Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 8, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 32Cb/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116222375
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Garančovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116222375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: INZUKO s.r.o.,

Cyklistická11,Košice04001,IČO:36826685,právnezastúpenýJUDr.MariánomVojčíkom,advokátom
so sídlom Mäsiarska 3, 040 01 Košice proti žalovanému: BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o.,
Bajkalská 19/A, Bratislava 821 02, IČO: 35 737 948, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 36 862 711, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť
žalobca vo výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.09.2016 upravenou písomným podaním doručeným súdu
dňa 15.06.2017, ktorým predložil súdu originál Geometrického plánu na vyznačenie práva prechodu a
prejazdu cez pozemok žalovaného, žiadal, aby súd určil, že:
A) žalobca má právo zodpovedajúce vecnému bremenu vstupu pešo a vjazdu motorovými vozidlami
na parcelu registra V. ". s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2

nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., v obci V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste
vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky
nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. ". s parcelným č.
XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y.,
U. I. V.-L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor
katastrálny cez vchod z ulice W. M., vyznačeného Geometrickým plánom na vyznačenie práva prechodu
a prejazdu cez pozemok p.č. XXXX, vypracovaným spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o.. Južná trieda

č.82, 040 17 Košice, IČO : 36590711, zo dňa 24.04.2017, úradne overeného Okresným úradom Košice,
katastrálny odbor dňa 24.05.2017 pod č. G1-483/2017;
B)žalobcamáprávozodpovedajúcevecnémubremenuprechodupešoaprejazdumotorovýmivozidlami
cez parcelu registra V. ". s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2
nachádzajúcusavkatastrálnomúzemíL.Y.,U.I.V.-L.,vokreseKošiceI,zapísanúnalistevlastníctvač.
XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej
sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. ". s parcelným č. XXXX/X -

Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V.-L.,
v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny,
vyznačeného Geometrickým plánom na vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok p.č. XXXX,
vypracovaným spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o.. Južná trieda č.82, 040 17 Košice, IČO : 36590711,zo dňa 24.04.2017, úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor dňa 24.05.2017 pod
č. G1-483/2017;

a uložil žalovanému povinnosť:
C) znášať výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu vstupu pešo a vjazdu motorovými vozidlami
na parcelu registra V. ". s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2
nachádzajúcusavkatastrálnomúzemíL.Y.,U.I.V.-L.,vokreseKošiceI,zapísanúnalistevlastníctvač.
XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej

sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. "." s parcelným č. XXXX/X -
Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V.-L.,
v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny
cez vchod z ulice W. M., vyznačeného Geometrickým plánom na vyznačenie práva prechodu a prejazdu
cez pozemok p.č. XXXX, vypracovaným spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o.. Južná trieda č.82, 040 17
Košice, IČO ; 36590711, zo dňa 24.04.2017, úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálny

odbor dňa 24.05.2017 pod č. G1-483/2017;
D) znášať výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu žalobcu pešo a motorovými
vozidlami cez parcelu registra V. ". s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere
993m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste
vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky

nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. ". s parcelným
č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L.
Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice,
odbor katastrálny, vyznačeného Geometrickým plánom na vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez
pozemok p.č. XXXX, vypracovaným spoločnosťou GEOTOP Košice s.r.o.. Južná trieda č.82, 040 17

Košice, IČO : 36590711, zo dňa 24.04.2017, úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálny
odbor dňa 24.05.2017 pod č. G1-483/2017.
Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Košice

I, obci V. - L., v katastrálnom území Severné Mesto, a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“
s parcelným číslom XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789 m2 a s parcelným č. XXXX/
X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 55 m2 a stavby evidovanej ako dom so súpisným číslom
XXX nachádzajúcim sa na parcele č.XXXX/X, ktoré sú zapísané na N. Č.. XXXXX vedenom Okresným
úradom Košice, odbor katastrálny. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol od právneho predchodcu -

