Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204543
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118204543.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: 1) U. U.,

C.. U., W.. XX.XX.XXXX, C..Č.. XXXXXX/XXX, F. R. XXXX/XXA, XXX XX T. a 2) T.. V. U., C.. V., W..
XX.XX.XXXX, C..Č.. XXXXXX/XXXX, F. R. XXXX/XXA, XXX XX T., obaja právne zastúpený: JUDr. Alojz
Naništa, advokát, IČO: 35519193, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: D.A.H.,
s.r.o. Prešov, IČO: 31 717 152, so sídlom Budovateľská 35, 080 01 Prešov, právne zastúpený: JUDr.
Branislav Kahanec, advokát, IČO: 42084792, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Z r i a ď u j e v prospech vlastníka stavby súp. č. XXXX postavenej na parcele registra Z. Č.. XXXX/X,

druh pozemku - zastavaná plocha o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXXX V..Ú.. T., obec T., okres
T. vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu peši, motorovými a nemotorovými
dopravnými prostriedkami cez parcelu

- Z. Č.. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. T. v časti označenej ako „diel X“ o výmere XX m2,
- CKN č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. T. v časti označenej ako „diel X“ o výmere XXX m2,
- CKN č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXXX k.ú. T. v časti označenej ako „diel X“ o výmere X m2,

tak ako je to vyznačené na geometrickom pláne č. XXX/XXXX vyhotovenom dňa 25.10.2018 Ing.
Ľudovítom Bakoňom a úradne overenom dňa 06.12.2018 pod číslom XX-XXXX/XX Okresným úradom
Prešov katastrálnym odborom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobcovia 1. a 2. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie
vecného bremena v sume 6 578,85 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi ani žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 25.04.2018 sa žalobcovia domáhali zriadenia práva vecného bremena
prechodu vo vzťahu k pozemkom žalovaných. V žalobe uviedli nasledujúce:
ŽalobcoviasúbezpodielovýmispoluvlastníkmistavbysúpisnéčísloXXXXpostavenejnaparceleregistra
„C" evidovanej na katastrálnej mape pod číslom parcely XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 zapísanej na LV č. XXXXX. k. ú. T.. Žalobcovia sú zároveň bezpodielovými spoluvlastníkmi
parciel registra „C" evidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2.

č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2 a na nej stojacej stavby bez súpisného čísla všetko zapísané na LV č. XXXXX.
k. ú. Prešov.Žalovaný v l. rade je vlastníkom parcely registra „E" evidovanej na mape určeného operátu pod
parcelným číslom XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX. V.. Ú.. T..
Žalovaný v 2. rade je vlastníkom parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape pod parcelným

číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXX m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2282 m2 všetky
zapísané na LV č. XXXXX. V.. Ú.. T..
Žalobcovia prechádzajú z mestskej komunikácie na ul. Budovateľská v Prešove na svoje nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. Prešov, tj. aj k stavbe súp. č. XXXX po parcelách žalovaných. Iný prístup

k svojej stavbe žalobcovia nemajú. Žalobcovia nemajú právne zabezpečený prístup k stavbe č. súp.
XXXX postavenej na parcele C -KN Č. XXXX/X ak parcelám. ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX. k. ú.
T.. Žalobcovia si nechali vyhotoviť znalecký posudok. Znalec Ing. Jozef Bujňák v znaleckom posudku
zo dňa 16.03.2018 č. X/XXXX konštatoval. že prístupová cesta s asfaltovým povrchom a obrubníkmi k
stavbe súp. č. XXXX vedie z mestskej komunikácie, ktorá sa nachádza na parcelách C-KN č. XXXX/XX
a C-KN č. XXXX/XX po časti parciel žalovaných.

Podľa záverov znalca prístupová cesta o celkovej výmere XXX m2 je vytvorená z časti parciel:
- registra E - KN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. T. a to po častiach označených
ako diel „a" o výmere XXX m2 , „b" o výmere XX m2, „c" o výmere XX m2 vo vlastníctve žalovaného
v l. rade
- registra C - KN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX diel „H." o U. XX m2,

- registra C - KN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX diel „X." o výmere XXX m2,
- registra C - KN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX diel „S.“ o výmere X m2, všetko vo
vlastníctve žalovaného v 2. rade.
Žalobcoviavčase,keďkupovaliodžalovanéhov1.radeparceluXXXX-záhradyovýmereXXXm2teraz
zapísanú na LV č. XXXXX V.. Ú.. T. a ktorá susedí so stavbou č. súp. XXXX boli zo strany žalovaného

v l. rade ubezpečení, že zmluvne im zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty po parcele E-KN
č. XXXX/X k parcele, ktorú od žalovaného v 1. rade kúpili. Žalobcovia vychádzali z toho, že prístupová
cesta k stavbe č. súp. XXXX vedie po parcele E - KN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. T. je vo
výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade. Žalobca v 1. rade viackrát písomne žiadal žalovaného v 1.
rade o právne usporiadanie prístupu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, V.. Ú.. T..

