Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206278
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6718206278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu MLM AGRO a.s., so sídlom 962
61 Breziny 131, IČ:O31 563 201, právne zastúpeného Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.,
so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, proti žalovaným
1/ Tomáš, spol. s r.o., so sídlom 966 01 Dolná Ždaňa 142, IČO: 30 228 646, právne zastúpený URBÁNI
& Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, 2/ Q.. G.
P., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX I. N., právne zastúpenému MÉSZÁROS
BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52

488 047, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 8C/38/2018-158 z 18. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný

súd“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia
o výške náhrady trov konania (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom
presne špecifikovaných nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. I. a na LV č. XXX k.ú. Z. Y.,
nepreukázal, že kúpne zmluvy zo dňa 02. 02. 2009, zo dňa 24. 06. 2009 a zo dňa 07. 03. 2014, ktorými

nehnuteľnosti prevádzal na žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ sú neplatnými právnymi úkonmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kvôli rozporu s dobrými mravmi. Žalobca totiž nepreukázal
svoje tvrdenia, že kúpne ceny nehnuteľností boli podhodnotené oproti ich reálnym trhovým cenám a že
by za neho konajúce fyzické osoby a osoby konajúce za žalovaného 1/, resp. žalovaný 2/ postupovali
v rozpore s ust. § 59a Obchodného zákonníka.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní namietal, že okresný súd síce vykonal dôkaz výsluchom žalovaného 2/, neumožnil ale
kladenie otázok a tento svoj postup v rozsudku nezdôvodnil. Zopakoval, že predmetné zmluvy súneplatnými právnymi úkonmi z dôvodu, že dotknuté fyzické osoby konali za kupujúceho a zároveň
za predávajúceho a súčasne dojednané kúpne ceny boli zjavne neprimerane nízke, pričom konajúce
fyzické osoby zneužili svoje postavenie, aby za neprimerané ceny vyviedli nehnuteľnosti z jeho majetku

a obohatili seba, resp. nimi ovládanú spoločnosť a im blízku osobu. Podľa žalobcu je na prvý pohľad
zrejmé, že kúpne ceny boli celkom zjavne neprimerané a je absurdné o tom vôbec diskutovať. Preto
nie je potrebné na preukázanie tejto skutočnosti vykonávať znalecké dokazovanie. Žalovaný 1/ nijak
nepodložilprimeranosťcien,resp.spôsobichurčenia.Akprvoinštančnýsúduviedol,ženenavrholdôkaz
svedčiaci o neprimeranosti cien, ohľadne toho navrhol vypočuť všetky zainteresované fyzické osoby -

žalovaného 2/ a B., R., L. a I. L., čo ale súd nevykonal. To, že menovaní nebudú vypočutí sa dozvedel
až na pojednávaní a v reakcii na to navrhol vykonať iný dôkaz - vyjadrenie realitnej kancelárie, čo ale
súd neakceptoval uplatniac sudcovskú koncentráciu konania. Nemusel pritom preukazovať znaleckým
posudkom neprimeranosť kúpnych cien, ktorá je úplne zrejmá. Súd nezákonne aplikoval sudcovskú
koncentráciu konania, ktorá je určená na zabránenie zbytočnému predlžovaniu konania, čo ale nebol
tento prípad. Žalobca nesúhlasil ani s konštatovaním okresného súdu, že v prípade úspechu v spore

by sa obohatil o sumu 100.000,- Eur a ani s tým, že okresný súd sa nezaoberal rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/342/2016, ktoré riešilo obdobnú vec.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Podľa neho prvoinštančný súd správne vyhodnotil dôkazné bremeno aj návrhy na vykonanie

dokazovania. Žalobca len účelovo tvrdil neprimeranosť odplaty a ani to nepreukázal. Kúpna cena sa
riadi dopytom a ponukou v danom momente a žalobca v tomto smere nepredložil vôbec nič. Žalobcom
označené odvolacie dôvody tak neboli naplnené.

6. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov

odvolacieho konania. Uviedol, že výsluch strany sporu je upravený v ust. § 195 CSP a z neho nevyplýva,
žebysúdmuselumožniťinejstranesporukladenieotázokprotistrane.Žalobcasapritomnapojednávaní
možnosti kladenia otázok ani nedomáhal. Ohľadne neprimeranosti kúpnych cien žalobca nepredložil
žiaden dôkaz a ani len tvrdenie, aké ceny by boli primerané. On nehnuteľnosti nadobudol za adekvátnu
cenu o čom doložil dôkaz o priemerných cenách nehnuteľností. Ak sa žalobca rozhodol predať mu

nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu a táto bola primeraná, nemôže žalobca zmluvu napádať iba
z dôvodu zmeny v jeho vlastníckej štruktúre. Ako dobromyseľný nadobúdateľ nemôže byť dotknutý na
svojich právach. Preto ak bol žalobca poškodený predchádzajúcim vedením, môže postupovať podľa
§ 194 ods. 6 a 7 Obchodného zákonníka. Žalobcom označené rozhodnutie krajského súdu pritom nie
je použiteľné v prejednávanom prípade. Napokon žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca nemohol byť

