Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204073
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120204073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: D. Q. Q., F. XX, B. - F. Q. F., XXX XX,
D.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému:
F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., právne zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o.
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 5.366,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 8Csp/60/2020-93 z 02.10.2020 takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a vstup spoločnosti D. Q. Q., F. XX, B. - F. Q. F. XXX XX, D.: XX XXX XXX do konania
na miesto žalobcu.

II. N e p r i b e r á do konania H. I. V. H. X. Q., so sídlom V. Z., XXX XX B., D.: XX XXX XXX.

III. P o t v r d z u j e rozsudok s upresnením výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že o výške
náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal

žalovaného ku zaplateniu sumy 5.366,-Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 25.08.2017 do
zaplatenia a II. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal
žalovaného.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu a žalovaným vznikol
spotrebiteľský úverový vzťah, na základe ktorého boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky
s tým, že prvá splátka bolo splatná dňa 20.04.2017, kde žalovaný si svoje povinnosti neplnil a

splátky neplatil, preto ho právny predchodca žalobcu vyzval na zaplatenie nedoplatku za prvé tri
splátky s upozornením, že ak nedôjde k úhrade prvej splátky splatnej v mesiaci apríl 2017, pristúpi k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo aj učinil listom z 19.08.2017. Žalovaným vznesenú námietku
premlčania neuznal, lebo žaloba bola podaná na súde dňa 01.04.2020, pričom splátka, pre ktorú došlo
k zosplatneniu úveru bola splatná dňa 17.04.2017. Na rozhodnutie v súdenej veci nemá vplyv ani
rozhodnutie z trestného konania, pretože medzi odsúdeným a žalobcom nie je žiaden právny vzťah
a žalovaný si náhradu škody môže uplatniť od odsúdeného. Preto zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 5.366,-Eur, ktorá predstavuje omeškané splátky a zosplatnený zvyšok istiny úveru s príslušným
zákonným úrokom z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený
skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 497 Obch. zák., § 1 ods. 2 zák. č.129/2010Z.z., § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 9, § 565, § 100 ods. 1-3, § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák.,
§ 3 nar. vlády č. 87/1995Z.z., výrok o trovách konania podľa ustanovení § 255 a § 262 CSP.

3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalovaný majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v odvolaní iba opätovne poukázal (rovnako ako
v podaní, v ktorom pred súdom prvej inštancie vzniesol námietku premlčania) na § 103 a § 565 Obč.
zák., ako i na notoricky známe rozhodnutia KS TN, sp. zn. 5Co/256/2018 z 20.02.2019 a KS BB, sp. zn.

16Co/95/2018 z 13.09.2018. Z obsahu odvolania potom možno vyvodiť záver, že odvolateľ nesúhlasí
so záverom súdu prvej inštancie, ktorý jeho vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú.
Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Súčasne uplatnil trovy konania.

4. Žalujúca strana sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Po vydaní napadnutého rozsudku zaslal pôvodný žalobca V., a.s. návrh na zmenu na strane žalobcu,
v ktorom oznámil, že J. zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku z predmetu sporu na
spoločnosť D. Q. Q., a preto navrhol, aby súd uvedenému návrhu vyhovel a na miesto pôvodného
žalobcu V., a.s. vstúpila do konania spoločnosť D. Q. Q., F. XX, B. - F. Q. F. XXX XX, D.: XX XXX

XXX, ktorá vyslovila svoj súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu. Taktiež boli do spisu
doložené dokumenty preukazujúce tvrdenia pôvodného žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací
súd pripustil vstup spoločnosti D. Q. Q. na miesto pôvodného žalobcu V., T.6. V priebehu odvolacieho
konania bol zo strany Občianskeho združenia V. H. X. Q. (ďalej len „H. združenie“) podaný návrh na
pribratie do konania podľa § 95 ods. X CSP, k čomu odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie

Civilnéhosporovéhoporiadkuupravujeinštitútpribratiaosobitnéhosubjektu,ktorýjesvojímcharakterom
inštitútom fakultatívnym, teda súdy nie sú povinné návrhom samotných sporových strán alebo tretích
strán vyhovieť. V prípade, ak sa vstupu do konania domáha tretia osoba, ktorá nebola stranou sporového
konania, či inak zúčastnenou osobou v konaní, potom z jej procesného postavenia vyplýva, že táto
nepožíva žiadne procesné práva a povinnosti a ani právo na uskutočnenie určitého procesného postupu

zo strany súdu (napr. výzva strane na ktorej má vystupovať, či súhlasí s pribratím tohto subjektu do
konania). V prípade, ak súd dospeje k názoru, že účasť takéhoto subjektu nie je nevyhnutná pre konanie,
potom je návrh na jej pribratie bez právnej relevancie. V predmetnom prípade mal odvolací súd za
to, že účasť Občianskeho združenia nie je v konaní nevyhnutná, lebo žalovaný je v spore zastúpený
advokátom (ktorý navyše v mnohých iných sporoch zastupuje práve spomínané občianske združenie),

preto nepovažoval za potrebné vyzývať žalovaného, aby vyslovil, či súhlasí so vstupom tretieho subjektu
do konania a rozhodol o nepribratí tohto Občianskeho združenia do konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok

je vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanou inou vadou a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Za inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sa považuje procesná vada,

ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci(napr.nesprávnerealizovaniemanudukačnejpovinnostisúdu,vykonanienezákonne
získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím), pričom jej dôsledkom
je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia. Takáto vada však v posudzovanej veci
indikovaná nebola.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení veci
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto
námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody,
pre ktoré žalovaným vznesenú námietku premlčania neuznal. Napokon polemika o nesprávnosti súdom

prvej inštancie vysloveného právneho záveru, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie
vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

12. Žalovaný v podanom odvolaní opätovne poukázal na § 103 a § 565 Obč. zák., ako i na notoricky
známe rozhodnutia KS TN, sp. zn. 5Co/256/2018 z 20.02.2019 a KS BB, sp. zn. 16Co/95/2018 z

13.09.2018. Súd prvej inštancie vznesenú námietku žalovaného neuznal a nárok žalobcu nepovažoval
za premlčaný. Vychádzal zo záveru, že žaloba bola na súde podaná dňa 01.04.2020 a splátka, pre ktorú
došlo k zosplatneniu úveru bola splatná dňa 17.04.2017.

13. Ako vyplýva z dokazovania pred súdom prvej inštancie, dlžnou splátkou pre ktorú nastalo okamžité

zosplatnenie úveru listom z 19.08.2017, bola splátka splatná dňa 20.04.2017, a od uvedeného dátumu
začala plynúť premlčacia doba v zmysle § 103 Obč. zák., ktorá by uplynula dňa 20.04.2020. Vzhľadom
na to, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 01.04.2020, je záver súdu prvej inštancie
o nedôvodne zo strany žalovaného vznesenej námietke premlčania správny a odvolaciemu súdu
neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v merite veci ako vecne správny potvrdiť.

14. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku
na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade
trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (pozri NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle
uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

15. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

16. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešným bol žalobca, ktorému

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli (totiž to v súdenej veci bolo súdu prvej inštancie dávno po uplynutí 10 -dňovej lehoty, potom ako bol už spis predložený odvolaciemu súdu, doručené vyjadrenie k odvolaniu, no
zo strany pôvodného žalobcu; navyše toto vyjadrenie bolo odvolaciemu súdu, aj napriek promptnému
postupu súdu prvej inštancie, predložené až po jeho rozhodnutí). Odvolací súd vychádzal z čl. 17

Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).