Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 21, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817206929
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3817206929.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu A. N., nar. X.X.XXXX, bytom Z. nad W.
XXX, zastúpeného Mgr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom Martin, Mudroňa 39 proti žalovanej
Mgr. Y. C., nar. X.X.XXXX, bytom E., L. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom, so
sídlom Prievidza, Švéniho 6, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/13/2017-198 zo dňa 07. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí prevyšujúcej
časti žaloby žalobcu m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom úrokov z
omeškania sumu 311,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,99 %, ktorú náhradu trov

konania j e p o v i n n á žalovaná zaplatiť žalobcovi v sume určenej súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 448,63
eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok I./, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu
zamietol /výrok II./, konanie v časti o zaplatenie sumy 3.866,01 eur zastavil /výrok III./ a rozhodol, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 18%, ktoré je povinná zaplatiť mu žalovaná s

tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej /výrok IV./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 3.866,01 eur s príslušenstvom, ktorá predstavovala náhradu škodu
spôsobenú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa 12.11.2015, ktorú spôsobila. V priebehu

súdneho konania žalobca vzal podanú žalobu čiastočne späť o zaplatenie náhrady škody v sume
3.866,01 eur a voči žalovanej ďalej uplatňoval už len príslušenstvo predstavujúce náhradu trov trestného
konania v sume 448,63 eur za zastupovanie žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní a úrok z
omeškania v sume 311,- eur vyčíslený ako 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.806,14 eur od
16.12.2015do29.5.2017a5,05%ročnýúrokzomeškaniazosumy779,-eurod30.5.2017do22.3.2018.
Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 12.11.2015 o 12.20 hod. v obci I. na ceste I/66,

na 122,800 km žalovaná spôsobila dopravnú nehodu osobným motorovým vozidlom Hyunday Santa
Fe EVČ: I tak, že nedodržala bezpečnú vzdialenosť za vozidlom a prednou ľavou časťou narazila
do zadnej pravej časti osobného motorového vozidla Kia Ceed EVČ: Z idúceho v tom istom smere
jazdy. Uvedené vozidlo odhodilo do protismeru a prednou časťou narazilo do prednej ľavej časti oproti
idúceho nákladného motorového vozidla MAN TGA EVČ: E a následne ho odhodilo do protismeru mimo
vozovku. Priebeh dopravnej nehody a jej opis je uvedený v zázname dopravnej nehody ODI v Brezne

zo dňa 12.11.2015, ktorý je súčasťou trestného spisu OR PZ ODI Brezno ČVS: ORP-96/01-BR-2015.
ZnaleckýmposudkomIng.ĽubomíraŽofajač.23/2016zodňa13.8.2016,ktorýjetiežsúčasťoutrestnéhospisu, bola škoda na motorovom vozidle žalobcu vyčíslená sumou 9.348,50 eur. Uznesením Okresnej
prokuratúry v Brezne č. 2 Pv 354/15/6603-23, EEČ: 2-46-65-2016 zo dňa 27.9.2016 bolo trestné stíhanie
voči obvinenej Mgr. Y. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona podľa §

216 ods. 1 Trestného poriadku podmienečne zastavené a podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku jej
bola určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov. Z havarijného poistenia motorového vozidla žalobcu
Union poisťovňa, a.s. vyplatila žalobcovi poistné plnenie v sume 5.812,61 eur, čo vyplýva z oznámenia
poisťovnezodňa7.12.2015.VpriebehusúdnehokonaniaGeneraliPoisťovňa,a.s.sosídlomvBratislave
z povinného zmluvného poistenia prevádzateľa motorového vozidla, ktorým bola na motorovom vozidle

žalobcu spôsobená škoda, zaplatila žalobcovi dňa 30.5.2017 náhradu škody v sume 3.027,14 eur a dňa
23.3.2018 náhradu škody v sume 779,- eur. V písomnom vyjadrení Generali Poisťovne, a.s. so sídlom v
Bratislave zo dňa 2.4.2018 poisťovňa poukazovala na to, že žalobca listom označeným ako "sprievodný
list" zaslaným dňa 10.11.2016 uplatnil voči poisťovni len nárok na náhradu škody v sume 3.027,14 eur,
hoci v súdnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 3.866,01 eur, t.j. o sumu 838,87 eur
viac. Nárok na náhradu škodu v sume 838,87 eur voči poisťovni pred podaním žaloby neuplatňoval.