spoločnosti VAMEX, a.s., so sídlom Lubina č.1, 040 12 Košice, IČO : 36 200 514 a to kúpnou zmluvou zo
dňa 16.12.2008, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím vydaným pod č. V-14097/08 zo dňa 19.01.2009.
Právny predchodca žalobcu, spoločnosť VAMEX, a.s., predmetné nehnuteľnosti vlastnila a užívala
odo dňa 04.02.2002, kedy ich nadobudla titulom nepeňažného vkladu akcionára Y.. U. V.. Od roku
1993 v predmetnej stavbe sa vykonáva podnikateľská činnosť - maloobchod s potravinami. Využívanie

predmetnejstavbysosúpisnýmč.XXXzaúčelomprevádzkovaniapredajnepotravínžalobcapreukazuje
aj Čestným prehlásením jeho právneho predchodcu zo dňa 01.08.2016, spoločnosti VAMEX, a.s..
Okrem tohto čestného prehlásenia dokladom o tom, že predmetná nehnuteľnosť sa užívala za účelom
prevádzkovania predajne potravín je okrem iného aj Rozhodnutie Mestskej časti Košice - Sever zo
dňa 18.01.1996, obsahom ktorého bol súhlas MČ Košice Sever so začatím podnikateľskej činnosti

- maloobchod, predaj potravín, mäsových výrobkov, zeleniny, drogérie, domácich potrieb a hračiek
v predajni na ul. Park mládeže č.1, Košice. Obdobným je aj Rozhodnutie Okresného úradu Košice
I. - štátny okresný hygienik zo dňa 10.06.1997, ktorým bol udelený súhlas s uvedením pracovných
priestorov predajne potravín na ul. Park mládeže č.1 v Košiciach do prevádzky. Ďalším dokumentom
preukazujúcim prevádzkovanie potravín v predmetnej stavbe je aj Rozhodnutie Regionálneho úradu

verejného zdravotníctva zo dňa 24.10.2007, ktorým udelil súhlas spoločnosti Milk - Agro, s.r.o.,
Čapajevova ul. č.36, Prešov, na uvedenie priestorov predajne potravín na ul. Park mládeže č.1 v
Košiciach do prevádzky.
Ďalej uviedol, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v okrese Košice I, obci
KOŠICE - SEVER, v katastrálnom území Severné Mesto, a to pozemok evidovaný ako parcela registra

“C“ s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 993m2 a s parcelným č. XXXX -
Zastavanéplochyanádvoriaovýmere1049m2astavbaevidovanáakoobchodsosúpisnýmčíslomXXX
nachádzajúcim sa na parcele č. XXXX, ktoré sú zapísané na N. Č.. XXXXX vedenom Okresným úradom
Košice, odbor katastrálny. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou, ktorej vkladbol povolený pod č. V-7101/06 zo dňa 27.07.2006. Od roku 1997 v predmetnej stavbe sa vykonáva
podnikateľská činnosť - maloobchod s potravinami.
Nehnuteľnosti žalobcu a žalovaného sa nachádzajú vedľa seba, tak ako to vyplýva z informatívnej kópie

katastrálnej mapy. Vyššie uvedená T. Č.. XXXX/X je dvorom, ktorý sa nachádza medzi stavbami žalobcu
a žalovaného.
Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia tento dvor užívali už od roku 1993, na zásobovanie
maloobchodnej predajne potravín, ktorá sa nachádzala vo vyššie uvedenej stavbe žalobcu so súpisným
č. XXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X. Zásobovanie maloobchodnej predajne potravín sa

po celú dobu, teda viac ako 20 rokov, realizovalo nákladnými motorovými vozidlami, cez predmetný
dvor, na ktorý vchádzali cez hlavný vchod z ulice W. M.. Iný prístup, prostredníctvom ktorého by mohlo
dochádzať k zásobovaniu tovarom tejto maloobchodnej prevádzky žalobcu zásobovacími nákladnými
motorovými vozidlami, v súlade so zákonom nie je. Vstup nákladnými motorovými vozidlami cez iný
vchod nie je možný, nakoľko týmto dochádza k nadmernému rušeniu kľudu v obytnej zóne a navyše
nákladné motorové vozidla sa cez druhý vchod, ktorý je podstatne užší, nezmestia.