úspešný v spore ani z procesných dôvodov, pretože neformuloval žalobný návrh v súlade s ust. § 457
OZ a tak u neho absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

7. V nasledujúcich písomných vyjadreniach sporové strany už iba opakovali prv prednesené argumenty
a preto je nadbytočné ich znovu uvádzať, lebo neobsahovali žiadne nové, či iné právne relevantné

okolnosti týkajúce sa tohto sporu podstatné pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

8. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil ako vecne správny.

9. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom v žalobe špecifikovaných
nehnuteľností, ktoré jednotlivými kúpnymi zmluvami previedol na žalovaných 1/ a 2/. Podľa žalobcu však
tieto zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa § 39 OZ, pretože odporujú dobrým mravom

a to v tom, že k predaju nehnuteľností došlo z jeho strany za ceny, ktoré neboli adekvátne ich trhovým
hodnotám (boli neprimerane nízke) a súčasne osoby za neho konajúce a na druhej strane konajúce za
žalovaného 1/ tak postupovali úmyselne s cieľom obohatiť seba, resp. žalovaného 1/ ako nimi ovládanú
osobu.

10. V tomto smere odvolací súd súhlasí so žalobcom, že za kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok by bolo možné kúpne zmluvy vyhodnotiť ako absolútne neplatné právne úkony podľa § 39
OZ pre ich rozpor s dobrými mravmi, pretože aj odvolací súd považuje za spoločensky neakceptovateľnézneužitie funkcie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti spočívajúce v neoprávnenom
obohatení seba resp. ovládanej osoby na škodu obchodnej spoločnosti.

11. Na druhej strane ale odvolací súd musí dať za pravdu okresnému súdu, jeho procesnému postupu
a záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a preto musela byť jeho žaloba zamietnutá.

12. Žalovaný 1/ už totiž vo vyjadrení k žalobe poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že by nehnuteľnosti od
neho kúpil za neprimerane nízku cenu. Žalovaný 1/ tvrdil, že dojednaná kúpna cena bola primeraná a

žalobca opak ničím nepodložil.

13. Žalovaný 2/ zasa vo vyjadrení zo dňa 28. 05. 2019 uvádzal, že nehnuteľnosti nadobudol od žalobcu
za cenu, ktorá rozhodne nebola podhodnotenou vzhľadom na predmet kúpy.

14. Obe tieto písomné vyjadrenia boli riadne žalobcovi doručené v rámci prípravy pojednávania, pričom

žalobca bol v súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP vyzvaný, aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať (uznesenie
prvoinštančného súdu zo dňa 28. 03. 2019 z č. l. 80 spisu doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa
05. 04. 2019).

15. Preto ak právny zástupca žalobcu až na pojednávaní dňa 18. 09. 2019 navrhol, že do budúceho
pojednávania predloží vyjadrenie realitnej kancelárie týkajúce sa (ne)primeranosti ceny, prvoinštančný
súd opodstatnene uplatnil postup podľa § 153 CSP, tento dôkazný návrh už neakceptoval a vo veci
rozhodol. Aj podľa odvolacieho súdu bol tento návrh na vykonanie dôkazu ako prostriedok procesného
útoku predložený oneskorene. Žalobca mal a mohol takýto návrh urobiť oveľa-oveľa skôr, minimálne

po obdržaní vyjadrenia žalovaného 1/ a samotné stanovisko realitnej kancelárie mal predložiť aspoň
najneskôr na pojednávaní dňa 18. 09. 2019. Keďže prihliadnutie na tento procesný návrh žalobcu
by si následne vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania, okresný súd postupoval v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 a 2 CSP a svoj postup v súlade s ust. § 153 ods. 3 CSP aj dostatočne vysvetlil na
strane 9 svojho rozsudku. Ak potom žalobca v odvolaní polemizoval, v akých prípadoch sa má podľa

neho opodstatnene aplikovať sudcovská koncentrácia konania, odvolací súd musí konštatovať, že
v prejednávanej veci išlo o modelový (ukážkový) prípad toho, kedy je uplatnenie tohto procesného
inštitútu namieste, pretože v súlade s koncepciou nového civilného procesu strana evidentne si vedomá
popretia určitej skutočnosti protistranou nemôže prísť na pojednávanie a až na ňom navrhovať dôkazy
na preukázanie tejto (dlho predtým popretej) skutočnosti. Čiže prvoinštančný súd postupoval správne

a nemusel nariaďovať predbežné prejednanie sporu ako fakultatívny postup podľa § 168 a nasl. CSP,
ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní.

