Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203416
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5817203416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: P. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: JUDr. Pavel Novotný, advokát, so
sídlom A. Sládkoviča 1801/4, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 982 401, proti žalovanému: Z. Z., nar.
XX.XX.XXXX,bytomZ.XXX/XX,XXXXXG.,právnezastúpený:JUDr.PeterVevurka,advokát,sosídlom
M.XXX/XX,XXXXXG.,ozaplatenie3.515,39eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/5/2017-268 zo dňa 10. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu žalobu zamietol. Žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 01.03.2014 uzatvorená nájomná
zmluva s následnou kúpou prenajatej veci s odkazom na § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. Obranu
žalovaného obsahujúcu tvrdenie o tom, že žalobca mu zmluvu neodovzdal, zmluvou nedisponoval,

resp. papiere podpisoval v nedeľu večer, keď išiel do práce a zmluvu nevidel, vyhodnotil na jeho ťarchu
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Zároveň poukázal na to, že účastníci právneho vzťahu
sú povinní niesť (právne) dôsledky uzavretého zmluvného vzťahu a ich (ne)dôslednosť - neprečítanie
zmluvy, nemôže byť na ťarchu inej (druhej) zmluvnej strany právneho úkonu. Ďalej sa zaoberal
(ne)platnosťou jednotlivých ustanovení zmluvy, z ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok, konkrétne nárok
na zaplatenie poistného - havarijné poistné v sume 137,50 eur a povinné zákonné poistenie v sume
44,57 eur. Poukázal na čl. III., bod 2. nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci (ďalej len

„zmluva“) upravujúceho povinnosti nájomcu, kde sa konštatuje, že nájomca je povinný starať sa o to,
aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša nájomca.
Nájomca je preto povinný dať dopravný prostriedok poistiť, resp. platiť určené poistné havarijné a
zákonné popri dohodnutom nájomnom, keď predmet tejto zmluvy uvedený v čl. I. ods. 1 je už poistený.
Potrebné doklady preukazujúce poistenie tvorí prílohu tejto zmluvy. Zároveň však konštatoval, že z
predloženého originálu zmluvy, jej súčasťou neboli žiadne prílohy formou dokladov, z ktorých by bola
zrejmá výška poistného, jeho splatnosť, a to, či ide o jednorázové poistné alebo bežné poistné, ďalej

nebola zrejmá poistná doba, lehota splatnosti a interval platenia zákonného a havarijného poistenia.
Sám žalobca vo výpovedí (18.04.2018) potvrdil, že v zmluve neboli iné listiny iba tá zmluva. Bez
príloh, resp. absencie špecifikácie výšky poistenia, lehoty splatnosti a intervaloch platenia (lehotné,
ročné poistenie) možno vyhodnotiť časť tohto dojednania právneho úkonu, týkajúceho sa dojednaniao poistnom a jeho platení pre jeho neurčitosť za neplatné s odkazom na § 37 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na §788 Občianskeho zákonníka. Odhliadnúc od uvedeného bolo zistené, že úhrada
(platenie) poistného sa uskutočňovala na základe odovzdaných poštových peňažných poukazov po tom,

čo ich žalobca odovzdal žalovanému či už prostredníctvom jeho brata Z. Z. alebo jeho matky, ktorú
skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nespochybňoval a pravdivosti výpovedi svedka (Z. Z.) svedčia
aj vykonané vklady zo strany matky žalovaného týkajúce sa platenia nájomného. Žalobca nepreukázal,
že by žalovaný nezaplatil poistné za obdobie, za ktoré si uplatňuje nárok napriek tomu, že aj on si
splnil svoju povinnosť a žalovanému poštové peňažné poukazy odovzdal. Žalovaný poprel, že by mu

žalobca odovzdal poštové peňažné poukazy, resp. výzvy za obdobie, za ktoré si uplatňuje poistné.
Uvedené si vyžadovalo splnenie povinnosti žalobcu s odkazom na § 560 Občianskeho zákonníka, resp.
vzhľadom na režim právneho vzťahu založenou zmluvou s odkazom na § 325 Obchodného zákonníka, a
to odovzdať poštový peňažný poukaz, resp. iný doklad na zaplatenie poistného. V tomto smere neobstojí
argumentácia strany žalobcu, že platba poistného nebola podmienená žiadnou súčinnosťou žalobcu,
pretože číslo účtu a variabilný symbol bol na zmluve a výška poistného sa nemenila a žalovaný mohol

uhrádzať poistné ako v predchádzajúcom období. Je nutné poukázať, že v minulosti žalovaný uhrádzal
poistné práve na základe predložených príslušných dokladov od žalobcu a tiež poistenie znelo na meno
žalobcu. Z tohto dôvodu nárok na poistné zamietol.
Žalobca žiadal nájomné za mesiac máj a jún 2015 vo výške 333,32 eur, teda až do doby skončenia
zmluvného vzťahu, t.j. do odstúpenia od zmluvy, listom zo dňa 01.07.2015, ktorý bol žalovanému

doručený dňa 03.07.2015. Žalovaný sa bránil tým, že žalobcovi nárok na nájomné nevznikol, nakoľko
vozidlo mu odovzdal na jeho žiadosť dňa 27.04.2015, ktorá skutočnosť nie je medzi stranami sporná.
Bolo preukázané, že žalobca dňa 21.04.2015 prostredníctvom elektronickej (sociálnej) komunikácie
žiadal brata žalovaného Z. Z. o vrátenie vozidla a tomuto zodpovedá aj výpoveď svedka M. B., ktorý
potvrdil, že ho žalobca poveril prevzatím vozidla, keď mu večer zavolal, že príde žalovaný, dovezie

auto a má ho prevziať. Nespisoval s ním žiaden záznam o prevzatí vozidla, nakoľko mu to žalobca
neprikázal. Uvedené potvrdil aj svedok Z. Z., keď ho žalobca kontaktoval a požadoval vrátenie vozidla
od jeho brata - žalovaného a tento následne za týždeň, keď sa vrátil z práce, vrátil aj vozidlo. Z tohto
dôvodu nepochybne došlo k dohode účastníkov o skončení ich právneho vzťahu založenou zmluvou.
Bolopovinnosťoužalobcupriodovzdanívozidlavyhotoviťpísomnýdokladoskončenínájomnéhovzťahu

tak, ako to tvrdil pred svedkom Z. Z. a ako to bolo dohodnuté v čl. VIII. bod 2. zmluvy a v neposlednom
radeakotománamysli§40Občianskehozákonníka.Nemôžesapretodovolávať(relatívnej)neplatnosti
skončenia zmluvy dohodou, vrátením vozidla na návrh žalobcu a (akceptáciu tohto návrhu žalovaným )
s odkazom na § 40a veta druhá Občianskeho zákonníka, t.j. že sám túto neplatnosť spôsobil. Ak žalobca
následne prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 01.07.2015, ktorý bol doručený žalovanému