Až zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Bujňáka sa vierohodne žalobcovia dozvedeli, že prístupová
asfaltová cesta vedie nielen po časti parcelách žalovaného v 1. rade, ale aj po časti parciel žalovaného
v 2. rade.
Žalobcovia ako vlastníci stavby súp. č. XXXX nemajú priamy prístup k svojej nehnuteľnosti. Nie sú
vlastníci priľahlého pozemku. Priľahlým pozemkom nie je len pozemok

bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka stavby, ale aj všetky pozemky, ktoré sú k zriadeniu cesty
potrebné, teda aj pozemky vzdialenejšie.

2. Pôvodne žalovaný 1. sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.06.2018 (č.l. 30), v ktorom uviedol: V
zmysle zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky v platnom znení sme správcom

pozemku parc. E-KN Č.. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m 2 , nachádzajúceho sa v k.ú. T.,
zapísaného na N. Č..XXXX, ktorý je vo vlastníctve SR (ďalej len ako -dotknutý pozemok"). Žalobcovia
sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX (stavba súp. č. XXXX a pozemky
parc. C-KN č. XXXX,XXXX/X,XXXX/X a XXXX/X), ku ktorým pristupujú po asfaltovej ceste ležiacej v
troch miestach na pozemku v našej správe.

Žalovaný v 2. rade pri prístupe k svojim nehnuteľnostiam taktiež prechádza cez pozemok v našej správe
v dvoch miestach.
Žalovaný v 1. rade nikdy nebránil a ani nijako nebráni žalobcom ako aj žalovanému v 2.rade v prístupe
k ich nehnuteľnostiam a rovnako má záujem o právne usporiadanie vzťahov k dotknutému pozemku v
našej správe.

Žalovaný v 1.rade eviduje od žalobcu v 1.rade ako aj od žalovaného v 2. rade žiadosti o odkúpenie
predmetného pozemku parc. E-KN č. XXXX/X v celosti a v tejto veci doteraz aj koná, avšak vzhľadom
na to, že dotknutý pozemok je vo vlastníctve SR a žalovaný v 1. rade je len jeho správcom, vyžaduje sa
v zmysle ust. § 45 a §45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v znení neskorších predpisov na predaj dotknutého pozemku súhlas Ministerstva dopravy a výstavby

SR a taktiež je potrebné skúmať či odpredávaný majetok je ďalej pre žalovaného v 1. rade nepotrebný
a prebytočný, a to aj výhľadovo. Z týchto dôvodov je proces predaja majetku v správe žalovaného v
1.rade časovo i administratívne náročným procesom o čom boli žalobcovia ako aj žalovaný v 2. rade
upovedomení.Zmenu postoja žalobcov tj. ich odstúpenie od kúpy predmetného pozemku v celosti a ich požiadavku o
zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez časti dotknutého pozemku
v správe žalovaného v 1. rade akceptujeme. Naďalej máme záujem

o právne riešenie vzťahov k dotknutému pozemku, a preto sme aj vstúpili do rokovania so žalobcami o
uzatvorení zmluvy o zriadení vecného bremena ktoré práve prebiehajú.
Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade dňa 1.6.2018 zároveň vykonal vlastné zameranie predmetnej
asfaltovej cesty na dotknutom pozemku. z ktorého vyplynul rozdiel vo výmere žalobcami požadovaného
vecného bremena v rozsahu 1 m2 medzi meraním žalovaného v 1. rade a meraním predloženým

žalobcami zo znaleckého posudku č. 8/2018 vyhotovenom Ing. J. Bujňákom, ktorý však neobsahuje
úradne overený geometrický plán spôsobilý zápisu požadovaného vecného bremena do katastra
nehnuteľností vkladom, žalobca v 1. rade súhlasil, že nechá vypracovať a doručí žalovanému v 1.
rade úradne overený geometrický plán s vyznačením rozsahu vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu. Tento geometrický plán bude technickým podkladom a prílohou zmluvy o zriadení
vecného bremena, ktorú žalobcovia a žalovaný v 1.rade medzi sebou uzavrú a na jeho základe bude

potom vykonaný aj zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností vkladom. Žalovaný v 1. rade ako
správca dotknutého pozemku, ktorý je vo vlastníctve štátu, zároveň nemôže súhlasiť s výškou náhrady,
ktorú v žalobe zo dňa 25.4.2018 navrhli žalobcovia. Náhradu za zriadenie vecného bremena v sume
1,50 € za meter štvorcový považujeme za neprimeranú a neakceptovateľnú.