16. Ak v tejto situácii súd prvej inštancie nevykonal ani žalobcom navrhované výsluchy B., R., L. a I. L. (a
ani žalovaným 2/ navrhnutého svedka K. E.) a svoj procesný postup zdôvodnil v 29. odseku odôvodnenia

napadnutého rozsudku tým, že by ich výsluchom nedošlo k preukázaniu pre rozhodnutie potrebných
skutočností, odvolací súd sa s tým stotožňuje. Aj odvolací súd je toho názoru, že ak žalobca vyvodzoval
tvrdenú absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv z neprimeranosti v nich dohodnutých kúpnych cien, tak
je potrebné zdôrazniť, že neprimeranosť pojmovo predpokladá vzájomné porovnanie minimálne dvoch
hodnôt. Bolo teda potrebné preukázať, aká bola trhová hodnota prevádzaných nehnuteľností v čase ich

prevodu a len tento ukazovateľ potom mohol byť merítkom pre vyvodenie záveru o tom, že žalovaní ich
nadobudli za príliš nízku cenu. Ako uviedol prvoinštančný súd, žalobca sa mal zamerať na dokázanie
hodnoty nehnuteľností v danom čase a potom by podľa odvolacieho súdu bolo namieste vypočúvať
menované osoby k okolnostiam, prečo boli kúpne ceny nastavené v kúpnych zmluvách tak ako boli.
Odvolací súd tu tiež súhlasí so žalovaným 2/, že práve súdom nariadené pojednávanie je priestorom,

kedy sa strana v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP dozvie, či ňou navrhnuté dôkazy budú vykonané alebo
nie a preto žalobca nemohol byť prekvapený, keď na prvom pojednávaní vo veci zistil, že hore menované
osoby vypočuté nebudú. Súd totiž nemá povinnosť informovať stranu vopred (pred pojednávaním, resp.
predbežným prejednaním sporu), že nemieni vykonať ňou označené dôkazy. Navyše podľa odvolacieho
súdu výpovede žalobcom označených L., ktorí sú konateľmi žalovaného 1/, ktorý je stranou konania

(a ktorých by v dôsledku toho bolo možné vypočuť v zmysle rozhodnutia R 6/1978 len ako strany,
nie ako svedkov) by neboli spôsobilými preukázať neprimeranosť kúpnych cien ako to bolo tvrdené v
odvolaní. Po prvé preto, že podľa ust. § 195 ods. 1 CSP je výsluch strany namieste vtedy, ak tvrdené
skutočnosti nemožno preukázať inak a v tomto prípade (ne)primeranosť kúpnych cien bolo možné aaj nutné preukázať inak. Po druhé, povinnosťou strany v prípade nariadenia jej výsluchu súdom je len
dostaviť sa na výsluch, z ust. § 195 ods. 2 CSP ale nevyplýva jej povinnosť vypovedať (v porovnaní
so svedkom, ktorý je k tomu povinný podľa § 196 ods. 2 CSP). A po tretie, vzhľadom na písomné

nesúhlasné stanoviská žalovaného 1/ so žalobou možno sotva predpokladať, že by jeho konatelia pred
súdom uviedli, že nehnuteľnosti boli od žalobcu nadobudnuté iba za zlomok ich reálnej ceny, resp. že
eventuálne príliš nízke ceny neboli dôsledkom určitých ekonomických reálií (napr. nutnosti predaja v
dôsledku akútnej potreby získania financií).

17. S uvedeným súvisia aj odvolacie námietky žalobcu o tom, že na ustálenie adekvátnosti kúpnych
cien nebolo potrebné znalecké dokazovanie, či iný odborný pohľad, lebo ceny boli „očividne“ príliš
nízke. Odvolací súd tento subjektívny názor nezdieľa, pretože sa zo svojho laického pohľadu v odbornej
problematike oceňovania nehnuteľností nedokáže kompetentne vyjadriť v roku 2021 k tomu, či kúpne
ceny nehnuteľností v stranami uzavretých zmluvách z rokov 2009, resp. 2014 zodpovedali v tom
čase existujúcim trhovým podmienkam. Najspoľahlivejšiu odpoveď na to mohlo poskytnúť znalecké

