Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113200316
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8113200316.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: W.. W. N., I..: XX.X.XXXX,

Z. W. M. XX, XXX XX B., proti žalovaným: X. R.. W. X., I..: XX.X.XXXX, W. X, XXX XX B., F. X. Z.. G.
X., I..: X.X.XXXX, W. X, XXX XX B.Š., obom zastúpeným Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom, Nám.
sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesení,

ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobou doručenou súdu 4.1.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by
rozhodol, že „obžalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni dohodnutú kúpnu cenu 200.000,- Sk, t.j. 6639,-
Eur, a zároveň aj zabezpečiť žalobkyni dôstojné obydlie, t.j. aby vyriešili vzťahy medzi dotknutými
stranami, vyplatili všetkým zúčastneným stranám (terajším spolumajiteľom bytu, v ktorom v súčasnosti
býva) čiastky, ktoré im dlhujú nevyplatením kúpnej ceny za ich 1/10 podiely v pôvodnom obydlí
žalobkyne, ktoré ako tvrdia vymenili za podiel v byte, ktorý v súčasnosti obýva, a tak zabezpečili, aby sa
stalavlastníčkoubytuajejdcérasamalakdevosvojejrodnejvlastiposkončeníštúdiavrátiť“.Nazáklade

výzvy súdu na presnú špecifikáciu čoho sa domáha žalobkyňa písomným podaním zo dňa 18.11.2015
doplnila žalobu tak, že „súd na základe toho, že kúpnopredajná zmluva je v rozpore s platnými zákonmi
túto v celom rozsahu ruší.“

1.2. Na pojednávaní to žalobkyňa vysvetlila tak, že chce, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva (pozn.
súdu: špecifikovaná nižšie v bode 3. tohto odôvodnenia) je v rozpore s platnými zákonmi, aby ju zrušil,
a aby sa vec vrátila do pôvodného stavu, teda aby sa jej podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu

vrátilo tak, ako bolo predtým, pred kúpnou zmluvou. Chcela, aby žalovaní splnili svoju povinnosť tak,
ako to bolo v kúpnej zmluve, teda aby boli uhradené peniaze za podiel, alebo aby bola spoluvlastníčkou.
Domáhala sa teda, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva je v rozpore s platnými zákonmi, a preto ju zrušil
a podielové spoluvlastníctvo sa vrátilo do pôvodného stavu, alternatívne aby žalovaní uhradili kúpnu
cenu podľa kúpnej zmluvy.

2.1. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.5.2006 kúpnou zmluvou previedla (na žalovaných) 1/10 podiel

rodinného domu na W.L. U. Č.. X O. B., ktorý nadobudla dedením po rodičoch. Uviedla, že napriek
tomu,žežalovanípodmienkykúpnejzmluvynesplnili(nezaplatilikúpnucenu),bolpovolenýajprevedený
zápis do katastra dňa 12.7.2006 pod č. O..XXXX/XXXX. Z dôvodu, že žalovaní nedodržali podmienky
nadobudnutia jej podielu, a to vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny podľa čl. III ods. 2 tejto zmluvy, zaslalaim výzvu o vyplatenie kúpnej ceny, ktorú neprevzali. Týmto postupom si jej podiel na rodinnom dome
privlastnili v rozpore s dobrými mravmi a získali tak bezdôvodné obohatenie.

2.2. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaní boli z dôvodu príbuzenského vzťahu dobre oboznámení so
skutočným stavom nehnuteľnosti (de jure aj de facto) a vedeli, že nehnuteľnosť je obydlím jej trojčlennej
rodiny. Z toho dôvodu žalobkyni podľa jej názoru patrilo zákonné náhradné bývanie, ktoré jej rodine
nezabezpečili a narušili základnú funkciu jej rodiny aj vzťahy spolupatričnosti jej členov, a to tak, že jej
dcéra I. študujúca v F., z dôvodu plnoletosti prišla o trvalý aj možný prechodný pobyt na Slovensku spolu