3. Pôvodne žalovaný 2. sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.06.2018 (č.l. 39), v ktorom uviedol:
Musíme poznamenať, že sme prekvapení postojom žalobcov, ktorí bez akéhokoľvek upozornenia podali
žalobu o zriadenie vecného bremena. V minulosti, ako aj v súčasnej dobe prebiehajú so žalobcami
jednania o spoločnom využití celého areálu s tým, že obsahom jednaní je aj riešenie prístupových
komunikácii. Žalobcovia nás pred podaním žaloby neupozornili na skutočnosť, že sa svojho práva

chcú domáhať súdnou cestou a preto považujeme podanie žaloby za predčasný krok. Z našej strany
sme žalobcom nijakým spôsobom nebránili užívaniu nehnuteľností v našom vlastníctve, a to aj napriek
skutočnosti, že prístup k svojej nehnuteľnosti si vedia zabezpečiť aj iným spôsobom, ako to v žalobe
navrhujú. V súčasnej dobe sme zadali objednávku na vyhotovenie geometrického plánu, ktorým by sa
riešila iná možnosť prístupu žalobcov. Tento nám však pre krátkosť lehoty na vyjadrenie ešte nebol

doručený a po jeho vyhotovení ho súdu doručíme. K dnešnému dňu prebiehajú medzi nami ako
žalovaným v 2. rade a žalobcami mimosúdne jednania, pričom z dôvodov vyššie uvedených považujeme
podanú žalobu za nedôvodnú.

4. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis,

ohliadkou na mieste samom, znaleckými posudkami a s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu zistil
nasledujúce:
4.1. Hneď na začiatku tejto časti odôvodnenia treba uviesť, že medzi žalobcami a pôvodne žalovaným
1. Železnicami SR došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena spôsobom a v rozsahu
požadovaným žalobcami, preto žalobcovia vo vzťahu k pôvodne žalovanému 1. vzali žalobu späť

a predmetom konania tak ostal iba spor medzi žalobcami a pôvodne žalovaným 2. (ďalej už len
žalovaným).
4.2. Z listov vlastníctva vyplynuli skutočnosti tak ako sú uvedené v žalobe vo vzťahu k vlastníctvu
jednotlivých pozemkov a stavieb žalobcami a žalovaným, preto súd odkazuje na časť odôvodnenia
uvedenú v bode 1. bez potreby ju ďalej opakovať.

4.3. Súd ďalej riešil otázku či komunikácia vo forme spevneného povrchu prechádzajúca
nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných je alebo nie je verejnou účelovou komunikáciou. Totižto
ak by bola verejnou účelovou komunikáciou mali by právo jej všeobecného verejného užívania aj
žalobcovia, preto by nebola splnená podmienka nemožnosti zabezpečenia prístupu k ich stavbe. Za
týmto účelom súd požiadal o stanovisko príslušný stavebný úrad, a to Mestský úrad v Prešove, ktorý na

žiadosť o stanovisko odpovedal listom doručeným súdu dňa 15.01.2019 (č.l. 91), z ktorého vyplynulo,
že predmetná komunikácia ma charakter neverejnej komunikácie. Uvedené si súd overil aj na mieste
samom, kde zistil, že komunikácia sa nachádza v uzavretom areály, a teda má skutočne charakter
neverejnej účelovej komunikácie o použití, ktorej rozhoduje vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza.
4.4. Počas ohliadky žalovaný (pôvodne žalovaný v 2. rade) navrhol prístup od Torysy ako aj prístup

spoza budovy v jeho vlastníctve, pričom však jednoznačne vyplynulo, že tieto prístupy sú nereálne a
neumožňujú prístup osobným motorovým vozidlom. Nemožnosť prístupu od rieky Torysy bola potvrdená
aj stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. predloženého žalobcami (č.l. 107).4.5. Žalovaný ďalej navrhoval iné trasovanie vecného bremena po jeho pozemku a túto trasu
predložil súdu vo forme geometrického plánu nachádzajúceho sa na č.l. 199 - 200 spisu. Podľa tohto
geometrického plánu by vecné bremeno, teda nevyhnutná cesta mala cez pozemok vo vlastníctve

žalovaného - parcela č. XXXX/X prechádzať popri plote až k vstupu na pozemok žalobcov, na ktorom sa
nachádza stavba. V počiatočnej časti trasy bolo vecné bremeno trasované cez budovu nachádzajúcu sa
na parcele č. XXXX/X, čiže takéto vecné bremeno bolo nereálne, avšak následne fotografiami (č.l. 242 -
245) žalovaný preukázal, že predmetná budova bola zbúraná a teda prekážkou prechodu už nie je. Iné
trasovanie vecného bremena žalovaný odôvodňoval tým, že má investičné zámery s parcelou XXXX/X,

na ktorej by chcel postaviť bytový dom, pričom súdu predložil na preukázanie tohto listiny pochádzajúce
ešte z obdobia pred začatím súdneho sporu, a to konkrétne vyjadrenie k investičnému zámeru Obytný
dom Prešov, Budovateľská 35 od akciovej spoločnosti Distribúcia SPP za účelom posúdenia dimenzie
existujúceho plynovodu (č.l. 177). Zároveň predložil stanovisko od Východoslovenskej distribučnej (č.l.
178) o určení maximálnej rezervovanej kapacity vo vzťahu k odbernému miestu na Budovateľskej č.
37 a stanovisko Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 27.04.2017 (č.l. 179), podľa ktorého

Krajský pamiatkový úrad Prešov súhlasí s vydaním územného rozhodnutia a následne stavebného
povolenia na stavbu Prešov, Budovateľská ulica 35 - investičný zámer. Tu je však potrebné zdôrazniť,
že tieto stanoviská sa týkajú parciel XXXX/X E. XXXX. Žiadne toto stanovisko sa netýka parcely XXXX/
X, preto vo vzťahu k vecnému bremenu trasovanému cez túto parcelu po existujúcej neverejnej účelovej
komunikácie považuje súd tieto stanoviská za irelevantné.

