Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117215713
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1117215713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu Perix, spol. s r.o.,
Slovinská 23, Bratislava, IČO: 31 385 354, práv. zast. UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o.,
Mliekarenská 2, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovanému TESCO STORES SR, a.s., Cesta na
Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828, práv. zast. Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, Mostová
2, Bratislava, IČO: 36 869 724, o náhradu škody a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 35Cb/93/2017-316 zo dňa 30.4.2019 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/93/2017-316 zo dňa 30.4.2019

p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 351.212,- EUR a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 351.212,- EUR od 23.6.2017 do
zaplatenia a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 22.6.2017 žiadal žalobca,

aby mu žalovaný zaplatil sumu vo výške 351.212,- EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 8%
od 23.6.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu náhrady škody spôsobenej protiprávnym
zadržiavaním hernej techniky žalobcu v priestoroch žalovaného od 3.6.2015 do 12.10.2016. Žalovaný
namietal dôvodnosť žaloby a uviedol tiež, že písomná nájomná zmluva na predmetný priestor so
žalobcom nikdy uzatvorená nebola. Potvrdil rokovania o jej uzatvorení, avšak žalovaný k reálnemu
uzatvoreniu zmluvy nepristúpil. Na základe toho žalovaný požadoval vypratanie priestoru. Reakciou na
jeho požiadavku bolo, že si niekoľko spoločností naraz uplatnilo nárok na vydanie hernej techniky a z

toho dôvodu žalovaný inicioval uzatvorenie dohody o urovnaní.

3. Ako prvou sa súd zaoberal otázkou existencie nájomnej zmluvy na predmetné nebytové priestory
medzi žalovaným a spoločnosťou MONAKO GAMES. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za
to, že táto zmluva minimálne v exemplári podpísanom štatutárom Monaka existovala, nakoľko ustálil, že
vzhľadom na postavenie žalovaného v oblasti nájmov nie je odôvodniteľné, že by žalovaný protokolárne
odovzdal 1.5.2015 priestory Monaku bez toho, aby mal vzťah za platne uzatvorený. O uvedenom svedčí

aj skutočnosť, že účinnosť zmluvy od 1.5.2015 Monaku a žalobcovi potvrdil zodpovedný zamestnanec
žalovaného Sedlák. Obvyklosť praxe žalovaného protokolárne odovzdať priestory nájomcovi až po
podpise zmluvy potvrdil v konaní aj svedok Ď.. Súd teda ustálil, že žalovaný úmyselne zadržal oboma
stranami podpísané vyhotovenie zmluvy. Ako nedôvodné a účelové teda súd vyhodnotil tvrdeniažalovaného v konaní o tom, že zmluva nebola nikdy platne uzatvorená a dokonca tvrdenie, že nikdy
Monaku nepredložil ani návrh zmluvy. Podpis štatutára Monaka, p. L. na vyhotovení zmluvy potvrdila
aj svedkyňa T.Č.. Je teda nesporné, že napriek zisteným skutočnostiam žalobca nemohol v konaní

zmluvu predložiť. V tomto kontexte súd vyhodnotil ako dôvodné aj tvrdenie žalobcu o tom, že v
priestoroch žalovaného v období od 1.5.2015 do 3.6.2015 prevádzkoval herňu. Žalobca v konaní
predložil fotodokumentáciu preukazujúcu označenie priestoru MONAKO. Súčasne by ako nezmyselná
vyznelavýzvažalovanéhoz2.6.2015naodstráneniezpriestorovpotravinárskehotovarupodliehajúceho
skaze, táto výzva tiež dávala zmysel len ak sa do 2.6.2015 priestor ako herňa prevádzkoval, a teda

sa v ňom mohli nachádzať tovary podliehajúce skaze. K procesne obrane žalovaného spočívajúcej v
tvrdení, že mal v zmysle pôvodnej nájomnej zmluvy za to, že vlastníkom alebo oprávneným držiteľom
hernej techniky bol pôvodný nájomca Playland, súd prisvedčil argumentácii žalobcu a konštatoval, že
zo zmluvy o nájme medzi žalovaným a Playland v znení dodatku a výpisu z OR Playland vyplýva, že
Playland nikdy nebol subjektom oprávneným prevádzkovaním výherných strojov a ich prevádzku mohol
zabezpečiť len prostredníctvom tretej osoby s oprávnením tak, že časť priestoru dal do nájmu tretej

