Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010588
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120010588.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica JUDr. J. J., samosudcom, v trestnej veci obžalovaného K. P.Ý. pre zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v
Banskej Bystrici 14. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný K. P. nar. XX. XX. XXXX Y. S., V. L. H., G. Č.. J.. XXX/X, S. S., Č. K.,
uznáva sa za vinného, že
v období od septembra 2018 do 23. 03. 2020 v Donom Harmanci, okres Banská Bystrica v tam
nachádzajúcom sa rodinnom dome s č. 29 v pravidelných mesačných intervaloch vulgárne nadával

svojej priateľke V. F., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, kde ju ponižoval a fyzicky napádal tak, a
že jej dával facky, zhodil ju na zem, kopal ju do zadku, udieral do chrbta, škrtil ju, koncom leta 2019 ju
napadol tak, že ju zvalil na gauč, dával jej facky kde jej trafil aj oko, na čo poškodená utiekla a prespala
u kamarátky a 23. 03. 2020 o 01.00 hod. jej opätovne vulgárne nadával a fyzicky ju napadol, čím V. F.,
X.. XX. XX. XXXX, V. L. G. P. XX, S. L. L. spôsobil zranenia pomliaždenie hrudníka v oblasti IV až VI
rebra vľavo s prasklinou VI rebra vľavo, pomliaždenie tváre vpravo s podvrtnutím ľavého spánkového-
čelustného kĺbu, kde poškodenej svojím konaním spôsoboval dlhodobý stres, strach o život a o svoje

zdravie,
teda
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej
fyzické a psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

Za to sa odsudzuje:
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 a ods. 8 Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaný zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937
874, na účet vedený v štátnej pokladnici, č. ú.: SK22 8180 0000 0070 0022 1577, VS: 2021034301, KS:
0058, škodu vo výške 39,88 Eur.

o d ô v o d n e n i e :Podkladom hlavného pojednávania bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica
pre zločin Týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Na základe podanej obžaloby v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dokazovanie v uvedenom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že s poškodenou žili od júna
2017 najprv jej byte na Triede SNP v Banskej Bystrici, od roku 2018 v rodinnom dome v Dolnom
Harmanci, ktorý začali prerábať. Ich vzťah bol temperamentný. Poškodená na ňom hľadala chyby, bola

žiarlivá.Keďdošlomedzinimiknejakejkonfrontácii,vždyhonapadlaakoprvá,onsalenbránil.Príčinami
hádok boli žiarlivosť poškodenej voči nemu (mal udržiavať kontakt s kolegyňou C. X.) a prerábanie
rodinného domu, ktoré nebolo vykonávané kvalitne a predražovalo sa. Nikdy nevyvolal hádky. Konflikty
začínala poškodená, vždy ho udrela ako prvá, on sa ju snažil upokojovať tak, že keď bola v amoku,
tak ju fyzicky chytil za ramená a pritom jej dohováral, ale keď ju pustil, často na neho zaútočila, alebo
ho bila, čo riešil tak, že kričal na ňu, aby to nechala, a keď to nepomohlo, dal jej facku na upokojenie.

Tým sa hádky skončili.
Kudalosti,keďpoškodenáušlabosáksusedeL.G.uviedol,žetosúviselosnejakouhádkou.Poškodená
muzačalanadávať,žebolnapive,pohádalisa,snažilsajuspacifikovaťnagaučitak,žejutamdržal,ona
začala kričať, odkopla ho, odletel, a ona potom ušla k susede G.. Na druhý deň po práci sa vrátila domov.
K osobe R. L., kamarátky poškodenej, uviedol, že mala na poškodenú negatívny vplyv, čo mu vadilo.

K udalostiam 23. 03. 2020 uviedol, že ten večer prebiehal úplne normálne, dali si večeru, mali sex
a potom, s odstupom času, mu poškodená z ničoho nič urobila scénu. Začala mu vyčítať vzťah s
kolegyňou, čím vyprovokovala hádku. Odišiel z obývačky do spálne, kde za ním asi po hodine prišla a
kopla do neho. Dal jej facku, aby ju upokojil. Nespôsobil zranenia poškodenej.
Poškodená V. F. vypovedala, že s obžalovaným začala žiť od jesene 2017 v jej dvojizbovom byte na

Triede SNP v Banskej Bystrici, kde s nimi býval aj jej syn G., neskôr v rodinnom dome v Harmanci. Vzťah
sa vyvíjal normálne až do jari 2018, kedy jej obžalovaný prvýkrát začal nadávať, osočovať ju, dal jej aj
prvé facky. Vtedy sa vzťah pokazil. Chcela, aby sa odsťahoval, pobalila ho, ale ju uprosil, kúpil jej kvety,
a preto vo vzťahu pokračovali.
Príčinami hádok a konfliktov boli: 1/ peniaze, ktoré si obžalovaný nechával posielať na jej účet, 2/

nepodarená rekonštrukcia domu v Harmanci, 3/ žiarlivosť, ktorá bola obojstranná a 4/ deti. Iniciátorom
hádok bola niekedy poškodená, niekedy obžalovaný. Mali aj pekné chvíle a spoločné záujmy -
prechádzky, venčenie psov, 2 - 3 krát boli spolu aj lyžovať, na plese, na dovolenke. Obžalovaného
napadla len raz, keď mu dala facku. Inak bil len obžalovaný poškodenú. Raz v zlosti rozbila porcelánovú
misku o zem a roztrhla spoločnú fotku umiestnenú v rámčeku. Raz obžalovaného odstrčila pri vzájomnej