s rodinou, čím došlo k popretiu základných ľudských práv a slobôd. Uviedla, že žalovaní ju spolu so
synom presťahovali pomocou násilia a psychického nátlaku (nočné telefonáty a vyhrážky vyhodením
pod most - jeho matka) do dvojizbového bytu na W. M. XX, čo brala ako poskytnutie náhradného obydlia
pre jej rodinu. Po doručení zmluvy o prevode vlastníckych práv k bytu zistila, že je jeho iba štvrtinovou
vlastníčkou. Trvalý pobyt v ňom má iba s mladším synom a jej dcéra I. sa stala v Slovenskej republike
bezdomovkyňou, čím došlo k znefunkčnenie jej rodiny z dôvodu toho, že zákony SR neumožňujú pre

spoluvlastnícke vzťahy prihlásenie ďalšej osoby bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov. Má zato, že bola
poškodená tým, že žalovaní svojim konaním hrubým spôsobom voči nej porušili jej práva, ktoré jej
zaručuje Ústava Slovenskej republiky.

2.3. V doplnení žaloby zo dňa 18.11.2015 žalobkyňa uviedla, že kúpna zmluva zo dňa 11.5.2006

obsahuje niekoľko závažných nedostatkov, a popísala niektoré skutočnosti o podľa nej nesprávnom
označení 4 predávajúcich v zmluve ako vlastníkoch jedno desatinových podielov nehnuteľnosti a o
podpisovaní zmluvy, ktoré sú podľa nej závažnými nedostatkami zmluvy (pozn. súdu: zároveň však
k tomu priložila okrem iného aj list Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru, označený ako
„prešetrenie zápisu právnych listín na liste vlastníctva (LV) XXXX v katastrálnom území B. - odpoveď“,

ktorý v ňom dospel k záveru, že v danom prípade zápisy listín na Y. XXXX v katastrálnom území B. boli
vykonané v súlade s došlými právnymi listinami).

3.1. Žalovaný so žalobou nesúhlasili. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 6.639,- Eur z titulu údajne
nezaplatenej kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2006 namietli premlčanie tohto nároku

vzhľadom na uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od nasledujúceho dňa
splatnosti kúpnej ceny, t.j. odo dňa 12.5.2006 s tým, že uplynula dňa 11.5.2009, lebo v zmysle čl. III ods.
2 kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2006 bola kúpna cena splatná k rukám žalobkyne v deň podpisu citovanej
zmluvy. K úhrade kúpnej ceny pritom poukázali aj na potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny, ktorého kópiu
predložili v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28C/162/2013 (pozn. súdu: z príloh

predložených žalobkyňou do spisu vo veci 28C/162/2013, ktorý si súd pripojil v súvislosti so skúmaním
podmienok tohto konania - a to najmä z výpovede žalovaného v 1. rade pred vyšetrovateľom v trestnom
konaní vo veci podozrenia z prečinu podvodu na č.l. 83 tohto spisu - pritom vyplývajú aj jeho tvrdenia
o ďalších dohodách a zápočtoch, resp. použití týchto peňažných prostriedkov na kúpu bytu, v ktorom
žalobkyňa býva a má spoluvlastnícky podiel 1).

3.2. Vo vzťahu k nároku na „zabezpečenie dôstojného bývania“ žalovaní uviedli, že pokiaľ mala
žalobkyňa na mysli nárok na poskytnutie náhradného bývania, resp. bytovej náhrady, problematiku
bytových náhrad upravuje ust. § 712 a násl. Občianskeho zákonníka v súvislosti so skončením
nájomného vzťahu, a že žalobkyňa nebola so žalovanými nikdy v nájomnom vzťahu, a teda logicky nie

je možné zákonné ustanovenia o bytových náhradách vôbec aplikovať. Poukázali tiež na to, že nárok
na zabezpečenie náhradného bývania si žalobkyňa už raz uplatnila v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 28C/162/2013, v ktorom bola žaloba právoplatne zamietnutá, rozsudok nadobudol
právoplatnosť 19.6.2015, preto majú za to, že v danej veci súd už raz právoplatne rozhodol a ide teda o
vec„resiudicata“.Vovzťahukúdajnýmnedostatkomkúpnejzmluvyuviedli,žeideolaickénepochopenie

