Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208234
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2316208234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5,
Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpeného splnomocnencom: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská
cesta 130, Piešťany, proti žalovanému: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 378,16
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 7. januára 2020, č.k.
30C/206/2016-144, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi vyčíslený úrok vo výške 215,07 eur a 28% úrok ročne zo sumy 378,16 eur od

29.4.2016 do 6.5.2018, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti zamietnutia žaloby
napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
378,16 eur, úroky vo výške 104,94 eur, úroky z omeškania k 28.4.2016 vo výške 7,52 eur, poplatky vo
výške 55 eur, úroky z omeškania 1% ročne zo sumy 378,16 eur od 29.4.2016 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.) a rozhodol,

že žalobca má nárok na náhradu trov konania na súde I. inštancie a na súde II. inštancie v rozsahu
100% (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou zo dňa 3.5.2016 domáhal
na žalovanom zaplatenia sumy 378,16 eur s príslušenstvom a trov konania a to titulom nedoplatku
zo zmluvy o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0260 3003 11 RSU. Podaním zo dňa
15.1.2018 zobral žalobca žalobu v časti uplatnených vyčíslených úrokov vo výške 6,55eur späť, žiadal
konanie zastaviť. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom zo dňa 25.1.2018, č.k.
30C/206/2016-77 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 6,55 eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu

zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatneným nárokom. Proti
tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 20.8.2019,
č.k. 11Co/196/2018-121 tak, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, keď bol názoru, že súd prvej inštancie svojím postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Žalobca nemal pred súdom prvej
inštancie žiadnu možnosť spoznať názor súdu a prípadné jeho pochybnosti ohľadom presvedčivosti
žaloby, v dôsledku čoho nemohol účinne realizovať procesné práva, ktoré mu podľa zákona prislúchajú.

Nemal možnosť ani dôvod nejasnosti súdu vysvetliť a nemal možnosť ani žiadny dôvod produkovať
dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré nepovažoval za sporné. Odvolací súd ďalej uviedol, že pokiaľ
súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí v zmysle
§9ods.2písm.c),k),takodvolacísúdsastýmtonázoromnestotožnil.Povrátenívecisúdprvejinštancievec opätovne právne posúdil a to podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52, § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa
§ 151 ods. 1 CSP. Vo veci nariadil pojednávanie na 7.1.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý

neúčasť ospravedlnil, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný neúčasť neospravedlnil, súd
preto vec prejednal v neprítomnosti strán. Súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu,
podľa ktorého, zmluva o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 6.5.2011 je uzatvorená
v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. a preto sa v ďalšom konaní zaoberal len nárokom žalobcu na
uplatnenúistinu,úroky,úrokyzomeškania,poplatky.Žalobcasiuplatnilnároknazaplatenieistiny378,16

eur, ďalej nezaplatený úrok k 28.4.2016 v sume 326,56 eur, sumu 7,52 eur ako nezaplatený úrok
z omeškania k 28.4.2016, sumu 55 eur poplatky a ďalej si uplatnil bežný úrok 28% ročne zo sumy
378,16 eur od 29.4.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 378,16 eur od
29.4.2016 do zaplatenia. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o rýchlom
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo dňa 6.5.2011, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver
vo výške 427 eur, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Súd tak považoval žalobu v časti zaplatenia istiny

s príslušenstvom za podanú dôvodne len sčasti. Zistil, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne
a včas neplnil, následkom čoho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 7.4.2014, o čom
informoval žalovaného listom zo dňa 20.3.2014. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žalovaný
ďalšie úhrady nevykonal. Žalovaný bol v konaní nečinný, tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ich súd
považoval za nesporné a návrh považoval za dôvodný v časti uplatnenej úverovej istiny vo výške 378,16