Uviedla, že žalobca poisťovni nárok na náhradu škody preukázal až dňa 20.3.2017, kedy predložil
znaleckýposudokpreukazujúcivýškuškodynamotorovomvozidle.Tvrdila,žebolopovinnosťoužalobcu
preukázať poisťovni existenciu uplatneného nároku na náhradu škody a jej výšku a pokiaľ si svoju
povinnosť preukázať uplatnený nárok nesplnil, poisťovňa sa nemohla dostať do omeškania s výplatou
poistného plnenia. Poisťovňa poukázala na to, že v čase podania žaloby (dňa 7.4.2017) jej neuplynula

lehota podľa § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, pretože žalobca svoj nárok na náhradu
škody preukázal až dňa 20.3.2017. Až od tohto dňa začala podľa názoru poisťovne plynúť 3-mesačná
lehota na ukončenie šetrenia škodovej udalosti. Poisťovňa šetrenie škodovej udalosti ukončila dňa
25.5.2017, kedy poukázala žalobcovi náhradu škody v sume 3.027,14 eur. Dňa 22.3.2018 poukázala

žalobcovi sumu 779,- eur, ktorú však z titulu náhrady škody v poisťovni neuplatnil. V časti o zaplatenie
náhrady škody v sume 3.806,14 eur predstavujúcej zaplatenú náhradu škody poisťovňou z povinného
zmluvného poistenia vzal žalobca podanú späť. Dňa 7.5.2018 vzal podanú žalobu čiastočne späť
aj o zaplatenie sumy 59,87 eur, čím sa stal jeho uplatnený nárok na náhradu škody v plnej výške
uspokojeným. Predmetom konania zostalo zaplatenie príslušenstva náhrady škody predstavujúceho

trovytrestnéhokonaniavsume448,63eurzazastupovaniežalobcuakopoškodenéhovtrestnomkonaní
a úrok z omeškania v sume 311,- eur vyčíslený ako 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.806,14
eur od 16.12.2015 do 29.5.2017 a ako 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 779,- eur od 30.5.2017
do 22.3.2018. Z obsahu trestného spisu OR PZ ODI Brezno ČVS: ORP-96/01-BR-2015 vyplýva, že
na základe splnomocnenia zo dňa 15.12.2015 žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní zastupoval

advokát Mgr. Peter Baláž, ktorý sa dňa 15.12.2015 zúčastnil výsluchu žalobcu ako poškodeného na OR
PZ ODI Martin, kde počas výsluchu voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v sume 4.200,- eur.
Dňa 7.9.2016 sa na OR PZ Brezno ODI advokát zúčastnil preštudovania vyšetrovacieho spisu. Trovy
trestného konania žalobca vyčíslil sumou 448,63 eur za 3 úkony právnych služieb po 141,09 eur za
prípravu a prevzatie zastúpenia, účasť na výsluchu žalobcu ako poškodeného vrátane uplatnenia nároku

na náhradu škody a účasť na preštudovaní spisu, dvakrát 8,39 eur režijný paušál a jedenkrát 8,58 eur
režijný paušál. Žalovaná vo svojej výpovedi nepoprela, že dňa 12.11.2015 spôsobila dopravnú nehodu
popísanú žalobcom v obsahu žaloby. Motorové vozidlo, ktoré viedla, bolo povinne zmluvne poistené v
Generali Poisťovne, a.s., s ktorou zmluvu o povinnom zmluvnom poistení uzatvorila jej matka, C. C.,
vlastníčka a držiteľka vozidla. Uviedla, že ešte v deň dopravnej nehody túto udalosť telefonicky hlásila

poisťovni. Po hlásení poistnej udalosti s ňou viac poisťovňa nekomunikovala pokiaľ išlo o uplatnenie
náhradyškodyžalobcom,komunikovalasňoulenvovzťahukpoškodenejpaniR..Poprvýkrátvedomosť
o tom, že žalobca voči nej uplatňuje nárok na náhradu škody získala po doručení žaloby. Potvrdila, že
JUDr. Babiak ju zastupoval v trestnom konaní a komunikoval s ňou o priebehu trestného konania ako
aj o výsledkoch vyšetrovania, s ktorými ju oboznámil. Motorové vozidlo žalobcu bolo havarijne poistené

v UNION poisťovni, a.s..