osobe s výslovným súhlasom žalovaného. Žalovaný teda nemôže dôvodne tvrdiť, že hernú techniku mal
za majetok Playland a uschoval ho ako majetok Playlandu, a teda žalovaný mal a musel vedieť, že v
priestoroch sa nachádza herná technika vo vlastníctve alebo užívaní tretej osoby.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že počas konania bolo preukázané, že jedinými subjektmi

uplatňujúcimi si vlastnícke práva a práva oprávnenej držby k technike boli žalobca a Monako. Svedok
Ď. výslovne uviedol, že práva k technike si prostredníctvom konateľa p. L. uplatnili len Monako a
žalobca, taktiež bývalý nájomca Playland tiež potvrdil písomne ich nároky. Napriek uvedenému žalovaný
požadoval od žalobcu a Monaka listiny preukazujúce práva k technike, pričom Monako a žalobca
opakovane predkladali žalovanému faktúry, certifikáty k technike. Žalovaný na rozdiel od postupu pri

žalobcovi nikdy nevyzval DGC na preukázanie tvrdeného vlastníctva, naopak Playland (a aj DGC)
potvrdil vlastníctvo Monaka a žalobcu. Žalovaný teda podľa názoru nemal žiadny oprávnený dôvod
spochybňovať vlastníctvo hernej techniky žalobcom a MONAKO GAMES, a teda nemohol techniku
v zmysle prevenčnej zásady zadržať do doby preukázania vlastníctva. Ako nedôvodný v zmysle
uvedeného bol postup žalovaného, kedy tento k 30.4.2015 ukončil nájomný vzťah s Playlandom, dňa

1.5.2015 protokolárne odovzdal zariadenie herne a hernú techniku Monaku (čím uznal jeho vlastnícky
alebo držiteľský vzťah k hernej technike) a následne po mesiaci znemožnil Monaku prístup k technike.
Následne žalovaný vyzval pôvodného nájomcu na vypratanie priestorov. Tento postup žalovaného súd
musel označiť ako zmätočný. Žalovaný v konaní tvrdil, že mu vznikla zákonná a zmluvná úschova
k zariadeniu herne ako aj k hernej technike titulom zmluvy s Playlandom. Súd však konštatoval,

že právnym dôvodom záložného a zádržného práva by mohli byť nedoplatky predchádzajúceho
nájomcu. Z vyjadrenia žalovaného však priamo vyplýva, že v čase ukončenia zmluvy s predchádzajúcim
nájomcom žalovaný disponoval zábezpekou a preplatkom na nájomnom vo výške 39.145,92 EUR, a
teda nedoplatky z pôvodnej zmluvy sú vylúčené.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že vo vzťahu k hernej technike
žalovaný nevykonával držbu v zmysle zmluvy o nájme s pôvodným nájomcom pre pôvodného nájomcu,
ale na základe ust. § 516 a nasl. ObZ ako reálneho kontraktu, ktorý vznikol momentom vzniku
výkonu opatrovania pre žalobcu a spoločnosť Monako ako reálnych vlastníkov uschovaných vecí.
Omyl žalovaného v osobe vlastníka uložených vecí a právnom titule úschovy súd vyhodnotil ako

zavinenýminimálnenedbanlivosťou(aknieúmyslom)žalovaného,ktorýnapriekskutočnosti,žejedinými
subjektmi tvrdiacimi vlastníctvo a reálne ho aj preukazujúcimi boli Monako a žalobca, a naviac všetky
zúčastnené subjekty (Playland, DGC, žalobca, Monako) mu opätovne vlastníctvo Monako a žalobcu
potvrdili, minimálne v konaní tvrdil, že bol v presvedčení, že úschovu vykonáva pre Playland na základe
zmluvy. Následným konaním teda žalovaný porušil povinnosť v zmysle ust. § 524 ObZ vec vydať

uložiteľom. Znemožnením prístupu žalobcu do priestorov herne 3.6.2015 žalovaný zabránil žalobcovi
v podnikateľskej činnosti a znemožnil mu dosahovanie zisku, ktorý by dosiahol na hernej technike v
priestore. Zabránením vstupu do priestoru herne nielenže žalovaný znemožnil žalobcovi dosiahnutie
zisku ale súčasne mu zabránil v dispozícii s majetkom a strojmi v oprávnenej držbe. V časti námietok
žalovaného k znaleckému posudku súd konštatoval, že doplnením ZP o doložku vykonateľnosti ZP,

