Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217214237
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7217214237.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: S. H., nar. XX.X.XXXX,

bytom v V., A. XX/XX, proti žalovaným: 1. C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., F. XX, 2. V. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom v V., Za dolným mlynom XX, o zaplatenie 5.600,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.5.2017 žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2.
rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 5.600,- eur s 8,75 % úrokmi z omeškania od
13.3.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzatvoril zmluvu o prenájme bytu, na základe ktorej
žalovaní užívali nehnuteľnosť na bývanie od 8.4.2014 do 8.5.2017 za dohodnuté nájomné vo výške 200,-
eur mesačne. Za 37 mesiacov užívania mali zaplatiť spolu 7.400,- eur, z čoho žalovaní zaplatili 1.800,-
eur a ich dlh na nájomnom je 5.600,- eur.

2. Tunajší súd dňa 26.6.2017 vydal platobný rozkaz sp. zn. 24C/14/2017 - 11, ktorým žalovaným v
1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.600,- eur s 8,75 % úrokmi z

omeškania ročne od 13.3.2017 do zaplatenia.
Žalovaní v 1. a 2. rade proti platobnému rozkazu vydanému súdom podali včas odpor, ktorý odôvodnili
tým, že hneď po ubytovaní u žalobcu pýtali od neho nájomnú zmluvu, na čo im žalobca povedal, že
žiadnu zmluvu im netreba, stačí keď sa dohodnú ústne. Žalovaní s tým súhlasili, nakoľko boli radi, že
majú kde bývať. Žalovaní žalobcovi platili 200,- eur mesačne v hotovosti. Žalobca im nedával žiadne
potvrdenia o prijatí hotovosti (č.l. 34).

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaných zo dňa 25.2.2018 (č.l. 38) uviedol, že zákon nenariaďuje,
že musí byť písomná zmluva. Každému vyhotovil písomnú zmluvu a každý mal zošitok, do ktorého
potvrdzoval svojim podpisom príjem, aj vyhotovil potvrdenku, potvrdenky však žalovaní nechceli, že ich
nepotrebujú, preto ich žalobca odložil.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Žalobca súdu predložil Zmluvu o prenájme bytu, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom ako

prenajímateľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami, predmetom ktorej je časť domu žalobcu o
výmere 19 m2, ktorá sa mala používať na bývanie. Zmluva mala byť uzavretá na dobu určitú od 8.4.2014
do 8.5.2017 a nájomné bolo dohodnuté vo výške 200,- eur mesačne so splatnosťou mesačne vopredk prvému dňu v mesiaci osobne do rúk prenajímateľa. Zmluva je podpísaná žalobcom, žalovanými
podpísaná nie je (č.l. 2).
Žalobca súdu predložil pokladničné doklady zo dňa 23.6.2014, 12.6.2014, 23.8.2014, 12.8.2014,

12.9.2014, 12.11.2014 o príjme hotovosti titulom nájomného od žalovaného v 1. rade v celkovej sume
520,- eur (č.l. 41, 43).
Žalobca na pojednávaní dňa 5.6.2018 uviedol, že žalovaným vyhotovil nájomnú zmluvu ohľadom
predmetu nájmu, avšak žalovaní nájomnú zmluvu nepodpísali a teda písomne uzavretá nájomná zmluva
medziniminebola,alebolauzavretáústnanájomnázmluvu.Predmetomnájomnejzmluvybolagarsónka

v jeho rodinnom dome, ktorú žalovaní využívali na bývanie. Dohodli sa na nájomnom vo výške 200,-
eur mesačne so splatnosťou k prvému dňu príslušného mesiaca vopred. Na dobe nájmu sa nedohodli.
Žalovaní predmet nájmu užívali od 8.4.2014 do 8.5.2017. Uviedol, že žiada dlžné nájomné vo výške
5.600,- eur a úroky z omeškania od 13.3.2017, lebo si myslí, že od uvedeného dátumu má nárok na
úroky z omeškania.
Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 5.6.2018 uviedli, že od žalobcu na základe ústnej nájomnej

zmluvy prenajímali jednu izbu v jeho rodinnom dome. Písomná nájomná zmluva uzavretá medzi nimi
nebola, napriek tomu, že o to žalobcu žiadali. So žalobcom sa dohodli na nájomnom vo výške 200,- eur
mesačne so splatnosťou k 1. dňu príslušného mesiaca vopred. Doba nájmu bola dohodnutá na neurčito
a predmet nájmu užívali tak, ako tvrdí žalobca, od 8.4.2014 do 8.5.2017. Za každý mesiac žalobcovi
platili v hotovosti dohodnuté nájomné a v dohodnutej lehote splatnosti. Ani raz im žalobca potvrdenie

