Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/161/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219667
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8111219667.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcu: S. A., H..

XX.XX.XXXX, C. M. XX, S., proti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, Hlavná 73, Prešov,
právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o náhradu
za užívanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti sumy 85.973,44 eur spolu s príslušenstvom.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 11.7.2011 sa žalobca od žalovaného sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy
375.344,06 eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 11.7.2011 do zaplatenia na
tomskutkovomzáklade,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomnehnuteľností,evidovanýchnaKatastrálnom
úrade v S., Správa katastra S., nachádzajúci sa v k. ú. S., zapísaných na LV č. XXXXX, ktoré nadobudol
do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24.1.2017, pod
číslom N. XXX/XXXX. Na niektorých nehnuteľnostiach - pozemkoch vo vlastníctve žalobcu sa nachádza

verejne prístupná - verejná vnútro bloková zeleň, spolu o výmere 7321 m2 a to: par. E. L. Č.. XXXX/
X - ostatné plochy o výmere 4377 m2, par. E. L. Č..XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1040 m2,
par. E. L. Č..XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 296 m2, par. E. L. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy o
výmere 354 m2, par. E. L. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 465 m2, par. E. L. Č.. XXXX/XX -
ostatné plochy o výmere 441 m2, par. E. L. Č.. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 225 m2, par. E. L.
Č.. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 123 m2, spolu o výmere 7321 m2. Ak teda pozemky žalobcu
neboli vo verejnom záujme vyvlastnené, je žalobca ako vlastník pozemkov povinný strpieť obmedzenie

vlastníckeho práva tým, že jeho pozemky sú užívané pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo -
verejná vnútro bloková zeleň v obytnej zástavbe, ale za náhradu. Žalovaný disponuje pozemkami vo
vlastníctve žalobcu ich užívaním a tým plní svoju verejnú funkciou súvisiacu s uspokojovaním potrieb
občanov, čo je jeho povinnosťou stanovenou zákonom, ktorú by však inak musel plniť iným spôsobom,
tzn. napr. podobné pozemky s verejnou zeleňou za rovnakým účelom kúpiť, alebo prenajať, prípadne
zeleň tam osadiť. S odkazom na vyššie uvedené je preto nesporné, že žalovaný užíva majetok žalobcu
bez právneho dôvodu a tým z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Užívanie cudzieho

majetku bez právneho dôvodu, s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, predstavuje všeobecné
poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať aj na tento prípad. Za 7321 m2 zabratých a
užívaných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, sa bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného rovná
peňažnej sume: v roku 2007, za obdobie od 12.7.2007 do 31.12.2007, t.j. spolu za 173 dní - vo výške51.147,11 eur. V roku 2008, za obdobie od 1.1.2008 od 31.12.2008 - vo výške 94.806,95 eur. V roku
2009, za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 - vo výške 90.048,30 eur. V roku 2010, za obdobie od
1.1.2010 do 31.12.2010 - vo výške 90.048,30 eur. v roku 2011, za obdobie od 1.1.2011 do 11.7.2011

vrátane, t. j. spolu za 192 dní - vo výške 49.293,40 eur. Výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje
spolu sumu 375.344,06 eur. Žalobca tiež príkladmo poukázal z dôvodu preukázania výšky nájmu na
nájomné zmluvy, z ktorých vyplýva za aké sumy sa v Prešove prenajímali pozemky.

2. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 2.2.2012 (č. l. 114 spisu) vyjadril prostredníctvom

právneho zástupcu žalovaný, ktorý navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a
zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. Vo svojom písomnom podaní uviedol, že žaloba a
neuplatnené nároky nie sú dôvodné. Vzniesol námietku premlčania, žalobu uplatneného nároku, resp.
jej časti, keďže mal za to, že v tomto občiansko-právnom spore nie je dôvodné využitie ustanovenie
Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že žalobca sa pôvodne domáhal výrubu 62 ks stromov, pričom
rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.5.2007 č. X. bol vydaný nesúhlas na výrub predmetných drevín.

Právny zástupca žalovaného uvádzal, že nedisponujú ani nedisponovali s pozemkami žalobcu, len v
správnom konaní neudelili súhlas s výrubom 62 ks stromov. Nie sú teda správne a pravdivé tvrdenia
žalobcu, žeby konkrétne parcely v rozhodnom období užívali, či disponovali nimi, čo nakoniec vyplýva
aj z obsahu žaloby. Keďže parcely neužívali ani nedisponujú s nimi, nemohli sa ani na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatiť. Poukázal na § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993, kde zákonodarca zriadil tzv.

nerozlučne spojené právo vlastníka bytu v dome s domom postaveným na takomto pozemku a na
priľahlom pozemku. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca počas celého rozhodného obdobia mohol
aj realizoval svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom nedošlo k žiadnej skutkovej
ani právnej zmene na predmetných parcelách od času, kedy žalobca kúpnu zmluvu nadobudol až do
času označeného v tomto konaní ako rozhodné obdobie, teda od roku 2007 do roku 2011. Žalovaný ďalej

namietol taktiež výšku tvrdeného bezdôvodného obohatenia, ktorú žaloba vyčíslil na 375.344,06 eur,
pričom žalobca nadobudol pôvodné pozemky o celkovo väčšej výmere ako je v žalobe uvedená výmera
7321 m2 za kúpnu cenu 4.000.000 Sk (132.775,68 eur), teda podľa žaloby, by výška bezdôvodného
obohatenia za 4 roky by bola niekoľko násobne vyššia ako kúpna cena za pozemky. Uviedol, že i z tohto
je zrejmá nedobromyseľnosť konania žalobu a rozpor jeho konania s dobrými mravmi. Mal za to, že

nie je dôvodný žalobcom uplatnený nárok týkajúci sa istiny a preto nie je dôvodný ani jeho nárok na
príslušenstvo, pohľadávky, teda úroky z omeškania.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa
nachádza samotná žaloba, na č. l. 9 a nasl. je predžalobná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným,

na č. l. 14 a nasl. sú rozhodnutia súdov Českej republiky, na č. l. 48 a nasl. sú fotokópie zmlúv o
nájme nehnuteľností, resp. o nájme nebytových priestorov, na č. l. 63 a nasl. sú prehlásenia realitných
kanceláriívovzťahuknájmompozemkov,nač.l.110resp.114anasl.jevyjadreniežalovanéhokžalobe,
na č. l. 164 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-164 zo dňa 4.6.2012, ktorým
nebolo priznané žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov (toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