3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 121 ods. 3, § 420 ods. 1 a 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 11 ods. 6 písm. a), b), ods. 7 a 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v

znení neskorších predpisov a uviedol, že dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 2.11.2015
o 12.20 hod. v obci Podbrezová na ceste I/66, na 122,800 km žalovaná spôsobila dopravnú nehodu,
pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu. Znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Žofaja č.23/2016 zo dňa 13.8.2016 bola škoda na motorovom vozidle žalobcu vyčíslená sumou 9.348,50 eur.
Rovnako nebolo sporné, že z havarijného poistenia motorového vozidla žalobcu mu Union poisťovňa,
a.s. vyplatila poistné plnenie v sume 5.812,61 eur. V priebehu súdneho konania Generali Poisťovňa,

a.s. so sídlom v Bratislave z povinného zmluvného poistenia prevádzateľa motorového vozidla, ktorým
bola na motorovom vozidle žalobcu spôsobená škoda, zaplatila žalobcovi dňa 30.5.2017 náhradu
škody v sume 3.027,14 eur a dňa 23.3.2018 náhradu škody v sume 779,- eur, t.j. celkom sumu
3.806,14 eur. Príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú aj náklady
spojenésuplatnenímpohľadávky.Príslušenstvomnárokunanáhraduškodysúajnákladymimosúdneho

uplatnenia nároku u škodcu alebo u príslušného orgánu tak, ako v danom prípade, kedy žalobca ako
poškodený v trestnom konaní uplatnil voči žalovanej ako obvinenej z prečinu ublíženia na zdraví nárok
na náhradu škody v sume 4.200,- eur, ktorá mu vznikla poškodením motorového vozidla dopravnou
nehodou zavinenou žalovanou. Z obsahu trestného spisu OR PZ ODI Brezno ČVS: ORP-96/01-
BR-2015 súd zistil, že na základe splnomocnenia zo dňa 15.12.2015 žalobcu ako poškodeného v
trestnom konaní zastupoval advokát Mgr. Peter Baláž, ktorý sa dňa 15.12.2015 zúčastnil výsluchu

žalobcu ako poškodeného na OR PZ ODI Martin, kde počas výsluchu voči žalovanej uplatnil nárok
na náhradu škody v sume 4.200,- eur. Dňa 7.9.2016 sa na OR PZ Brezno ODI advokát zúčastnil
preštudovania vyšetrovacieho spisu. Zastupovaním advokátom v trestnom konaní žalobcovi vznikli
trovy v celkovej sume 448,63 eur za 3 úkony právnych služieb po 141,09 eur za prípravu a prevzatie
zastúpenia, účasť advokáta na výsluchu žalobcu ako poškodeného vrátane uplatnenia nároku na

náhradu škody a účasť advokáta na preštudovaní trestného spisu s pripočítaním režijného paušálu
dvakrát po 8,39 eur za úkony vykonané v roku 2015 a jedenkrát režijného paušálu v sume 8,58 eur za
úkon vykonaný v roku 2016. Vzhľadom k tomu, že žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila svoju
zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi na jeho motorovom vozidle dopravnou nehodou, ktorú
zavinila, je povinná zaplatiť mu aj príslušenstvo náhrady škody vo výške trov právneho zastúpenia za

zastupovanie žalobcu advokátom v trestnom konaní, v ktorom voči žalovanej riadne uplatnil aj nárok
na náhradu škody. Vynaložené trovy súd považoval za účelné a opodstatnené, priamo súvisiace s
uplatnením nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanej. Žalovaná je povinná v súlade s § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi sumu 448,63 eur ako príslušenstvo náhrady škody,
za ktorú zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ išlo o žalobcom uplatnený

nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sume 311,- eur vyčísleného ako 5,05% ročného úroku z
omeškania zo sumy 3.806,14 eur od 16.12.2015 do 29.5.2017 a 5,05% ročného úroku z omeškania
zo sumy 779,- eur od 30.5.2017 do 22.3.2018, súd v tejto časti žalobu nepovažoval za dôvodnú a
zamietol ju. V prejednávanej veci bolo zistené a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná škodovú
udalosť bezprostredne po vzniku dopravnej nehody hlásila spolu s povinne zmluvne poistenou osobou,

svojou matkou, poisťovni, kde bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. Na základe oznámenia
o vzniku škodovej udalosti bola poisťovňa povinná postupovať podľa § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001
Z.z.. V písomnom vyjadrení Generali Poisťovne, a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 2.4.2018 poisťovňa
poukazovala na to, že žalobca listom označeným ako "sprievodný list" zaslaným dňa 10.11.2016 uplatnil
voči poisťovni len nárok na náhradu škody v sume 3.027,14 eur, hoci v súdnom konaní uplatnil nárok na