4.6. Na pojednávaní konanom dňa 10.09.2020 žalovaný ďalej uviedol, že zabezpečí žalobcom obligačné
právo prechodu cez pozemky v jeho vlastníctve po existujúcej neverejnej účelovej komunikácii, a to
až do času keď by došlo k výrubu stromov, ktoré sú prekážkou zriadenia vecného bremena po trase
navrhovanej žalovaným.
4.7.Pokiaľideonávrhyžalovanéhonatrasovanievecnéhobremenastýmižalobcoviavyslovilinesúhlas.

Žalobcovia uviedli, že neverejná účelová komunikácia, po ktorej navrhujú trasovať vecné bremeno cez
pozemky vo vlastníctve žalovaného existuje už cca 70 rokov a celý tento čas je využívaná na funkciu
prechodu a prejazdu. Žalobcovia nesúhlasia s tým ako trasuje vecné bremeno žalovaný, pretože by
to znamenalo rozsah vecného bremena väčší o XXX m2, čo samozrejme znamená aj vyššiu cenu
za zriadenie tohto vecného bremena. Zároveň poukazujú na to, že vecné bremeno by malo viesť po

nespevnenej trávnatej ploche, na ktorej rastú stromy vysokého veku 50 a viac ročné v počte 16 ks
a niekoľko stromov mladšieho veku. Z fotografií, ktoré na preukázanie uvedeného súdu predložili (a
ktoré sú súčasťou prílohovej obálky spisu) vyplýva, že skutočne žalovaným navrhovaná trasa vecného
bremena má smerovať po nespevnenej trávnatej ploche a bolo by potrebné jednak zlikvidovať živý plot,
cez ktorý by prechádzala a zároveň pristúpiť k výrubu stromov, pričom žalovaný nemôže garantovať,

že príslušné štátne orgány vydajú súhlas na takýto výrub, najmä ak existuje v areály cesta, po ktorej
žalobca môže získať prístup k svojej nehnuteľnosti.

5. Relevantná právna úprava:
Podľa § 151o ods.3 OZ - Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Podľa cestného zákona č. 135/1961 Zb. - § 22 ods.1: Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami
alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch., § 22 ods.3 - Účelové

komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo
objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len
so súhlasom jej vlastníka.
5.1. Relevantná judikatúra (za použiteľnú považuje súd aj judikatúru NS ČR z dôvodu totožného znenia
rozhodného zákonného ustanovenia):

O NS ČR sp. zn. 22Cdo/5575/2015 - Při zřizování nezbytné cesty podle § 151o odst. 3 obč. zák. je dbát,
aby právo vlastníka pozemku bylo omezeno co možno nejméně (Rc 32/2006). Připadá-li do úvahy více
možností, jak zřídit nezbytnou cestu, je třeba vybrat tu, která bude pro vlastníka zatíženého pozemku
nejméně obtěžující; je třeba též vážit, zda by méně zatěžující a přiměřenější z hlediska požadavku
minimalizace zásahů do vlastnického práva vlastníka zatěžovaného pozemku nebylo vhodnější zřídit

cestupřespozemekjinéhovlastníka.Zákonnestanovívýslovněkritériaproposouzenítoho,jakávarianta
je méně zatěžující a tudíž přiměřenější. Je třeba vzít do úvahy zejména výměru části pozemku, která má
sloužit jako nezbytná cesta, způsob využívání zatěžovaného pozemku i stavby, které má cesta sloužit, a
míru rušení jeho vlastníka. Významná je i skutečnost, že na pozemku, který připadá pro zřízení nezbytnécesty do úvahy, je již vybudována cesta. Pohodlí oprávněného při užívání cesty není hlavním kritériem,
při existenci více přibližně rovnocenných variant by však neměla být volena ta, která by umožňovala
užívat cestu jen s většími obtížemi. Po zvážení těchto i dalších okolností je na úvaze soudu v nalézacím