dokazovanie (ktoré ale žalobca vôbec nenavrhol) a istú odbornú výpovednú hodnotu mohlo mať aj
stanovisko subjektu pôsobiaceho v realitnom segmente trhu, ak by ho bol žalobca predložil včas.
Nakoľkotomutaknebolo,žiadendôkaznýpodkladvtomtosmerevspisenieje,zamylnéjenutnéoznačiť
presvedčenie žalobcu o v podstate „symbolických“ kúpnych cenách v uzavretých kúpnych zmluvách,
resp. že je to skutočnosť, ktorá sa podľa § 186 ods. 1 CSP nedokazuje. Nejedná sa totižto ani o

skutočnosť všeobecne známu a ani o skutočnosť, ktorá by bola súdu známa z vlastnej činnosti. K
uvedenému stačí už len dodať, že nebolo procesnou povinnosťou žalovaných preukazovať primeranosť
kúpnych cien v porovnaní s vtedy existujúcimi trhovými podmienkami, resp. zdôvodňovať nastavenie
cien, lebo bol to žalobca, ktorý tvrdil neprimeranosť cien a teda on bol povinný svoje skutkové tvrdenia
aj preukázať.

18. Žalobca neoprávnene vytýkal prvoinštančnému súdu aj okolnosť, že sa nezaoberal rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/342/2016, ktoré podľa neho riešilo porovnateľnú vec.
Okresný súd sa ale k tomuto rozhodnutiu dostatočne vyjadril na strane 9 rozsudku v tom zmysle,
že nebolo použiteľné, pretože v tam riešenom prípade bola neprimerane nízka cena prevádzaných

nehnuteľností ustálená práve na podklade znaleckých posudkov. Žalobca si preto podľa odvolacieho
súdu protirečí, keď na jednej strane v odvolaní tvrdí, že v prejednávanej veci vôbec nebolo potrebné
znalecky zisťovať adekvátnosť kúpnych cien a na druhej strane v rozpore s tým poukazuje na
rozhodnutie odvolacieho súdu práve na takomto dokazovaní založené.

19. Pokiaľ naostatok žalobca v odvolaní požadoval zrušenie napadnutého rozsudku na podklade toho,
že okresný súd mu na pojednávaní dňa 18. 09. 2019 neumožnil klásť otázky žalovanému 2/, ani táto
odvolacia námietka nebola uplatnená dôvodne a už vôbec nemohla sama o sebe viesť ku kasácii
rozhodnutia okresného súdu. Žalobca totiž nerozlišuje medzi prednesom strany a výsluchom strany
podľa § 195 CSP ako dôkazným prostriedkom podporného charakteru. Iba výsluch strany v zmysle

ust. § 195 CSP treba podľa odvolacieho súdu viesť spôsobom analogickým ako ak je upravený v
ust. § 202 CSP týkajúcom sa svedka, keďže v Civilnom sporovom poriadku absentuje bližšia úprava
priebehu výsluchu strany sporu. V súlade s tým je možné klásť vypočúvanej strane aj otázky zo strany
protistrany. V prejednávanej veci však okresný súd podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.
09. 2019 nerealizoval vypočutie žalovaného 2/ ako dôkaz výsluchom sporovej strany, iba žalovanému

2/ umožnil osobne sa k veci vyjadriť, t. j. realizovať toto procesné právo ako súčasť svojho prednesu,
čo mal odvolací súd potvrdené aj zo zvukového záznamu z pojednávania (§ 98 CSP). V takom prípade
nebol žalobca oprávnený klásť žalovanému 2/ otázky a teda okresný súd tu nijak nepochybil. Podľa
zvukového záznamu je pravdou, že žalobca sa na pojednávaní kladenia otázok žalovanému 2/ ani
nedomáhal, nežiadal o takúto možnosť, pričom ani v odvolaní nekonkretizoval, aké pre rozhodnutie

právne relevantné skutočnosti mali prispieť k uneseniu jeho dôkaznej povinnosti, ak by mohol (ako
to tvrdil v odvolaní) položiť žalovanému 2/ svoje dve otázky. Súd prvej inštancie postupoval procesne
správne a neporušil procesné práva žalobcu.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil dodávajúc, že žalobcom formulovaný žalobný návrh nijak neodporoval
ust. § 457 OZ a na žalobe žalobca mal naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP, lebo
ním požadované súdne rozhodnutie smerujúce voči žalovaným ako evidovaným vlastníkom by bolo
spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995Z. z.). Odvolací súd potvrdil rozsudok aj ohľadne závislého II. výroku o trovách konania, kde súd prvej
inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP zakladajúce plne úspešným žalovaným 1/ a
2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/ a 2/ a preto
im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).