Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010068
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2321010068.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr.RastislavaKreslaaJUDr.LadislavaRévesa,vtrestnejveciobžalovanéhoO.P.,preprečinkrádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry Galanta proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17. marca 2021, sp. zn. 9T/6/2021, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 18. mája 2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 17.03.2021, sp. zn. 9T/6/2021 bol obžalovaný O. P. uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že

dňa 03.11.2020 v čase od 09:37 hod. do 10:40 hod. v meste Galanta na ulici Vajanského pred domom č.
909/1 z odstaveného neuzamknutého motorového vozidla značky ISUZU, evidenčného čísla SA198DK
zo športového ruksaku čiernej farby s nápisom Lion Group, ktorý sa nachádzal medzi prednými
sedadlami vodiča a spolujazdca odcudzil hnedú koženú peňaženku značky Emporio s finančnou
hotovosťou 2.400,- eur, z toho 2.000, - Eur boli finančné prostriedky spoločnosti Lion Group SK s. r. o. a

400,- eur finančná hotovosť poškodeného A. A., občiansky preukaz, vodičský preukaz, 2 kusy strojnícke
preukazy, preukaz poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., bankomatové karty I. X., Z. I., F. I.,
S. S. a živnostenský preukaz, preukaz BOZP, všetko na meno A. A., čím poškodenej spoločnosti Lion
Group SK s.r.o., so sídlom Hlavná 43, Tešedíkovo spôsobil škodu krádežou 2.000,- eur a poškodenému
A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX spôsobil škodu vo výške 420,- eur.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m), 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 83 ods. 1 písm. c) Trestného zákona okresný súd obžalovanému zhabal veci a to: pokladničný
doklad z predajne Infinity team s.r.o. (turistická pánska bunda CMP, pánske ponožky, taška - v celkovej
sume 82,08 eur, pánska bunda sivo modrej farby zn. CMP, pánske ponožky čiernej farby, power bank
3 ku Xiaomi svetlo sivej farby s bielym príslušenstvom (USB port), pokladničný doklad zo spoločnosti
Slovnaft a.s. (dobitie telefónu - 20 eur), pokladničný doklad od spoločnosti Správa športových zariadení

mesta Galanta (ubytovňa - 37,50 eur), pokladničný doklad zo spoločnosti Mobile online s.r.o. - puzdro zn.
Breath na m.t. Huawei P40 (čiernej farby), tepláková súprava zn. Black Squad čiernej farby, pokladničnýdoklad z predajne New Yorker ( Fishbone tričko, Fishbone mikina, Fishbone dlhé nohavice v celkovej
sume54,97eur),pokladničnýdokladzpredajneInfinityteams.r.o.(pánskavoľnočasováobuvzn.NIKEv
sume 99,99 eur), mobilný telefón zn. Huawei P40 Lite čiernej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI

2: XXXXXXXXXXXXXXX, bluetooth slúchadlá Xiaomi Haylou GT1, pánska parfumovaná voda CARBON
v čiernej krabičke, pánske tričko s krátkymi rukávmi oranžovej farby zn. Fishbone, pokladničný doklad
spoločnosti Mobil online s.r.o. ( mobilný telefón Huawei P 40 Lite, puzdro Venus Liquid Lite Huawei,
Power Banka - v celkovej sume 206,96 eur), obal na mobilný telefón zn. Venus Liquid Lite Huawei
červenej farby.

Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona rozhodol, že vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodeným:
- spoločnosti Lion Group SK s.r.o., IČO: 53 024 737, so sídlom Hlavná 43, Tešedíkovo 925 82 škodu
vo výške 2.000,- eur (dvetisíc eur),

- A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX škodu vo výške 325,20 eur (tristodvadsaťpäť eur a dvadsať
centov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd poškodeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č.
XXX so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 174-176 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhláseniepodľa§257odsek1písm.b/Trestnéhoporiadku,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedeného

v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie uznesením v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal s tým,
že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchanému skutku nevykonal, vykonal len
dokazovanie k výroku o treste , náhrade škody a ochranného opatrenia.

Následne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - lustrácie z registra priestupkov,

lustrácie z registra trestov, správy o povesti, hodnotenia Ústavu na výkon väzby Leopoldov, zápisnice
o vydaní veci a potvrdenia o vrátení veci. Z listinných dôkazov okresný súd zistil, že obžalovaný má
evidovaných 9 priestupkov a v odpise registra trestov má evidovaných 15 záznamov, prevažne pre
majetkovú trestnú činnosť. Zo správy o povesti vyplynulo, že na obžalovaného neboli na mestský úrad S.
podané sťažnosti. Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby Leopoldov vyplynulo, že obžalovaný vo výkone

väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky, správanie a vystupovanie bolo na požadovanej
úrovni, konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvolával, nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, a pomery a možnosti jeho nápravy. Pri zvažovaní všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda priznal sa k spáchaniu trestného
činu a tento úprimne oľutoval a zároveň zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť - § 37 písm. m/ Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Preto okresný súd pri vyrovnanom počte

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal trest s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona v
nezmenenej trestnej sadzbe 0 až 2 roky.