5.10.2012), na č. l. 270 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-270 zo dňa
13.11.2013, ktorým súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci
ústavnej sťažnosti podanej žalobcom dňa 12.9.2013, na č. l. 296 a nasl. je návrh na rozšírenie návrhu
na začatie konania, na č. l. 303 a nasl. je znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca P.. A. U. S.., na č.
l. 326 a nasl. sú žiadosti o náhradu za užívanie nehnuteľností, predžalobné výzvy od žalobcu smerom

k žalovanému, na č. l. 385 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-385 zo dňa
16.4.2014, ktorým súd pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení, na č. l. 389 a nasl. je vyjadrenie
žalovaného k žalobe, na č. l.392 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-392 zo dňa
9.6.2014, ktorým súd uložil žalobcovi, aby na účet tunajšieho súdu zložil preddavok na trovy konania vo
výške 22.877,07 eur v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia, na č. l. 397 sa nachádza uznesenie

tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-397 zo dňa 17.6.2014,k ktorým súd konanie zastavil, na č. l. 443 sa
nachádza uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/165/2014-443 zo dňa 29.4.2015, ktorým súd
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania, na č. l. 465 a nasl. je znalecký posudok č.
X/XXXX R. V. N. E., K. U., na č. l. 472 a nasl. je znalecký posudok č. XX/XXXX R. V. N. E., K. U., na
č. l. 539 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-539 zo dňa 9.3.2016, ktorým bolo

konanie čiastočne zastavené a pripustená zmena návrhu v zmysle žaloby, uznesením tunajšieho súdu
č. k. 8C/161/2011-564 zo dňa 22.8.2016 súd vrátil žalobcovi sumu 41.644,27 eur ako preddavok na trovy
konania,nač.l.582sanachádzavyjadreniežalobcuzodňa25.5.2017,nač.l.595anasl.sanachádzajú
rozhodnutia všeobecných súdov, na č. l. 717 a nasl. je znalecký posudok č. X/XXXX K. R. V. N. C.,K. U., na č. l. 845 a nasl. sa nachádza vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami, na č. l. 855 sa nachádza
zápisnica z pojednávania zo dňa 22.6.2017, na č. l. 879 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa
9.11.2017, na č. l. 885 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného na ostatnom pojednávaní,

na č. l. 909 a nasl. sú prílohy k ostatnému vyjadreniu žalobcu, na č. l. 1056 sa nachádza zápisnica z
obhliadky na mieste samom zo dňa 25.1.2018, na č. l. 1062 sa nachádza vyjadrenie žalobcu, na č.
l. 1101 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 4.9.2018, na č. l. 1139 sa nachádza vyjadrenie
žalobcu spolu s prílohami, na č. l. 1146 sa nachádza odborné vyjadrenie č. XX/XXXX znalca P.. N. A.
vo veci stanovenia druhu a približného veku drevín a krovín na predmetných parcelách, na č. l. 1160 sa

nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.11.2018, na ktorej bola vznesená zaujatosť zákonnému
sudcovi, na č. l. 1186 sa nachádza uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 23NcC/5/2018-1186 zo dňa
29.11.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
sporu, na č. l. 1192 sa nachádza vyjadrenie žalobcu, čiastočné spävzatie žaloby a návrh na zmenu
žaloby, na č. l. 1212 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 1216 a nasl.
je fotodokumentácia k predmetným pozemkom, na č. l. 1243 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo

dňa 9.5.2019 znova zo vznesenou námietkou zaujatosti vo vzťahu k zákonnému sudcovi, na č. l. 1272
sa nachádza uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 7NcC/4/2019-1272 zo dňa 28.5.2019, ktorým
bolo rozhodnuté, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, na č. l.
1279 sa nachádza oznámenie o skončení právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k
žalobcovi, na č. l. 1281 sa nachádza vyjadrenie žalovaného, na č. l. 1282 a nasl. je znalecký posudok č.

XX/XXXX znalkyne P.. G. E., na č. l. 1301 a nasl. sa nachádza znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne
P.. G. E., ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, evidovaných na Katastrálnom úrade v S., Správa
katastra S., nachádzajúci sa v k. ú. S., zapísaných na LV č. XXXXX, ktoré nadobudol do vlastníctva na

základe kúpnej zmluvy, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24.1.2017, pod číslom N. XXX/XXXX.

5. Rozhodnutím zo dňa 10.5.2007 č. X. mesto Prešov - žalovaný rozhodol tak, že vydal nesúhlas na
výrub 62 ks stromov, ktoré rastú na parcele č. XXXX/X k. ú. S., v lokalite S. K..

6. Písomným podaním zo dňa 14.7.2011 (č. l. 71 spisu) žalobca vzniesol námietku zaujatosti
voči zákonnej sudkyni JUDr. Guregovej a následne uznesením KS PO zo dňa 5.8.2011 č. k.
20NcC/15/2011-94 súd prerušil konanie o námietke zaujatosti do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo
veci sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho práv uznesením KS PO č. k. 3NcC/2/2011 v Prešove.