3. Žalobca má za to, že parcelu č. XXXX/X dobromyseľne užíva po dobu viac ako 10 rokov za účelom
zásobovania prevádzky predajne potravín, ktoré sa nachádzali v jeho stavbe so súpisným č. XXX a
teda, že došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúcom v práve vlastníka susediacej parcely č.
XXXX/X k vjazdu zásobovacími motorovými vozidlami na túto parcelu za účelom zásobovania prevádzky

nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č. XXX cez hlavný vchod z ulice W. M.. Uviedol, že žalovaný
mu od apríla 2014 bráni vo výkone uvedeného vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu, vjazdu
na parcelu č.XXXX/X cez hlavný vchod z ulice W. M. za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej
sa v stavbe so súpisným č. XXX. (prevádzky potravín).
Žalobca sa snažil so žalovaným niekoľko krát mimosúdne dohodnúť na tom, aby mu umožnil výkon

predmetného vecného bremena, avšak neúspešne a to aj napriek tomu, že žalovaný to zo začiatku
verbálne akceptoval, no postupom času sa jeho rétorika zmenila a v realizácii vecného bremena zo
strany žalovaného je doteraz bránené. Vzhľadom na to, že žalobca má za to, že právo zodpovedajúce
vecnému bremeno, ktoré nadobudol vydržaním si chce dať zapísať do katastra nehnuteľností, má
naliehavý právny záujem na jeho určení súdom. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že tu

vecné bremeno je, spočíva aj v právnej neistote žalobcu v užívaní predmetnej nehnuteľnosti - stavby
so súpisným č.630. Táto neistota spočíva v tom, že predmetná stavba so súp. č. XXX je maloobchodná
prevádzka a bez riadneho spôsobu zásobovania cez predmetný dvor bude zakázaná jej prevádzka
regionálnym úradom verejného zdravotníctva, nakoľko zásobovanie cez vstup do maloobchodnej
predajne, ktorá sa nachádza v stavbe so súp. č. XXX, cez ktorý vstupujú zákazníci, je z hľadiska

hygienických noriem neprípustná.

4. Žalobca poukázal na to, že súd na základe jeho návrhu vydal neodkladné opatrenie, právoplatným
Uznesením zo dňa 30.08.2016 pod sp. zn. 30Cb/98/2016 v spojení s Uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 16.12.2017, sp. zn. 2Cob/164/2016, ktorým čiastočne vyhovel jeho návrhu a

žalovanému uložil povinnosť znášať výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu vstupu pešo a
vjazdu motorovými vozidlami na parcelu registra V. “. s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 993m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice
I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom
zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele

registra KN “C“ s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu
sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX,
Okresným úradom Košice, odbor katastrálny cez vchod z ulice W. M., zakresleného v Informatívnej kópii
z mapy a povinnosť znášať výkon práva prechodu žalobcu pešo a motorovými vozidlami cez parcelu
registra KN “C“ s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2 nachádzajúcu

sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX,
Okresným úradom Košice, odbor katastrálny za účelom zásobovania prevádzky nachádzajúcej sa
v stavbe so súpisným č.XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra V. “. s parcelným č. XXXX/X -
Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789m2 nachádzajúcu sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L.,
v okrese Košice I, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny

a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej, o určenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu.5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe a jej prílohám, doručenom súdu dňa 03.01.2017, uviedol,
že žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu
trov konania. Poukázal na to, že skutočnosti uvádzané žalobcom týkajúce sa vlastníctva nehnuteľností

žalobcu a žalovaného sú nesporné ako aj to, že tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú vedľa seba.
Taktiež za nespornú považuje skutočnosť, že nehnuteľnosť žalovaného zapísaná na N. Č.. XXXXX
parcelné č. XXXX/X je dvor, ktorý využíval aj žalobca, resp. jeho právni predchodcovia na zásobovanie
maloobchodnej predajne potravín nachádzajúcej sa v stavbe so súpisným č. XXX patriacej žalobcovi.
Žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu v tom, že by žalobca mohol ním tvrdené vecné