náhradu škody v sume 3.861,01 eur, t.j. o sumu 838,87 eur viac. Nárok na náhradu škodu v sume 838,87
eur voči poisťovni pred podaním žaloby neuplatňoval. Z uvedenej sumy poisťovňa žalobcovi poukázala
dňa 22.3.2018 sumu 779,- eur. Uviedla, že žalobca poisťovni nárok na náhradu škody preukázal až dňa
20.3.2017, kedy predložil znalecký posudok preukazujúci výšku škody na motorovom vozidle. Tvrdila,
že bolo povinnosťou žalobcu preukázať poisťovni existenciu uplatneného nároku na náhradu škody

a jej výšku a pokiaľ si svoju povinnosť preukázať uplatnený nárok nesplnil, poisťovňa sa nemohla
dostať do omeškania s výplatou poistného plnenia. Poisťovňa poukázala na to, že v čase podania
žaloby (dňa 7.4.2017) jej neuplynula lehota podľa § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov,
pretože žalobca svoj nárok na náhradu škody preukázal až dňa 20.3.2017. Až od tohto dňa začala podľa

názoru poisťovne plynúť 3-mesačná lehota na ukončenie šetrenia škodovej udalosti. Poisťovňa šetrenie
škodovej udalosti ukončila dňa 25.5.2017, kedy poukázala žalobcovi náhradu škody v sume 3.027,14
eur (čl. 75 spisu). Dňa 22.3.2018 poukázala žalobcovi sumu 779,- eur, ktorú však z titulu náhrady škody
v poisťovni neuplatnil. Vzhľadom k tomu, že po vzniku škodovej udalosti prebiehal proces likvidácie
škody spôsobenej na motorovom vozidle žalobcu dopravnou nehodou podľa príslušných ustanovení

zákona č. 381/2001 Z.z., nemohlo na strane žalovanej ako vodičke vozidla, ktorým spôsobila dopravnú
nehodu, nastať omeškanie s platením náhrady škody, nakoľko predmetná škodová udalosť bola riadne
oznámená poisťovni, v ktorej bolo motorové vozidlo, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda, povinne
zmluvne poistené a poisťovňa v zákonom určenej lehote podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona začalaprešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Aj samotný žalobca
tak, ako vyplýva z písomného vyjadrenia Generali Poisťovne, a.s zo dňa 2.4.2018 listom označeným
ako "sprievodný list" zaslaným poisťovni dňa 10.11.2016 uplatnil voči nej nárok na náhradu škody v

sume 3.027,14 eur. Podľa názoru súdu v čase, kedy bola škodová udalosť riadne oznámená poisťovni
za účelom jej likvidácie a žalobca ako poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľoviasúčasnebolpovinnýtentonárokpreukázať(§799Občianskehozákonníka),čoajurobil,
nie je možné tvrdiť, že na strane priameho škodcu, ktorým bola žalovaná, nastalo omeškanie s platením
náhrady škody, ak proces likvidácie škody prebiehal cez povinné zmluvné poistenie motorového vozidla.

Vzhľadom k tomu, že škodovú udalosť prešetrovala poisťovňa, ktorej povinnosti sú vymedzené v § 11
ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a napokon náhradu škody žalobcovi zaplatila v žiadanej výške, prípady
omeškania s platením náhrady škody je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 8 uvedeného zákona.
Žalobca však voči poisťovni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania neuplatnil a podľa názoru súdu nie
je možné v prípade likvidácie škody podľa tohto zákona prípadnú povinnosť platiť úroky z omeškania
prenášať na žalovanú, i keď za škodu zodpovedala podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V časti,

v ktorej vzal žalobca podanú žalobu späť bolo konanie podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ zastavené. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd
odôvodnil podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP s tým, že žalobca bol vo veci čiastočne úspešný,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci.
Uplatnený nárok žalobcu predstavoval sumu 759,63 eur - trovy trestného konania v sume 448,63 eur a

úrok z omeškania vyčíslený v sume 311,- eur. Žalobca bol vo veci úspešný o zaplatenie sumy 448,63
eur, čo predstavuje úspech vo výške 59%. Neúspech žalobcu predstavuje 41% a jeho čistý úspech 18%,
čomu zodpovedá aj výška jeho nároku na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku do výrokov II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a IV. o nároku na

náhradu trov konania podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že svoj nárok na úrok z omeškania oprel
o skutočnosť, že protiprávnym konaním žalovanej potvrdeným právoplatným rozhodnutím Okresnej
prokuratúry Brezno ako aj priznaným samotnou žalovanou došlo ku vzniku škody vo výške tvrdenej
žalobcom a uplatnenej v neuhradenej časti v tomto konaní. Žalobca má zato, že jeho právny vzťah so
žalovanou je daný porušením právnej povinnosti uloženej žalovanej ako vodičke motorového vozidla