splnil náležitosti súkromného znaleckého posudku v zmysle CSP. Súčasne súd konštatoval, že žalovaný
namietol jednotlivé časti postupu znalca bez preukázania vzťahu na záver znalca, t.j. určenie výšky
škody. Súd teda v zmysle vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný úmyselným
konaním v rozpore so zákonnou úpravou bezdôvodne zabránil žalobcovi v užívaní hernej technikyv priestoroch žalovaného v období od 3.6.2015 do 12.10.2016 a súčasne mu znemožnil oprávnenú
dispozíciu s hernou technikou v uvedenom období, čím mu preukázateľne spôsobil škodu vo výške
určenej znaleckým posudkom, čím žalobca preukázal porušenie právnej povinnosti (povinnosť vydať

techniku vlastníkovi), škodu v žalovanej výške (ZP) a príčinnú súvislosť medzi porušením a škodou
(úmyselné konanie žalovaného vo veci nevydania techniky vlastníkom).

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého je rozsudok nesprávny,
pretože Tesco nemalo povinnosť umožniť Perixu užívanie hernej techniky v priestore. Medzi Tescom a

Perixom neexistoval ohľadom priestoru žiadny záväzkový vzťah, a to ani na základe údajnej nájomnej
zmluvy, ktorej uzavretie Perix nepreukázal. Súd existenciu údajnej nájomnej zmluvy nesprávne právne
posúdil, porušil princíp rovnosti zbraní a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri zmluve
chýbala absencia písomnej akceptácie. Údajná nájomná zmluva nebola a ani nemohla byť platne
uzavretá, pretože ak by aj Tesco pristúpilo k jej podpisu, údajná nájomná zmluva, resp. jej písomná
akceptácia nebola doručená Monaku. Rozsudok je ďalej nesprávny, pretože Tesco nemalo povinnosť

vydať hernú techniku Perixu a Monaku. Tesco oprávnene držalo hernú techniku po ukončení nájomnej
zmluvy v úschove pre Playland ako jej opatrovateľ a Perix ani Monako nepreukázali vlastníctvo k
hernej technike, resp. súhlas uložiteľa s jej vydaním veci. Opačné závery rozsudku vychádzajú z
nesprávnych skutkových zistení. Rozsudok vôbec nezohľadnil, že strany aj po protokolárnom odovzdaní
priestoru Monaku viedli rokovania o uzavretí nájomnej zmluvy, údajnú nájomnú zmluva nepovažovali

za uzavretú a Tesco vzhľadom na nezhody rokovania ukončilo. Rozsudok je tiež nesprávny, pretože
Perix nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajným porušením povinnosti Tesca a vznikom údajného
ušléhozisku.Samotnézadržaniehernejtechnikynemohlobezprostredneviesťkvznikuúdajnéhoušlého
zisku, pretože k nemu prinajmenšom pristúpilo porušenie záväzku Monaka z mandátnej zmluvy riadne
zabezpečiť pre Perix užívanie priestoru, resp. absencia reálneho úsilia Perixu zabezpečiť alternatívne

priestory. Súd nesprávne posúdil nesplnenie zakročovacej povinnosti Perixu. Žalobca ďalej uviedol, že
rozsudokjenesprávny,pretožePerixriadnenepreukázalvýškuuplatňovanéhoušléhozisku.Súdnavyše
porušil právo Tesca na spravodlivý proces, pretože napriek dôkaznému bremenu Perixu preukázať
výšku údajného ušlého zisku odmietol námietky k znaleckému posudku s odôvodením, že presne
nekvantifikujú o koľko znižujú údajný ušlý zisk stanovený znaleckým posudkom, čím prakticky preniesol

dôkaznébremenonaTesco.Znaleckýposudokvypracovalznalecznesprávnehoodvetvia,čopotvrdzuje
aj stanovisko ministerstva. Rozsudok nesprávne stanovil výšku zákonných úrokov z omeškania, pričom
údajný uplatnený nárok Perixu, vrátane úrokov z omeškania, nevznikol porušením zmluvnej alebo
inej povinnosti Tesca podľa obchodného zákonníka, preto sa vrátane úrokov z omeškania spravuje
občianskoprávnymi predpismi. V zmysle uvedeného navrhol súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že súd v žiadnom prípade neskonštatoval, že
zmluva o nájme bola platne uzatvorená, ani nevychádzal pri právnom posúdení z existencie nájomného
vzťahu v zmysle zmluvy o nájme, ako v odvolaní tvrdí žalovaný, a tým spochybňuje nesprávne skutkové
zistenia súdu prvej inštancie. Žalovaný sám pripúšťa, že písomná zmluva už bola dňa 29.4.2015

