Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720010095
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3720010095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPovažskáBystricanahlavnompojednávaníkonanomdňa08.12.2020samosudcomJUDr.

Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: F. V., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom B., Q. XXXX/
XXX, okr. X. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie
§ 138 písm. h) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. V., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom B., Q. XXXX/XXX, okr. X.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 24. augusta 2018 asi o 04.55 h v obci B., okres X., riadil nákladné motorové vozidlo značky zn.
J. X., evidenčného čísla X.-XXX B. spolu s návesom zn. N., evidenčného čísla X.-XXX W., po ceste
číslo I/XX, smerom na X., kde v úseku cesty v kilometri XXX.X, v tiahlej pravotočivej zákrute, v dôsledku
nevenovania sa plne vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, pri rýchlosti jazdy 49 km/
h, oneskorene reagovalo časovú diferenciu najmenej 0,78 sekundy na chodca D. A. prechádzajúceho

cez vozovku spolu so psom na vôdzke po priechode pre chodcov vyznačenom zvislou dopravnou
značkou, ako i vodorovným dopravným značením, a to z pravej strany cesty na ľavú v smere jazdy
vozidla, ktorému nedal prednosť a do ktorého narazil pri strede vozovky ľavým predným rohom vozidla,
pričom chodec D. A. pri
dopravnej nehode utrpel so životom nezlučiteľné zranenia, a to zmliaždenie mozgu, krvácanie pod
mäkké a tvrdú blanu mozgovú, zlomeniny spodiny lebečnej, úrazové poškodenie tvrdej blany a opuch
mozgu, ktoré utrpel spolu s inými zraneniami, pričom na následky týchto zranení dňa 24.08.2018 o 08.44
h v Nemocnici s poliklinikou Pov. Bystrica zomrel.

Obv. F. V. porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), f) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení
neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a lprečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h)
Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. na trest odňatia slobody
v trvaní 2 /slovom: dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 4 / slovom: štyri/ roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 40
( slovom: štyridsať ) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému nahradiť poškodenej T. A., nar. XX.XX.XXXX v
X., trvale bytom Ľ. V. XX/XX, B., škodu vo výške 4721,67Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú T. A., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom Ľ. V. XX/XX, B. zo
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin usmrtenia podľa §
149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výroku.

Okresný súd v Považskej Bystrici dňa 30. 04. 2020 vydal trestný rozkaz, ktorým trestným rozkazom
menovanéhouznalvinnýmzuvedenéhoprečinu,pričomprotitrestnémurozkazupodalmenovanýodpor.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu trestnej činnosti
v celom rozsahu doznal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. 12. 2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“.

Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por.
uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná

dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.

Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmere a to oboznámením sa so správami na
obžalovaného, správou z Obce B., pracovným posudkom, výpisom z priestupkového registra, registrom
trestov, ako aj osobnými pomermi obžalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil

nasledovné:

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený veľmi pozitívne. Podľa výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov MV SR mal za preukázané, že tento sa dopustil drobných priestupkov v úseku dopravy.
Terajší zamestnávateľ ho hodnotí ako svedomitého a zodpovedného pracovníka. Súdne trestaný

doposiaľ nebol. V súčasnej dobe nie je riešený pre žiadnu inú trestnú činnosť.Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovaného o vine,
potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr.

zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., nakoľko mal za preukázané, že tento inému
z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej
povinnosti uloženému podľa zákona.

Podľa § 34 ods.1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má
okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať
trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného vychádzal zo zákonnej sadzby uvedenej
v § 149 ods. 2 Tr. zák. a to v rozpätí 2 až 5 rokov.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovaného boli tri

poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. , pričom priťažujúce okolnosti súd v zmysle §
37 nezistil. Pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 3:0 v prospech poľahčujúcich.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd dbá na to, aby bol trest popri zákonnosti aj spravodlivý a v
danom prípade súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý v minulosti nebol nikdy

súdne trestaný dopustil sa len niekoľko málo miernych dopravných priestupkov, vedie usporiadaný život,
zamestnávateľom je hodnotený ako zodpovedný pracovník avšak aj vzhľadom na okolnosti prípadu,
kedy k dopravnej nehode došlo tak, že tento nevykonával jazdu arogantným spôsobom, vozidlom v obci
išiel povolenou rýchlosťou, pričom k dopravnej nehode došlo len z toho dôvodu, že o 0,78 sekundy,
čo je absolútne zanedbateľný časový úsek, oneskorene reagoval na prechádzajúceho chodca, ktorý je

pravdou, že išiel po priechode pre chodcov, čo mal obžalovaný riadne vyznačené dopravným značením
a mal teda zvýšiť pozornosť, potom súd vyhodnotil ako dopravnú nehodu síce s tragickým následkom,
ale v podstate len z miernym porušením predpisov o cestnej premávke zo strany obžalovaného. Na
základe týchto skutočností, po zrelej úvahe súd dospel k záveru, že u obžalovaného je možné uložiť
trest na dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. 2 roky, s tým, že uvedený trest je možné, aby obžalovaný mal

podmienečne odložený pri určení dlhšej skúšobnej lehoty v trvaní 4 roky.

Nakoľko sa obžalovaný sa dopustil uvedeného prečinu pri výkone činnosti pri vedení motorového vozidla
a svojim konaním porušil predpisy o cestnej premávke s tragickým následkom, dospel súd k záveru,
že je potrebné u obžalovaného aplikovať a uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a pri

uložení tohto trestu potom súd považoval dobu 40. mesiacov za opodstatnenú a adekvátnu.

Poškodená v rámci trestného konania si uplatnila nárok na náhradu škody, pričom splnomocnenec
poškodenejžiadalnapojednávaníškodupriznaťvovýške4.721,67Eur,napriektomuvšak,vprípravnom
konaní ako splnomocnenec poškodenej žiadal okrem uvedenej škody zaplatiť nemajetkovú ujmu

20.000,- Eur pre manželku poškodeného a po 15.000,- Eur pre deti poškodeného, nakoľko súd
mal za preukázanú škodu len do výšky 4.721,67 Eur, čo predstavuje náklady spojené s pohrebom,
obžalovaného zaviazal v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. k náhrade tejto jednoznačne preukázanej
škode a poškodenú so zvyšným nárokom na náhradu škody a to v celkovej sume 50.000,- Eur z
titulu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnila v prípravnom konaní prostredníctvom splnomocnenca aj za

svoje deti, (pričom zo spisu nie je zrejmé, či tieto sú v čase rozhodovania maloleté alebo plnoleté).
Nakoľko tento nárok na náhradu škody a jeho výška a preukazovanie tejto škody by svojou podstatou
predstavovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a toto značne predĺžilo,súd v zmysle § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázalo na civilné
konanie.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).