hádke, keď ju bil. Pokiaľ dostal obžalovaný amok a hádali sa, tak sa ho bála, mala z neho strach,
pretože vo svojich reakciách bol nevypočítateľný a náladový. Nevedela ako vzťah ukončiť, ako odísť od
obžalovaného, pretože rodinný dom, v ktorom spolu bývali bol poškodenej a nechcela oň prísť. Nevedela
obžalovaného z domu vyhodiť a sama odtiaľ odísť nechcela, lebo by prišla o celý svoj majetok a veci.
Na oslave synovej osemnástky, si obžalovaný vypil a urobil jej scénu, kvôli tomu, že na oslave bol aj

jej exmanžel. Pohádali sa.
Vo februári 2018 bol obžalovaný odsúdený. Keď sa vrátil domov pohádali sa, kričali po sebe a on jej
pritom hrubo nadával. Jeho verbálne útoky eskalovali a opakovali sa zhruba každé 2 - 3 týždne s väčšou
alebo menšou intenzitou. V pravidelných intervaloch jej stále niečo vykrikoval a opakovane nadával.
K ďalšiemu konfliktu došlo na Silvestra v roku 2018, ktorý trávili doma v Harmanci. Pozvala aj syna,

pretože mal vtedy zlomenú nohu a nechcela, aby bol sám. Cestou po syna sa zastavili v potravinách,
kde ju z ničoho nič obžalovaný po nejakej banálnej hádke začal biť päsťou do pleca, nadával jej pritom,
že je hlúpa, že má v hlave nasraté. Spôsobil jej modrinu. Rozrušil ju až tak, že celý nákup nechala v
košíku pred Billou a odišla s plačom pešo do Radvane ku Kauflandu. Cestou ju obžalovaný neustále
telefonicky atakoval, a potom ju tam vyzdvihol. Syn videl modrinu na pleci poškodenej, pýtal sa jej odkiaľ

ju má. Priznala sa mu.
V januári 2019 si všimla SMS komunikáciu obžalovaného s jeho nadriadenou z práce Z.. Poškodená
na ňu žiarlila. Poškodenej vadilo, že obžalovaný sa o nej vyjadroval škaredo, pričom o iných ženách sa
vyjadroval, aké sú krásne a úžasné, čo ju ponižovalo. Preto tej Lucii napísala cez aplikáciu Messenger,
čo obžalovaného vytočilo do takej miery, že jej začal vtedy hrubo nadávať. Kopol do nej a udrel ju. Vtedy

si zbalila veci a volala bratovi, aby po ňu prišiel. Obžalovaný jej nedovolil odísť, rozhádzal jej zbalené
veci, ale napriek tomu s bratom odišla. Brat jej navrhoval ísť na políciu, čo však odmietla. Išla vtedy k
mame, ktorej povedala, čo sa stalo. Celá jej rodina vedela, že ju obžalovaný vtedy zbil. U mamy bola 2 - 3
dni. Obžalovaný ju neustále kontaktoval, ospravedlňoval sa jej, na základe čoho sa k nemu zasa vrátila.Ďalší konflikt nastal na jeseň 2019 keď išla cvičiť do Banskej Bystrice. Zastavila sa predtým za
obžalovaným v Harmanci v krčme. Už počas cvičenia jej obžalovaný poslal SMS, že kde je, či sa išla
kurviť. Prišla domov, on sa vrátil z krčmy, bol opitý, zvalil ju na pohovku a začal jej dávať facky z ľavej

aj pravej strany. V rámci obrany ho odkopla, on spadol na zem, pritom narazil do vitríny, odkiaľ spadol
tanier, ktorý sa rozbil. Potom v ponožkách ušla z domu a utekala Dolným Harmancom. Ako utekala, videl
jususedZ.L.asusedaC.G.,uktorejhľadalapomoc,auktorejsaschovalaaprespalaunej.Obžalovaný
za ňou vybehol a kričal po nej. Vtedy jej obžalovaný spôsobil aj monokel na pravom viečku, čo si všimla
aj C. G.. Na druhý deň sa stretla v Banskej Bystrici s exmanželom E. F., ktorý si všimol ten monokel.

V marci 2020 mali s obžalovaným ďalšiu hádku, kedy obžalovaný dostal strašnú zlosť, vykrútil jej ruky,
pritlačil jej ich na krk a začal ju tak škrtiť. Pustil ju až po hodnej chvíli.
Celé spolužitie vyvrcholilo v noci z 22. 03 2020 na 23. 03. 2020, kedy bola doma. Pripravovala večeru,
chcela si spraviť s obžalovaným pekný večer. Dali si večeru, víno, aj sa pomilovali. Ako sa potom
rozprávali, vytkla mu, ako sa k nej zle správa, že jej nadáva, že keby to nerobil, že by vo vzťahu bolo
všetko okej. Povedala, že by vzťah rada ukončila. Na to sa znovu pohádali kvôli peniazom. Obžalovaný

jej nadával, potom si odišiel ľahnúť do spálne. V spálni jej opäť začal nadávať, začal ju biť, pritlačil ju
bruchom o posteľ a bil ju po chrbte. Potom, keď prestal, vstala a odišla do strednej izby, kde opäť ku
nej pristúpil a dal jej z pravej strany silnú facku. Chcela odísť, ale nevedela kam, preto prespala doma.
Ráno išla normálne do práce. Čo sa jej stalo povedala svojmu vedúcemu O. P., ktorý jej poradil ísť na
políciu. Bála sa toho, nechcela to tak riešiť. Volala svojej kamarátke R. L., ktorej povedala, čo sa stalo,

táto prišla po ňu a spolu išli na urgent do Roosveltovej nemocnice. Tam prišiel policajt z kriminálky a
odporučil jej podať vo veci trestné oznámenie.
Spolužitie s obžalovaným ju absolútne zmenilo v tom, že sa prestala venovať svojim záujmom, prestala
cvičiť, stretávať sa so svojimi známymi a kamarátkami, lebo to obžalovanému vadilo. Deti ju kvôli
obžalovanémuodmietalinavštevovať.Obžalovanýnaňužiarlil,vyčítaljejakúkoľvekmužskúspoločnosť.