bremeno nadobudnúť titulom vydržania a tiež s tvrdením žalobcu, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu k pozemku žalovaného, žalobca využíval dobromyseľne. Poukázal na zákonné ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa práv vecného bremena a dobromyseľnosti a súdne rozhodnutia
(judikatúru) zaoberajúce sa danou problematikou.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca nijako nepreukázal skutočnosť, že by bol dobromyseľný v tom, že
mu ním tvrdené práva zodpovedajúce vecnému bremenu patria. Svoju dobromyseľnosť totiž vyvodzuje

bez ďalšieho len z toho, že ním tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonával dlhodobo a
že mu vo výkone tohto „práva" žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia, až do apríla 2014 nebránili.
Žalobca neoznačil žiadny, hoci domnelý právny titul, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že ním tvrdené
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonával v dobrej viere a že mu toto patrí. Rovnako žalobca
neoznačil a ani nijako nepreukázal existenciu titulu nadobudnutia práva z vecného bremena, ktorý by bol

právne spôsobilým titulom vzniku vecného bremena. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru, žalobca
musel alebo prinajmenšom mal s prihliadnutím na všetky okolnosti a pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, vedieť, že mu ním tvrdené právo zodpovedajúce vecnému
bremenu nepatrí. Túto skutočnosť sa pritom mohol dozvedieť pri nadobúdaní nehnuteľnosti, a to najmä
z údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú verejne prístupné.

6. Skutočnosť, že právni predchodcovia žalovaného a po určitú dobu aj žalovaný umožnili žalobcovi,
resp. nájomcom nehnuteľnosti žalobcu, prístup na svoj pozemok, nezakladá bez ďalšieho pre žalobcu
žiadne právo, ani právny vzťah k pozemku žalovaného a už vôbec to nemôže spôsobiť vznik práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia, tak v tomto prípade

nemohli byť od počiatku dobromyseľní v tom, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí,
nakoľko toto právo vykonávali bezprávne, resp. len na základe ústnej dohody alebo mlčky udeleného
súhlasu, čo samo o sebe nemôže viesť k vzniku vecného bremena.
Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca má možnosť maloobchodnú prevádzku potravín (nájomca jeho
nehnuteľnosti) zásobovať aj z bočného vchodu, čo aj realizuje (od apríla 2014) a teda mu žalovaný

neodňal možnosť užívať, obhospodarovať nehnuteľnosť v jeho vlastníctve.

7. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 24.03.2017 ako aj ďalšom písomnom vyjadrení doručenom
súdu dňa 06.04.2018 a ústnych prednesoch zotrval na dôvodoch uvádzaných v žalobe a na podporu

svojich tvrdení uviedol, že žalobca má za to, že vecné bremeno viažúce sa k nehnuteľnosti žalovaného
(parcela registra V. “. s parcelným č.XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 993m2
nachádzajúca sa v katastrálnom území L. Y., U. I. V. - L., v okrese Košice I, zapísanú na liste
vlastníctva č. XXXXX, Okresným úradom Košice, odbor katastrálny - dvor) využíval na základe ústnej
dohody medzi pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností (dohoda bola uzavretá medzi Y.. U. V., vtedajším

vlastníkom nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalobca a spoločnosťou KORNER s.r.o., vtedajším
vlastníkom nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalovaný). Táto ústna dohoda medzi vtedajšími
vlastníkmi nehnuteľností nebola právne perfektná, spôsobilá pre zápis do katastra nehnuteľností, ale
bola jej účastníkmi rešpektovaná, rovnako ako bola rešpektovaná aj ostatnými vlastníkmi, ktorí následne
nadobúdali predmetné nehnuteľnosti. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej

republiky, ktorá ustálila, že nadobúdací titul - teda právny dôvod držby - nemusí byť existujúci v čase
účinkov vydržania, nemusí byť ani platný, postačuje domnelý titul. Musí ísť však o taký domnelý titul,
na základe ktorého dobromyseľný držiteľ vzhľadom na všetky okolností je v dobrej viere, že mu tento
právny titul svedčí.
Za účelom objasnenia dobromyseľnosti žalobcu pri realizácii práva vecného bremena žalobca navrhol

vypočutie svedkov, ktorí sú spôsobilí preukázať existenciu titulu nadobudnutia práva z vecného
bremena, teda v tomto prípade ústnej dohody medzi pôvodnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Žalobca má za to, že uvedení svedkovia potvrdia existenciu tejto dohody ako aj jej rešpektovanie
neskoršími vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom žalobca, resp. jeho právni predchodcoviamali uvedeným spôsobom viac ako 10 rokov zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti do dvora cez
pozemok žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov za účelom zásobovania.