vyhotovená, čo v nijakom smere nepopiera, ale skôr podporuje skutkové tvrdenia žalobcu v celom
rozsahu. Žalovaný poukazuje na konanie osôb okolo spoločnosti „Diamond“ a vyjadrenia pani P. L., ktorá
niejeriadiacimaniinýmorgánomstránsporu,dokoncanemásnimižiadnyanizamestnaneckývzťah.Ak
ovplyvňovalarozhodovaciuvôľužalovaného,ničtonemenínaskutkovomstavezistenomsúdom.Akmal
v úmysle žalovaný použiť v prvostupňovom konaní dôkazy, mohol v rámci procesnej obrany navrhnúť

výsluch pani L.C. ako svedka, čo však neuskutočnil. V konaní žalobca účinne poprel akúkoľvek mailovú
komunikáciu s pani L., k čomu sa žalovaný vôbec nevyjadril pred koncentráciou konania a neuplatnil
si v tejto časti žiadne ďalšie návrhy v zmysle procesného postupu súdu v prvoinštančnom konaní. Súd
teda postupoval správne, ak sa nezaoberal mailovou komunikáciou pani L. a pri svojom rozhodovaní ju
nebral do úvahy, nakoľko žalovaný nepreukázal žiadny súvis tejto osoby s predmetom tohto súdneho

konania. Ďalej uviedol, že je samozrejmé, že v konaní žalobca nepredložil nájomnú zmluvu, nakoľko ju
ani predložiť nemohol. Nevieme, na základe akej skutočnosti má žalovaný za preukázané, že žalobca
nájomnú zmluvu neoznačil ako dôkaz. Toto tvrdenie žalovaného je ničím nepodložené, v celom rozsahu
zavádzajúce a nemá žiadny vplyv na priebeh súdneho konania, nie je odvolacím dôvodom a ani
nemá vzťah k súdnemu konaniu. Žalovaný v celom konaní nikdy účinne nepoprel, že by žalobca,

resp. MONAKO GAME, s.r.o. a priestory žalovaného neužívali v období 1.5.2015 do 3.6.2015, až
v samotnom odvolaní argumentuje týmto novým skutkovým tvrdením, neprípustnou novotou. Ak by
tak uskutočnil, predložili by žalobca v rámci procesného útoku denné tržby z hernej techniky, ktoré
by preukázali prevádzkovanie herne a reálne používanie hernej techniky hráčmi každý deň až do3.6.2015. Herná technika je totižto online pripojená na servery Finančnej správy SR, kvôli kontrole
kontrolnými úradmi, pričom zisťuje v každom okamihu prevádzkovanie zariadenia, výhry, vklady hráčov,
ako aj miesto umiestnenia hernej techniky. Nemožno klásť žalobcovi za vinu, že žalovaný ostal pasívny

v prvostupňovom konaní a nenapadol účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu v prvoinštančnom
konaní. Čo sa týka znaleckého posudku, ten bol vypracovaný dňa 31.5.2017, teda pred účinnosťou
vyhlášky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľochaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,atosúčinnosťou
od 1. augusta 2018. Znalcovi a ani žalobcovi nemôže byť kladená vina za zmenu legislatívy v oblasti

znaleckej činnosti v priebehu súdneho konania. Vzhľadom na uvedené navrhol súdu rozsudok potvrdiť.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca nemohol odvodzovať právo k priestoru od Monaka,
ktoré sa síce mandátnou zmluvou zaviazalo riadne zabezpečiť pre žalobcu užívanie priestoru, avšak
Monako si tento záväzok nesplnilo. Žalobca nemohol relevantne odvodzovať existenciu údajného práva
Monaka k priestoru ani od protokolárneho odovzdania priestoru Monaka. Žalobca totiž nemohol a mal

vedieť, že protokolárne odovzdanie priestoru zakladalo výlučne faktickú držbu, ktorá však na rozdiel od
príp. nájomnej zmluvy nijako nemohla chrániť Monako pred rozhodnutím Tesca takúto držbu kedykoľvek
ukončiť. Žalovaný zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, ktoré boli vo veci sporné, a to konkrétne
odovzdanie priestoru, žiadosť o uzavretie/predloženie údajnej nájomnej zmluvy, užívanie priestoru,
žiadosť o vydanie hernej techniky a jej vlastníctvo, výška údajného ušlého zisku, príčinná súvislosť a

okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného.