spôsobu vedenia údajov v katastri nehnuteľností, a to s poukazom na samotný listinný dôkaz -
„prešetrenie zápisu právnych listín na liste vlastníctva (Y.) XXXX v katastrálnom území B. - odpoveď“
zo dňa 3.10.2013, kde Okresný úrad B., katastrálny odbor dospel k záveru, že v danom prípade zápisy
listín na Y. XXXX v katastrálnom území B. boli vykonané v súlade s došlými právnymi listinami údajov.
K výhradám žalobkyne, že traja predávajúci neboli osvedčovať svoje vlastníctvo (zrejme ich podpisy) u

notára, žalovaní uviedli, že nejde o žiadnu vadu zmluvy, keďže podpisy týchto predávajúcich boli úradne
overené na Mestskom úrade B., čo vyplýva z pripojenej doložky o osvedčení podpisu, a poukázali na
to, že overenie podpisu pred Mestským úradom je z hľadiska platných právnych predpisov úradnýmosvedčením rovnocenným notárskemu osvedčeniu. Žalobu označili za úplne zmätočnú, nedôvodnú a
šikanóznu, a navrhli ju zamietnuť.

4. V replike na vyjadrenie žalovaných žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 4.7.2017 vysvetlila, že
bývala v rodinnom dome so svojimi dvoma deťmi, a celú agendu s „predajom“ rodinného domu a jej
presťahovanie sa ponúkol riešiť a aj riešil žalovaný v 1. rade s tým, že dom sa mal predať za minimálne
náklady, a tak došlo k výmene domu v hodnote viac ako 2 mil. Sk za byt, v ktorom má iba 1 podiel (pozn.
súdu: z tvrdení žalobkyne pritom vyplýva, že v dome mala tiež iba menšinový spoluvlastnícky podiel, a

to dokonca iba 1/10). Uviedla, že žalovaní v 1. rade podľa nej svojvoľne bez súhlasu zainteresovaných
predajnú cenu sa rozhodol vymeniť za podiel v byte, ktorý mala mať ako náhradné bývanie (pozn.
súdu: už na tomto mieste však treba uviesť, že o úplnej svojvoľnosti postupu žalovaného nesvedčí
súčinnosť a podpisy ostatných predávajúcich a žalobkyne na predložených dokumentoch súvisiacich s
touto výmenou). Na žalobe trvala.

5. Na pojednávaní žalobkyňa poukázala na to, že kúpna cena jednoducho nebola zaplatená tak, to ako
uviedla, 6/10-tín dotnutého pozemku má V. G., a doplnila, že rodinný dom žalovaný zbúral a má teraz
na tomto pozemku postavený dom nový. Taktiež žalovaní na svojich vyjadreniach trvali, a poukázali na
to, že ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/1/2013-110 zo dňa 10.10.2017 tak, že žalobu zamietol.
Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaných buď zaplatenia kúpnej ceny, alebo
alternatívne určenia, že kúpna zmluva je v rozpore so zákonmi, teda neplatná. Oba nároky žiadala
rovnocenne. Vo vzťahu k časti o zaplatenie kúpnej ceny súd žalobu zamietol z dôvodu úspešne
vznesenej námietky premlčania. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy súd poukázal na to, že

konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (či jej „zrušenie“) a obnovenie podielového spoluvlastníctva
sa vo svojej podstate dotýka aj ostatných účastníkov tejto zmluvy, resp. spoluvlastníkov dotknutých
nehnuteľností (predmetu ich spoluvlastníctva, ich práv a povinností k nim, veľkosti ich podielov, okruhu a
identity ostatných spoluvlastníkov, rozhodovania o nakladaní so spoločnou vecou, predkupného práva,
atď.), a preto, podobne ako pri akomkoľvek inom záväznom posudzovaní viacstranného právneho