Obžalovaný bol v minulosti už viackrát súdne trestaný (15 záznamov v registri trestov - prevažne
za majetkovú trestnú činnosť) a preto okresný súd ustálil, že trestná minulosť obžalovaného by

odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody v troch štvrtinách trestnej sadzby, avšak pri hodnotení
osoby páchateľa, jeho pomerov a možnosti jeho nápravy prihliadol okresný súd na celkový postoj
obžalovaného k predmetnej trestnej činnosti, keď sa ku skutku od začiatku trestného konania priznával,
svoj skutok oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil i vyhlásenie o vine, ktoré súd v celom rozsahu
prijal, a opätovne svoj skutok oľutoval a prejavil záujem uhradiť spôsobenú škodu. Preto okresný súd

obžalovanému uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby - vo výmere 1 rok, ktorý považoval
za primeraný a spravodlivý, spĺňajúci tak individuálnu ako i generálnu výchovnú funkciu.Zároveň v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený za úmyselný trestný čin.

Okresný súd zároveň rozhodol o zhabaní vecí, ktoré obžalovaný v prípravnom konaní dobrovoľne vydal
ako veci, ktoré mu nepatrili a boli výnosom zo žalovanej trestnej a okresný súd zároveň rozhodol, že
vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát. Rovnako z vykonaného dokazovania vo vzťahu k uplatnenej

náhrade škody poškodenými mal okresný súd za preukázané, že obžalovaný svojim konaním spôsobil
spoločnosti Lion Group SK s.r.o. škodu v uplatnenej výške 2.000,- Eur a preto zaviazal obžalovaného
spôsobenú škodu uhradiť. Vo vzťahu ku škode uplatnenej poškodeným A. A., ktorú si tento uplatnil
vo výške 400,- Eur, okresný súd uviedol, že tomuto poškodenému priznal náhradu škody vo výške
zodpovedajúcej rozdielu uplatnenej škody a sumy, ktorá bola poškodenému vrátená už v prípravnom
konaní vyšetrovateľom, teda poškodenému A. A. priznal náhradu škody vo výške 325,20,- Eur a so

zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie okresný
prokurátor č. l. 173 spisu, ktoré v rozsahu č. l. 185-186 spisu odôvodnil.

V odôvodnení odvolania prokurátor najskôr zhrnul obsah rozsudku okresného súdu. Uviedol, že
rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia trestu odňatia slobody uloženej v polovici trestnej
sadzby nepovažuje za primeraný a postačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Podľa
názoru prokurátora okresný súd a pri určovaní výmery trestu jednostranne zameral len na tie okolnosti,
ktoré svedčia v prospech obžalovaného a opomenul prihliadnuť aj na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré

sú z hľadiska určenia výmery trestu relevantné. Prokurátor v ďalšom poukazuje na trestnú minulosť
obžalovaného, ktorý má 15 záznamov v registri trestov, pričom ide opäť o odsúdenia za majetkovú
trestnú činnosť a najmä na tú skutočnosť, že skutok spáchal len dva a pol mesiaca po prepustení z väzby
na slobodu za súčasného nahradenia probačného dohľadu zo dňa 19.08.2020. Na základe uvedeného
má za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest prísnejší a spravodlivejší a to nepodmienečný trest

odňatia slobody minimálne 18 mesiacov.

Záverom prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci
sám rozhodol rozsudkom, pričom uloží obžalovanému za spáchaný trestný čin primeraný a spravodlivý
trest a to trest odňatia slobody, ktorý bude aspoň v troch štvrtinách trestnej sadzby, resp. pri hornej

hranici trestnej sadby.

Dňa 22.04.2021 bolo Krajskému súdu v Trnave doručené vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu
okresného prokurátora, ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Eleonóry Zuzákovej. Vo vyjadrení
uviedol, že podľa jeho názoru mu okresný súd vymeral dostatočne prísny a spravodlivý trest. Uvádza,

že jeho neodvolateľné vyhlásenie viny a skutočnosti, že svoje konanie oľutoval, bolo správne pri
výmere trestu zohľadnené, keďže v rozsahu jeho priznania sa nevykonalo kontradiktórne hlavné
pojednávanie, čo zakladalo v jeho prípade dôvod pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Záverom navrhol na základe uvedeného odvolanie okresného
prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom video-konferenčného zariadenia za
prítomnosti obžalovaného, obhajcu a prokurátorky krajskej prokuratúry.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov ktoré uviedla
prokurátorka okresnej prokuratúry v písomnom vyhotovení svojho odvolania a navrhuje tomuto
odvolaniu vyhovieť.

Obhajca obžalovaného sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia a žiadal, aby odvolanie okresnej
prokuratúry bolo zamietnuté.