predpismi upravujúcimi pravidlá cestnej premávky. V konaní bolo nesporné, že žalovaná sa dopustila
zavineného protiprávneho konania, ktorého následkom bol vznik škody na strane žalobcu. Výšku škody
namotorovomvozidle,doktoréhonarazilažalovanáňouvedenýmvozidlom,žalobcapreukázalnávrhom
na pripojenie trestného spisu obsahujúceho znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty jeho
vozidla v čase vzniku škody a na určenie výšky vzniknutej škody. Žalovaná výšku škody nerozporovala.

Súd svoje rozhodnutie v tejto časti oprel o skutočnosť, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody
uplatňoval aj voči spol. Generali poisťovňa, a.s., v ktorej bolo vozidlo vedené žalovanou poistené a z
dôvoduriadnehonahláseniapoistnejudalostivlastníčkouvozidlaauplatnenianárokuajvočipoisťovnisa
nemohlažalovanádostaťdoomeškaniasosplnenímjejpovinnostinahradiťžalobcoviškodu.Tentozáver
je nesprávny. Súd na vzťah žalobcu a žalovanej aplikoval nesprávne ustanovenie zákona č. 381/2001

Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Konkrétne konštatovanie, že § 11 ods. 8 zákona
o PZP je možné aplikovať aj na zodpovednostný vzťah žalovanej ako vodičky zodpovedajúcej podľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je absolútne nesprávne. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje
výlučne na poisťovne a upravuje ich povinnosť platiť úroky z omeškania v prípade nesplnenia povinnosti

podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP. Aplikácia § 11 ods. 8 zákona o PZP aj na právny vzťah žalobcu a
žalovanej je v priamom rozpore s textom samotného ustanovenia, ktorý hovorí výslovne a jednoznačne
len o nároku na úrok z omeškania voči poisťovni a zároveň aj v rozpore s účelom celého zákona o PZP
a jeho koncepcie vytvorenia priameho nároku poškodeného na náhradu priamo voči poisťovni a to popri
existujúcom a naďalej pretrvávajúcemu nároku voči ostatným zodpovedným subjektom. Tieto nároky v

žiadnom prípade nemožno robiť na sebe závislými a vykladať zákon v neprospech poškodeného, ktorý
by bol odkázaný na splnenie si povinností poisťovňou namiesto toho, aby mal samostatné nároky voči
nej ako aj škodcovi. Vzťah žalobcu so žalovanou nie je vzťahom, ktorý upravuje zákon o PZP. Nárok
zo zodpovednosti za škodu a nárok z poistenia zodpovednosti za škodu sú dva úplne odlišné nároky
voči odlišným subjektom upravené odlišným právnym predpisom, tieto nároky sa odlišne uplatňujú a z

hľadiska práva majú inú právnu podstatu. Jeden je nárokom z titulu existujúceho poistenia a druhý je
nárokom z titulu zákonného zodpovednostného vzťahu založeného škodovou udalosťou. Na základe
uvedeného je vylúčené, aby ohľadom týchto dvoch úplne odlišných a samostatných nárokov voči
odlišným subjektom bolo omeškanie jedného subjektu závislé od konania resp. nekonania druhéhopovinného subjektu. V prejednávanom prípade bola žalovaná obvinená v rámci trestného konania č.
k. ČVS:ORP-96/01-BR-2015, predmetom ktorého bolo vyšetrovanie skutku v súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 12. 11. 2015. Žalovaná teda mala prístup do vyšetrovacieho spisu, po vznesení

obvinenia mala možnosť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho kópie v zmysle § 69 ods. 1 Trestného
poriadku a taktiež mala právo zúčastniť sa preštudovania spisu v závere vyšetrovania. Žalovaná na
pojednávaní dňa 11. 6. 2020 uviedla, že o nároku žalobcu sa dozvedela až po doručení žaloby. Ak je
aj toto tvrdenie pravdivé, čo je vzhľadom na to, že žalovaná mala v rámci trestného konania zvoleného
obhajcu, vysoko nepravdepodobné, nič jej nebránilo využiť svoje zákonné práva a do spisu nahliadnuť.