vzťahu, musia byť účastníkom tohto konania všetci účastníci napadnutej zmluvy, resp. spoluvlastníci
dotknutých objektov (tzv. nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP) s tým, že je tomu tak
preto, aby jednak neboli ukrátení na svojich právach, a mohli sa k veci vyjadriť, a najmä preto, aby
rozsudokmoholbyťprenichzáväznýamalvôbecvýznam(leborozsudokzaväzujelenstranykonania-§
228 ods. 1 CSP). Súd prvého stupňa vyslovil názor, že z povahy veci je teda z hľadiska vecnej legitimácie

nevyhnutné,abyvkonanívystupovalospoločenstvo,inakmusíbyťžalobazamietnutá,apoukázalpritom
aj na súdnu prax a odbornú literatúru /podľa ktorých „V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej
zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to
buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach totiž účastníci kúpnej zmluvy vystupujú ako
nerozluční spoločníci.” (ZSP 3/2004, s. 66). „V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje,

aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého
právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt,
prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie zamietnutá.“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 266)/. Na základe

toho súd žalobu (viď bod 24. pôvodného rozsudku) zamietol s poukazom na ust. § 78 ods. 2 CSP (z
dôvodu nedostatku tzv. núteného procesného spoločenstva) s tým, že v konaní o určenie neplatnosti v
kúpnej zmluvy, resp. o obnovenie podielového spoluvlastníctva, musia byť účastníkom takého konania
všetky subjekty týchto právnych vzťahov, ktorých sa to dotýka, a v tomto prípade tomu tak nebolo, keďže
na konaní sa, či už ako žalobcovia alebo ako žalovaní, nezúčastnili všetci účastníci napadnutej zmluvy

(predávajúci F. B., V. G. F. J. X.), resp. podieloví spoluvlastníci.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom len opätovne zopakovala a doplnila
niektoré svoje skutkové tvrdenia o okolnostiach zmluvy a navrhla (bez uvedenia dôvodov v čom sa vidí
nesprávnosť postupu alebo rozhodnutia súdu - § 365 a 379 CSP), aby odvolací súd rozsudok zrušil a

vrátili súdu prvého stupňa na ďalšie dokazovanie.

8.1. Na základe takéhoto (uvedeného) odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok
rozsudkom č.k. 13Co/1/2020 - 147 zo dňa 8.7.2020 v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 6.639,- Eurpotvrdil, no v prevyšujúcej zamietavej časti zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8.2. Vo vzťahu k zrušenej časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy odvolací súd uviedol, že dôvody pre
zamietnutie žaloby pre nedostatok vymedzenia okruhu strán sporu v tomto konaní nie sú dôvodné s tým,
že ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodov,
ktoré špecifikovala v žalobe, ktoré sa vzťahujú na jej osobu ako predávajúcej. Odvolací súd ďalej uviedol,
že na základe tejto kúpnej zmluvy došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v rozsahu

1/10, pričom nie je vylúčené, aby sa iba jeden z predávajúcich podielových spoluvlastníkov domáhal
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, a že pokiaľ sa ostatní podieloví spoluvlastníci nedomáhajú takejto
neplatnosti, môže byť predmetom konania len určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, teda jej časti vo vzťahu
medzi predávajúcim a kupujúcim. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo,
je podľa odvolacieho súdu rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva s
tým, že ak hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný samostatne voči každému

spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu
nič nebráni prejednaniu súdom len tej časti kúpnej zmluvy, ktorá sa týka podielu žalobkyne, ktorý bol
prevádzaný na žalovaných. Odvolací súd k tomu poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 28.10.2010,
sp. zn. 3 Cdo 51/2009, podľa ktorého „v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je
pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej

sféry ďalších spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva ku konkrétnemu
spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden
dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím.“

8.3. Odvolací súd uzavrel, že v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k podielu

k nehnuteľnosti je predmetom konania súdu vzťah medzi predávajúcou a kupujúcimi, teda medzi
žalobkyňouažalovanýmistým,žeostatnípodielovíspoluvlastníci,ktoríprevádzalisvojepodielynemôžu
byť ovplyvnení vo svojom právnom postavení výsledkami tohto konania, a preto niet dôvodu, aby bola
nutná ich účasť v konaní.