7. Ústavný súd SR uznesením č. k. III US 333/2011-12 zo dňa 27.7.2011 zamietol sťažnosť žalobcu ako
zjavne neopodstatnenú.

8. Uznesením KS PO č. k. 20NcC/15/2011-103 zo dňa 10.11.2011 súd rozhodol, že sudkyňa Okresného
súdu Prešov JUDr. Viera Guregová nie je vylúčená s prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/161/2011.

9. Písomným podaním doručeným súdu 26.3.2012 (č. l. 121 spisu) žalobca požiadal o oslobodenie od
súdnych poplatkov, nakoľko podľa jeho názoru nejde o svojvoľné ani zrejme bezúspešné uplatňovanie
práva, teda z tohto dôvodu navrhol jeho žiadosti vyhovieť.

10. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-164 zo dňa 4.6.2012 súd rozhodol tak, že žalobcovi
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.10.2012.

11. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-206 zo dňa 29.1.2013 súd nepriznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov, konanie zastavil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému

trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.842,75 eur na účet právneho
zástupcu žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
12. Uznesením KS PO č. k. 6Co/76/2013-245 zo dňa 31.5.2013 súd potvrdil uznesenie o výroku o
nepriznaní oslobodení od súdnych poplatkov a zároveň zrušil vyššie uvedené uznesenie v prevyšujúcej
časti a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

13. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-250 zo dňa 24.7.2013 súd uložil žalobcovi, aby na
účet Okresného súdu Prešov zložil preddavok na trovy konania vo výške 18.767,20 eur v lehote 30 dní
od doručenia tohto uznesenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.8.2013.14. Tunajší súd uznesením č. k. 8C/161/2011-270 zo dňa 13.11.2013 prerušil konanie do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci ústavnej sťažnosti podanej žalobcom dňa 12.9.2013 vedenej na

Ústavnom súde SR pod sp. zn. Rvp 18705/2013. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2013.

15. Písomným podaním doručeným súdu 8.4.2014 žalobca rozšíril návrh na začatie konania v tom
zmysle, že žiadal, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia aj za užívanie
pozemkov žalobcu zapísaných na LV č. XXXXX v kat. úz. S. spolu o výmere 7312 m2, za obdobie

od 12.7.2011 do 31.12.2012, za užívanie pozemkov žalobcu zapísaných na LV č. XXXXX v kat. úz.
S. spolu o výmere 2845 m2, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2012, za užívanie pozemkov žalobcu
zapísanýchnaLVč.XXXXXvkat.úz.S.spoluovýmere3821m2,zaobdobieod9.4.2010do31.12.2012
a v dôsledku toho žalobca žiada súd, aby pripustil zmenu žaloby v tomto znení: žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 832.885,33 eur. spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25% zo sumy
375.344,006 eur od 11.7.2011 do zaplatenia, 9,25% zo sumy 39.175,88 eur od 2.11.2011 do zaplatenia,

9,25% zo sumy 53.391,26 eur od 9.12.2011 do zaplatenia, 9,00% zo sumy 14.660,76 eur od 10.1.2012
do zaplatenia, 9,00% zo sumy 132.334,58 eur od 11.2.2012 do zaplatenia, 9,00% zo sumy 18.869,81 eur
od 10.3.2012 do zaplatenia, 9,00% zo sumy 20.171,17 eur od 11.4.2012 do zaplatenia, 9,00% zo sumy
19.520,49 eur od 10.5.2012 do zaplatenia, 9,00% zo sumy 20.171,17 eur od 12.6.2012 do zaplatenia,
8,75% zo sumy 14.187,84 eur od 14.7.2012 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 5.332,65 eur od 17.7.2012

do zaplatenia, 8,75% zo sumy 20.171,17 eur od 21.8.2012 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 20.171,17 eur
od 12.9.2012 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 19.520,49 eur od 12.10.2012 do zaplatenia, 8,75% zo sumy
20.171,17 eur od 20.11.2012 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 19.520,49 eur od 21.12.2012 do zaplatenia,
8,75% zo sumy 20.171,17 eur od 15.1.2013 do zaplatenia, pričom o tomto návrhu na pripustenie zmeny
žaloby bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-385 zo dňa 16.4.2014.

16. Písomným podaním doručeným súdu 14.5.2014 sa vo veci samej vyjadril žalovaný, ktorý
argumentoval totožne ako vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Zároveň žalovaný písomným
podaním doručeným súdu 20.5.2014 (č. l. 391 spisu) navrhol, aby bola žalobcovi uložená povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania. Vzhľadom na rozšírenie žaloby mu podľa názoru žalovaného ostáva

doplatiť ešte 22.877,07 eur.

17. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8c/161/2011-392 zo dňa 9.6.2014 súd uložil žalobcovi, aby na účet
tunajšieho súdu zložil preddavok na trovy konania vo výške 22.877,07 eur v lehote 30 dní od doručenia
tohto uznesenia.

18. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-397 zo dňa 17.6.2014 súd konanie zastavil.

19. Uznesením KS PO č. k. 4Co/165/2014-443 zo dňa 29.4.2015 bolo vyššie uvedené uznesenie
tunajšieho súdu zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

20. Písomným podaním doručeným súdu 10.6.2015 sa vo veci samej vyjadril žalobca, ktorý uviedol,
že si voči žalovanému uplatňuje primeranú náhradu za užívaniu pozemkov v jeho vlastníctve vo výške
nájomného.

21. Písomným podaním doručeným súdu 18.4.2016 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči
konajúcemu sudcovi Mgr. Petrovi Revickému, pričom zákonný sudca upovedomil právneho zástupcu
žalobcu o neprihliadnutí na námietku zaujatosti, nakoľko táto bola podaná po uplynutí viac ako 15 dní,
od kedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý má byť sudca vylúčený.

22. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8c/161/2011-564 zo dňa 22.8.2016 súd rozhodol tak, že vrátil
žalobcovi sumu 41.644,27 eur ako preddavok na trovy konania a zároveň o uvedenom upravil aj
učtáreň tunajšieho súdu, pričom súd takto rozhodol s ohľadom na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. PL.US30/2015, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 141a Občianskeho súdneho poriadku stratilo
účinnosť. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.9.2016.

23. V písomnom podaním doručenom súdu 25.5.2017 žalobca uviedol, že žalovaný neuviedol ako
dospel k záveru, že na ním predloženom grafickom zobrazení lokality S. K. sú vyznačené priľahlé
pozemky k bytovým domom. Dôvodil, že cesta okolo bytových domov je miestnou komunikáciou a tentovlastníckyrežimsavzťahujeajnapriľahlýchodníkmiestnejkomunikácieanaopornýmúr.Argumentoval,
že žalobca sa voči žalovanému domáha náhrady z dôvodu, že žalovaný v žalovanom období užíval
pozemky vo vlastníctve žalobcu osadenou verejnou vnútro blokovou zeleňou. Právny zástupca žalobcu

ďalej uviedol, že bezdôvodného obohatenie vzniká nielen v prípade ak sa protiprávne rozmnoží majetok
obohateného ale aj vtedy ak sa doterajší majetok nezmenšil hoci by mu k tomu došlo keby bol obohatený
plnil svoje povinnosti.

24.Písomnýmpodanímdoručenýmsúdu20.6.2017savyjadrilkveciopätovneprávnyzástupcažalobcu,

ktorý uviedol, že pozemky medzi bytovými domami sú určené územným plánom mesta Prešov ako
verejná vnútro bloková zeleň a zároveň sa jedná aj o pozemky, ktoré tvoria časť areálu obytnej zóny
bytovýchdomovnauliciS.K.,naktorýchsanachádzajúrôznekomunikáciechodníky,sídliskováparková
úprava a to stromy, kroviny a pod. a tieto pozemky slúžia širokej verejnosti na verejné účely, teda
pozemky, ktorých užívanie žalovaným je predmetom sporu v tomto konaní tvoria s bytovými domami
na ulici S. K. funkčný celok a nie je možné ich od užívania bytových domov nijako oddeliť a určiť im

iné využitie.

25. Na pojednávaní konanom 9.11.2017 právny zástupca žalobcu v podstate uviedol, že pozemky,
ktorých vlastníkom je žalobca sú verejné prístupné a sú verejnou zeleňou. Teda nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu sú verejné prístupné každému bez obmedzenia a slúžia teda verejnému užívaniu.

Žalobca ani jeho právny predchodca nedali súhlas s užívaním predmetných pozemkov ako verejnej
zelene v obytnej zástavbe. Dôvodil, že ak stavba bola na cudzom pozemku a stavebník nemal v tom
čase keď tú stavbu staval žiadne právo k tejto stavbe ani súhlas od vlastníka nemohla byť stavba
oprávnená, teda stavby pozemných komunikácií a chodníkov boli zriadené na cudzom pozemku bez
súhlasu vlastníka. Dôvodil, že ak by súd pripustil úvahu, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu

sú zaťažené zákonným vecným bremenom s čím nesúhlasil, potom by nemohlo obstáť zamietnutie
žaloby, aj keď uplatňuje zaplatenie bezdôvodného obohatenia ale súd by mal priznať náhradu za vecné
bremeno, pričom ak by súd rozhodoval o vecnom bremene je potrebné zaplatiť náhradu podľa jeho
právneho názoru v opakovaných platbách.

26. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že definícia verejnej zelene nevyplýva
zo žiadnych právnych predpisov právneho poriadku SR, pričom dôvodil, že žalobca nepreukázal, žeby
žalovaný - mesto Prešov vyhlásil predmetné pozemky za verejnú zeleň, alebo aby vyhlásil túto verejnú
zeleň za verejné priestranstvo. Uviedol, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pričom
žalobca si uplatňuje spolu v konaniach za rôzne časové obdobia celkovo cez 2 mil. eur, pričom tento

výkon práva považoval za šikanózny.

27. Písomným podaním doručeným súdu 4.12.2017 sa k veci vyjadril prostredníctvom právneho
zástupcu žalobca, ktorý v podstate uviedol, že charakter sporných pozemkov sa od roku 2005 do
roku 2017 nijako nezmenil. Zdôraznil, že je nesporné, že na pozemkoch žalobcu, bez akýchkoľvek

pochybností došlo k naplneniu funkcie ,,verejného majetku“, na ktorých pozemkoch si žalovaný plní
verejné funkcie, avšak bez toho, aby žalobcovi dotknutému vlastníkovi pozemkov poskytoval primeranú
náhradu. Opätovne zdôraznil, že zo strany mesta Prešov nebolo predložené žiadne stavebné povolenie,
ktoré by preukazovalo povolenie stavieb pozemných komunikácií a chodníkov nachádzajúcich sa na
ulici S. K. v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Právne uzavrel, že stavby pozemných

komunikácií a chodníkov boli zriadené na cudzom pozemku, bez súhlasu vlastníka a vlastník pozemku
nebol účastníkom stavebného konania. Zdôraznil potrebu aplikácie 4ročnej premlčacej doby v zmysle
Obchodného zákonníka.

