Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 14, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820202532
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5820202532.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., 2/ T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., obaja
právne zastúpení: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom ul. J. W. X/A, XXX XX I., proti žalovaným:
1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,

2/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, právne zastúpená:
Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného v rade 2/ proti uzneseniu Okresného
súdu Námestovo č.k. 13C/20/2020-51 zo dňa 23. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému v rade 2/ z a m i e t a .

Vo zvyšnej časti ponecháva uznesenie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é .

Žalovanému v rade 2/ p r i z n á v a proti žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neodkladným opatrením nariadil, aby sa žalovaní v rade
1/ a 2/ zdržali výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Mal preukázaný naliehavý právny
záujem a nebezpečenstvo hroziacej ujmy žalobcov, ktorí osvedčili potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia. Uloženou povinnosťou nevznikne žalovanému v rade 1/ a 2/ žiadna škoda, napriek tomu
žalobcom a s nimi bývajúcim osobám by hrozila strata obydlia. Napravenie následku a návrat do
pôvodného stavu by bol možný len podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby, čo by spôsobilo ďalšie

výdavky a trovy konania. Neodkladné opatrenie bolo nariadené, pretože žalovaný v rade 1/ už pristúpil
k realizácii výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom žalovaného v rade 2/,
teda boli splnené podmienky pre jeho nariadenie.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade
2/. Namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že v konaní nemá
pasívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je účastníkom záložnej zmluvy a ani nevykonáva žiadne záložné
právo. Navrhovateľ, resp. žalovaný v rade 1/, môže dražobníka vymeniť. Postavenie dražobníka sa
odvíja od postavenia navrhovateľa dražby a pokiaľ bolo nariadené neodkladné opatrenie voči nemu, toto
je postačujúce a nie je potrebné nariaďovať neodkladné opatrenia aj proti dražobníkovi. Žalobcu chráni
samotný zákon (uznesenie KS ZA sp. zn. 9Co/289/2018-143). V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002

Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ,,zákon o dražbách“) dražobník organizuje dražby na základe
písomnej zmluvy s navrhovateľom dražby, ktorú je tento povinný s ním uzavrieť (§16 ods.1 zákona odražbách).Navrhovateľomdražbymôžebyťvzmysle§7ods.1zákonaodražbáchokreminého,záložný
veriteľ pri výkone záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že nie je v právnom vzťahu s vlastníkom
zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. O výkone dražby rozhoduje záložný veriteľ,

nie dražobník, ktorý len na základe zmluvy organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného
práva, a teda je len technickým vykonávateľom dražby. To vylučuje aktívnu vecnú legitimáciu vlastníka
predmetu dražby domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči nemu. Dražobník vo vlastnom
mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva
záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou, treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi. Uvedené podporuje
§ 19 ods. 1, písm. b) zákona o dražbách, ktorý ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje
vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby zakazuje navrhnúť, a
teda aj pokračovať vo vykonávaní dražby (viď uznesenie KS Prešov 22Co/65/2018). Ďalej namieta
znenie petitu, lebo takto formulovaný petit by spôsobil, ak by mu súd vyhovel, že by záložný veriteľ nikdy
nemohol svoje právo vykonať. Žiadal napadnuté uznesenie voči žalovanému zrušiť a zároveň požiadal

o priznanie nároku na náhradu trov konania.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 2/ uviedli, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považujú správne. Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je nedôvodná. Poukázali
na skutočnosť, že v konaní majú postavenie dlžníka a záložcu, pričom žalovaný 1/ má postavenie

záložného veriteľa a navrhovateľa dražby a žalovaný 2/ má postavenie dražobníka. Medzi žalovaným 1/
a žalovaným 2/ je zmluvný vzťah v zmysle § 16 ods. 1 zákona o dražbách. Poukázali na rozhodnutie KS
v Nitre sp. zn. 5Co/133/2020 z 30.11.2020 a sp. zn. 9Co/100/2019 z 16.05.2019 v podobných prípadoch
o namietanom nedostatku legitimácie dražobníka, pretože nie je účastníkom záložnej zmluvy, ako
irelevantné alebo bezpredmetné. Žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a

žiadali priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v rade 2/ k vyjadreniu žalobcov uviedol, že ním citované rozhodnutia v odvolaní (uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/289/2018, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co/65/2018)
vystihujú právny stav tohto sporu. Žiadal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
žeodvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP)stranousporu, v neprospech ktorej bolorozhodnutie
vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v
spojení s § 357 písm. d/ CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa §
388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rade 2/ zamieta.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise čiastočne dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny

právny záver, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, avšak nevysporiadal sa s postavením
žalovaného v rade 2/ ako dražobníka, ktorý nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore.

7. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,

než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje
pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv
aleboslobôdúčastníkovkonania,leborozhodnutiaonichnemusiazodpovedaťkonečnémumeritórnemu

rozhodnutiu.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádza, že záver súdu prvej inštancie o
dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je síce správny, ale súd prijal nesprávny právny záver
o dôvodnosti zaviazať na zdržanie sa výkonu záložného práva aj dražobníka. Podľa argumentácie

žalovaného v rade 2/, s ktorou sa odvolací súd plne stotožňuje, sa jeho postavenie odvíja od postavenia
navrhovateľa dražby, teda žalovaného v rade 1/. Odkazom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b) zákona o
dražbách je dražobník povinný upustiť od výkonu dražby najneskôr do jej začatia, ak mu je preukázané
vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby (žalovaný v rade 1/) nie je oprávnený navrhnúťvykonanie dražby, pričom ak ide o neodkladné opatrenie súdu stačí, ak je dražobníkovi preukázané, že
toto neodkladné opatrenie bolo nariadené. Žalovaný v rade 1/ ako záložný veriteľ a žalovaný v rade 2/
v postavení dražobníka mali spolu uzatvoriť zmluvu o vykonaní dražby. K výkonu dražby malo dôjsť z

dôvodu nesplnenia povinností žalobcov ako dlžníkov, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej.
Žalovanývrade2/akodražobníkvosvojejargumentáciivodvolanísprávneuviedol,ženiejeúčastníkom
žiadnej záložnej zmluvy, k žalobcom ho neviaže právny vzťah a pokiaľ sa žalovaný v rade 1/ rozhodne
a osloví s výkonom dražby inú spoločnosť, toto nebude mať vplyv na nariadené neodkladné opatrenie
a jeho postavenie. Uvedeným spôsobom nedošlo k ochrane práv žalobcov vo vzťahu k žalovanému v

rade 2/, pretože nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rade 1/ako záložnému veriteľovi
je postačujúce. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasne upraviť pomery medzi stranami, preto
pokiaľ bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu dražby, bude predmetom dokazovanie na súde prvej
inštancie posúdiť dôvodnosť jej výkonu v zmysle hmotného práva.

9. Na základe uvedeného preto odvolací súd v napadnutej časti púodľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie

súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/
zamietol.

10. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný 2/ mal aj v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu nárok na

ich náhradu v plnom rozsahu voči žalobcom v rade 1/ a 2/. O výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).