o platbe nedal, napriek tomu, že ho od neho žiadali. Pokiaľ by neplatili takú dlhú dobu ako to tvrdí
žalobca, tak by ich určite vyhodil z izby a nenechal by ich tam bývať. Písomnú zmluvu žiadali aj z toho
dôvodu, aby si mohli uplatniť nárok na príspevok na bývanie, na čo im však žalobca povedal, že uňho
sú len na návšteve a odmietol vyhotoviť písomnú nájomnú zmluvu. O platbách mesačného nájomného
im nikdy žiadne potvrdenie, napriek tomu, že ho o to žiadali, nevydal a nikdy ani nevideli potvrdenky o

prijatí platieb od nich, ktoré žalobca založil do spisu a na týchto potvrdeniach sa nenachádza ich podpis.
Poukázali na to, že nemá logiku tvrdenie žalobcu, že odmietli prijať potvrdenia o zaplatení nájomného,
pretože, keď mu raz zaplatili nájomné, nemali dôvod prečo o tejto svojej platbe neprijať potvrdenie.

5. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

6. Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

7. Medzi stranami nebolo sporné to, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými ako
nájomcami bola uzavretá ústna nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca prenajímal žalovaným izbu
vo svojom rodinnom dome od 8.4.2014 za dohodnuté nájomné vo výške 200,- eur mesačne, ktoré bolo
splatné k prvému dňu príslušného mesiaca vopred, v hotovosti k rukám prenajímateľa. Žalovaní predmet

nájmu užívali od 8.4.2014 do 8.5.2017.
Žalobca tvrdil, že za 37 mesiacov užívania predmetu nájmu mu mali žalovaní zaplatiť celkom 7.400,-
eur (37 x 200,- eur) z čoho zaplatil len časť vo výške 1.800,- eur a zvyšok vo výške 5.600,- eur doteraz
nezaplatili. Na preukázanie platieb od žalovaných súdu predložil príjmové pokladničné doklady, ktorými
žalobca potvrdil, že prijal od žalovaných celkom 520,- eur, a to dňa 23.6.2014 sumu 100,- eur, 23.8.2014

sumu 50,- eur, 12.6.2014 sumu 100,- eur, 12.8.2014 sumu 100,- eur, 12.11.2014 sumu 70,- eur a
12.9.2014 sumu 100,- eur.
Žalobca napriek tomu, že tvrdil, že pri každej jednej platbe vystavil príjmový pokladničný doklad, ktorým
potvrdil prijatie platby od žalovaných, ďalšie príjmové doklady súdu nevedel predložiť, aj keď tvrdil, že
žalovaní mu spolu zaplatili 1.800,- eur.

Žalovaní naopak tvrdili, že žalobcovi uhrádzali dohodnuté nájomné v dohodnutej lehote splatnosti každý
mesiac počas celej doby užívania predmetu nájmu. V opačnom prípade by žalobca nestrpel, aby
predmet nájmu užívali bez platenia. Nájomné žalobcovi uhrádzali v hotovosti a napriek ich žiadosti
žalobca im nikdy žiadne písomné potvrdenie o zaplatení nájomného nevydal. Tvrdili, že žalobcovi
nedlhujú vôbec nič.

8. Podľa ust. § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.9. Podľa ust. § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

10. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán
sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Strana sporu,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša prípadné nepriaznivé následky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe

ostatných vykonaných dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia.

11. Na základe uvedeného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenia ohľadom
nedoplatku na nájomnom ani čo do dôvodu, ani čo do výšky nepreukázal a teda neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom svojich tvrdení. Práve žalobca tvrdil, že žalovaným pri každej platbe nájomného

vystavil doklad o prijatej platbe, napriek tomu vedel preložiť doklady len o prijatí 520,- eur, hoci podľa
žalobcu, žalovaní zaplatili spolu 1.800,- eur, z čoho sa dá dôvodne predpokladať, že tak, ako to tvrdili
žalovaní, žalobca doklady o platbách nevystavil, hoci žalovaní nájomné zaplatili. Súd neuveril tvrdeniam
žalobcu aj z toho dôvodu, že žalobca nevedel rozumne vysvetliť, prečo trpel užívanie časti svojho domu
žalovanými počas pomerne dlhého časového obdobia (3 roky) a navyše bez písomnej nájomnej zmluvy

(ktorá by ho prípadne zaväzovala k nejakým povinnostiam pre prípad ukončenia nájomného vzťahu
- napr. dĺžka výpovednej doby, povinnosť zabezpečiť náhradné bývanie a pod.) za situácie, keď mu
žalovaní nezaplatili nájomné za obdobie až 28 mesiacov. Preto súd jeho žalobu zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným, ktorí boli v celom

rozsahu úspešní, priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.