VeľakrátzadeňjuopakovanekontrolovaltelefonickyaleboSMSvpráci.Keďbolvoväzbe,opakovanejej
odtiaľ posielal listy a telefonoval jej. Prosil ju, aby trestné konanie zastavila. Obžalovaný ju obmedzoval v
bežnom spôsobe života, odrezal ju od rodiny aj známych. Na jednej strane ju posielal všade, kde chcela,
ale keď niekde išla, začal jej to okamžite vyčítať, až dospela k tomu, že okrem práce nechodila nikam.
Ku konfliktom dochádzalo len medzi štyrmi očami, nie na verejnosti. Všetci, čo o tom vedeli, majú len

sprostredkované informácie. V jednom prípade bol svedkom hádok syn poškodenej a v druhom prípade
jej matka.
Zranenia, ktoré utrpela v dôsledku útokov obžalovaným, videla jej mama, brat, syn, suseda C. G., aj
exmanžel a v jednom prípade si to všimla aj všeobecná lekárka MUDr. Š., ktorej povedala, že modrinu
na zadnom stehne si spôsobila pádom, nebol o tom robený žiadny záznam.

Obžalovaný je muž vysoký cca 175 cm a váži asi 100 kg. Poškodená meria 164 cm a váži 58 kg, v čase
spolužitia vážila 65 kg.
Poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa, zastúpená splnomocnenkyňou JUDr. C. H., si
riadne a včas uplatnila náhradu škody vo výške 39,88 eur zodpovedajúce výdavku za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť V. F..

Svedkyňa R. L., kamarátka poškodenej, vypovedala, že sprostredkovane od poškodenej vie, že
obžalovaný mal poškodenú opakovane biť, kopať, škrtiť.
Osobne nebola nikdy svedkom fyzických útokov obžalovaného na poškodenú. S poškodenou bola v
roku 2018 na chate v Mýte pod Ďumbierom, kde poškodenú obžalovaný atakoval cez SMS správy,
čo poškodenú rozrušilo, obžalovaný prišiel na chatu v sobotu a potom s poškodenou išli domov. S

poškodenou bola ešte v decembri 2019 na punči v Banskej Bystrici, kde jej poškodená vysvetlila,
prečo sa s ňou nemôže stretávať, keďže si to obžalovaný nepraje. Vtedy sa stalo, že poškodenej ušiel
posledný autobus a bolo vidieť jej obavu, že čo bude, keď sa vráti domov. Predtým, než sa poškodená
zoznámila s obžalovaným, bol jej vzťah s poškodenou intenzívny a častý, ale potom sa poškodená kvôli
obžalovanému odmlčala. 22. 03. 2020 ju poškodená kontaktovala, že ju obžalovaný zbil, a že sa už

nechce vrátiť do Harmanca. Išli spolu na ošetrenie do Roosveltovej nemocnice.
Svedkyňa C. G., suseda z obce Harmanec, vypovedala, že poškodená s obžalovaným od jari 2019, kedy
sa nasťahovali do obce, chodievali k nej na návštevu. V tú noc, keď jej poškodená volala, potrebovala
pomoc, že je bosá, že ju zbil priateľ. Zavolala ju k sebe domov. Keďže poškodená nemala so sebou
žiadne veci, vrátili sa s poškodenou k nej domov, aby si ich zobrala. V dome poškodenej videla v

obývačke rozhádzané veci, pováľané kvety. Poškodená spala u nej do rána, potom išla do práce. Ráno
si všimla, že poškodená mala na oku monokel, preto jej požičala make-up, aby si ho zakryla. Nevedela
o tom, že poškodená má partnerské problémy.Svedok G. F., syn poškodenej, k veci vypovedal, že obžalovaného pozná od roku 2017, kedy začal
žiť s poškodenou. Čo sa poškodenej stalo sa dozvedel len z jej rozprávania. Avšak poškodená sa mu
nezdôverovala s tým, ako žije s obžalovaným. Párkrát na poškodenej videl nejaké zranenia, vtedy mu

na jeho otázku odpovedala, že jej to spôsobil obžalovaný.
Na Silvestra 2018 ho poškodená pozvala k sebe do Harmanca. Mala po neho prísť o 20.00 hod, ale
prišla až o 22.00 hod. uplakaná a rozrušená. Povedala mu, že sa pohádala s obžalovaným. Potom išli
do Harmanca, kde si všimol čierny fľak na ruke poškodenej. Povedala mu, že jej to spôsobil poškodený.
Svedkom ich hádok bol ešte aj pri oslave jeho 18. narodenín, kedy obžalovaný bránil poškodenej