Od začiatku jej bolo zrejmé, že svojim konaním spôsobila škodu nielen na zdraví druhej vodičky ale aj
na majetku vlastníka vozidla, ktoré táto vodička viedla. Žalovaná ako osoba právne vzdelaná musela
vedieť, že zodpovedá samostatne za škodu, ktorú spôsobila a že tejto zodpovednosti ju nezbavuje ani
skutočnosť, že vozidlo, ktoré viedla, bolo povinne zmluvne poistené a že túto poistnú udalosť následne
nahlásila jej matka ako vlastníčka vozidla. Bolo to teda rozhodnutím a dôsledkom postoja samotnej
žalovanej, že podľa svojich tvrdení nemala vedomosť o výške škody, ktorú má nahradiť žalobcovi.

Rovnako bolo dôsledkom jej rozhodnutia, že medzi vznikom škody a jej úplnou náhradou uplynula
doba jeden a pol roka. Žalovanú nezbavuje zodpovednosti za škodu vrátane povinnosti zaplatiť úrok z
omeškania ako príslušenstvo tohto nároku žiadne z ustanovení zákona o PZP. Žalobca preto navrhol,
aby odvolací súd napadnutý výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil a priznal mu aj úrok z
omeškania v sume 311,00 eur. Ďalej uviedol, že nesprávnym je aj výrok IV. rozsudku o trovách konania

to nielen z dôvodu nesprávneho čiastočného zamietnutia žaloby ale aj z dôvodu nesprávneho výpočtu
mieryúspechužalobcuvkonaní.Súdtotižprivýpočtemieryúspechunezohľadnilskutočnosť,žežalobca
pôvodne žaloval žalovanú o zaplatenie sumy 3.866,01 eur a to dôvodne, keďže túto sumu žalovaný
3/ uznal ako opodstatnenú a následne ju aj v priebehu súdneho konania uhradil. Preto mal súd mieru
úspechu žalobkyne určovať nie zo sumy, ktorá bola predmetom konania v čase vyhlásenia rozsudku,

ale zo sumy, ktorá bola pôvodne predmetom žaloby. Vzhľadom k tomu, že pôvodne uplatnený nárok
žalobcu bol voči poisťovni ako aj voči žalovanej dôvodný, súd mu mal priznať nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby
žalobcu podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalovanej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom

úrokov z omeškania sumu 311,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 448,63 eur
a do výroku III. o zastavení konania v časti o zaplatenie 3.866,01 eur odvolanie podané nebola, preto
je v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu

nedotknutý /§ 367 CSP/.

8. Čo sa týka výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí prevyšujúcej časti
žaloby žalobcu, týmto rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov
z omeškania vo vyčíslenej sume 311,- eur, čo predstavuje 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy

3.806,14 eur od 16.12.2015 do 29.5.2017 a 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 779,- eur od
30.5.2017 do 22.3.2018. Suma 3.806,14 eur, z ktorej žalobca počítal uplatnený úrok z omeškania /po
čiastočnom plnení suma 779,- eur/ predstavovala nárok žalobcu na náhradu skutočnej škody na jeho
motorovom vozidle, za ktorú škodu zodpovedá bez pochybností žalovaná.

9. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v uvedenej časti zamietol s tým, že žalovaná sa nemohla dostať so
splnením svojho záväzku na náhradu škody žalobcovi do omeškania, keďže tento si svoj nárok uplatnil
nielen voči nej ale aj voči poisťovni, kde bolo dojednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zo strany poisťovne boli nároky žalobcu uspokojené
v súlade s tým, ako si ich uplatnil, preukázal a ako poisťovňa v zákonnej lehote skončila šetrenie danej

poistnej udalosti. Voči samotnej poisťovni si žalobca nárok na úroky z omeškania neuplatnil a vzhľadom
na prebiehajúcu likvidáciu škody podľa zákona č. 381/2001 Z.z. nebolo možné preniesť povinnosť platiť
úroky z omeškania na žalovanú.10.Suvedenýmprávnymnázoromsúduprvejinštanciesaodvolacísúdnestotožňuje.Zákonč.381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vzťahy z neho vyplývajúce /a tiež zriadenie Slovenskej
kancelárie poisťovateľov/. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená prevádzkou poisteného
motorového vozidla si môže poškodený uplatniť priamo voči poisťovni /rovnako aj poistený má právo,
abypoisťovňatakýtonárokzanehopoškodenémuplnila/ajejplneniejeplnenímjehonárokunanáhradu
škody za poisteného, ale ide o plnenie z povinného zmluvného poistenia v zmysle uvedeného zákona