9. Na základe uvedeného sa súd prvej inštancie vecou zaoberal opätovne. Žalobkyňa na pojednávaní
na žalobe trvala s tým, že (pokiaľ sa týka dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy) na kúpnej zmluve bola
nesprávne označená (v rozpore s údajmi vyplývajúcimi z dedičstva, lebo ona podiel na dome nadobudla
na základe osvedčenia o dedičstve), a nebol dodržaný článok kúpnej zmluvy, ktorý sa týka úhrad kúpnej
ceny (neboli dodržané platobné podmienky). Tiež preto, že jeden predávajúci je v kúpnej zmluve vlastne

vynechaný, a druhá predávajúca je v inej zmluve, teda dôvod neplatnosti sa týka toho, ako boli ostatní
spoluvlastníci uvádzaní v kúpnej zmluve.

10. Vo vzťahu k otázke nerozlučného procesného spoločenstva viacerých účastníkov kúpnej zmluvy v
konaní o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu, vzhľadom na žalobnú žiadosť (určenie neplatnosti

celej kúpnej zmluvy), a žalobné dôvody (tvrdenia, ktorými ju žalobkyňa vymedzila), tvoriace spolu
„rozhodujúcu povahu predmetu konania“ podľa hmotného práva súd (v reakcii na záväzný právny
názor odvolacieho súdu) poukazuje na to, že v danom prípade nešlo o určenie vlastníckeho práva
(ku konkrétnemu spoluvlastníckemu podielu) na základe skutočností týkajúcich sa len aktuálnych strán
sporu, ale o konanie na určenie právnej skutočnosti (neplatnosti celej kúpnej zmluvy), a navyše, na

základe všeobecných a absolútnych výhrad žalobkyne týkajúcich sa všetkých účastníkov takejto zmluvy.
Na toto konanie sa tak právne závery z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 51/2009 (vyslovené v
konaní s inou povahou - o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu), na ktoré poukázal odvolací
súd, nevzťahujú. Na takomto konaní sa preto podľa názoru súdu prvého stupňa, z dôvodov, ako aj
záverov odbornej literatúry a súdnej praxe, na ktoré poukázal už predtým (viď bod 6. tohto odôvodenia),

musia zúčastniť všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Nemožno preto nesúhlasiť s tým, že v
tomto konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (celej), nebola nutná účasť jej ostatných účastníkov.
Súd však rešpektoval záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdom, a nedostatkom núteného
procesného spoločenstva sa ďalej nezaoberal, avšak aj napriek tomu dospel k záveru, že žaloba v
zostávajúcej časti (o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) prípustná a dôvodná nie je.

11. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.12. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

13. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (povinnosť tvrdenia), označenie dôkazov na ich
preukázanie (dôkazná povinnosť) a žalobný návrh.

14. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

15. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. V dôvodovej správe k ust. § 137 CSP bolo uvedené, že záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti (princíp okamžitej aplikability).

18. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca
v žalobe pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť

tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd
viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných
prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po
stránke formulačnej a obsahovej § 132 ods. 1 CSP.

19. V danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Je nepochybné, že ide
o určenie právnej skutočnosti (t.j. skutočnosti, s ktorou zákon spája právne následky - najmä absenciu
zmluvou deklarovaných práv a povinností, a povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko čo podľa nej
dostali) podľa § 137 písm. d) CSP, možnosť požadovať takéto určenie však nevyplýva zo žiadneho

(osobitného) predpisu, táto žaloba je teda v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP a contrario neprípustná,
a preto ju súd zamietol.

20. V tejto súvislosti pritom súd už len pre úplnosť dopĺňa, že ak by sme aj žalobu v rozpore s ust. § 470
ods.1 CSP posudzovali podľa doterajších predpisov, keď podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie

konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak bol na tom naliehavý právny záujem, ani ten v tomto prípade nebol daný.

21. Predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu, vychádzajúc z ust. § 80 písm. c) O.s.p. a
konštantnej judikatúry, boli z hľadiska procesného dve podmienky. Prvou bolo samozrejme preukázanie

existencie, resp. neexistencie konkrétneho právneho vzťahu alebo práva účastníkov, ktorého posúdenie
je predmetom konania (t.j. že účastníci sú, resp. nie sú subjektom hmotnoprávneho oprávnenia a
povinnosti, o ktoré v konaní ide), a druhou (podobne ako aj dnes pri určení práva podľa § 137 písm.
c) CSP), že navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obidve podmienky
je potrebné rozlišovať, aj keď spolu úzko súvisia a naliehavý právny záujem treba posudzovať podľa

požadovaného petitu. Ak je však žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne
neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis mutandis porovnaj
rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006).

22. „Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem

žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže
užitočný (aby mal zmysel). Pri niektorých druhoch žalôb je právny záujem žalobcu inherentný. Napríklad
pri žalobe na plnenie platí, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný mu niečo dlží (že porušuje právnu povinnosť),
potom je samozrejmé, že žalobca má právny záujem na získaní rozsudku (exekučného titulu). Skutkovéa právne zistenie súdu, že žaloba je dôvodná (že žalovaný porušuje právnu povinnosť) už ipso facto
znamená, že právny záujem žalobcu je daný. ... Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť
skutkovýchaprávnychtvrdenížalobcuešteneznamená,žeprípadnývyhovujúciurčovacírozsudokbude

mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné.“ (in:
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 500). Právny záujem žalobcu na žiadanom
určení pri určovacích žalobách pritom musí byť podľa požiadavky zákona dokonca kvalifikovaný, t.j.
naliehavý. Je pritom zrejmé, že naliehavý právny záujem môže byť iba na takom určení, ktoré je právne

významné, určité, vykonateľné, a vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť
právne spory medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku, a zároveň odstránenie stavu ohrozenia,
resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Inými slovami, podmienkou procesnej
prípustnosti určovacej žaloby podľa 80 písm. c) O.s.p. (teraz § 137 písm. c) CSP) je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit
a súvisí s otázkou, či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu, a či

sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v
právnych vzťahoch. Naliehavý právny záujem teda vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným
vhodným spôsobom, a potreba tohto určenia je zároveň naliehavá, čo okrem časového akcentu súvisí

aj s otázkou vhodnosti a správnosti žalobcom zvoleného petitu, t.j. či tento petit zodpovedá povahe a
obsahu príslušného právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne
odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch, resp. či požadované určenie je spôsobilé
riešiť právne spory medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť
rozmnožovaniu zbytočných sporov (ktorých spornosť možno odstrániť či napraviť inak), alebo sporov

bez praktického (konečného) významu pre ich účastníkov.

23.Napodporuuvedenéhosúdpoukazujenato,že„žalobanaurčenípráva[§126občanskéhozákoníku
ve spojení s § 80 písm. c) o. s. ř.] byla a je nástrojem ochrany subjektivního práva před neoprávněnými
zásahy. Jde o žalobu svou povahou preventivní (srov. Hora, J.: Československé civilní právo procesní.

Díl I. Nauka o organisaci a příslušnosti soudů. Všehrd, Praha 1922, str. 154 - 155, Bureš, J., Drápal,
L., Mazanec, M.: Občanský soudní řád - komentář. I. díl. 6. vydání. C. H. Beck, Praha 2003, str. 259)
- jejím účelem je předejít stavům nejistoty ohledně určitého práva nebo jeho výkonu a její význam je
ryze praktický - nastolení jistoty v ohrožených právních vztazích, přičemž je třeba více než u žalob na
plnění dbát, aby nedošlo k jejímu zneužití (Hora, J.: Československé civilní právo procesní. Díl I. Nauka

o organisaci a příslušnosti soudů. Všehrd, Praha 1922, str. 154: "Nelze se dovolávati činnosti soudu
jen kvůli rozhodnutí otázek akademických neb kvůli uspokojení zájmu, jenž nedošel uznání právním
řádem.")“ (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 3.1.2006, sp. zn. I. ÚS 185/2005).

24. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či

podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany
jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie (uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010, sp. zn. 4 Cdo
136/2009).

25. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a
judikatúry opodstatnenia tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací
návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (t.č. účinné
ustanovenie § 137 písm. c) CSP ) má
charakter preventívnej ochrany práv - nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať

už pomocou žaloby na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. , (§ 137 písm. a) CSP ), keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť.
Teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti
predmetných zmlúv, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi

účastníkmi konania (stranami sporu) a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2016 sp. zn. 8 Cdo 251/2015 ).26. V danom prípade mal súd za to (v nadväznosti na bod 20. tohto odôvodnenia), že i pri
posudzovaní podľa skorších právnych predpisov pri určení neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyni
nesvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobkyňa, tak ako formulovala dôvody

tejto žaloby, nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože takéto určenie by
neriešilo vzťahy medzi stranami sporu konečným, určitým a definitívnym spôsobom.

27. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že chce, aby sa vec vrátila do pôvodného stavu, teda aby sa
jej podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu vrátilo tak, ako bolo predtým, pred kúpnou zmluvou

(viď bod 1.2. tohto odôvodnenia). Právne vzťahy, ktoré tvrdí, však boli dotknuté viacerými právnymi
skutočnosťami, a to plynutím času, ďalej tým, že rodinný dom bol zbúraný (už neexistuje, resp. je
prestavaný, a z toho dôvodu už nie je možné určovať ani spoluvlastnícky podiel k nemu), a aj tým,
že žalobkyňa pri tom napokon tiež nadobudla 1 bytu, vo vzťahu ku ktorým formulovaný žalobný návrh
neumožňuje riešiť všetky podstatné otázky týkajúce sa dotknutých právnych vzťahov. Ak pritom zvolená
určovacia žaloba (žalobný návrh) neumožňuje riešiť celý obsah sporného právneho vzťahu, je nevhodne

zvoleným procesným nástrojom, a naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak nie je daný.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že „určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k

posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo“ (ZSP 78/2006).

29. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 2.4.2001, sp. zn. 22 Cdo 2147/99, podľa ktorého „jestliže právní otázka (platnost smlouvy),
o níž má být rozhodnuto, má povahu předběžné otázky ve vztahu k existenci práva nebo právního

vztahu(vlastnictví),nenídánprávnízájemnaurčenítétopředběžnéotázky,lze-ližalovatpřímonaurčení
existence práva nebo právního vztahu (ustanovení § 80 písm. c/ O.s.ř. - viz rozsudek Nejvyššího soudu
ze dne 20. 3. 1996, sp. zn. II Odon 50/96, publikovaný v časopise Soudní rozhledy č. 5/1996). Nelze totiž
přehlédnout, že v době od uzavření smlouvy do podání žaloby mohlo dojít k nabytí vlastnictví žalovaným
na základě jiné skutečnosti (např. vydržením), a rozhodnutí o neplatnosti smlouvy by nemělo praktické

důsledky. Opírá-li se určovací žaloba o skutečnost, že došlo k plnění z neplatné smlouvy (případně ze
smlouvy, která byla zrušena), je třeba v případě, že již dříve nedošlo ke vzájemnému vrácení plnění z této
smlouvy při posuzování naléhavého právního zájmu na určení vlastnického práva převodce, přihlížet
k tomu, zda je současně uplatněn nárok na vzájemné vrácení plnění podle § 457 obč. zák, a zvážit,
zda nedochází k obcházení tohoto ustanovení; jinak by mohlo být v důsledku určení vlastnictví žalobce

ohroženo právo žalovaného na vrácení plnění” (publikované pod R 68/2011: Lze-li žalovat o určení práva
nebo právního vztahu, není dán naléhavý právní zájem na určení neplatnosti smlouvy, jež se tohoto
práva nebo právního vztahu týká (§ 80 písm. c/ o. s. ř).).

30. Z uvedeného je teda zrejmé, že „určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon

je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení
právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, č je v
prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je
v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. ... Ak bol zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať

kupujúceho, že je vlastníkom (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva).“ (in: Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 505).