pokračovať v oslave v meste.
Poškodená a obžalovaný sa vulgárne hádali aj keď u nich v Harmanci spal, asi 5-6 ráz. Začínal väčšinou
obžalovaný, ale poškodená mu nič nezostala dlžná, reagovala obdobným spôsobom.
SvedokC.G.,bratpoškodenej,uviedol,žepoškodenásobžalovanýmmalimedzisebounejakénezhody,
ktoré sa po presťahovaní do rodinného domu v Harmanci zhoršovali. Obžalovaný poškodenú bil.
Poškodenú v Harmanci kvôli obžalovanému vôbec nenavštevoval. Vo februári 2019 mu poškodená

volala a prosila o pomoc, lebo ju fyzicky napadol obžalovaný. Čakal ju pred domom, kým sa zbalí. Asi
po pol hodine prišla, vystresovaná a vyklepaná s taškou a so psom a odviezol ju k mame do Banskej
Bystrice. Uviedla mu, že ju obžalovaný fyzicky napadol, a že ju aj kopal na zemi. Ponúkol poškodenej, že
ju odvezie na políciu a na ošetrenie, no odmietla. Videl na chrbte poškodenej modriny, ktoré ukazovala
matke. Na druhý deň jej opäť ponúkol, že s ňou pôjde na políciu, čo poškodená znova odmietla s

odôvodnením, že sa bojí, že nevie, čo by jej potom obžalovaný spravil, ako by zareagoval.
Svedok Z. L., sused poškodenej a obžalovaného z Harmanca, vypovedal, že nikdy sa s nimi nerozprával
o ich spolužití. Pamätal si, že na prelome rokov 2019/2020 okolo 20.00 hod. sa zobudil na vrčanie
psa, vyšiel von a na betónovom múriku oplotenia videl poškodenú ako sedela a ťukala do mobilu.
Nereagovala na otázky. Obžalovaný kričal na poškodenú, aby sa vrátila. Nikdy ich nepočul hádať sa.

Svedkyňa H. R., pracujúca v pohostinstve v Dolnom Harmanci, vypovedala, že obžalovaného pozná ako
zákazníka pohostinstva. V pohostinstve spomínal, že poškodená neznáša krčmy. Obžalovaný chodil do
pohostinstva v čase, keď poškodená bola v práci, aby o tom nevedela. Poškodená neznášala fajčenie,
preto obžalovaný fajčil potajomky v krčme. Nikdy z ich domu, ktorý stojí oproti krčme, nepočula žiadny
krik, či hádku. Obžalovaný nemal agresívnu povahu.

Svedkyňa F. L., ktorá vypomáhala v krčme v Dolnom Harmanci, uviedla, že obžalovaného a poškodenú
pozná odvtedy, ako sa nasťahovali do Dolného Harmanca. Bližší vzťah udržiavala len s obžalovaným,
ktorého stretávala v krčme. Obžalovaný jej rozprával o problémoch s poškodenou, ktorá od leta 2019
ani nevychádzala z domu, len chodila do práce, s ničím nebola spokojná. Keď poškodenú stretla, bola
odmeraná, zdutá, neusmievala sa, predtým bola zhovorčivejšia. Pred letom 2019 často počula z domu

krik zo strany poškodenej, ktorá nadávala obžalovanému. Obžalovaného videla veľakrát plakať, musel
sa skrývať s tým, že fajčí, keď poškodená prišla domov, obžalovaný už musel byť doma. Správanie
obžalovaného nebolo agresívne. Len raz zažila situáciu, keď poškodená prišla po obžalovaného do
krčmy. Obžalovaný spomínal, že mu pred krčmou spravila hanbu, vylepila mu facku. Poškodenú
stretávala dennodenne cestou do práce, nikdy si na nej nevšimla žiadne zranenia.

Svedok E. F., bývalý manžel poškodenej, ktorý žil s poškodenou asi 20 rokov. Počas spoločného
spolužitia nemali vážnejšie problémy, mali však rozdielne názory na výchovu syna. Na poškodenú
nemôže povedať zlé slovo, aj v súčasnosti spolu dobre vychádzajú. Dôvodom rozvodu bola skutočnosť,
že poškodená sa chcela ísť bývať do mesta, s čím nesúhlasil. V súčasnosti má iný vzťah, no s
poškodenou sa stretávajú, vzájomne si pomôžu a riešia spolu veci ohľadom ich spoločného syna. S

obžalovaným sa párkrát stretol. Pomáhal im so sťahovaním sa do Harmanca.
V lete 2019 mu volala poškodená, že obžalovaný jej vykrikuje, že s ním niečo má. Nahnevalo ho to,
preto išiel za obžalovaným a povedal mu, že to nie je pravda. Po nejakom čase stretol poškodenú v
Banskej Bystrici v Európe a videl, že mala zamaskovaný monokel, no nechcela k tomu nič povedať.
Asi po troch mesiacoch sa opäť stretli a poškodená mala zase modrinu na pravej ruke, no nepovedala

mu, čo sa jej stalo.
Potom mu kolega povedal, že počul z domu poškodenej krik, že poškodená musela bosá utekať hore
dedinou a prespať u nejakej kamarátky. Na druhý deň mu poškodená volala, že nevie, čo má robiť, či
má ísť k mame alebo čo. Poradil jej, nech zavolá políciu, nech to prešetria.
Náhodne stretol obžalovaného v meste a povedal mu, že ak nechce žiť s poškodenou, nech ide preč,