28. Zo zápisnice z obhliadky na mieste samom zo dňa 25.1.2018 v lokalite S. K. parcela E. L. Č..

XXXX v k. ú. S. vyplynulo, že v predmetnej veci sa jedná o spevnené plochy a nádvoria, ktoré tvoria
nástupnú alebo rozptylovú plochu pred jednotlivými bytovými domami, je to plocha alebo územie,
ktoré je vybavené základnou občianskou vybavenosťou pre bytové domy, ako sú prístrešky pre zberné
miesta komunálneho odpadu, zariadenia pre čistenie kobercov, zariadenia pre sušenie bielizne a prvky
drobnej architektúry. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného ako aj prítomného P.. B.. E. z Odboru

hlavného architekta žalovaného predmetné pozemky sú pozemkami priľahlými k bytovému domu.
Právny zástupca žalobcu pri obhliadke uviedol, že predmetné pozemky, ktoré boli predmetom dnešnej
obhliadky nie sú priľahlými pozemkami k bytovým domom, pričom uviedol, že ide o verejné prístupné
pozemky, ktoré sú prístupné aj vlastníkovi, avšak v prevažnej miere ich užíva verejnosť.29. Písomným podaním doručenými súdu 12.11.2018 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči
konajúcemu sudcovi.

30. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 23NcC/5/2018-1186 zo dňa 29.11.2018 rozhodol tak, že
zákonný sudca JUDr. Michal Drimák, PhD., nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania sporu. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.12.2018.

31. Písomným podaním zo dňa 19.11.2018 sa k veci vyjadril žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorý zotrval na svojich doterajších argumentoch a zároveň vzal žalobu späť v časti o
zaplatenie sumy 85.973,44 eur spolu s príslušenstvom a rovnako tak navrhol zmenu žaloby vo vyjadrení
uvedenom znení. S ohľadom na toto čiastočné späťvzatie žaloby súd postupom podľa § 145 ods. 2 CSP
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, teda konanie v tejto časti zastavil.

32. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/161/2011-1316 zo dňa 9.10.2019 súd pripustil zmenu žaloby
v znení, že: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi - za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v
kat. úz. S., zapísaných na LV č. XXXXX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-
L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-
L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, spolu o

výmere 6188 m2, na ktorých sa nachádza verejne prístupná - verejná vnútro bloková zeleň, za obdobie
od 02.05.2009 do 11.07.2011 sumu 317 391,51 EUR a za obdobie od 15.01.2012 do 31.12.2012 sumu
155.550,04EUR,zaužívanienehnuteľnostínachádzajúcichsavkat.úz.S.,zapísanýchnaLVč.XXXXX,
parc. E.-L. Č.. XXXX/X, parc. E.-L. Č.. XXXX/X, parc. E.-L. Č.. XXXX/X, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc.
E.-L. Č.. XXXX/XX, spolu o výmere 2845 m2, na ktorých sa nachádzajú inžinierske stavby vo vlastníctve

žalovaného, a to pozemné komunikácie a chodníky, za obdobie od 14.09.2011 do 31.12.2012 sumu
96.748,56 EUR, a za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. S., zapísaných na LV č.
XXXXX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č..
XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, parc. E.-L. Č..
XXXX/XX, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, spolu o výmere 3821 m2, nachádzajúcich sa okolo bytových domov,

na ktorých sa nachádzajú inžinierske stavby vo vlastníctve žalovaného, a to pozemné komunikácie a
chodníky a oporné múry, za obdobie od 25.03.2011 do 31.12.2012 sumu 177.221,78 EUR, spolu s 9,25
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 317.391,51 EUR od 11.07.2011 do zaplatenia, spolu s 9,50
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.294,04 EUR od 02.11.2011 do zaplatenia, spolu s 9,25 %
ročnýmúrokomzomeškaniazosumy5.029,34EURod09.12.2011dozaplatenia,spolus9,00%ročným

úrokom z omeškania zo sumy 4.102,88 EUR od 10.01.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 50.126,91 EUR od 11.02.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 14.467,42 EUR od 10.02.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 17.293,90 EUR od 10.03.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 18.486,58 EUR od 11.04.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 17.890,24 EUR od 10.05.2012 do zaplatenia, spolu s 9,00 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 18.486,58 EUR od 12.06.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 12.572,16 EUR od 14.07.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 5.318,08 EUR od 17.07.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 18.486,58 EUR od 21.08.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 18.486,58 EUR od 12.09.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 17.890,24 EUR od 12.10.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 18.486,58 EUR od 20.11.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 17.890,24 EUR od 21.12.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 18.486,58 EUR od 15.01.2013 do zaplatenia, spolu s 8,25 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 150.805,45 EUR od 08.04.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

33. Písomným podaním zo dňa 17.4.2019 sa vo veci vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu
žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca do porovnávaných pozemkov okrem kúpnej ceny, resp. dane z

nehnuteľností nemá žiadne iné náklady, ktoré by sa dali porovnávať s porovnávacím pozemkom.
Zdôraznil, že v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo k nehnuteľnostiam právo
zodpovedajúce vecnému bremenu a to dňom účinnosti zákona t.j. od 1.7.2009. Dôvodil, že žalobca
svojimi podaniami zo dňa 8.4.2014 a 10.6.2015 zmenil žalobu, pričom súd je povinný rešpektovaťpredmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového stavu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Argumentoval, že
žalobca nielen právnym posúdeným ale aj skutkovými tvrdeniami, predloženými dôkazmi vymedzil svoj

nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia a vzhľadom na skutočnosť, že k nehnuteľnostiam vzniklo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu je žaloba nedôvodná. Uviedol, že nielen k bytovým domov
nachádzajúcich sa na parcelách žalobcu vzniklo vecné bremeno, ale to vecné bremeno vzniklo aj k
priľahlým pozemkom k bytovým domov podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993. Pričom z uvedeného
vyplýva, že vlastník bytu a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti majú právo užívať aj pozemok, ktorého

užívanie je spojené s užívaním bytu a priľahlý pozemok a ďalej, že na priľahlom pozemku môžu byť
umiestnené aj oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sú
ako spoločné časti domu alebo príslušenstvo domu určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu hoci nie sú stavebnou súčasťou domu. Právny zástupca žalovaného ďalej dôvodil, že
ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. upravujúce práva k pozemku, na ktorom je dom postavený a
k priľahlému pozemku sú okrem iného aj reakciou zákonodarcu na situáciu vytvorenú v dôsledku 40