8. Žalobca poukázal na to, že oprávnená držba sa nemusí nutne upierať o existujúci právny dôvod;
postačí, aby bol daný aj domnelý, putatívny, právny dôvod a tiež poukázal na to, že žalobca sa
pred nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam intenzívne zaujímal o režim
zásobovania prevádzky potravín v nehnuteľnosti, ktorú mal záujem odkúpiť, a nadobudol vedomosť, že
zásobovanie prevádzky potravín v nehnuteľnosti, ktorú sa rozhodoval kúpiť, sa realizuje cez dvor, na

ktorý sa vchádza z ulice W. M. Uvedené mu potvrdili aj osoby, ktoré vlastnia susediace nehnuteľnosti.
V ďalšom poukázal na to, že dobrá viera vykonávateľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa
posudzuje objektívne, t. j. so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia
vykonávateľa predmetného práva a taktiež na to, že v daných prípadoch súdy by mali posúdiť aj
omyl v práve, pričom možný je aj objektívne ospravedlniteľný omyl v držbe, resp. výkone práva, ktorý
nie je na prekážku poctivej držby podľa práva platného pred rokom 1950 , ani oprávnenej držby

podľa Občianskeho zákonníka č. 40 / 1964 Zb. (Rozhodnutie NS ČR z 22. 5. 2002, sp. zn. 22 Cdo
2211 /2000). Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa , ktorému sa tento mohol pri
bežnej opatrnosti vyhnúť . Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný , ak k nemu
došlo napriek tomu , že mýliaci postupoval obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať.

9. Žalobca ďalej poukázal na právnu teóriu týkajúcu sa daného inštitútu - vecné bremeno
získané vydržaním s poukazom na dobromyseľnosť toho kto toto vecné bremeno vykonáva, či na
preukázateľnom právnom titule alebo prinajmenšom na domnelom právom dôvode. Z uvedeného
vyplýva, že domnienka oprávneného subjektu práva, že mu predmetné právo patrí, sa musí vždy opierať

o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, právo
nadobudol. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byt' v
rozpore so zákonom. Najbežnejším domnelým právnym titulom nadobudnutia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu je neplatný právny úkon (napr. neplatná zmluva), na základe ktorého sa držiteľ
ujal výkonu predmetného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na

všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen
zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka (Rozhodnutie NS ČR z
27.4.2006, sp. zn. 22 Cdo 984/2006); ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí s ústnym oznámením
prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom

táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva
nepresvedčil, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože
pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho vyžadovať, by si existenciu tohto práva overil (Rozhodnutie
NS ČR z 30.9.2002, sp. zn. 22 Cdo 478/2001).

10. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 12.05.2017, ďalšom písomnom vyjadrení doručenom súdu
elektronicky dňa 23.3.2018 a ústnych prednesoch uviedol, že sa s argumentáciou žalobcu nestotožňuje,
a to najmä pokiaľ ide o ním tvrdené splnenie podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu spočívajúceho v práve vstupu na pozemok žalovaného z hlavného vchodu z
ulice W. M. v Košiciach a v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného (ďalej len „Vecné

bremeno"). Poukázal na to, že sám žalobca opiera podmienky vzniku vecného bremena o ústnu dohodu
predchádzajúcichvlastníkovdotknutýchnehnuteľností(NehnuteľnostiŽalobcuaPozemkuŽalovaného),
pričom z odôvodnení rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (súdna prax) takýto domnelý právny titul nie
je spôsobilým titulom pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, pretože
dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať

k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom
držiteľ práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý
titul nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo ísť (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn.: 4 M Cdo 13/2008). V danom prípade teda nie sú a nemôžu byť splnené
podmienky na vydržanie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, nakoľko osoby vykonávajúce práva