řízení, aby určil nejpřiměřenější variantu vedení cesty; jeho úvahu by dovolací soud mohl přezkoumat
jen v případě, kdyby byla zjevně nepřiměřená.
O NS ČR sp. zn. 22Cdo/4392/2010 - Funkcí § 7 odst. 2 zák. o pozemních komunikacích je ohraničení
kategorie veřejně přístupné účelové komunikace, která je vymezena v § 7 odst. 1 a která je předmětem
obecného užívání upraveného v § 19 an. zákona o pozemních komunikacích. Tomu odpovídá, že

zákon o pozemních komunikacích poměry neveřejně přístupných účelových komunikací nereguluje
a nepodřizuje je orgánům veřejné správy. Pokud zakotvuje pravomoc silničního úřadu rozhodnout
v pochybnostech o tom, zda jde o uzavřený prostor či objekt, slouží takové rozhodnutí toliko jako
prostředek určení, zda účelová komunikace je či není veřejně přístupná, a zda tedy je či není předmětem
obecného užívání. Vyjadřuje-li ustanovení právo vlastníka, případně provozovatele uzavřeného areálu
rozhodovat o užívání účelové komunikace, jde o pouhou deklaraci práva vyplývajícího z obecných

ustanovení o vlastnickém právu, podanou v rámci negativního vymezení veřejně přístupné účelové
komunikace.
Z obecné úpravy vlastnického práva v § 123 an. obč. zák. vyplývá, že vlastník pozemku sloužícího v
uzavřeném areálu jako účelová komunikace svobodně rozhoduje o tom, kdo smí pozemek užívat, a bez
jeho svolení tudíž nikdo pozemek užívat nesmí. V případě, že je uzavřený areál tvořen nemovitostmi

různýchvlastníků,jenutnojehovlastníkemvesmyslu§7odst.2zák.opoz.kom.,rozhodujícímoužívání
účelové komunikace, rozumět vlastníka účelové komunikace. Provozovatelem pak třeba rozumět osobu,
která oprávnění rozhodovat o užívání účelové komunikaci odvozuje, ať už přímo či nepřímo, od svolení
vlastníka.
Jestliže má vlastník jiné nemovitosti v uzavřeném areálu potřebu užívat cizí účelovou komunikaci a její

vlastník mu k tomu nedá svolení, může se vlastník jiné nemovitosti za podmínek § 151o odst. 3 obč. zák.
domáhat,abymubylokúčelovékomunikacizanáhraduzřízenověcnébřemeno.Svolí-livlastníkúčelové
komunikace k užívání, aniž by k tomu jinému zřídil právo (výprosa), může svolení kdykoliv odvolat.
Institut obecného užívání se týká veřejně přístupné účelové komunikace ve smyslu § 7 odst. 1 zák.
o poz. kom. Obecné užívání je výjimečným omezením vlastnického práva reagujícím na komunikační

potřebu veřejnosti jakožto neomezeného okruhu osob. Případné analogické použití institutu obecného
užívání a pravidla neodvolatelného „věnování“ pozemku obecnému užívání by tak v případě uzavřeného
areálu nebylo na místě.
O NS ČR sp. zn. 22Cdo/2283/2013 - Při stanovení náhrady za zřízení věcného břemene nezbytné cesty
je mimo jiné zohledňovat tato tři kritéria: a) cenu pozemku, b) okolnosti, za nichž stavba zůstala bez

přístupu k veřejné komunikaci, c) všechny negativní účinky, které s sebou zřízení nezbytné cesty pro
zatížený pozemek přinese.
O NS ČR sp. zn. 22Cdo/2854/2010 - I. Náhradu za zřízení práva nezbytné cesty podle § 151o odst.
3 obč. zák. není dobře možné stanovit jen na základě ocenění podle cenového předpisu. Soud výši
sporné náhrady stanoví za pomoci znalce z oboru oceňování nemovitostí, jenž je z toho titulu povolán

i k oceňování práv spojených s užíváním nemovitostí. Samozřejmým východiskem úvah v tomto směru
by měla být obvyklá cena, za kterou se v obdobných místech (lokalitách) sjednává cena za smluvně
zřizované srovnatelné právo cesty, při zohlednění zatížení služebného pozemku, a to jak z hlediska
věcného (především z hlediska plošného rozsahu zatížení, doby jeho trvání, četnosti a způsobu užívání
oprávněnými osobami i z hlediska rozsahu rušení osob z věcného břemene povinných při užívání

nemovitostí jim patřících), tak z hlediska právního (tj. z hlediska tzv. právních vad snižujících obecnou
cenu cestou nemovitostí ve vlastnictví povinných osob výkonem práv oprávněných osob dotčených).
Při nedostatku srovnatelných údajů lze jistě přihlédnout i k obvyklé ceně nájmu zatíženého pozemku, to
ovšem se zřetelem k tomu, zda a nakolik je osoba povinná omezena v právu takový pozemek rovněž
(spolu)užívat, i se zřetelem k předpokládané době trvání práva odpovídajícího věcnému břemeni.

Vlastníkstavby,domáhajícísezřízeníprávanezbytnécestypodle§151oodst.3obč.zák.,nemázajištěn
přístup ke stavbě přes cizí pozemek, jestliže vlastník pozemku přecházení jen trpí, nebo mu udělí prostý
souhlas, který může být kdykoliv odvolán (tzv. výprosa). V takovém případě lze právo nezbytné cesty
zřídit; jinak by totiž vlastník stavby byl v nejistotě ohledně přístupu, který by vlastník pozemku mohl
kdykoliv znemožnit tím, že by souhlas odvolal.