Popri tomto vzťahu poškodený - poisťovňa, resp. poistený - poisťovňa, ďalej existuje zodpovednostný
vzťah medzi poškodeným a osobou zodpovednou za škodu. Ich relatívna vzájomná samostatnosť sa
prejavuje aj v tom, že v každom z nich má záväzok poskytnúť náhradu škody odlišný čas splnenia /
splatnosť/. Vo vzťahu medzi poškodeným a osobou zodpovednou za škodu vo všeobecnosti platí, že
čas splnenia (splatnosť) náhrady škody nie je medzi týmito osobami dohovorená (ani výslovne, ani
mlčky), nevyplýva ani z povahy záväzku a ani ju neustanovuje právny predpis, ani rozhodnutie súdu. V

takomto prípade má právo určiť čas splnenia dlhu veriteľ - poškodený a v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka platí, že len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci
deň po oznámení, ktoré obsahuje výzvu (upomienku) na plnenie. Na druhej strane vo vzťahu medzi
poškodeným a poisťovňou, u ktorej bolo dojednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí, že poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie

na náhradu škody do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovneposkytnúťpoistnéplneniealebopodoručeníprávoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhrady
škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia /§ 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z./. Z uvedeného odlišného času splnenia nároku na náhradu škody vo vzťahu
medzi poškodeným a osobou zodpovednou za škodu a vo vzťahu medzi poškodeným a poisťovňou

potom vyplýva aj odlišný moment, kedy sa osoba zodpovedná za škodu a poisťovňa môžu dostať so
splnením svojho záväzku na náhradu škody do omeškania a kedy veriteľovi - poškodenému vzniká
nárok na úroky z omeškania. U osoby zodpovednej za škodu platí, že táto sa dostane do omeškania,
ak poškodenému nárok na náhradu škody nesplní riadne deň nasledujúci po dni, kedy ju poškodený na
plnenie vyzval. Poisťovňa sa ale dostáva do omeškania so splnením svojho záväzku poskytnúť poistné

plnenie na náhradu škody poškodenému až vtedy, ak toto plnenie neposkytne riadne do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie
alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie plnenia. Uvedené odlišne stanovené časy splnenia /
splatnosti/ nemožno zmiešavať a včasnosť plnenia jednej povinnej osoby /napríklad osoby zodpovednej

za škodu/ nemožno robiť závislým na konaní, resp. nekonaní inej povinnej osoby /poisťovne/. U každej z
povinných osôb je nutné posúdiť čas splnenia /splatnosť/ jej záväzku a tým aj podmienky vzniku nároku
veriteľa - poškodeného na úroky z omeškania osobitne.
11. V intenciách danej veci uvedené znamená, že čas splnenia /splatnosť/ záväzku na náhradu škody
u žalovanej ako osoby zodpovednej za škodu je plne závislá na výzve žalobcu ako poškodeného

na plnenie /§ 563 Občianskeho zákonníka/ a nijako nesúvisí s tým, že žalobca ako poškodený
vyzval poisťovňu, u ktorej bolo dojednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na poskytnutie poistného plnenia na náhradu škody a
že poisťovňa si svoju zákonnú povinnosť poskytnúť poistné plnenie splnila, resp. nesplnila v určitom
čase. Prvoinštančným súdom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca ako poškodený

dňa 15.12.2015 uplatnil v trestnom konaní, ktoré sa viedlo proti žalovanej ako obvinenej z dôvodu
spôsobenia dopravnej nehody nárok na náhradu škody v sume 4.200,- eur ako skutočnú škodu na
svojom motorovom vozidle, po odrátaní už poskytnutého poistného plnenia. Žalovaná v čase výsluchu
žalobcu bola v postavení obvinenej a mal tak právo zúčastniť sa výsluchu žalobcu ako aj právo
nazerať do vyšetrovacieho spisu. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ďalej vyplynulo,

že žalovaná na túto výzvu žalobcu neplnila a plnenie na žalobcov nárok na náhradu škody poskytla
až poisťovňa Generali poisťovňa, a.s. z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to dňa 25.7.2017 sumu 3.027,14 eur a dňa 22.3.2018
sumu 779,- eur.
12. Podľa odvolacieho súdu uvedené skutočnosti zistené súdom prvej inštancie je správne posúdiť tak,