vyplývajúce z ústnej dohody pôvodných (minulých) vlastníkov dotknutých nehnuteľností, si museli
byť vedomé toho, že na podklade takejto dohody nemohlo dôjsť ani len k domnelému vzniku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, a teda tieto osoby ani nemohli byť dobromyseľné v tom, že im
takéto právo vyplývajúce z vecného bremena patrí a nestačí, ak je tvrdené „právo" k nehnuteľnostidlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník „zaťaženej" nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne,
že bolo vykonávané „od nepamäti" napríklad aj inými osobami a pod. Ústna dohoda pritom nemôže byť
právnym titulom, ktorý by bol inak spôsobilý pre nadobudnutie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu,

a to ani vtedy, ak je táto dohoda dlhodobo plnená (rešpektovaná). V takom prípade nemožno hovoriť o
dobromyseľnosti a o oprávnenej držbe nadobúdateľa, pretože nadobúdateľ nemôže byť dobromyseľný
v tom, že mu príslušné právo patrí.

11. S poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania žalovaný navrhol súdu, aby návrh žalobcu na

vykonanie ním navrhnutých dôkazov zamietol a tieto dôkazy v konaní nevykonal, nakoľko ide o dôkazy
preukazujúce tvrdenia žalobcu (výsluch svedkov, za účelom preukázania existencie žalobcom tvrdenej
ústnej dohody o režime zásobovania prevádzok nachádzajúcich sa v susedstve pozemku žalovaného),
ale ktoré nie sú spôsobilé obhájiť práva žalobcu, o priznanie ktorých žalobca súd v konaní žiada.
Žalovaný navrhol súdu vykonanie dôkazu - výsluch svedka, zamestnanec žalovaného, pre prípad, ak to
súd bude považovať pre rozhodnutie vo veci samej za nevyhnutné za účelom neexistencie právneho

titulu spôsobilého privodiť vznik žalobcom tvrdeného vecného bremena a absencie dobromyseľnosti
držby (výkonu) práva, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre vydržanie.

12. Žalovaný svoju argumentáciu svedčiacu v to, že žaloba je nedôvodná zhrnul a uviedol nasledovných
bodov:

a) ústna dohoda vlastníkov nehnuteľností o spôsobe užívania určitej nehnuteľnosti nie je a nemôže
byť inak spôsobilým titulom pre nadobudnutie práv zodpovedajúcich Žalobcom tvrdenému Vecnému
bremenu;
b) dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať k titulu, na základe ktorého (podľa práva) mohlo
držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu;

c) ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom
nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom táto okolnosť nie je uvedená
v zmluve o prevode nehnuteľností, a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčil, nemôže byť
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo patrí, pretože pri bežnej opatrnosti, ktorú
možno od neho spravodlivo požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal

za následok jeho vznik overil (z rozsudku NS ČR, spis. zn.: 22Cdo/478/2001), pričom v danom prípade
je zrejmé, že o neexistencii právneho titulu spôsobilého pre vznik Vecného bremena mali alebo mohli
mať vedomosť všetci neskorší nadobúdatelia Nehnuteľnosti Žalobcu, ako aj Žalobca samotný;
d) skutočnosť, že právni predchodcovia Žalovaného a po určitú dobu aj Žalovaný umožnili Žalobcovi,
resp. nájomcom Nehnuteľnosti Žalobcu prístup na svoj pozemok, nezakladá bez ďalšieho pre Žalobcu

žiadne právo, ani právny vzťah k Pozemku Žalovaného a už vôbec to nemôže spôsobiť vznik práva
zodpovedajúceho Vecnému bremenu;
e) Žalobca a jeho právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní, že Im práva zodpovedajúce
Vecnému bremenu patria, nakoľko museli pri vynaložení náležitej starostlivosti vedieť, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu v čase, keď sa výkonu tvrdených práv ujali, neexistovalo a že v tom

čase neexistoval ani žiadny titul, na základe ktorého by aspoň potenciálne mohlo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu podľa práva vzniknúť (neznalosť práva pritom neospravedlňuje).

13. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 8.2.2019, pričom vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi žalobcom, žalovaným; s písomnými

a ústnymi vyjadreniami strán sporu; oboznámením sa s obsahom súdnych spisov vedených tunajším
súdom pod sp. zn. 30Cb/68/2016 a 39C/73/2016 (návrhy žalobcu na vydanie predbežného opatrenia);
oboznámením sa s judikatúrou súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach.