na čo mu obžalovaný odpovedal, že poškodenú miluje.
Poškodená mu raz do telefónu povedala, že ju obžalovaný držal za krk, a nejako ju buchnátoval po
chrbte, vtedy bola s kamarátkou na vyšetrení.
Obžalovaný poškodenej zakazoval, aby sa s ním stretávala osobne.Poškodená mu povedala, že raz obžalovanému navrhla, aby sa dohodli, že nech sa odsťahuje, že mu
dá adekvátnu čiastku, obžalovaný dostal amok a zase vznikol konflikt.
Poškodená nie je konfliktná osoba, vypočuje si druhú stranu, no vždy sa snaží presadiť svoj názor. Mal

s poškodenou len bežné hádky. Počas vzťahu s obžalovaným sa poškodená zmenila, nikam nechodila.
PhDr. H. L., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, na hlavnom
pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 15/2020 vypracovaného 03. 05. 2020.
Osobnosť poškodenej sa javí ako s infantilnými rysmi, ale diferencovaná, snaží sa pristupovať k
situáciám racionálne, môže mať tendenciu odkladať rozhodnutia, kým nezváži možnosti, čím niekedy

pôsobí ako nerozhodná. Emócie sa snaží viac udržať na periférií a skôr sa spoľahne na svoj úsudok. Je
emocionálnediferencovaná,citliváaempatickávočiiným,dokážebyťažinfantilnespontánna,vbežných
situáciách, ale dokáže svoje emócie primerane racionálne korigovať. V stresových emocionálnych
situáciách, ktoré presiahnu jej kapacitu, majú však emócie značný vplyv na jej myslenie a neumožňujú
adekvátne uvažovanie v procese rozhodovania, potom uniká radšej do fantázie a stáva sa situačne
závislá od iných, vyhýba sa zodpovednosti a rozhodovaniu, je ľahšie manipulovateľná. V situáciách, kde

nie je emočne angažovaná, dobre toleruje záťaž a stres a zostáva pokojná a sústredená, bez tendencie
k impulzivite.
K schopnosti poškodenej správne a úplne vnímať sledované a prežité udalosti, tieto si zapamätať
a reprodukovať, znalkyňa uzavrela, že u poškodenej je kontakt s realitou zachovaný, a to aj v
záťažových situáciách, úroveň krátkodobej pamäti je primeraná v porovnaní s populačnou normou.

Je schopná učiť sa a jej kapacita a schopnosť podržať materiál v dlhodobej pamäti je primeraná.
Koncentrácie jej pozornosti je dostatočná a pamäťový vývoj progredujúci. Poškodená má sklony ku
skresľovaniu skutočnosti - v snahe o racionálny prístup k emocionálnym situáciám môže skresľovať
ich význam a dopad, ale schopnosť reprodukovať fakty zostáva zachovaná. U poškodenej neboli
zistené modifikácie pamäťového materiálu v podobe konfabulácie. Znalkyňa nezistila faktory znižujúce

všeobecnú vierohodnosť, motiváciu, ktorá by mohla byť dôvodom zníženia špecifickej vierohodnosti.
V jednotlivých výpovediach poškodenej nie sú zjavné rozpory, poškodená je schopná reprodukovať
množstvo detailov, dialógy medzi ňou a obžalovaným, pocity v prežitých situáciách, vlastné myšlienkové
pochody, čo zvyšuje špecifickú vierohodnosť.
K následkom udalostí na psychike poškodenej znalkyňa zistila, že poškodená uviedla, že nemala pocit

obmedzenia od obžalovaného okrem toho, že on neakceptoval jej názory. Poškodená si uvedomuje
si, že boli situácie, kedy ona vyprovokovala konflikt. Ak mala pocit, že ju partner vyprovokoval, stalo
sa, že na neho fyzicky zaútočila ako prvá. Taktiež si poškodená myslí, že boli na vine obaja, ich
hádky boli vzájomné. Keď ju partner urážal a útočil na ňu, tak ona mu to vracala. Pri týraní sa role
vzájomne zamieňajú a agresorom je len týrajúca osoba, pričom týraná osoba robí všetko preto, aby

sa útoku agresora vyhla. Konflikty medzi týranou osobou a tyranom nie sú vzájomné a týraná osoba
pripisuje vinu za správanie agresora sebe. Z vyšetrenia ďalej vyplýva, že ako zvýraznená sa aktuálne
javí z menovanej v interpersonálnej oblasti výmena agresívneho správania s okolím. Bývalého partnera
asociuje s bitkou, bolesťou, útočnosťou. Vníma ho skôr negatívne, ale nie extrémne. Z aktuálnej situácie
najviac prežíva únavu. U poškodenej aktuálne nie je zvýraznené negatívne prežívanie, pokles ladenia,

prežívanie strachov a úzkosti, a nie sú u nej ani prítomné znaky submisivity charakteristické pre obeť
násilia, voči sebe je skôr menej kritická. Prítomné je taktiež skôr pozitívne vnímanie minulosti, túžby po
zmene, pozitívne očakávania do budúcnosti. Poškodená subjektívne nepopisovala dostatok príznakov
adekvátnej intenzity, ktoré sa vyskytujú po prežití traumatických udalostí a tieto neboli vyšetrením
ani objektívne zistené. U poškodenej neboli vyšetrením objektivizované príznaky charakteristické pre

posttraumatickú stresovú poruchu.
Znalkyňa vo výpovedi spresnila, že pri skúmaní následkov konania, pri vyšetrení poškodenej a štúdiu
spisu hľadala znaky typické pre obeť týrania, ktorými je submisívne správanie, istá podriadenosť
agresorovi, keď obeť vníma realitu očami agresora a cíti sa byť vinnou za jeho správanie a nevie sa z
toho vymaniť. U poškodenej tieto znaky nezistila. Vzťah poškodenej k realite bol veľmi dobre zachovaný.