03.07.2015, odstúpil od zmluvy, ide o (relatívne) neplatný jednostranný právny úkon z dôvodu, že zmluva
skončila dohodou dňa 27.04.2015 a nemožno odstúpiť od zmluvy, ktorá neexistuje alebo bola zrušená.
Bolo nesporné, že žalovaný po skončení nájomného vzťahu 27.04.2015 sporné motorové vozidlo v
prenájme nemal, neužíval ho, keďže ho vrátil žalobcovi. Okrem toho od zmluvy možno odstúpiť v zmysle
§ 344 Obchodného zákonníka iba v prípadoch, ktoré to ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

V ust. čl. IV. bod 2. zmluvy bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu ako prenajímateľa, odstúpiť od zmluvy
v prípade, ak nájomca hrubo porušil povinnosti nájomcu. Hrubé porušenie povinnosti žalobcu však v
konaní nebolo zistené. Vo vzťahu ku komunikácii prebiehajúcej medzi žalobcom a bratom žalovaného
- svedkom Z. Z. dňa 21.04.2015 prostredníctvom správ cez sociálne siete, odkázal na potvrdenie jej
existencie aj výpoveďou žalobcu dňa 18.04.2018.

Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v čl. IV.
bod 2. zmluvy, a to vo výške 3.000,- eur pre prípad hrubého porušenia povinnosti nájomcu, v ktorých
špecifikáciu zmluva však neobsahuje. Vychádzal pritom z čl. III., ktorá upravuje povinnosti nájomcu.
Medzipovinnostinájomcupatrízákazprenechaťvozidlodoužívaniainejosobe,umožniťprenajímateľovi
ku koncu každého mesiaca kontrolu stavu tachometra a napokon v povinnosti nájomcu bezodkladne

informovať prenajímateľa o prípadnej škode, poistnej udalosti do 3 dní po udalosti, starať sa o to,
aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda, ktorú znáša nájomca. Zmluvnej pokuty sa domáhal
voči žalovanému z dôvodu, že tento si nepočínal tak, aby na motorovom vozidle nevznikla škoda a
súčasne preto, že škodu do 3 dní od jej vzniku mu písomne neoznámil, ako aj, že včas nezaplatil
riadne dohodnuté nájomné a stanovené poistné. Nestotožnil sa s tvrdením strany žalobcu o tom, že

vozidlo bolo poškodené, čo malo vyplývať z výpovede svedka E. A. jednak preto, že oprava sa u neho
vykonala takmer po dvoch mesiacoch od odovzdania vozidla žalovaným (27.04.2015 - 12.06.2015) a
jednak z dôvodu, že svedok potvrdil, že na vozidle sa nedalo jazdiť, pretože svietili všetky kontrolky,
o ktorých sa ale pri prevzatí vozidla od žalovaného svedok M. B. vôbec nezmieňoval, netvrdil, žeblikali všetky kontrolky, len kontrola erbegu, pritom len ťažko možno predpokladať, že pri odovzdaní
vozidla žalovaným a jeho odvoze domov, by si svedok M. B. ako vodič nevšimol všetky blikajúce
kontrolky a tiež z dôvodu, že vozidlom sa vykonal odvoz žalovaného, pričom podľa jeho tvrdení sa na

vozidle nedalo jazdiť. Títo svedkovia sa pritom vôbec nezmienili o tejto skutočnosti v skoršej výpovedi
a ani o tom, že v čase opravy bola na vozidle poistná udalosť. Vypovedali tak až po tom, čo boli
oboznámené likvidačné spisy poisťovne, resp. správy. Rovnako neuveril svedkom strany žalobcu a aj
žalobcovi z dôvodu, že ich výpovede boli v rozpore s obsahom listín, ktoré boli predložené súdu (správy
poisťovne, platnosť EK, že vozidlo bolo nové, čo sa ukázalo ako nepravdivým, keďže na vozidle boli

zaznamenané štyri poistné udalosti, zatajenie poistnej udalosti 04.05.2015, t.j. po odovzdaní vozidla
žalovaným, že auto dlho stálo, o čom sa napokon zmieňoval aj svedok B.), naproti tomu výpovede
svedkov strany žalovaného zodpovedajú produkovaným dôkazom (elektronickej komunikácii týkajúcej
sa žiadosti žalobcu o odovzdaní vozidla, že sa na vozidle moc nejazdilo, auto od začiatku nebolo v
dobrom stave, čo preukazujú správy poisťovne bez následnej deklarovanej opravy a existencia takmer
totožných vád po odovzdaní vozidla, vozidlo nemalo platnú STK a pod). Keďže obsah výpovedí svedkov

bol v zhode s obsahom listín, vyhodnotil ich za pravdivejšie, než výpovede strany žalobcu a dospel
k záveru, že nárok žalobcu nie je daný a žalobu v celom rozsahu zamietol. Absentuje dôkaz, ktorý
by deklaroval, že to bol práve žalovaný, ktorý škodovou udalosťou poškodenia na vozidle spôsobil,
a to o to viac, ak bolo zistené, že mnohé vady (poškodenia), o ktorých sa zmieňoval svedok E. A.,
existovali už v čase odovzdania vozidla žalobcom žalovanému, čo vyplýva aj z výpovede svedka B.