eur, v časti zosplatnených a neuhradených zmluvných úrokov vo výške 104,94 eur do zosplatnenia
(teda ku dňu 7.4.2014), úroku z omeškania vyčísleného žalobcom k 28.4.2016 vo výške 7,52 eur a
poplatkov vo výške 55 eur. Preto v tejto časti žalobe vyhovel. V časti zmluvného úroku v sume 215,07
eur ( od zosplatnenia do 28.4.2016) a následne vo výške 28% ročne z nezaplatenej istiny 378,16 eur od
29.4.2016 do zaplatenia súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Konečná splatnosť úveru bola v

zmluvedohodnutákudňu6.5.2018. Žalobcavšakvzmyslezmluvnýchdojednanípristúpilkzosplatneniu
celého úveru skôr, k 7.4.2014, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne
splatným. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
týchtomádlžníkplatiťúroky.Účastníciúverusipritomnemusiadohodnúťčas,naktorýsaúverposkytuje.
V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si

však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej
doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie od splatnosti úveru úroky z omeškania. Súd pritom
vychádzal z uznesenia ÚS IV. 476/2012, v zmysle ktorého Ústavný súd odobril názor odvolacieho súdu,
podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a
je povinný platiť iba úroky z omeškania. Pri zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na zaplatenie celej

pohľadávky naraz, čo znamená pre dlžníka sankciu v podobe straty výhody splátok. Zosplatnením úveru
veriteľovi vzniká právo požadovať vrátenie celej dlžnej sumy vrátane zmluvných úrokov do zosplatnenia
naraz s tým, že pokiaľ dlžná suma nebude v stanovenej lehote naraz uhradená veriteľovi, veriteľovi
vzniká nárok na úroky z omeškania. Súd prvej inštancie vzhľadom k uvedenému preto nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvného úroku od zosplatnenia do zaplatenia zamietol. Vzhľadom na to, že sa žalovaný

dostal do omeškania s vrátením úverovej istiny, žalobca si uplatnil úrok z omeškania 1% ročne, súd tento
nárok na úroky z omeškania od 29.4.2016 do zaplatenia, priznal. O trovách prvoinštančných rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP. Keďže žalobca mal
neúspech len v nepatrnej časti úrokov, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný
a to proti výroku II., teda v časti zamietnutia žaloby. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil. Poukázal na ust. § 497, § 502 ods. 1 a § 503 Obchodného zákonníka. Uviedol, že
z podstaty úveru ako ceny za užívanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru vzniká tiež

okrem uvedených ustanovení na základe zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Nakoľko zmluva
o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a
odstúpenieodzmluvypredstavujúrozličnéinštitúty,akosaajuvádzavzmluveoúvereuzatvorenejmedzi
žalobcom a žalovaným) veriteľov nárok voči dlžníkovi na zaplatenie zmluvného úroku tiež nezanikol
a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky, resp. do zániku zmluvy o úvere. Ďalej poukázal na

judikatúru odvolacích súdov vo vzťahu k uplatňovaniu zmluvných úrokov za dobu po splatnosti úveru
a to na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 4Cob 146/2013, Krajského súdu v Nitre, sp.zn.
25Co 140/2013. Úročenie spotrebiteľského úveru bežnými úrokmi až do doby vrátenia poskytnutých
prostriedkov priamo upravoval aj zákon č. 258/2001 Z.z. a nepriamo ho predpokladá aj zákon č.129/2010 Z.z. ako lex specialis pre oblasť spotrebiteľských úverov, v ktorých sa uvádzalo, že spotrebiteľ
má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho
splatenia, to bolo v pôvodnom zákone a v súčasnom zákone § 13 ods. 3 uvádza, že dlžník je povinný

zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do
dňa splatenia istiny. Zároveň poukázal, že rozhodovacia prax prvostupňových súdov je vo vzťahu k
rozhodovaniu o úrokoch po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nejednotná. Navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku II. zmeniť tak, že žalovanému určí povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od
právoplatnosti rozsudku sumu 215,07 eur a 28% úrok zo sumy 378,16 eur od 29.4.2016 do zaplatenia.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v podstatnej časti dôvodné a rozsudok súdu