Uvedomovala si, že správanie obžalovaného k nej nie je správne a vedela na to svojím spôsobom aj
adekvátne reagovať tým, že sa mu postavila. Z pohľadu znalkyne sa nejednalo o typickú týranú ženu.
Pri inom type osobnosti by bolo možné hovoriť o obeti, pretože iný typ ženy s nižšími osobnostnými
kvalitami by nemusel takéto záťažové situácie zvládať a mohla by sa stať typickou obeťou so všetkými
znakmi psychickej traumatizácie.

To, že poškodená začala situáciu riešiť trestnoprávne, že si vzala si právnika, že začala vo veci robiť
úkony smerujúce k osamostatneniu sa od obžalovaného svedčí o tom, že dokázala vzniknutú situáciu
zvládnuť a adekvátne na ňu zareagovať. Svedčí to o istej akcie schopnosti poškodenej, ktorá môže
súvisieť s tým, že dostala nejakú oporu, či už od svojho okolia alebo od niekoho iného, kedy začne takátoosobnosť konať racionálne. Ak tu máme obeť týrania a je v područí agresora, tak takúto schopnosť
nemusí mať a potrebuje pomoc, aby sa naštartovala.
K všeobecnej vierohodnosti znalkyňa spresnila, že skúmala všeobecnú schopnosť si zapamätať a

reprodukovať prežité udalosti a pri špecifickej vierohodnosti sa vyjadrovala len k pravdepodobnosti
kvality reprodukcie poškodenou prežitých udalostí, o ktorých svedčí kvalita výpovede poškodenej, kde
v podrobnostiach opisuje prežité udalosti a vo svojej výpovedi je konzistentná. Výpoveď poškodenej je
aj v rôznych štádiách trestného konania je konštantná.
Svedok MUDr. H. F., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, traumatológia, ktorý

vo veci 30. 06. 2020 vypracoval odborné vyjadrenie č. 14/2020 k charakteru a druhu zranení poškodenej
spôsobených 23. 03. 2020. K mechanizmu vzniku a intenzite zranení uviedol, že pomliaždenie
hrudníka s prasklinou VI. rebra vľavo bolo spôsobené úderom do oblasti zadnej časti hrudnej steny
tvrdším predmetom (napr. päsť, koleno, lakeť) a to najmenej silou strednej intenzity. Krvná podliatina
v driekovej oblasti mohla vzniknúť úderom dlaňou alebo päsťou na zadnú stranu chrbta alebo aj
pritlačením dlaňou na zadnú stranu chrbta silou strednej intenzity. Pomliaždenie tváre v oblasti

pravého temporomandibulárneho skĺbenia (spojenie dolnej čeľuste s lebkou) s následným podvrtnutím
v oblasti ľavého temporomandibulárneho skĺbenia, ktoré sa prejavilo opuchom a začervenaním vpravo a
dotykovou bolestivosťou vľavo, mohlo vzniknúť jedným úderom dlaňou alebo päsťou na oblasť pravého
temporomandibulárneho skĺbenia. Zranenie na hrudníku - mohlo vzniknúť úderom päsťou do oblasti
zadnej strany hrudnej steny, podkožný krvný výron v driekovej oblasti mohol vzniknúť úderom dlaňou

alebo päsťou, ale tiež dlhodobejším pritlačením dlaňou na danú oblasť. Poranenie tváre - nepresnosť
vo výpovedi poškodenej (facka na ľavú stranu tváre, alebo na pravú) - podľa klinického obrazu v
ambulantnej správe, kde je popisované začervenanie a opuch vpravo a palpačná bolestivosť nad ľavým
temporomandibulárnym skĺbením usudzuje skôr na úder z pravej strany. Zranenie tváre mohlo vniknúť
aj len jedným úderom dlaňou alebo päsťou na pravú stranu tváre do oblasti temporomandibulárneho

skĺbenia.
Svedok vypovedal, že pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal z ambulantnej správy MUDr. Ž.
B. 23. 03. 2020 a z vyšetrovacieho spisu.
Z ambulantných správ vypracovaných MUDr. R. Ž., MUDr. H. Z. (02. 04. 2020) a MUDr. E. Š. (14. 05.
2020, úrazový chirurg) sú zrejmé zranenia poškodenej spôsobené 23. 03. 2020.

Fotografie predložené poškodenou vyobrazujú modriny na tvári a ramene.
Z návrhu V. F. ako žalobkyne vypracovaného 05. 05. 2020 vyplýva, že žiadala Okresný súd Banská
Bystrica nariadiť neodkladného opatrenia zákazu priblíženia sa.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/25/2020 z 12. 05. 2020 bola žalovanému
(obvinenému v tejto trestnej veci) uložená povinnosť nevstupovať do domu na adrese G. P. XX, v ktorom

bývažalobkyňa(I.),nevstupovaťnapracoviskožalobkyne(II.),nekontaktovaťžalobkyňužiadnouformou
(III.), nepriblížiť sa k žalobkyni na menšiu vzdialenosť ako 10 metrov (IV.).
K osobe obžalovaného súd zistil:
Obžalovaný uviedol, že od roku 2017 žije a býva na Slovensku, je občan Českej republiky. Z bývalého
manželstva má dve deti, voči ktorým si plní vyživovaciu povinnosť. Býva a žije v P. Č.. XX v ubytovni.