A., ktorá výpoveď sa zhodovala s obsahom objednávky č. OBJ 1401170, ktorý opravoval vozidlo pred
vykonaním STK a EK, nakoľko žalobca odovzdal vozidlo žalovanému bez platnej STK a EK. To, že
nemalo platnú EK vyplýva zo záznamovej evidencie o platnosti, z ktorej je zrejmé, že posledný dátum
vykonanej emisnej kontroly bol 18.02.2011 a ďalší dátum bol vykonaný až 19.11.2014, t.j. v čase,
keď vozidlo mal v nájme žalovaný. Teda dátum následnej kontroly 19.11.2014 zodpovedá obdobiu

vykonanej opravy svedkom B. A. a jeho objednávke a tvrdeniam žalovaného o tom, že vozidlo museli
opraviť, aby prešlo STK a tomu, že vozidlo nebolo v dobrom stave. Rovnako bolo preukázané, že
na vozidle boli poistné udalosti dňa 12.11.2008, 18.01.2012 a 03.03.2012, ktoré poistné udalosti boli
poisťovňou likvidované rozpočtom a žalobca nepreukázal následnú opravu vozidla po týchto poistných
udalostiach, ktorým by boli poškodenia spôsobené poistnou udalosťou odstránené. Uvedené skutkové

zistenie podporuje aj fakt, že v čase od odovzdania vozidla žalovaným 27.04.2015 do jeho opravy
vykonanej v 06/2015 žalobca žalovanému vôbec neoznámil, že by bolo vozidlo v zlom technickom stave,
resp. že by vykazovalo nejaké poškodenia. Pokiaľ ide o platenie poistného a nájomného o uvedenom
už bolo v predchádzajúcich odsekoch rozhodnuté, že žalobcovi nevznikol nárok, a teda že z dôvodu
neplnenia týchto nárokov by mal vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Námietku premlčania vznesenú

žalovanýmvyhodnotilakonedôvodnúspoukazomnato,ževšeobecnátrojročnápremlčaciadobazačala
plynúť od 16.03.2015, ktorá by uplynula 16.03.2018 a žaloba bola podaná dňa 09.06.2017. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a o nároku na náhradu trov štátu rozhodol s poukazom na § 259 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Trovy štátu vznikli úhradou svedočného.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Má za to, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom, že k ukončeniu zmluvy došlo ústnou dohodou
dňa 27.04.2015, kedy došlo k vráteniu predmetného vozidla. Tento záver je zjavne nesprávny, nakoľko
je v priamom rozpore s právnou úpravou a navyše ani nekorešponduje s vykonaným dokazovaním.
Zdôraznil, že vzťah sporových strán založený zmluvou sa spravuje režimom Obchodného zákonníka.
Preto dohoda o ukončení zmluvy musela byť písomná a navyše aj zmluva o nájme dopravného

prostriedku podľa § 630 Obchodného zákonníka a nasledujúce, tak aj zmluva o kúpe prenajatej
veci podľa § 489 Obchodného zákonníka kogentne vyžadujú pre svoju platnosť písomnú formu. Na
podporu tohto tvrdenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 95/2000, ako aj
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 4341/2017, 26Cdo 511/2017 a 32Odo 890/2006. Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ by aj bola uzavretá ústna dohoda o ukončení zmluvy, táto je ex lege

absolútne neplatná, a preto sa skutočne súd prvej inštancie mýli, keď uzavrel, že zmluva bola ukončená
27.04.2015, nakoľko k jej zrušeniu došlo skutočne až doručením písomného odstúpenia od zmluvy,
ktoré bolo žalovanému doručené dňa 03.07.2015. Ani tzv. relatívna neplatnosť nebola súdom správne
posúdená, keď konštatoval, že sa žalobca nemôže dovolávať tejto relatívnej neplatnosti. Dohoda oskončení zmluvy je dvojstranný právny úkon, ktorý pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov,
ktoré sú vo svojom obsahu zhodné. Všeobecne tak môže akceptant namietať relatívnu neplatnosť oferty,
ak nebola dodržaná stanovená forma alebo môže prejaviť svoju vôľu prijať návrh a ofertu akceptovať

taktiež v nedodržanej forme. Oferent potom môže namietať relatívnu neplatnosť tejto akceptácie. Nie je
teda pravdou, že žalobca túto neplatnosť spôsobil, keďže sa jednalo o dvojstranný právny úkon a ani
žalovaný nedodržal formu. Keďže zmluva bola zrušená až k 03.07.2015, bolo povinnosťou žalovaného
hradiť do uvedeného termínu nájomné, čo preukázateľne neurobil, a preto oprávňuje žalobcu požadovať
na žalovanom okrem dlžného nájomného aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- eur. Okrem

toho žalovaný si neplnil túto svoju povinnosť riadne ani v predchádzajúcom období, čoho dôkazom
sú aj predložené vklady v hotovosti v sume 165,- eur, pričom mesačné nájomné bolo dohodnuté v
sume 166,66 eur. Súd prvej inštancie rovnako pochybil aj pokiaľ vyhodnotil časť dojednania zmluvy
ohľadom platenia poistného pre jeho neurčitosť za neplatné, a to s poukazom na § 37 Občianskeho
zákonníka a § 788 Občianskeho zákonníka. So závermi súdu nie je možné sa stotožniť, nakoľko § 788
a nasl. Občianskeho zákonníka upravuje vzťahy medzi poisťovateľom a poistníkom, a to na základe

uzatvorenej poistnej zmluvy, čo však bezpochyby nie je prípad sporových strán. Nie je pravdou, že
by dojednanie zmluvy ohľadom platenia poistného nebolo dostatočne určité, keď z čl. III. bod 2. je
zrejmé, že platenie poistného je plne v réžii žalovaného, čiže tento bol povinný zabezpečiť to, aby bolo
poistenie riadne a včas uhrádzané. Ak v zmluve neboli priložené doklady preukazujúce poistenie vozidla,
nemohla táto skutočnosť spôsobiť neplatnosť tohto ujednania, nakoľko doklady mali slúžiť predovšetkým

k tomu, aby preukázali existenciu poistenia v čase uzavretia zmluvy. Bolo potom vecou žalovaného, aby
riadne a včas splnil túto jednu zo svojich základných povinností, ktorá nebola podmienená súčinnosťou
žalobcu. Potom nemôže obstáť odkaz na § 560 Občianskeho zákonníka, resp. § 325 Obchodného
zákonníka. To, že žalovaný skutočne disponoval príslušnými údajmi, potvrdzujú ním predložené dôkazy,
a to konkrétne poštový poukaz na úhradu havarijného poistenia poisťovni OBCHODNEJ POISŤOVACEJ