31. A napokon, aj keď si súd uvedomuje, že ak dospel k záveru, že žaloba nie je prípustná, nemožno sa
zaoberať žalobou vo veci samej, vo vzťahu k predmetu konania opätovne považuje za vhodné uviesť aj
to (vzhľadom na počet, rozsah a vývoj sporov a nedorozumení medzi stranami, v snahe aby sa možno
aspoň trochu vyjasnili vzťahy medzi nimi), že z tvrdení žalobkyne, tak ako nimi vymedzila predmet tohto
konania, i v nadväznosti na vykonané dokazovanie (§ 204 CSP, a nejde tak len o úvahy, ktoré by nemali

oporu v nespochybnených tvrdeniach a vykonanom dokazovaní), že súd ani nezistil dôvod neplatnosti
napadnutej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti súd pripomína, že ani prípadné nezaplatenie, resp. neúplná
úhrada kúpnej ceny, nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, a nesplnenie, resp.
neúplné splnenie záväzku nespôsobuje ani zánik zmluvy a jej účinkov.32. Okrem toho je zrejmé, že úhrada kúpnej ceny, resp. jej započítavanie boli predmetom ďalších dohôd.
Zo stranami dodaných vyjadrení a listín vyplýva, že medzi stranami (žalobkyňou a žalovanými) došlo aj k

ďalším dohodám o tom, akým spôsobom mali byť vzťahy medzi stranami vysporiadané, a z toho dôvodu
sa javí byť nie celkom spravodlivé, ak žalobkyňa poukazuje len na formálnu stránku napadnutej kúpnej
zmluvy, a opomína vecné súvislosti. Súd totiž poukazuje najmä na to, že ak mala žalobkyňa v minulosti
iba 1/10 domu a v súčasnosti má 1 bytu, aj pri tom dome bola iba menšinovým spoluvlastníkom, a bola
ho tak oprávnená užívať vlastne iba v rozsahu 1/10, a teda ak by ju aj pri tom dome väčšina ostatných

spoluvlastníkov (pri rozhodovaní o hospodárení resp. užívaní spoločného domu) prehlasovala, alebo by
od nej žiadali vyplatenie svojich podielov (z domu), tak ako jej to hrozí pri byte, zrejme by v ňom (bez
vyplatenia pravdepodobne ďaleko väčšej sumy za 9/10 domu než za 3 bytu) taktiež nemohla bývať. Súd
teda poukazuje aj na to, že ak boli medzi stranami zohľadnené nejaké ďalšie dohody či skutočnosti, a
na základe toho bolo nadobudnutie podielu žalobkyne na byte výsledkom „výmeny“ za podiel na dome,
tak nie je namieste ani nejaký dodatočný pocit krivdy, ak sa žalobkyni dostalo podobné (nakoľko aj 1

bytu môže mať adekvátnu hodnotu k tomu, čo by mala hodnota jej podielu 1/10 v starom dome).

33.Onáhradetrovkonania,zahŕňajúcichajtrovydoterajšieho(predchádzajúceho)odvolaciehokonania,
súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešným žalovaným im vzniknuté trovy tohto konania

(preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré im vznikli v konaní v súvislosti s
uplatňovanímalebobránenímpráva)vzmysleust.§257CSPcelkomvýnimočnenepriznaťažiadať,aby
ich znášali samy, strany do skončenia konania netvrdili a ani súd nezistil. Strana, ktorá realizuje kroky k
začatiu alebo trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom,
a podľa všetkých okolností, priebehu konania a vyjadrení protistrany prípadne aj jeho predlžovanie resp.

trvanie na podanom návrhu, a preto musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesného
neúspechu v konaní. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd
prvého stupňa zároveň poukazuje aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí
Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa
aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého

použitie je výslovne na uvážení všeobecného súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd
rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom
je tu predovšetkým tá skutočnosť, že ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla,
a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto výnimky, platí pravidlo všeobecné. Inými slovami povedané, povinnosť
odôvodnenia nákladového výroku z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade, že

by došlo k jeho aplikácii.“

30. Žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, a preto im súd voči žalobkyni v zmysle ust. § 255
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.