Pracuje v Harmaneckých papierňach, a.s. ako robotník s mesačným príjmom cca 800,- Eur.

V ústrednej evidencii priestupkov obžalovaný nemá žiadny záznam.

Obcou Dolný Harmanec bol hodnotený kladne - správanie má dobré, nikdy nebolo prejednávané

komisiou verejného poriadku, nebolo mu uložené žiadne opatrenie, jeho rodinné a majetkové pomery
nie sú známe.

Zamestnávateľom SHP Harmanec, a.s. je obžalovaný pozitívne hodnotený. Obžalovaný je zamestnaný
od 15. 04. 2019, k práci pristupuje zodpovedne, rýchlo si osvojil pracovné postupy, pracuje svedomito

a disciplinovane, v kolektíve je obľúbený, kamarátsky, nekonfliktný, nemá evidovaný problém s
dochádzkou, bez výhrad voči pracovnej morálke a osobnostným vlastnostiam.

V odpise registra trestov má evidované jedno odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 0T/29/2019 z 03. 03. 2019 právoplatným 14. 03. 2019 za marenie výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý prečin mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6
mesiacov. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti vo výmere 4 roky.Z trestného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/29/2019 je zrejmý priebeh tohto trestného
konania.
Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k nasledovným skutkovým a právnym
záverom:
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok opísaný v obžalobe prokurátora sa stal a
zároveň došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu Týranie blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. b) Trestného zákona. Súd mal rovnako preukázané, že trestný čin spáchal obžalovaný.
Zločinu Týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto blízkej osobe
(§ 127 ods. 5 Trestného zákona) alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho

druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Odňatím slobody na sedem rokov až
pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Závažnejším spôsobom konania sa podľa § 138 písm. b) Trestného zákona rozumie páchanie trestného

činu po dlhší čas. Objekt trestného činu vyjadruje záujem spoločnosti na ochrane osôb označených v
skutkovej podstate pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v konkrétnom konaní páchateľa
spôsobujúcom fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie voči blízkej osobe. Subjektom tohto trestného
činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba, ktorá je vo vzťahu k páchateľovi blízkou
osobou. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15 Trestného zákona).

Nemožno opomenúť, že domáce násilie, ktoré pokrýva žalovaný trestný čin, je veľmi ťažko
preukázateľné, keďže k protiprávnemu konaniu dochádza najmä, prípadne výlučne medzi štyrmi očami,
nie na verejnosti, preto súd detailne a precízne vyhodnocoval jednotlivé dôkazy.
Vina obžalovaného je preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodenej, ktorá v celosti, jednoliato a
ucelene opísala celý príbeh spolužitia s obžalovaným od septembra 2018 do 23. 03. 2020 v rodinnom

domevDolnomHarmanciatotakpočasvýpovedevprípravnomkonaní,akoajnahlavnompojednávaní.
Poškodená ako družka obžalovaného, ktorá žila s obžalovaným v spoločnej domácnosti, bola vo vzťahu
k obžalovanému blízkou osobou v zmysle ustanovenia § 127 ods. 5 Trestného zákona.
Poškodená ucelene opísala opakované konanie obžalovaného, ktoré spočívalo jednak v psychickom
násilí voči poškodenej a jednak vo fyzickom násilí voči nej. Obžalovaný poškodenej vulgárne nadával

a ponižoval ju, fackoval ju, zhodil ju na zem, kopal do zadku, udieral do chrbta, škrtil, pričom koncom
leta 2019 poškodená v dôsledku fyzických útokov zo strany obžalovaného utiekla z domu a prespala
u kamarátky a 23. 03. 2020 ju obžalovaný opäť fyzicky napadol spôsobiac jej zranenia pomliaždenie
hrudníka v oblasti IV až VI rebra vľavo s prasklinou VI rebra vľavo, pomliaždenie tváre vpravo s
podvrtnutím ľavého spánkového - čeľustného kĺbu.

Výpoveď poškodenej potvrdzujú výpovede ďalších svedkov, a to svedkov G.S., L., G. F., G. C. X. E. F.,
bývalého manžela poškodenej. Vymenovaní svedkovia, s výnimkou svedkyne L., na vlastné oči videli
modriny, či monokel poškodenej, svedkovia F., ako aj G., ktorí od poškodenej nedostali vysvetlenie,
ako sa jej to stalo. Brat poškodenej, svedok G., poškodenú viezol z domu v Dolnom Harmanci k matke
poškodenej, keď poškodenú napadol obžalovaný. Syn poškodenej, G. F., bol prítomný pri niekoľkých

hádkach poškodenej s obžalovaným. Svedkyňa Dušová prijala poškodenú potom, ako ku nej poškodená
prišla v noci bosá cez dedinu.
Svedkovia L. C. E. F. opísali zmenené správanie poškodenej počas spolužitia poškodenej s
obžalovaným, ako sa poškodená odmlčala, bola obmedzovaná, zmenila spôsob života, dokonca aj
svedkyňa L., ktorá násilné správanie obžalovaného vylúčila, uviedla, že poškodená bola odmeraná,

neusmievavá, hoci predtým bola zhovorčivejšia.
Ako kľúčovú výpoveď, potvrdzujúcu výpoveď poškodenej, súd vyhodnotil výpoveď svedka E.X. F.,
bývalého manžela poškodenej, ktorý nemal dôvod vypovedať účelovo v neprospech obžalovaného.
Tento svedok žil 20 rokov v manželstve s poškodenou, a opísal ich vzájomné spolužitie ako bežné, bez
psychického, či fyzického násilia, podriadenosti jedného z nich druhému.