A ZAISŤOVACEJ SPOLOČNOSTI ASTRA S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu za obdobie
od 16.12.2014 do 15.03.2015 a podací lístok na úhradu zákonnej poistky poisťovni KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group za obdobie od 16.11.2014 do 15.02.2015, ktoré predložil
žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu s
vyjadrením zo dňa 17.07.2015. Teda žalovaný mal skutočne všetky potrebné údaje (čísla účtov, výška

poistného, jeho splatnosť, lehota, rovnako ako aj príslušné variabilné symboly), pričom svoju povinnosť
si nesplnil aj napriek výzve žalobcu na úhradu dlžného poistného. Teda aj z tohto dôvodu je žalobca
oprávnený okrem poistného domáhať sa aj zaplatenia zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o nesprávne skutkové
zistenia súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z výpovede svedka B. A., ktorý sa mal vyjadriť
ku stavu vozidla pri jeho vrátení žalobcovi, avšak svedok A. sa vyjadroval k stavu vozidla v období na

jeseň 2014. Preto výpoveď svedka nemôže opisovať stav vozidla v apríli 2015. Napokon z dôkazov
ohľadne svedka A. vyplýva, že tento vykonal iba drobné opravy na vozidle. Ak by aj tvrdenie o neplatnosti
STK a EK zodpovedalo skutočnosti, bolo vecou žalovaného, aby v zmysle § 2 písm. a/, m/ zák. č.
725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPPV“), ako prevádzkovateľ

vozidla udržiaval toto v riadnom technickom stave a bez vyzvania a na vlastné náklady podrobil v
ustanovených lehotách vozidlo technickej kontrole a emisnej kontrole (§ 21 ZoPPV). Aj z vyjadrenia
svedka brata žalovaného - Z. Z. vyplýva, že žalovaný si mal byť vedomý toho, že vozidlo nemalo platnú
STK, napriek tomu zmluvu uzavrel. Tento svedok sa mal vyjadrovať aj k tomu, ako jeho otec hodnotil
vozidlo, čo však nekorešponduje so samotnou výpoveďou otca tohto svedka. Pokiaľ potom spájal súd

opravu pre STK s poškodeniami vozidla vzniknutými v roku 2008, resp. 2012, nie je mu zrejmé, ako k
takým záverom dospel. Išlo o udalosti, ktoré vznikli cca 5,5 roka, resp. 2 roky pred uzavretím zmluvy,
pričom tieto neboli nijak zásadné, keďže oprava z roku 2008 bola stanovená rozpočtom poisťovne v
sume 253,60 eur a v roku 2012 v sume 1.276,96 eur, resp. 3.714,79 eur, avšak zásadné je, že vozidlo
bolo v čase uzavretia zmluvy opravené a žalovaný mal možnosť sa so stavom vozidla pri uzavretí zmluvy

oboznámiť, pričom pokiaľ mu nevyhovovalo, nemusel ju uzatvárať. Stav vozidla v čase jeho odovzdania
žalovanému žalobcom bol pritom preukázaný aj vyjadrením svedkyne M. M., ako aj svedka M. B.. V
konaní nepreukázal doklady o opravení týchto poškodení, ide o doklady nesúvisiace s týmto konaním
a ak by bol súd postupoval predvídateľne, bol by ich predložil, nakoľko k ich oprave skutočne došlo.
Je ťažko akceptovateľné, že by žalovaný uzavrel zmluvu na vozidlo, ktoré by bolo v zlom technickom

stave, resp. nespôsobilé na dohodnuté užívanie. Pokiaľ súd argumentoval tým, že oprava vozidla bola
vynútená tým, že vozidlo dlho stálo, jedná sa o jednoznačnú deformáciu dôkazu zo strany súdu, nakoľko
svedok A. opísal, o aké vady na vozidle sa malo jednať a tieto závady svedčia o tom, že na vozidle
sa jazdilo a vozidlo nestálo. Ak spochybňoval výpoveď svedka B., nie je mu zrejmé, ako súd dospelk záveru, že vozidlo malo hádzať do strán už v čase odovzdania žalovanému, t.j. v čase uzavretia
zmluvy. Svedok Z. Z. sa vyjadril k stavu vozidla na jeseň 2014, pričom potvrdil, že sa mohlo jednať o
vadu z dôvodu, že neboli zimné gumy, svedok A. popísal, že vozidlo bolo na jeseň 2014 v poriadku.

Z výpovede svedka B. jednoznačne vyplynulo, že vozidlo nebolo v čase vrátenia v poriadku, a preto
ho so žalobcom zaviezli hneď nasledujúci deň po vrátení priamo do servisu pána A.. Teda je zrejmé,
že škodovú udalosť musel žalovaný spôsobiť, resp. za ňu zodpovedá. Záver súdu, že neodovzdal
vozidlo žalovanému s potrebnými dokladmi a spôsobilými na prevádzku nie je správny. Pokiaľ by aj
vozidlo nemalo platnú STK a EK, prechádzala táto povinnosť uzavretím zmluvy na žalovaného, ako

už bolo konštatované. Teda dobrý, resp. výborný stav vozidla v čase uzavretia zmluvy bol preukázaný
výpoveďami svedkyne M. a svedka B., pričom podstatné je aj to, že na jeseň 2014 bolo vozidlo v
poriadku v zmysle výpovede svedka A., a preto skutočne, ak vozidlo bolo v čase vrátenia 27.04.2015
preukázateľne v zlom stave, potom škoda na ňom vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného,
nakoľko iba on ho mal k dispozícii a mal sa oň starať tak, aby na ňom škoda nevznikla. Žalovaný vôbec
nerešpektoval pokyny k servisným prehliadkam, ako mu určovali servisné kontrolky, čo malo vo svojom