9. Žalobca na vyjadrenie žalovaného konštatoval, že v celom rozsahu odkazuje na svoje vyjadrenie k
odvolaniu.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa17.3.2021.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na

ne poukazuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, vysvetlil v ňom, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalobca v konaní preukázal
príčinnú súvislosť s dispozíciou hernou technikou, resp. jej (ne)vydaním a výšky škody, ktorá bola určená
znaleckým posudkom. Žalovaný ďalej namietal neprihliadanie na dôkazy navrhované žalovaným v

priebehu konania pred súdom prvej inštancie. K tomuto odvolací súd uvádza, že v zmysle platnej úpravy
C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu pričom ďalej strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie

vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Pokiaľ žalovaný síce označil skutkové tvrdenia a dôkazy, ale tieto bližšie nešpecifikoval, má sa
za to, že vo veci sám neuniesol dôkazné bremeno. V sporovom konaní totiž nie je povinný dokazovať
len žalobca, ale aj žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré vyvracajú alebo oslabujútvrdeniažalobcu.Žalovanýnemôžebremenotvrdeniaadôkaznébremenovovzťahukjehoprostriedkom
procesnej obrany v sporovom konaní presúvať na súd alebo žalobcu. Žalovaného argumenty uvedené
v odvolaní neboli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko sa s nimi

dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací dospel k názoru, že nájomný vzťah medzi stranami
nebol preukázaný. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný protokolárne odovzdal predmetné
nebytové priestory žalobcovi a umožnil mu ich užívať od 1.5.2015. Je nesporné, že žalobca užíval
predmetné priestory (cca 1 mesiac) do 3.6.2015 keď mu žalovaný znemožnil prístup do priestorov.
Ak medzi stranami nebola uzavretá nájomná zmluva tak zo strany žalobcu sa jednalo o bezprávne

užívanie priestorov čo môže vyvolať nároky na strane žalovaného pričom odvolací súd považuje konanie
žalovaného, ako podnikateľského subjektu znalého v oblasti prenajímania nebytových priestorov, za
zmätočné a zjavne neodborné (bez platnej nájomnej zmluvy odovzdal priestory do užívania žalobcovi).
Odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k názoru, že v konaní bolo preukázané, že
žalobcamaloprávneniehernútechnikuužívaťakoajpríčinnúsúvislosťmedzinevydanímhernejtechniky
žalobcovi a vznikom škody. Žalobca bez zjavného dôvodu obmedzil žalobcu a akúkoľvek tretiu osobu v

prevádzkovaní herne tým, že priestory svojvoľne uzavrel. Žalovaný obmedzil žalobcu v podnikateľskej
činnosti v čase od 3.6.2015 do 12.10.2016 čo bezpochyby viedlo ku vzniku škody na strane žalobcu.
Výška škody bola v konaní preukázaná znaleckým dokazovaním. Ak žalovaný so závermi znaleckého
dokazovania nesúhlasil tak mohol v konaní navrhnú vlastné znalecké dokazovanie, kontrolné znalecké
dokazovanie alebo navrhnúť vykonať iné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, čo však neurobil. Aj

v prípade ak by znalecký posudok vykazoval formálne, skutkové alebo iné vady, je vyčíslená suma
uplatnená v konaní špecifikáciou žalobcu (číselným výpočtom škody) ako nároku uplatneného žalobou.
Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody a jej výška je v dispozícii žalobcu. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodneným názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovi škoda vznikla, škoda
vznikla protiprávnym konaním žalovaného a jej výška bola v konaní hodnoverne preukázaná. V ďalšom

odvolací súd odkazuje na vyčerpávajúce a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku.

14. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie

napadnutý rozsudok splnil.

15. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by
sa dostatočným spôsobom nevysporaidal súd prvej inštancie a vzhľadom k tomu, že odvolací súd má
za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, v ďalšom sa odvolací súd obmedzil už len na

skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262
ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).