Výpoveď poškodenej je potvrdená aj objektívnymi dôkazmi: znaleckými posudkami PhDr. L., ktorá zistila
prítomnosť všeobecnej aj špecifickej vierohodnosti u poškodenej, a MUDr. F., z ktorého posudku sú
zrejmé zranenia poškodenej, ktoré taktiež preukazujú aj ambulantné lekárske správy.Správanie obžalovaného prekročilo intenzitu bežných konfliktov partnerského spolužitia. Dosiahlo
úroveň, kedy poškodená ako partnerka obžalovaného, s ktorým žila v spoločnej domácnosti, nebola
vnímaná ako rovnocenný partner, ale bola ponižovaná, vulgárne atakovaná, opakovane fyzicky

napádaná. Poškodená žila v neustálom strese, v strachu o svoj život a zdravie v dôsledku psychického
a fyzického utrpenia spôsobovaného obžalovaným. Náročné spolužitie sa prejavilo u poškodenej aj v
nechuti, nezáujme o dovtedajšie aktivity. A to nielen počas krátkeho obdobia, ale v priebehu viac ako
poldruha roku, od septembra 2018 do 23. 03. 2020.
Obžalovaný sa snažil zbaviť viny tvrdiac, že to bola práve poškodená, ktorá ho napádala, a on sa

musel brániť takým spôsobom, že sa snažil poškodenú spacifikovať. Obžalovaný úplne vylúčil, že by
z jeho strany došlo k vyvolaniu konfliktov, či správaniu opísanému v obžalobe, bez prijatia akejkoľvek
sebakritiky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poškodená sama potvrdila, že aj ona obžalovanému
nadávala, či ho udrela. Pri porovnaní telesných proporcií obžalovaného (výška cca 175 cm a váha asi
100 kg) a poškodenej (výška 164 cm a váha 65 kg), je zrejmé, že opakujúce sa fyzické „spacifikovanie“
poškodenej zo strany obžalovaného bola prinajmenšom neprimeraná reakcia obžalovaného.

Pokiaľ znalkyňa PhDr. L. nepotvrdila u poškodenej prítomnosť syndrómu týranej osoby (neprítomnosť
posttraumatickej stresovej poruchy), prípadne neoznačila ju ako „typickú obeť“, je potrebné uviesť,
že osoba poškodená trestným činom domáceho násilia je osobou, ktorá je vystavená neobyčajnej,
nenormálnej situácii, či situáciám, a preto reakcie, či správanie takejto osoby nemusia nevyhnutne
zapadnúť do šablóny „typickej obete“. Súd preto vyhodnotil znalecký posudok rovnako ako všetky

ostatné dôkazy, samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach, a dospel k záveru, že závery
znaleckého posudku podporujú výpoveď poškodenej.
Súd odmietol návrh splnomocnenca poškodenej na vypočutie svedka O. P., keďže tento svedok by
vypovedal len sprostredkovane o tom, čo mu povedala poškodená.
Rovnako súd odmietol návrh obhajcu na doplnenie dokazovania, a to výsluchom svedka L. G., ktorý

mal byť svedkom správania poškodenej voči obžalovanému. Súd uzavrel, že výpoveď tohto svedka by
nezmenila dôkaznú situáciu.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov
podľa § 34 Trestného zákona. Prihliadal na spôsob spáchania trestného činu (voči blízkej osobe, po
dlhší čas), jeho následok (fyzické a psychické utrpenie blízkej osoby), ako aj na zavinenie (úmyselné

konanie obžalovaného). Obžalovanému nepoľahčovala žiadna okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
naopak priťažovala mu jedna okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin
odsúdený). Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa ustálil na nula k jednej. Zákonom
ustanovená trestná sadzba prečinu podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona je v rozmedzí 7 rokov až
15 rokov. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby pomenovaného zločinu o jednu tretinu na trestnú sadzbu 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov.
Pred rozhodnutím o výške trestu súd skúmal, či neexistujú okolnosti, ktoré odôvodňujú mimoriadne
zníženie trestu. Súd tieto okolnosti vzhliadol v okolnostiach prípadu, kedy obžalovaný, nezľahčujúc jeho
vinu na spáchanom trestnom čine, pri svojom konaní bol viackrát vyprovokovaný zo strany poškodenej,
čo potvrdila sama poškodená. Súd pre existenciu týchto okolností prípadu, považoval trest vo výmere

9 rokov a 8 mesiacov, za pre obžalovaného neprimerane prísny, pričom súčasne pre zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd preto uložil obžalovanému trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, pri zachovaní obmedzenia podľa § 39 ods.
3 písm. d) Trestného zákona, vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Súd uložil trest odňatia slobody ako
nepodmienečný trest a zároveň obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaný
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody v
uvedenej výmere postačuje na nápravu obžalovaného, a zároveň zaručuje naplnenie individuálnej, ako
aj generálnej prevencie.
Poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si riadne a včas uplatnila náhradu škody

vo výške 39,88 eur, ktorá suma bola vynaložená na ošetrenie zranenia poškodenej v dôsledku
protiprávneho konania obžalovaného, súd preto uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
strane riadne uplatnenú a preukázanú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.