dôsledku za následok porušenie preventívnej povinnosti. Aj v tejto súvislosti boli nesprávne vyhodnotené
výpovede svedkov. Nakoľko svedok A. hovoril o tom, že svietili všetky servisné kontrolky a nehovoril
o výstražných farebných kontrolkách na palubnej doske, ako nesprávne súd konštatoval. To, že zo
strany žalovaného došlo k porušeniu preventívnej povinnosti, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody,
svedčí aj fakt, že vo vozidle nebol olej, nachádzala sa tam mazanina, filter oleja bol rozpadnutý, ako

uvádzal svedok A.. Uvedené má za následok hrubé porušenie základnej povinnosti žalovaného starať
sa o vozidlo tak, aby na ňom nevznikla škoda. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný videl
v tom, ako okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov, a to zjavne selektívne, keď vyberal iba tie
časti výpovedí svedkov, ktoré sa mu hodili, resp. ich výpovede citoval neúplne a nesprávne a činil tak
závery, ktoré vôbec nekorešpondovali s ich obsahom. Učinil také skutkové závery, ktoré sú v priamom

rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, čo vo svojom dôsledku viedlo k porušeniu zásady zákazu
tzv. deformácie dôkazu. Navyše jeho rozhodnutie je aj prekvapivé a nelogické, keďže bolo postavené
na tom, že vozidlo malo byť v čase uzavretia zmluvy v rovnakom stave, ako pri poškodení v dôsledku
škodových udalostí v roku 2008, resp. 2012. Súd vo svojej argumentácii išiel dokonca nad rámec
tvrdení žalovaného, keď bez bližšieho zdôvodnenia a bez opory vo vykonanom dokazovaní uzavrel,

že rozsah opravy pre prípravu STK v mnohom rozsahu zodpovedá rozsahu poškodení evidovaných
poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa a.s.. Takéto odôvodnenie skutočne vykazuje znaky ľubovôle, keď
súd prvej inštancie ani neozrejmil, prečo sa nevyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a
argumentáciou žalobcu, ktorá má podstatný význam ako napr. že zmluvu je možné zmeniť a zrušiť
iba písomne, že žalovaný preukázateľne neplatil riadne nájomné ani v mesiaci marec a apríl 2015, že

preukázateľne neplatil riadne a včas ani poistné na vozidlo, že jednoznačne porušil svoju preventívnu
povinnosť starať sa o vozidlo tak, aby na ňom nevznikla škoda, keď nevykonal servisné kontroly, na ktoré
ho vyzval palubný počítač, v dôsledku čoho vo vozidle chýbal olej, olejový filter bol rozpadnutý a bolo
potrebné vyplachovať motor a pod. Poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
a to konkrétne rozhodnutie Ruiz Torja c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29

a pod. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu plnú náhradu trov konania.

3. Žalovaný nepovažuje odvolanie žalobcu za dôvodné. Súd prvej inštancie sa s vykonaným

dokazovaním a doplnením dokazovania vyčerpávajúco vysporiadal a na základe takto vykonaných
dôkazov správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie oprel o správne právne posúdenie veci,
keď mal za preukázané, že vo vzťahu k žalobcom uplatňovaným nárokom, zmluvnej pokute, úhrade
poistného a úhrady nájomného žalobca pre svoje tvrdenie neuniesol dôkazné bremeno. Napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny a z listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že vozidlo

žalobcu bolo celkom štyrikrát poškodené pri rôznych dopravných nehodách, z ktorých najmä u dvoch
nehodových udalostí zo dňa 18.01.2012 a 03.03.2012 bolo zistené závažné poškodenie uvedeného
motorového vozidla. Najmä škodová udalosť zo dňa 03.03.2012 vykazuje také známky poškodenia,
ktorého oprava mohla byť v rozsahu, ako uvádzal svedok E. A.. Má za to, že zo strany svedka E. A.
došlo k účelovému tvrdeniu, že oprava v uvedenom rozsahu bola vykonaná 12.06.2016. Žalobca si

nikdy nedal opraviť vozidlo po škodových udalostiach zistených z poisťovne v autoservise. Vozidlo mal
žalobcovi údajne opravovať svedok A., ale len ako súkromná osoba bez faktúry. Žalobca v tomto smere
nepreukázal, že vozidlo bolo dňa 12.06.2015 skutočne opravované svedkom A. v rozsahu, ako svedok
tvrdil, a to v dôsledku údajného poškodenia žalovaným. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobneodôvodnil predovšetkým v bodoch 7. až 25., ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje. Žalobca
neuniesol svoje dôkazné bremeno na skutočnosť, že mu vzniklo právo na zmluvnú pokutu, ani právo
na poistné, resp. nájomné. Poistné žalovaný platil na základe žalobcom rôznym nepreukázateľným

spôsobom odovzdávanými poštovými poukážkami a všetky, ktoré mu boli odovzdané riadne za dobu
užívania vozidla, zaplatil. Žalovaný v konaní preukázal, že vozidlo bolo v čase odovzdania bez platnej
STK a EK. Teda v čase uzavretia zmluvy vozidlo technicky nebolo spôsobilé k obvyklému užívaniu.
Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v replike uviedol, že hoci žalovaný v rámci svojho vyjadrenia všeobecne konštatoval, že
považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, avšak ani sčasti sa nevenoval zásadným výhradám
žalobcu uvedeným v jeho odvolaní, ktoré tieto jeho závery spochybňujú. Predovšetkým nesprávne
právne posúdenie veci, kedy došlo k ukončeniu zmluvy, keď súd prvej inštancie konštatoval, že
došlo k jej ukončeniu ústnou dohodou 27.04.2015, ďalej namietané nesprávne skutkové zistenia
súdu prvej inštancie a tiež porušenie práva na spravodlivý proces, kde táto výhrada úzko súvisí s