Přístup ke stavbě nelze zajistit jinak též v případě, že zajištění přístupu bude technicky možné, náklady
na jeho zřízení však budou natolik vysoké, že jejich vynaložení nebude možné po vlastníku stavby
spravedlivě požadovat; to platí i v případě, bude-li zřízení právně nemožné.O NS SR sp. zn. 22Cdo/2411/2008 - Podle názoru dovolacího soudu obecně platí, že samotný tvrzený
záměr vlastníka stavět na pozemku, který má sloužit vlastníku stavby k přístupu k ní, k zamítnutí žaloby
na zřízení práva cesty nestačí, nenavazují-li na něj jeho další věrohodné kroky svědčící o opravdovosti

úmyslu vlastníka pozemku realizovat takovou stavbu v dohledné době, vymezené určitými časovými
údaji, případně kroky, na základě kterých již bylo s realizací stavby v souladu s právními předpisy
započato. Za minimální požadavek v tomto směru lze považovat zejména, aby vlastník pozemku zahájil
stavební řízení o povolení stavby, jež by v případě započetí s její výstavbou neumožňovalo zřízení práva
cesty ke stavbě, popř. aby bylo zahájeno řízení o změně územního plánu s obdobným dopadem na

možnost zřízení práva cesty pro případ, že by jeho návrhu příslušný stavební úřad vyhověl. Jestliže
soudy obou stupňů vyšly jen z toho, že žalovaní v roce 2005 vypsali (za společnost EMOS spol. s r.
o.) architektonickou soutěž na využití předmětných pozemků, aniž by došlo k určení investora stavby
tzv. polyfunkčního domu na těchto pozemcích a nebylo přistoupeno k realizaci územního rozhodnutí,
pak to samo o sobě nestačilo k zamítnutí žaloby, jíž se žalobkyně domáhala zajištění jediného možného
příjezdu k její garáži. Přitom není ve skutkových zjištění nalézacího soudu uvedeno konkrétně, zda bylo

v tomto směru nějaké stavební řízení zahájeno, ani nejsou zmíněny žádné záruky, že žalovaní od svého
záměru neustoupí, ač se stavbou na jejich pozemku mělo být započato již v roce 2008.
O KS v Trnave sp. zn. 10Co/258/2017 - Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi
stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou,

a to za obvyklú cenu. Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak žalobca má prístup k stavbe
na základe obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy) alebo môže na prístup využiť iné
pozemky, ktoré má vo vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by
sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam.

O KS v Nitre sp. zn. 12Co/166/2019 - Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu
prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o tom, že pre zriadenie vecného bremena boli splnené
hmotnoprávne podmienky, pretože žalobca ako vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na pozemok vo vlastníctve žalobcu, ktorý bol v priebehu

konania prevedený na Ing. Q. Z., k tomu treba uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že cez tento
pozemok by žalobca mohol zriadiť prístupovú cestu, ktorá by viedla až k verejnej komunikácii. Samotná
skutočnosť, že žalobca na priľahlých pozemkoch hospodári, neznamená, že má aj možnosť zabezpečiť
si prístup k stavbe na zmluvnom základe. Vybudovanie asfaltovej cesty by značne znehodnotilo
pozemky, na ktorých hospodári, navyše tieto pozemky nie sú v jeho vlastníctve. Zriadeniu vecného

bremena v podobe vybudovania prístupovej cesty by obdobne musela predchádzať dohoda žalobcu s
vlastníkmi priľahlých pozemkov, resp. podanie žaloby na zriadenie vecného bremena. Je logické, že
žalobca zvolil zriadenie vecného bremena už cez vybudovanú asfaltovú cestu, ktorá sa aj v minulosti
používala ako prístupová cesta k stavbám.

Úvahy súdu.
6. Súd s odkazom na vyššie citovanú judikatúru dospieva k záveru, že v súčasnej dobe skutočne
žalobcovia nemajú právne relevantný titul na prechod po pozemku vo vlastníctve iných osôb
(žalovaného) prostredníctvom, ktorého by sa dostali k svojej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť čiastočne
nastala aj zavinením žalobcov, pretože títo kúpili nehnuteľnosť bez prístupu k nej. Na druhej strane

však treba vidieť okolnosti hodné osobitného zreteľa v tom, že vlastníkom tejto budovy boli pôvodne
ŽelezniceSlovenskejrepubliky,ktorémalibyťajvlastníkomprístupovejcestyodverejnejkomunikáciena
ulici Budovateľská cez uzatvorený areál (čo by umožňovalo riešiť prístup k stavbe žalobcov iba s týmto
subjektom), pričom až zo znaleckého posudku Ing. Bujňáka (č.l. 6 - 15) vyplynulo, že v katastrálnych
podkladoch je existujúca komunikácia zachytená nesprávne a po zameraní skutočnej komunikácie vyšlo