že v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka dňa 15.12.2015 bola žalovaná ako osoba zodpovedná za
škodu vyzvaná žalobcom ako poškodeným na splnenie jej záväzku na náhradu škody, keď v uvedený
deň žalobca nárok na náhradu škody uplatnil voči žalovanej v trestnom konaní, ktoré sa proti nej viedlo
a žalovaná ako obvinená mala objektívnu možnosť sa s touto výzvou žalobcu oboznámiť. Nasledujúcideň, 16.12.2015, bola žalovaná povinná poskytnúť žalobcovi na jeho uplatnený nárok na náhradu
škody plnenie, čo ale neurobila a dostala sa tak v tento deň so splnením svojho peňažného dlhu v
zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok požadovať

od nej popri plnení na náhradu škody aj úroky z omeškania /§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. S
ohľadom na neskôr poskytnuté poistné plnenia na žalobcov nárok na náhradu škody zo strany Generali
poisťovňa, a.s. /čím došlo ku splneniu záväzku nielen samotnej poisťovne ale aj žalovanej ako osoby
zodpovednej za škodu/ bola žalovaná v omeškaní so splnením sumy 3.806,14 eur v čase od 16.12.2015
do 29.5.2017 a so splnením sumy 779,- eur /po čiastočnom plnení 3.027,14 eur žalobcovi/ v čase od

30.5.2017 do 22.3.2018. Za uvedenú dobu tak žalobcovi patrí z dlžných súm náhrady škody úrok z
omeškania vo výške 5,05 %, ktorý bol určený v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 tohto nariadenia v znení účinnom ku dňu prvého dňa omeškania
žalovanej /16.12.2015/ je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu. Ku dňu 16.12.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,05 % /
viď. https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/urokove-sadzby-ecb/ a výška
úrokov z omeškania v danom prípade je tak 5,05 % ročne /0,05 % + 5%/. Celkovo úrok z omeškania,
na ktorý má žalobca od žalovanej nárok predstavuje sumu 311,- eur /5,05 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 3.806,14 eur od 16.12.2015 do 29.5.2017 a 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 779,- eur

od 30.5.2017 do 22.3.2018/.
13. Na základe uvedených záverov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu tak, že žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom úrokov z omeškania sumu 311,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

14.Keďžeodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,rozhodolpodľa§396ods.1,2v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP o náhrade trov celého konania /tak pred súdom prvej inštancie
akoajsúdomodvolacím/,vychádzajúcpritomzpomeruúspechustránsporuvoveci.Žalobcasipodanou
žalobou uplatnil od žalovanej zaplatenie sumy 3.866,01 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
od 29.3.2017 do zaplatenia a sumy 448,63 eur. V priebehu konania vzal potom žalobca svoju žalobu voči

žalovanej späť v časti o zaplatenie 3.806,14 eur /z dôvodu uspokojenia tohto nároku po podaní žaloby/,
v časti o zaplatenie sumy 59,87 eur spolu s úrokom z omeškania /bez odôvodnenia/ a s privolením súdu
prvej inštancie zmenil svoju žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania zo sumy 3.806,14 eur tak,
že požadoval zaplatenie sumy 311,- eur ako 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.806,14 eur
od 16.12.2015 do 29.5.2017 a 5,05% ročného úroku z omeškania zo sumy 779,- eur od 30.5.2017 do

22.3.2018. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom vo výroku I., ktorý je právoplatný, priznal žalobcovi
sumu 448,63 eur a v tomto odvolacom konaní mu odvolací súd priznal aj sumu vyčíslených úrokov z
omeškania 311,- eur. Zastavenie konania v tých častiach, kde došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom z
dôvodu plnenie na jeho uplatnené nároky po podaní žaloby /3.806,14 eur/ je nutné hodnotiť z hľadiska
nároku na náhradu trov ako procesný úspech žalobcu a na druhej strane zastavenie konania v tej časti,

kde žalobca vzal svoju žalobu späť bez odôvodnenia /59,87 eur s úrokom z omeškania/ ako procesný
úspech žalovanej.
15. Možno tak konštatovať, že žalobca bol v spore procesne úspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy
3.806,14 eur, sumy 448,63 eur a sumy vyčíslených úrokov z omeškania 311,- eur a naopak bol
neúspešný pokiaľ ide o zaplatenie 59,87 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 29.3.2017

do zaplatenia /čo je do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 7.7.2020 suma 9,91 eur/. Žalobca
bol teda v spore procesne úspešnejší a pomer jeho úspechu je 96,99 % /úspech žalobcu 4.565,77
eur (3.806,14 + 448,63 + 311) - jeho neúspech 69,88 eur (59,87 + 9,91) v pomere k celému predmetu
konania 4.635,55 eur je 96,99 %/. Odvolací súd preto žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 96,99 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods.

1 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).