nesprávnym skutkovým zistením súdu. Nie je pravdou, že by v odvolaní uvádzal tie isté argumenty,
ako v prvoinštančnom konaní, keďže žalobca v rámci svojho odvolania reagoval na konkrétne závery
okresného súdu a súčasne sa ani súd prvej inštancie nevyporiadal so všetkými zásadnými argumentmi
žalobcu. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení poukazoval na škodové udalosti zo dňa 18.01.2012 a 03.03.2012,
pričom tieto dáva do súvislosti s opravou svedka A., ktorú vykonal 12.06.2016, zdôrazňuje, že nič takého

v konaní nebolo preukázané. Zo strany žalovaného a v podstate aj zo strany súdu prvej inštancie sa
jednáočistúšpekuláciu,kedysasnažianapasovaťpoškodeniavozidlazroku2012napoškodenia,ktoré
spôsobilžalovanýalebozaktoréminimálnezodpovedá.Akpotomžalovanýargumentovaltým,žechýbal
akýkoľvek protokol, resp. zápis pri odovzdaní vozidla p. B. 27.04.2015, dovoláva sa teraz absencie
dokladu, ktorý mal sám vyhotoviť, pokiaľ ho považoval za potrebný. K argumentácii žalovaného, že si

žalobca nedal vozidlo po škodových udalostiach opraviť v servise a že nepreukázal, že vozidlo bolo po
nehodách riadne opravené, zdôraznil, že predmetom tohto konania bola žaloba o zaplatenie 3.515,39
eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty a zaplatenia nájomného a poistného, nakoľko žalovaný
zásadným spôsobom porušil svoje povinnosti uvedené v zmluve. Ak teda žalovaný v rámci svojej
procesnej obrany namieta, že vozidlo nebolo po dopravných nehodách z roku 2012 opravené, bolo na

ňom, aby doložil dôkazy. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom platenia poistného odkazuje na
svoje odvolanie, a to konkrétne v bode 9. až 11. odvolania a rovnako vo vzťahu k výhrade ohľadne STK
a EK. Zotrváva na svojom odvolacom návrhu.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana

proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil (pokiaľ sa týka uzatvorenie zmluvy o
nájmemotorovéhovozidlasprávomkúpy,čiastočnejneplatnostizmluvyodohodenaplateniepoistného,

nepriznanie nároku na nájomné, ako aj nepriznanie zmluvnej pokuty). Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočností (§ 387 ods. 2 CSP).

7. V preskúmavanej veci medzi sporovými stranami právny vzťah vznikol na základe Nájomnej zmluvy
uzavretej podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka s následnou kúpou prenajatej veci v súlade
s § 489 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 01.03.2014, keď predmetom zmluvy bolo motorové
vozidlo továrenskej značky BMW 1. Radu, VIN: WBAUF11000P019236 na dobu určitú od 01.03.2014

do 28.02.2018. Mesačné nájomné bolo dohodnuté na sumu 166,66 eur, ktoré bolo splatné vždy do
20-teho dňa každého mesiaca na tam označený účet žalobcu. V čl. III boli špecifikované povinnosti
nájomcu (žalovaného), že tento nesmie prenechať vozidlo na užívanie inej osobe. Nájomca je povinný
prenajímateľovi umožniť ku koncu každého mesiaca kontrolu stavu tachometra. Nájomca je tiež povinnýbezodkladne informovať prenajímateľa o prípadnej škode, poistnej udalosti, a to písomne do troch
dní po udalosti. V bode 2. tohto článku bolo stanovené, že nájomca je povinný starať sa o to, aby na
dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša nájomca. Nájomca

je preto povinný dať dopravný prostriedok poistiť, resp. platiť určené poistné havarijné a zákonné popri
dohodnutom nájomnom, keďže predmet tejto zmluvy je už poistený. Potrebné doklady preukazujúce
poistenie tvorí prílohu tejto zmluvy. Napokon v čl. IV bol 2 bolo dojednané, že v prípade ak nájomca
hrubo poruší povinnosti nájomcu ustanovené touto zmluvou alebo zákonom, je prenajímateľ oprávnený
okamžite odstúpiť od zmluvy, pričom zmluva zaniká písomným doručením odstúpenia nájomcovi a

nájomca je povinný ihneď vrátiť vozidlo prenajímateľovi, zaplatiť zmluvnú pokutu 3.000 eur.

8.Ajkeďvyššieuvedenázmluvabolauzatvorenámedzifyzickýmiosobami,ichprávnyvzťahsaspravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu
dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto
zákonom.VúvodnýchustanoveniachzmluvyboliuvedenéustanoveniaObchodnéhozákonníka,ktorými

sa zmluva spravuje, čím účastníci zmluvy vyjadrili voľbu Obchodného zákonníka. Podľa § 1 ods. 1
Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, právne
vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa

týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva
tento zákon.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že čl. III bod 2 zmluvy je pre neurčitosť
neplatný s odkazom na § 37 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie žalovanému na jednej

strane ukladá povinnosť poistiť prenajaté vozidlo, na druhej strane „(resp.)“ platiť určené havarijné a
zákonné poistenie, nakoľko predmet prenájmu je už poistený. Z takto vymedzenej povinnosti nie je
jednoznačné, či žalovaný mal teda vozidlo poistiť alebo hradiť poistné na základe už uzatvorených
zmlúv žalobcom. Pokiaľ ide o povinnosť hradiť poistné na základe už uzatvorených zmlúv, zo zmluvy
nevyplýva v akej výške má byť poistné hradené, v akých intervaloch, komu alebo na aký účet, keď v

zmluve bolo iba uvedené, že poistné je povinný platiť „popri dohodnutom nájomnom“. Navyše pokiaľ
sa aj žalovaný domáhal od žalovaného úhrady poistného, tento v konaní nepreukázal, že predmetné
poistné uhradil na účet poisťovne, s ktorou bolo uzavretá poistná zmluva. Z týchto dôvodov žalobcovi
nevznikol nárok na uplatňované nájomné. V konaní bolo preukázané, že žalovaný hradil poistné po
tom, ako mu žalobca predložil poštové poukážky na zaplatenie poistného. Žalovaný poprel, že by

mu žalobca predložil poštové poukazy na zaplatenie poistného za ďalšie obdobie a žalobca uvedenú
skutočnosť ničím nepreukázal. Na veci nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal vedomosť o
výške poistného, intervaloch jeho úhrady ako účtu na ktorý malo byť hradené z úhrad za predchádzajúce
obdobie. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného v tejto časti, že na uvedené
súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 788 Občianskeho zákonníka, nakoľko upravuje

vzťah medzi poistníkom a poisťovateľom. Avšak uvedené nemá vplyv na to, že čl. III bod 2 zmluvy je
neplatný pre jeho neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaný na výzvu žalobcu (predchádzajúca elektronická komunikácia žalobcu s bratom žalovaného
- svedkom Z. Z.) vrátil motorové vozidlo žalobcovi dňa 27.4.2015, ktoré od žalovaného na pokyn