najavo, že táto sa nachádza nie len na pozemkoch v správe ŽSR, ale aj na pozemkoch vo vlastníctve
žalovaného.
6.1. Súd súhlasí s argumentáciou žalovaného vychádzajúcou z vyššie citovanej judikatúry, že pri
zriaďovaní práva nevyhnutnej cesty má byť predovšetkým chránený záujem vlastníka pozemku, pričom
vždy treba vybrať taký variant nevyhnutnej cesty, ktorý by ho zaťažoval, čo najmenej. Na druhej strane

však súd uvádza, že je nevyhnutné zohľadniť aj to, že v rámci areálu, cez ktorý musia žalobcovia
prechádzať ku svojej nehnuteľnosti dlhoročne existuje účelová komunikácia vo forme spevneného
povrchu a iná forma nevyhnutnej cesty žalovaným reálne navrhnutá nebola.6.2. Rozdiel medzi trasovaním vecného bremena navrhovaného žalobcami a trasou vecného bremena
navrhovaného žalovanými je zrejmý. Z geometrického plánu, zo znaleckého posudku Ing. Bujňáka ako
aj z nákresu na č.l. 220 spisu je zrejmé, že vecné bremeno navrhované žalobcami zaťažuje žalovaného

v rozsahu XXX m2 a je trasované výlučne po existujúcej neverejnej účelovej komunikácii vo forme
spevneného povrchu.
6.3. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému investičnému zámeru súd uvádza, že tento sa týka iba parcely
XXXX/X, po ktorej prechádza žalobcami trasované vecné bremeno ako diel „. v rozsahu XX m2, pričom
v zmysle vyššie citovanej judikatúry treba uviesť, že tento zámer do štádia aspoň územného rozhodnutia

a žiadosti o stavebné povolenie nedospel, preto možno mať odôvodnené pochybnosti o tvrdeniach
žalovaného.
6.4. Žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol, prečo prekážkou v rámci realizácie jeho investičného
zámeru by bol práve diel „d“ tak ako vyplýva z geometrického plánu, znaleckého posudku a nákresu na
č.l. 220, ale prekážkou jeho investičného zámeru by už nebola parcela vo vlastníctve ŽSR pretínajúca
parcelu XXXX/X vo vlastníctve žalovaného ako chybne zakreslená účelová komunikácia, ktorá je vlastne

bezprostredne susediaca so skutočnou účelovou komunikáciou. Zároveň žalovaný žiadnym spôsobom
neuviedol, že ak vecné bremeno nemá byť zriadené spôsobom navrhovaným žalobcom, pretože
zamýšľa túto účelovú komunikáciu prechádzajúcu cez jeho parcelu XXXX/X zrušiť, akým spôsobom
by cez tieto pozemky prechádzal on a akým spôsobom by sa dostal k susediacim nehnuteľnostiam -
stavbám v jeho vlastníctve.

6.5. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že námietky žalovaného voči trasovaniu vecného
bremena po existujúcej neverejnej účelovej komunikácie sú irelevantné, pretože žalovaný relevantným
spôsobom nepreukázal, že toto trasovanie znemožňuje vhodnejšie využitie parcely XXXX/X, resp.
investičný zámer žalovaného na tomto pozemku. Len na margo treba uviesť, že žalovaný svojim
postupom „robil prieky žalobcom“, a to napriek tomu, že právne relevantný titul vstupu do tohto areálu

nemá ani on, ale do areálu na ulici Budovateľskej vstupuje cez pozemky vo vlastníctve SR a správe ŽSR.
6.6. Súd tak dospel k záveru, že najúčelnejšie je zriadenie vecného bremena po trase navrhovanej
žalobcami, keďže tam už existuje spevnená komunikácia a trasovanie žalovaným navrhnutej
nevyhnutnej cesty popri oplotení a po nespevnenej trávnatej ploche (s nejasným výhľadom možnej
úpravy na prechod a prejazd) s nevyhnutnosťou výrubu živého plota a niekoľkých mohutných stromov

bez preukázania potrebného rozhodnutia o súhlase s výrubom od príslušného štátneho orgánu považuje
iba za účelovú obranu, ktorej teda nevyhovel. Za účelovú považuje súd aj „dočasnú“ ponuku obligačného
práva prechodu, ktorá neobsahovala žiadne podrobnosti a najmä súd vidí problematickú možnú odplatu,
keďže na túto majú strany sporu diametrálne odlišný názor.