prvej inštancie je tak potrebné v napadnutej časti zmeniť.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 30C/206/2016 bolo určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru 378,16 eur, nezaplatený úrok 326,65
eur (ku dňu 28.4.2016), nezaplatený úrok z omeškania ku dňu 28.4.2016 7,52 eur a poplatky 55 eur,

bežný úrok vo výške 28% ročne zo sumy 378,16 eur od 29.4.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 1% ročne zo sumy 378,16 eur od 29.4.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania
v plnom rozsahu.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým zamietol žalobu v časti vyčísleného úroku vo výške 215,07 eur (úrok od zosplatnenia
7.4.2014 do 28.4.2016 a po právoplatnom zastavení konania v časti 6,55 eur, t.j. 326,56 eur - 104,94
eur - 6,55 eur) a úroku 28% ročne zo sumy 378,16 eur od 29.4.2016 do zaplatenia.

6. Odvolateľ odvolanie zdôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci[§365ods.1písm.h)CSP].Podprávnymposúdenímjepotrebné
rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna
právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver.

7. Základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť v odvolacom konaní s poukazom na odvolaciu
argumentáciu uplatnenú žalobcom, bola otázka existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného
úroku po predčasnom zosplatnení úveru.

8. Súdna prax bola dlhodobo pri riešení tejto otázky nejednotná, pričom z rozhodovacej praxe súdov
pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení.
Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z
omeškania. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania
po predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých

úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný
na dohodnutých úrokoch zaplatil.

9. Po prvýkrát k tejto otázke okrajovo zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení,
sp. zn. 6 Cdo 113/2018 zo dňa 30.07.2019, keď v závere rozhodnutia upriamil pozornosť odvolacieho

súdu na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-96/16 a C-94/17 zo dňa 07.08.2018, v ktorom
uviedol, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovanie za nesplnenie povinnosti dlžníkom platiť úver
v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinností a prípadne
nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo
bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy

zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné
úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov
z omeškania.10. Priamo k tejto otázke sa vyjadril Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16. júna 2020,
keď dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny
vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Poukázal na to, že zo

žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona o spotrebiteľských
úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až
do úplného splatenia úveru, pričom Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník, nemodifikuje moment
trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech
dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať

úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje
rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý
úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za
nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže,
keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Najvyšší súd ďalej poukázal na
to, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia

zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola
zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny a dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by

totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného
splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to
znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

11. S názorom prezentovaným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa
16.06.2020 sa následne stotožnili i ďalšie senáty dovolacieho súdu (napr. sp.zn. 2Cdo/115/2019,
8Cdo/237/2019, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, 8Cdo/221/2019, 2Cdo/241/2019, 5Cdo/46/2020), v
dôsledku čoho možno tento právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú

rozhodovaciu prax najvyššieho súdu.

12. S prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie vychádzal z odlišného právneho názoru, jeho
rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že strany sporu dňa 6.5.2011 uzavreli zmluvu o rýchlom
spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0260300311 RSU, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver v sume 427 eur s dojednanou výškou úrokovej sadzby 28% ročne a dojednaným
dátumom konečnej splatnosti úveru 6.5.2018.

14. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietnutia žaloby vo zvyšku podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
dojednané zmluvné úroky v sume 215,07 eur od predčasného zosplatnenia úveru 7.4.2014 do 28.4.2016
a následne úrok vo výške 28% ročne zo sumy 378,16 eur od 29.4.2016 do 6.5.2018, teda do zmluvne
dojednanej konečnej splatnosti úveru. V rozsahu, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z úveru

ajzačaspozmluvnedojednanomtermínekonečnejsplatnostiúveru,t.j.po6.5.2018,tým,žesadomáhal
zaplatenia úroku z úveru neobmedzene až do zaplatenia, bolo dôvodným v tomto rozsahu, teda vo
zvyšku zamietajúci výrok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396

ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní, tak prvoinštančnom ako i odvolacom, úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).