žalobcu prevzal svedok M. B. a od tejto doby žalovaný nemal motorové vozidlo k dispozícii a neužíval
ho. Následne žalobca listom zo dňa 1.7.2015, ktorý bol žalovanému doručený dňa 3.7.2015 písomne
odstúpil od zmluvy.

11. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy
zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je
doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez
súhlasu druhej strany.

12. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Podľa odseku 2, ak písomne uzavretá zmluva obsahujeustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť
alebo zrušiť iba písomne.

13. Čl. VIII bod 2 zmluvy obsahuje dojednanie, že všetky zmeny, dodatky a prílohy k tejto zmluve sú
platné výlučne v písomnej forme a v znení odsúhlasenom a potvrdenom oboma zmluvnými stranami.

14. Vychádzajúc z uvedeného je nutné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že k ukončeniu zmluvy medzi
stranami došlo písomným prejavom žalobcu, ktorý bol doručený žalovanému dňa 3.7.2015. Jednalo

sa len o formálne ukončenie zmluvy, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný
skutočne na základe výzvy žalobcu odovzdal vozidlo dňa 27.4.2015, od ktorej doby ho neužíval a nemal
k dispozícii. Z čl. IV bod 2 zmluvy žalobca mal oprávnenie „okamžite“ odstúpiť od zmluvy v prípade, že
žalovaný hrubo poruší povinnosti nájomcu. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že žalovaný hrubo porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, cez elektronickú komunikáciu s bratom žalovaného ho vyzýval na
vrátenie vozidla, ktorú povinnosť žalovaný napokon splnil dňa 27.4.2015 a vozidlo odovzdal osobe, ktorú

určil sám žalobca, a žalobca následne písomne odstúpil od zmluvy až listom zo dňa 1.7.2015, doručený
žalovanému 3.7.2015, nemožno takémuto konaniu žalobcu poskytnúť právnu ochranu a priznať mu
nároknazaplatenienájomnéhozaobdobiemesiacov,kedyskutočnežalovanývozidlonemalkdispozícii,
ale práve naopak bolo v dispozícií žalobcu. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Teda pokiaľ žalovaný

nemal v mesiaci máj a jún 2015 motorové vozidlo vo svojej dispozičnej sfére, nemohol ho užívať,
vozidlo vrátil žalobcovi na jeho výzvu, žalobcom požadovaný nárok na nájomné za uvedené obdobie
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a súd nemôže takému výkonu práva poskytnúť
právnu ochranu. Teda v konaní nepochybne prebehla komunikácia o zrušení zmluvy a vrátení vozidla a
nie je sporné, že žalovaný skutočne 27.4.2015 odovzdal vozidlo poverenej osobe. Preto pre spravodlivé

usporiadanie medzi stranami je, že žalobca nemôže vykonávať právo v rozpore s takouto dohodou.

15. Zmluvná pokuta je upravená v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, ktorá platí aj pre obchodné
vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z § 300 až § 302 Obchodného zákonníka. Účelom zmluvnej pokuty je
zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou sankcionuje porušenie základnej povinnosti

z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie
nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo,
alebo sa priečilo dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka), pretože takéto ustanovenie v zmluve by
bolo absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak by dojednanie o zmluvnej pokute odporovalo
zásadám poctivého obchodného styku, právo na jej zaplatenie by nebolo súdne vymožiteľné (§ 265

Obchodného zákonníka).

16. V preskúmavanej veci žalobca listom zo dňa 1.7.2015 si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu
vo výške 3.000 eur v súlade s čl. IV bod 2 zmluvy, keď v časti I. bod 2 tohto listu vytýkal žalovanému,
že dňa 27.4.2015 mu vrátil vozidlo bez udania dôvodu, pričom bolo vozidlo poškodené (škoda vo výške

1.400 eur) a zistil, že od decembra 2014 neplatil určené poistenie vo výške 230 eur a v neposlednom
rade neplatil ani riadne nájomné vo výške 166,66 eur za každý mesiac, a to konkrétne za posledné 2
mesiace v sume 333,32 eur. Správe súd prvej inštancie konštatoval, že dojednanie zmluvnej pokuty
bolo pre prípad hrubého porušenia povinnosti nájomcu, pričom čo sa považuje za hrubé porušenie je
nutné vychádzať z čl. III zmluvy. Pokiaľ žalobca v liste zo dňa 1.7.2015 voči žalovanému uplatnil zmluvnú

pokutu za neplatenie poistného a neplatenie nájomného, v tejto časti je nutné poukázať na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu ohľadne zamietnutia týchto nárokov žalobcom.
Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že žalovaný si nájomne riadne neplnil ani v predchádzajúcich
obdobiach, keď nájomné bolo dohodnuté vo výške 166,66 eur a žalovaný ho plnil vo výške 165 eur.
Odvolací súd konštatuje, že žalobca v liste zo dňa 1.7.2015 neuplatňoval zmluvnú pokutu za takéto

porušenie zmluvy („konkrétne nájomné za posledné 2 mesiace v sume 333,32 eur“) a napokon išlo o
plnenie vo výške 1,66 eur/mesiac, čo podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné považovať za hrubé
porušenie povinností žalovaného.