- ročnej doby spred roku 1990, počas ktorej prevládala predstava práva založená na nepotrebnosti
takmer všetkých tradičných právnych inštitútov ako najmä inštitút práva vlastníckeho sprevádzaná
úspešným oddelením vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkov umelo vytvorenými inštitútmi najmä
práv osobného (trvalého a dočasného) užívania pozemkov socialistickými organizáciami a občanmi.
Došlo k vytvoreniu inštitútu tzv. ,,iného spoločného práva“ majúceho charakter vecného bremena zjavne

s účelom zaistenia výkonu práv vlastníkov bytov bytových domoch pozemkom, na ktorých sú tieto bytové
domy postavené a na priľahlých pozemkoch, bez ktorých ani užívanie bytov v bytových domoch nie je
možné. Účelom tohto práva je zabezpečiť prístup k bytovým domom a užívanie priľahlých pozemkov
tak, aby každý vlastník bytu mohol užívať aj svoj byt. S poukazom na vyššie uvedené žiadal žalobu z
dôvodu bezdôvodného obohatenia zamietnuť.

34. Na pojednávaní konanom 9.5.2019 právny zástupca žalobcu opätovne vzniesol námietku zaujatosti
zo strany žalobcu, v ktorej je konštatované, že žalobca sa o dôvodoch na zaujatosť dozvedel deň pred
pojednávaním.

35. Uznesením KS PO č. k. 7NcC/4/2019-1272 zo dňa 28.5.2019 odvolací súd rozhodol, že zákonný
sudca JUDr. Michal Drimák, PhD. nie je vylúčený z prejednávania rozhodovania sporu.

36. V písomnom podaní zo dňa 19.8.2019 sa k veci vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý
uviedol, že poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v spore žalobcu proti SR, kde

v rozhodnutí zo dňa 2.7.2019 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti SR. Uviedol, že v písomnom
vyhotovení rozhodnutia zverejnenom dňa 25.7.2019, v ktorom je konštatované, že ESĽP dospel k
záveru, že nič nenaznačuje, žeby aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v posudzovanom prípade
neumožňovali hlboké a pretrvávajúce rozpory v judikatúre. Zdôraznil, že v posudzovanom prípade bol
sťažovateľov nárok zamietnutý pre rozpor s dobrými mravmi a to vzhľadom na veľmi špecifické okolnosti,

najmä dobrovoľné nadobudnutie majetku s plným vedomým jeho stavu a uplatňovanie podobných
nárokov v mnohých iných prípadoch, bez skutočnej snahy o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a
užívaním. Poukázal na to, že v čase rozhodovania vnútroštátnych súdov už bol aspoň jeden podobný
prípad, v ktorom súdy na všetkých stupňoch aplikovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda po
celý čas konania bol úspech sťažovateľovej žaloby otvorene podmienený absenciou okolnosti rozporu s

dobrýmimravmi.Zatýchtookolnostínemožnotvrdiť,žesťažovateľuplatňovalniečoinénežšpekulatívne
občiansko-právny nárok bez legitímnej nádeje na úspechu a teda nemal majetok chránený článkom 1
Protokolu č. 1 ESĽP. Žalovaný poukázal na veľmi špecifické okolnosti nielen kedy a za akých okolností
bol pôvodný vlastník obmedzený na svojom vlastníckom práve a kým (Československým štátom),
že pôvodný vlastník sa náležite nestaral o svoje vlastníctvo, že žalované mesto ako právny subjekt

vzhľadom na zákon č. 138/1991 Z. z. nemalo právnu možnosť odmietnuť, resp. brániť sa nadobudnutiu
stavieb do vlastníctva nachádzajúcich sa na takýchto pozemkoch, pričom mesto je zo zákona povinné
zabezpečovať užívanie stavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch na svoje náklady bez nároku na
akýkoľvek zisk. Vzhľadom na uvedené navrhol právny zástupca žalovaného žalobu pre rozpor s dobrými
mravmi ako nedôvodnú zamietnuť.

37.Podľačl.2ods.3zákonač.460/1992Zb.ÚstavaSRkaždýmôžekonať,čoniejezákonomzakázané,
a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.38. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

39. Podľa čl. 20 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

40. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

41. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

42. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

44. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými
časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto
domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto

zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").

45. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom
bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné

právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj
vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

46. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

47. Podľa čl. 2 ods. 3 CSP ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

48. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej
inštancie právne uzatvára:

49. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,

aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie
poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

50. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

51. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

52. Podľa čl. 5 základných princípov CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v
rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavneslúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

53. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

54. Už v rímskom práve bolo vlastnícke právo koncipované ako najrozsiahlejšie právo k veci, t. j.
jednotlivec mal v princípe úplné právo nad vecou, jeho výkon však podliehal určitým obmedzeniam,
ktoré vyplývali z povahy ľudskej pospolitosti, ako aj z existujúcich sociálnych a politických predstáv
hodnotových kategórií. Viazanosť vlastníckeho práva v záujme ostatných individuálnych vlastníkov, ktorí
by boli neobmedzeným výkonom práva určitého jednotlivca obmedzovaní, ako aj viazanosť vlastníckeho

práva v záujme celej spoločnosti boli nevyhnutnými postulátmi už rímskeho právneho poriadku (Rebro
Karol, Blaho Peter, 1997, Rímske právo, 2. doplnené vydanie, Bratislava: MANZ, ISBN 80-85719-08-8).

55. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny

hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

56.Spoukazomnažalobcompodanúžalobu,súdprvejinštanciekonštatuje,žesamotnépodanietakejto
žaloby je právom aprobovaný postup jednak v zmysle Civilného sporového poriadku a jednak podľa § 2
ods. 3 Ústavy SR. Otáznym a v tomto konaní sporným sa javí to, či takémuto výkonu práva je potrebné
poskytnúť právnu ochranu, pričom súd prvej inštancie v predmetnej veci vidí príkry rozpor s dobrými

mravmi.

57. Základná právna úprava inštitútu priľahlého pozemku je obsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Pod pojmom „priľahlý pozemok“
sa rozumie (v intenciách zákonnej dikcie) pozemok patriaci k bytovému domu, na ktorom je oplotená

záhrada, oplotené nádvorie a ktorý ako taký je právne aj fakticky priradený k bytovému domu.

58. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca vedel, že bude
obmedzený na svojich vlastníckych právach, pretože predmetné pozemky podľa názoru súdu tvoria tzv.
priľahlý pozemok podľa zákona č. 1182/1993 Zb. o bytoch a nebytových priestoroch. Už z obhliadky bezo

sporu vyplynulo, že ide o pozemky, ktoré sú v absolútnej blízkosti bytových domov, pričom bez prechodu
cez niektoré z parciel by ani fyzicky nebol možný vstup do jednotlivých bytových domov. Žalobca ako
vlastník nieže bol obmedzený na svojich vlastníckych právach, ale súd prvej inštancie považuje za
nutné uviesť, že ako právny nástupca predchádzajúcich vlastníkov chcel byť (vzhľadom na vedomosť o
reálnom stave pozemkov) na svojich vlastníckych právach obmedzený, pretože mu bolo (muselo byť)

zrejmé, že tieto pozemky sú vo faktickom stave, v akom sa nachádzajú nepoužiteľné napr. na výstavbu
a pod., keďže tvoria pozemkový komplex pri bytových domoch.

59. Je dôležité mať na zreteli aj účel priľahlého pozemku, ktorý má umožniť riadne užívanie bytového
domu,tedabytovanebytovýchpriestorov.Môžesanaňomnachádzaťpríslušenstvodomu,atozáhrady,

drobné stavby, prípojky energií, oplotenia, prístrešky a iné, ako tomu v danom prípade nepochybne je.
Žalobca podľa názoru súdu podanou žalobou uplatňuje právo na náhradu za užívanie nehnuteľností
zneužívajúc reálnu situáciu, keďže je bezo sporu, že vlastníci bytom v jednotlivých bytových domoch,
by k týmto nemuseli mať prístup.

60. Je potrebné tiež poukázať na to, že žalobca nepredložil žiadnu ponuku realitných kancelárií, ktorá
by aspoň približne kopírovala pozemky („znehodnotené“ existenciou už postavených bytových domov),
ktoré nadobudol žalobca, teda je otázne, aká je reálna cena - hodnota obmedzenie, takýchto pozemkov,
zdôrazňujúc a rešpektujúc pritom zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní takýchto zmlúv.Nebolo teda preukázané, pričom toto bremeno zaťažuje žalujúcu stranu, že by realitné kancelárie
mali v ponuke na predaj/prenájom pozemky s obdobným obmedzením, teda len ťažko možno hovoriť
o trhových cenách za náhradu užívania takýchto nehnuteľností, keď ani samotný trh takéto ponuky

negeneruje.

61. Podľa názoru súdu preto uvedené obmedzenie pozemku mohlo a malo byť zohľadnené v kúpnej
cene (na čo poukázal aj žalovaný napr. vo vyjadrení na č. l. 116 spisu), za akú uvedené pozemky
nadobudol žalobca, teda akékoľvek čo i len potenciálne obmedzenie bolo odrazené v kúpnej cene.

Je potrebné poukázať aj na fakt, že žalobca vstúpil do práv jeho právneho predchodcu, pričom v
danom prípade ide o vecné právo (vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, § 123 OZ), pričom nadobúdateľ nemohol
predpokladať, že výkon jeho vlastníckeho práva bude väčší, ako bol jeho právneho predchodcu.

62. Úvahu žalobcu, že výšku náhrady - bezdôvodného obohatenia je potrebné stanoviť tak, ako keby

pri predmetných pozemkoch neexistovala zástavba, tzn. v stave pred ich „poškodením“ (zastavaním
bytovými domami), t.j. akú peňažnú čiastku by bolo potrebné vynaložiť za prenájom porovnateľného
nezastavaného pozemku v predmetom území, súd prvej inštancie považoval za čisto hypotetickú. Ak by
sa súd riadil touto logikou, príkladmo (pochopiteľne uvedomujúc si, že ide o hnuteľnú vec) by analogicky
išlo o obdobnú situáciu, ako keby vlastník vandalom viditeľne poškodeného automobilu tento predal a

kupujúci by si následne uplatňoval nejakú finančnú náhradu, ako by toto auto nebolo poškodené.

63. Zneužitie práva nemôže byť predmetom dokazovania ako právny inštitút. Skutkový stav, ktorý
je výsledkom dokazovania, až následne po svojom ustálení môže byť právne vyhodnotený tak, že
skutková podstata zneužitia práva bola naplnená. Záver o naplnení skutkovej podstaty zneužitia práva

je výsledkom právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo 7.
júna 2016, č. k. III. ÚS 357/2016-16). Zo zisteného skutkového stavu možno uzavrieť, že na jednej strane
vlastnícke právo žalobcom svedčí, avšak na strane druhej je potrebné povedať, že nie je vylúčené ani
zneužívanie tohto vlastníckeho práva, k čomu podľa názoru súdu dochádza aj v prejednávanom spore.

64. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje
významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi
priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Konanie proti dobrým mravom je konaním protiprávnym.
(nález Ústavného súdu ČR z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07). Úlohou súdov je okrem
prejednávania jednotlivých vecí aj nastavovanie morálky a slušnosti v spoločnosti.

