Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16Pc/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520202691
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7520202691.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou vo veci navrhovateľky U. Q., A..

X.X.XXXX, W. Ž. XXX, P. A. W., osoby oprávnenej z výživného proti manželovi U. Q., A.. X.X.XXXX, W.
O. X, P. A. W., osobe povinnej z výživného v konaní o určenie manželského výživného

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.5.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal jej
manžela platiť jej výživné vo výške 10,-Eur mesačne, počnúc 1.3.2020. Podaný návrh odôvodnila tým,
že je nezamestnaná, vedená v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a nemá žiaden príjem,
na bývanie uhrádza mesačne sumu 280,-eur a na lieky sumu 20,-eur. Navrhovateľka nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť.

2. Manžel navrhovateľky s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že poberá len invalidný dôchodok vo
výške 285,-eur mesačne, z čoho si musí hradiť lieky a je odkázaný na pomoc.

3. Na pojednávanie dňa 18.3.2021 sa nedostavili účastníci konania, ktorí súhlasili s pojednávaním v ich
neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal
a rozhodol v ich neprítomnosti.

4. Konanie vo veciach výživného sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (ďalej
„CMP“) a podporne CSP, v zmysle ust. § 2 CMP.

5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.8.1987 v Lučenci.

6. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.6.2020 navrhovateľka nie je poberateľkou

dávok dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani dávok v nezamestnanosti a garančného
poistenia. Manžel navrhovateľky je poberateľom invalidného dôchodku, priznaného od 16.6.2014, t.č. v
sume 277,80 eur mesačne. Nie je poberateľom dávok nemocenského, úrazového poistenia ani dávok
v nezamestnanosti a garančného poistenia.

7. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 4.6.2020 súd zistil, že
navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 5/2020 je poberateľkou dávok

v hmotnej núdzi vo výške 160,80 eur mesačne. Manžel navrhovateľky nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.8. Z lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni dňa 28.1.2021 vyplynulo, že účastníci konania nie sú vedení
ako zamestnanci u žiadneho zamestnávateľa. Manžel navrhovateľky poberá invalidný dôchodok v sume
285,10 eur mesačne.

9. Podľa ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

10. Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa ust. § 75 ods.2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. V zmysle ust. § 77 ods.1 veta druhá Zákona o rodine právo na výživné na plnoletého možno priznať

len odo dňa začatia súdneho konania.

13. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu
existenciu manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne
manželov a uspokojovania osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad

pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, táto nastáva až v prípade nezhody, keď manželia spolu
nehospodária.

14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželia nevedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľka je
vedenáakouchádzačozamestnanieajejjedinýmpríjmomsúlendávkyvhmotnejnúdzivovýške160,80

eur mesačne. Manžel navrhovateľky je invalidným dôchodcom, ktorého jediným príjmom je invalidný
dôchodok v sume 285,10 eur mesačne. Obaja manželia majú okrem nákladov na uspokojovanie
základných životných potrieb aj náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou (náklady na lieky).

15. Výživné pre plnoletú osobu možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Konanie bolo

začaté dňa 6.5.2020 doručením návrhu na jeho začatie súdu (§ 24 CMP). Návrh na určenie výživného
za obdobie od 1.3.2020 (od kedy navrhovateľka žiadala určiť výživné) do 5.5.2020 (deň pred začatím
súdneho konania) je vzhľadom na uvedené nedôvodný.

16. Rozhodným obdobím, v ktorom súd skúmal pomery účastníkov z hľadiska ich vzájomnej vyživovacej

povinnosti ako manželov, bolo obdobie od 6.5.2020 (začatie súdneho konania) doposiaľ. Po zistení
príjmu a zdravotného stavu manžela navrhovateľky súd dospel k záveru, že nie je v jeho schopnostiach
platiť navrhovateľke manželské výživné. Vyššia životná úroveň manžela navrhovateľky v porovnaní s
navrhovateľkou nebola v konaní preukázaná. Súd preto zamietol podaný návrh na určenie manželského
výživného ako nedôvodný v celom rozsahu.

17. Podľa ust. § 57, § 58 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak nie je ustanovené inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1,
§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.