7. Ďalšou spornou otázkou po vyriešení si súdom otázky trasovania vecného bremena bola otázka
odplaty. Hneď na úvod treba uviesť, že žalobcovia navrhovali ďalšiu ohliadku za účelom preukázania
nereálnostizriadeniavecnéhobremenaspôsobomnavrhovanýmžalovaným.Tútoohliadkusúdzamietol
z dôvodu jednak, že ohliadka už bola vykonaná a súd má vedomosť o tom ako tento areál vyzerá,
kde by malo byť trasované vecné bremeno navrhované žalovaným a dostatočne o tom svedčia

aj fotografie. Opätovná ohliadka teda nebola nevyhnutná. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu listinami,
ktorými nehnuteľnosti v predmetnom areály nadobúdal žalovaný tento dôkazný návrh súd zamietol
ako nepotrebný. Tento dôkazný návrh žalobcovia odôvodňovali tým, že je potrebné zistiť či žalovaný
nehnuteľnosti v areály kupoval s vedomím o existencii prístupovej komunikácie, cez ktorú sa navrhuje
trasovať vecné bremeno a či táto skutočnosť nemala vplyv na kúpnu cenu pozemku. Vzhľadom na to, že

súd zastáva právny názor, že otázka kúpnej ceny nehnuteľnosti zo strany žalovaného nie je relevantná
z dôvodu, že vychádzajúc z logiky tvrdení žalobcov by v prípade ak by žalovaný nadobudol predmetné
nehnuteľnosti bezodplatne, by aj zriadenie vecného bremena cez jeho pozemky malo byť bezodplatné,
návrh na takýto dôkaz zamietol. Zároveň súd potrebuje zdôrazniť, že žalovaný nehnuteľnosti, po ktorých
prechádza neverejná účelová komunikácia vo forme spevneného povrchu kupoval bez akéhokoľvek

zaťaženia. Existujúca komunikácia nie je zaťažením vo forme vecného bremena alebo iného vecného či
obligačného práva, preto sa na jej existenciu takýmto spôsobom žalobcovia odvolávať nemôžu. Právny
názor súdu je teda taký, že žalovaný kúpili nehnuteľnosti bez akéhokoľvek zaťaženia či už vecným
bremenom alebo účelovou komunikáciou vo forme verejnej komunikácie zabezpečujúcej všeobecné
užívanie neobmedzenému okruhu osôb.

7.1. Pokiaľ teda ide o súdom stanovenú cenu odplaty za vecné bremeno je potrebné uviesť, že
žalobcovia navrhovali odplatu vo výške 273 €, čo zodpovedá sume 1,50 € za m2. S takouto navrhovanou
cenou nesúhlasil ani pôvodne žalovaný 1. ŽSR, preto za týmto účelom na určenie trhovej odplaty za
vecné bremeno bolo vykonané znalecké dokazovanie. Žalobcovia súdu predložili znalecký posudokIng. Fedorjaka, ktorý za relevantnú odplatu považoval sumu 9,53 € za m2, a teda celková odplata pre
žalovaného by mala predstavovať 1 740 €. Do konania súdom pribraný znalec Ing. Vinkler vypracoval
znalecký posudok s tým, že podľa neho zodpovedajúca odplata za m2 zriaďovaného vecného bremena

predstavuje sumu 35,95 € za m2.
7.2. Súd sa stotožnil so znaleckým posudkom Ing. Vinklera, pretože podľa neho všeobecná hodnota
pozemku rozhodujúca pre určenie výšky odplaty za vecné bremeno je ním určená reálne, prihliadajúc aj
na stanovenú všeobecnú hodnotu pozemkov v okolí pozemkov dotknutých právom vecného bremena.
V konečnom dôsledku správnosť znaleckého posudku Ing. Vinklera je generovaná trhom, kde pôvodne

žalovaný v 1. rade ŽSR zriadil v prospech žalobcov vecné bremeno za odplatu 35 € za m2, preto súd
za relevantnú odplatu vo vzťahu k žalovanému považoval Ing. Vinklerom uvedenú sumu 35,95 € za m2,
čo pri rozsahu vecného bremena 183 m2 predstavuje 6 578,85 m.

8. Vo vzťahu k nevykonateľnosti petitu žalobcov znejúceho na zriadenie práva vecného bremena
vstupu, prechodu peši a prejazdom motorovými a nemotorovými vozidlami zo strany žalovaného pre

jeho nedostatočnú špecifikáciu súd uvádza, že v tomto prípade považuje tento petit za dostatočný a
vykonateľný, pretože žalovaný nevzniesli námietky, ktoré by viedli súd k tomu aby určitým spôsobom
právoprechodučiprejazduprecizoval(napr.určitýmidennýmianočnýmihodinami,hmotnosťouvozidiel,
frekvenciou vstupu a pod.).

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9.1. V prejednávanej veci išlo o konanie, v ktorom spôsob vyporiadania vzťahu strán sporu vyplýva
zo zákona. Žalobcovia boli úspešní v základe nároku (zriadenie vecného bremena nimi navrhovaným
spôsobom) a výška odplaty závisela od úvahy súdu a znaleckého posudku. Súd sa stotožňuje so
záverom súdnej praxe, že aplikácia § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v takýchto konania v prípade, ak
žalobca výšku odplaty určí zrejme nereálne. V danom prípade žalobcovia navrhovali odplatu takmer v 24

- násobne nižšej sume ako bola priznaná, preto súd v tejto skutočnosti videl dôvody hodné osobitného
zreteľa a nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.