65. Špekulatívne nadobúdanie vlastníckeho práva len za účelom vytvárania zisku v dôsledku právnych
reziduí z minulosti nemôže podľa názoru súdu prvej inštancie obstáť. Nejedná sa pritom o prípad
ojedinelý, ale o sériu súdnych sporov (ako žalobca sám uvádza v tlačive pre dokladovanie pomerov
účastníka konania, ktorým navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov na č. l.

131, ide o cca 50 súdnych sporov vedených na tunajšom súde), pričom všetky sú viac-menej v rovnakom
právnom i spoločenskom kontexte. Poskytnutím právnej ochrany takémuto konaniu by bezpochyby
dochádzalo k rozkladu konceptu dobrých mravov, čo je neprípustné.

66. Súd prvej inštancie tiež akcentuje rozsudok Súdneho dvora EÚ z 13.12.1979 vo veci F. D. proti

F. Q.-S., kde bolo vo všeobecnosti konštatované, že ústavné pravidlá a prax umožňujú zákonodarcovi
upravovať predpismi užívanie súkromného majetku vo všeobecnom záujme. S týmto cieľom sa niektoré
ústavy odvolávajú na povinnosti spojené s vlastníctvom (Nemecký základný zákon, článok 14 ods.
2 prvá veta), na jeho sociálnu funkciu (Talianska ústava, článok 42 ods. 2), na podriadenie jeho
užívania požiadavkám verejného blaha (Nemecký základný zákon, článok 14 ods. 2 druhá veta, a

Írska ústava, článok 43.2.2°) alebo sociálnej spravodlivosti (Írska ústava, článok 43.2.1°). Sociálna
funkcia vlastníckeho práva má prostredníctvom mnohých legislatívnych aktov vo všetkých členských
štátoch konkrétne vyjadrenie. Takto sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch zákony týkajúce
sa poľnohospodárstva a lesníctva, vodohospodárstva, ochrany prírodného prostredia, územného
plánovania a urbanizmu, ktoré obmedzujú, často citeľne, užívanie pozemkového vlastníctva.

67. Súd prvej inštancie napokon poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
23 Cdo 430/2017 zo 16.7.2018, s ktorým sa stotožňuje, v ktorom je konštatované, že cit.: „v kontextu
projednávaného sporu je ovšem třeba mít při hodnocení daného aspektu na paměti, že optikou dobrýchmravů je nepochybně možné nahlížet i na výkon jednotlivých oprávnění spjatých s vlastnictvím věci (viz
přiměřeně rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 10. 11. 2000, sp. zn. 22 Cdo 740/99, usnesení téhož
soudu ze dne 30. 9. 2014, sp. zn. 22 Cdo 1010/2014, či ze dne 25. 3. 2015, sp. zn. 22 Cdo 4065/2014), a

tedy i na právo majitele na vydání bezdůvodného obohacení při neoprávněném užívání jeho vlastnictví.
Nejvyšší soud ve své rozhodovací praxi přitom již dříve připustil eventualitu, že též o požadavku na
vydání bezdůvodného obohacení získaného na straně obce užíváním pozemků jiného subjektu jako
veřejného prostranství by mohlo být uvažováno jako o rozporném s dobrými mravy, nastaly-li by zvlášť
mimořádné okolnosti (srov. zejména rozsudky Nejvyššího soudu ze dne 11. 2. 2014, sp. zn. 28 Cdo

2030/2013, ze dne 7. 5. 2014, sp. zn. 28 Cdo 3684/2013, či obdobně jeho usnesení ze dne 21. 11. 2017,
sp. zn. 28 Cdo 324/2017). Těmi může být vnímán i spekulativní úmysl žalobkyně při nabývání dotčených
pozemků, na nějž pak navázala výkonem svého vlastnického práva takovým způsobem, o němž je
možné mít pochybnosti stran jeho souladu s dobrými mravy“. (srovnej zejména usnesení Nejvyššího
soudu ze dne 7. 1. 2016, sp. zn. 28 Cdo 1151/2015, či jeho rozsudek ze dne 24. 2. 2015, sp. zn. 28
Cdo 2140/2013).

68. Záverom nemožno opomenúť tiež rozhodnutie tretej komory Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci sťažnosti sp. zn. 4014/12 zo dňa 25.7.2019 vo veci sťažovateľa S. A. proti Slovensku, ktorá
sťažnosť bola jednomyseľne vyhlásená za neprípustnú. V tomto rozhodnutí je okrem iného uvedené,
že sťažovateľ systematicky získaval právne tituly k množstvu pozemkov v meste Prešov a jeho okolí,

na ktorých boli postavené budovy, cesty a iné stavby zriadené pred zmenami v roku 1989. Keďže
podľa sťažovateľa boli stavby postavené bez urovnania dotknutých právnych vzťahov a ich vlastníci
nemali zákonný právny titul, aby ich mohli stavať na pozemku, ktorý sa odvtedy stal jeho vlastným.
Na tomto základe žiadal o peňažnú náhradu v mnohých konaniach vo veci samej. V bode 56 tohto
rozhodnutiaESĽPjekonštatované,žezatýchtookolnostínemožnotvrdiť,žesťažovateľuplatňovalniečo

iné ako špekulatívne súkromnoprávne občianskoprávne nároky bez legitímnej dôvery v zmysle článku
1 protokolu č. 1 o svojom úspechu. Z tohto dôvodu nedisponoval žiadnym „vlastníctvom“ chráneným
týmto ustanovením.

69. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

II. tohto rozsudku a žalobu žalobcu, s ohľadom na čiastočné zastavenie konania, v prevyšujúcej časti
zamietol.

70. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

73. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto má v konaní úspešný
žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.