F. v čase rozhovoru disponoval, no mal podozrenie, že je technický preukaz falošný,

- B. V. potvrdil, že Hana J., ktorá mu dlhovala peniaze, má evidovaný pobyt na adrese, ktorou svedok
V. reálne disponoval.
Po citlivom zvážení spôsobu vykonania činu a jeho následku, všetkých okolností spáchania, zavinenia
a aj osoby obžalovaného súd nedospel k záveru, že závažnosť prejednávaného činu by dosahovala
intenzitu prečinu, pričom na poskytnutie dostatočnej ochrany právneho vzťahu v danej veci postačuje aj

vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti obžalovaného ako policajta.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pričom oznámením sa rozumie

vyhlásenie rozsudku v prítomnosti toho, komu ho doručiť.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.