Obžalovaný O. P. uviedol, že sa ku skutku priznal v plnom rozsahu a všetkého ľutuje.Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek

1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že:

· prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 15.januára 2021 pod sp.zn.1Pv 522/20/2202
podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona obžalobu na O. P. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1
písm. a/ Trestného zákona

· Okresný súd Galanta trestným rozkazom zo dňa 26.01 2021 pod sp.zn.9T/6/2021 uznal O. P. za

vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden)
rok so zaradením obvineného do výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zároveň
uložiltrestprepadnutiaveciauložilobvinenémupovinnosťnahradiťpoškodenýmspôsobenúškodu,proti
tomuto rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote podal obvinený ako aj prokurátor okresnej prokuratúry
odpor

· vo veci bol určený termín hlavného pojednávania na deň 17.03.2021, kde obžalovaný urobil vyhlásenie
podľa§257odsek1písm.b/Trestnéhoporiadku,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe
Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 15.01.2021 sp. zn.1Pv 522/20/2202, okresný súd po vyjadrení
prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať urobil dokazovanie súvisiace s výrokom o

treste, náhrade škody a ochranného opatrenia a následne vypočul poškodeného A. A., čítal správy a
posudky na obžalovaného.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, vychádza zo
skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd nemá proti nemu
podstatné výhrady a preto si závery napadnutého rozsudku, ohľadom uloženia trestu obžalovanému, v
značnej miere osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu stotožňuje, plne naň odkazuje a v tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto
považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby

na tieto len stručne poukázal. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára
2018)

K trestu

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že
mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadnyživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a
individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie
poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest
podľa nej nepôsobia výchovne, ale práve naopak, pôsobia demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.

exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov,
kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Trestné konanie má sledovať rovnako
preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného
konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický

a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy.

Zdôrazniť treba tiež, že nielen samotná Ústava SR ako základný zákon štátu v čl. 16 ods. 2 („Nikoho
nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestu.“), ale aj
Dohovoroochraneľudskýchprávvčl.6(„Právonaspravodlivésúdnekonanie“)atiežChartazákladných

práv EÚ v čl. 4 („Zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu“) a
tiež čl. 49 ods. 3, v ktorom sú zakotvené zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov,
ktoré v sebe zahŕňajú bezpodmienečne právo každého človeka na primeraný trest a akýkoľvek zákaz
neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a ukladania trestov, ktoré v sebe zahŕňa aj zákaz ukladania
nehumánnych a neprimeraných trestov. Páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou,

zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, v žiadnom ohľade nemôže
trest prevažovať toto bezprávie. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4To/2/2013 zo 16. apríla
2013)

Trestnýzákonvoviacerýchustanoveniachupravujeotázkuukladaniatrestovzákladnýmiustanoveniami,

ktoré súd musí pri ukladaní trestu zohľadniť účel trestu (§ 34 odsek 1 Trestného zákona) a vymedzenie
okolností na ktoré musí súd prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného
zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§34 odsek 1
Trestného zákona).Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného
zákona).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel
k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. Správne v tomto smere aplikoval u obžalovaného

jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a
tento úprimne oľutoval) a zároveň zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Trestného zákona
- obžalovaný bol v minulosti už viac krát súdne trestaný).

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Okresný súd správne uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 roka pri vyrovnanom počte
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom ukladal trest s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného
zákona v nezmenenej trestnej sadzbe 0 až 2 roky. Okresný súd obžalovaného rovnako správne pre

výkon trestu odňatia slobody zaradil v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň okresný súd podľa § 83 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona obžalovanému zhabal veci
vymenované vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré obžalovaný v prípravnom konaní dobrovoľne

vydal a zároveň vyslovil podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona, že vlastníkom zhabaných vecí sa stáva
štát. Okresný súd zároveň správne obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spoločnosti Lion Group SK
s.r.o. škodu v uplatnenej výške 2.000,- Eur a A. A. priznal náhradu škody vo výške 325,20,- Eur a so
zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho odkázal na civilný proces v zmysle ustanovenia § 288 odsek
2 Trestného poriadku. Takto uložený trest odvolací súd považuje za spravodlivý a primeraný z hľadiska

generálnej ako aj individuálnej prevencie.

K dôvodom odvolania

K odvolacej námietke okresného prokurátora ohľadom neprimeranosti uloženého trestu odvolací súd

dodáva:

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie

ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému

postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).

Odvolací súd sa s takto uloženým trestom plne stotožňuje a to z nasledovných dôvodov. V prípade
obžalovaného je potrebné prihliadať na skutočnosť, že sa ku skutku od začiatku trestného konania

priznával, svoj skutok oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil i vyhlásenie o vine. Rovnako z výkonu
väzby bol hodnotený pozitívne resp. vo výkone väzby má bezproblémové správanie. Obžalovaný svoju
vinu priznal, čím prejavil vôľu prijať trest a podrobiť sa jeho výkonu, a tiež po výkone trestu viesť riadny
život.Odvolací súd uvádza, že pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádza z požiadavky primeranosti
trestu a jeho individualizácii, preto u každého obžalovaného osobitne pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery prihliada najmä na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy, čo
okresný súd pri ukladaní trestu tak u obžalovaného O. P. urobil.

S námietkami okresného prokurátora ohľadom neprimeranosti uloženého trestu, ktorý nepovažoval za

primeraný a postačujúci na ochranu spoločnosti sa odvolací súd nestotožnil.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 odsek 4, § 170 odsek
6 Trestného poriadku (per analógiam).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.