17. K hrubému porušeniu povinností žalovaného, že mal vrátiť vozidlo žalobcovi poškodené, odvolací

súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uvedenú skutočnosť žalobca jednoznačne
nepreukázal. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zistenéhoz dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. V prípade, ak na základe navrhnutých dôkazov súd
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej sporovej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z
hľadiska hmotného práva.

18. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný odovzdal vozidlo dňa 27.4.2015, ktoré prevzal

svedok M. B., poverený žalobcom. Pri preberaní vozidla neboli konštatované žiadne závady na vozidle,
nebol spisovaný žiaden záznam o prevzatí vozidla a jeho stave, pričom svedok B. na tomto vozidle
žalovaného viezol domov a len opticky videl, že bol na volante prasknutý airbeg a nezmieňoval
sa o nejakých svietiacich kontrolkách. Následne vypovedal, že keď išiel na druhý deň natankovať,
zistil, že vozidlo nie je v dobrom stave, nedalo sa na ňom jazdiť, hádzalo ho do strán. Svedok však
ničím nevysvetlil svoje tvrdenia, že pri prevzatí vozidla nezistil žiadne závady, ktoré by robilo vozidlo

nepojazdným (navyše žalovaného na vozidlo odviezol domov) a na druhý deň už zistil, že vozidlo nie je
v dobrom stave, nedalo sa na ňom jazdiť a hádzalo ho do strán. Žalobca však okrem svedka B. a svedka
A. žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný mal na motorovom vozidlo v takomto rozsahu spôsobiť
škodu (fotodokumentáciou, spoločnou ohliadkou a zápisom so žalovaným a pod.). Prvýkrát až po dvoch
mesiacoch od odovzdania vozidla zaslal žalovanému písomné odstúpenie od zmluvy, kde uvádza škodu

na vozidle vo výške 1.400 eur bez bližšej špecifikácie. Svedok A. sa vyjadroval aké poškodenia mali
byť na vozidle spôsobené, avšak o oprave neboli spísané žiadne doklady (nakoľko opravu vykonával
ako súkromná osoba), preto sa javí dôveryhodnejšia výpoveď svedka A., ktorý opravoval vozidlo na
žiadosť žalovaného na jeseň 2014 za účelom vykonania EK a STK a jeho výpoveď je podporená aj
písomnou objednávkou č. BJ 1401170. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že bolo povinnosťou

žalovaného vykonať EK a STK v zmysle § 2 písm. a/, m/ a § 21 ZoPPV, odvolací súd konštatuje, že
uvedené nikto nerozporoval a nebol to ani dôvod zamietnutia žaloby. Súd prvej inštancie nekonštatoval,
že svedok A. mal opisovať stav vozidla v apríli 2015, ale že spolu s listinnými dôkazmi ohľadne
predchádzajúcich poistných udalostí bolo preukázané, že vozidlo už pri odovzdávaní žalovanému ako
nájomcovi vykazovalo poškodenia takmer totožné so žalobcom tvrdeným poškodením pri odovzdaní

vozidla žalovaným 27.4.2015. Súd prvej inštancie uvedené náležite odôvodnil v bodoch 17. až 23.
napadnutého rozsudku a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje a naň odkazuje, nakoľko
by sa jednalo len o opakovanie rovnakých skutočností.

19. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie postupoval nepredvídateľne, keď konštatoval,

že predchádzajúce poistné udalosti boli likvidované rozpočtom a žalobca nepreukázal doklady o
opravení týchto poškodení. S uvedeným nie je možné sa stotožniť, nakoľko na základe žalovaného
na pojednávaní dňa 7.1.2020 (č.l. 134) bol vykonaný dopyt na spoločnosť Kooperatíva poisťovňa
a.s., Vienna Insurance Group či bolo poskytnuté poistné plnenie z titulu havarijného poistenia
alebo povinného zmluvného poistenia na sporné vozidlo za obdobie pred 01.03.2014. Na ďalšom

pojednávaní dňa 05.02.2020 (č.l. 149) žalovaný na základe oznámenia poisťovne navrhoval pripojiť
kópielikvidačnýchsprávkpoistnýmudalostiam,ktorévkópiibolizaslanéprávnymzástupcomsporových
strán prípisom zo dňa 24.2.2020 (č.l. 259) a následne boli tieto dôkazy oboznamované na pojednávaní
dňa 10.03.2020 (č.l. 264). V zmysle uvedeného procesného postupu súdu prvej inštancie nie je
možné zaujať stanovisko, že tento konal prekvapivo vo vzťahu k žalobcovi, počas celého konania

mal vedomosť aké dôkazy navrhuje žalovaný vykonať, súd ich vykonal a v dostatočnom predstihu
aj žalobcovi doručil (26.2.2020) pred pojednávaním vo veci, na ktorom bol vykonaný dôkaz týmito
listinami a zároveň vyhlásený rozsudok. Žalobca v tejto súvislosti nenavrhoval žiadne dôkazy. Vyššie
konštatované nepotvrdzuje ani odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie išiel nad rámec
tvrdení žalovaného, keď uvedené dôkazy z ktorých súd vychádzal vykonal práve na návrh žalovaného.

20. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka A., ktorý hovoril, že
svietili všetky servisné kontrolky, a teda žalovaný vôbec nerešpektoval pokyny k servisným prehliadkam.
S uvedeným nie je možné sa stotožniť, nakoľko svedka M. B., ktorý ako prvý prevzal vozidlo
od žalovaného nehovoril, že by na vozidlo svietili či už servisné alebo výstražné kontrolky, okrem

prasknutého airbegu.21.Odvolacísúdspoukazomnavyššiekonštatovanésastotožňujesosúdomprvejinštancie,žežalobca
neuniesol jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností dôkazne bremeno ohľadne svojich tvrdení o
porušení povinnosti žalovaného ako nájomcu zo zmluvy podmieňujúce priznať zmluvnú pokutu.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia
a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú

presvedčivosť. Okresný súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

23. Vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny, spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď aplikoval zásadu úspechu
v konaní.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal z § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 ods.
1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP

(o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)