14.Vzmysleust.§149zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),prostriedkami

procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.16. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

17. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

18. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

19. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže

prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

20. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

21.Zcitovanýchzákonnýchustanovenítedavyplýva,žestranysporumajúprocesnúpovinnosťpredložiť
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania
podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými

procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala
starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí
prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené
dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných
sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami.

22.Vzhľadomnauvedené,súdpoukazujenato,ževsporenevykonalvšetkydôkazynavrhnutéstranami
sporu (výsluchy svedkov), pretože má za to, že medzi stranami sporu je sporná právna skutočnosť, ktorú
nie je možné odstrániť výsluchom navrhnutých svedkov a poukazuje aj na to, že realizácia výsluchov by
bola v rozpore so základnými princípmi procesných predpisov, ktoré smerujú k hospodárnosti vedenia

konania, sporu.

23. Súd k vykonávanému dokazovaniu uvádza aj to, že vzhľadom na procesné ustanovenia zákona
CSP, sa nezaoberal dôkazmi, ktorými strany sporu preukázali skutkové tvrdenia, ktoré považovali za
nesporné.

24. Vzhľadom na skutkové tvrdenia oboch strán sporu a ich nepopretie, súd za nesporné považuje tieto
skutkové tvrdenia strán sporu:
a) žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa U. I. V. K., I. V. - L., v katastrálnom území
Severné Mesto, a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X -

Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789 m2 a s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 55 m2 a stavby evidovanej ako dom so súpisným číslom XXX nachádzajúcim sa na parcele
č.XXXX/X, ktoré sú zapísané na N. Č.. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odbor katastrálny;
b) žalovaný je vlastníkom nehnuteľností vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú U. I. V. K., I. V. -
L., v katastrálnom území Severné Mesto, a to pozemok evidovaný ako parcela registra “C“ s parcelným

č. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 993m2 a s parcelným č. XXXX - Zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1049 m2 a stavba evidovaná ako obchod so súpisným číslom XXX nachádzajúcim
sa na parcele č. XXXX, ktoré sú zapísané na N. Č.. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odbor
katastrálny;
c) nehnuteľnosť žalobcu a nehnuteľnosť žalovaného sú susediacimi nehnuteľnosťami;

d) užívanie nehnuteľnosti žalovaného, dvor, žalobcom do apríla 2014;
e) existencia dohody o užívaní nehnuteľnosti žalovaného susediacej s nehnuteľnosťou žalobcu, dohoda
o užívaní dvora.25. Z vyjadrení strán sporu vyplýva a súd považuje za spornú otázku, právnu skutočnosť, a teda,
či žalobcovi vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti žalovaného, vydržaním,
pričom je potrebné zodpovedať aj na otázku dobromyseľnosti žalobcu. K uvedenej spornej otázke súd

vykonal nasledujúce dokazovanie a prihliadol aj na vyjadrenia strán sporu a ustálenú judikatúru:

26. Súd z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva nehnuteľnosti zo dňa 16.12.2008 uzavretej medzi
predávajúcim, spoločnosťou VAMEX, a.s., Košice, IČO: 36 200 514 a kupujúcim, spoločnosť INZUKO
s.r.o., IČO: 36 826 685 (žalobca) zistil, že predávajúci previedol (predal) na kupujúceho nehnuteľnosť.

Z predmetnej kúpnej zmluvy súd nemal preukázané, že k prevádzajúcej nehnuteľnosti existuje aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

27. Z rozhodnutí štátnych orgánov doložených žalobcom súd zistil, že žalobca, resp. jeho právny
predchodca, mal súhlas so začatím podnikateľskej činnosti pre maloobchodnú predajňu potravín, ktorá
bola realizovaná v žalobcovej nehnuteľnosti (stavba so súpisným č. XXX) ako aj to, že žalobca prenajal

nehnuteľnosť iným právnickým osobám, ktoré v danej nehnuteľnosti vykonávali podnikateľskú činnosť
(maloobchodná predajňa potravín).

28. Z čestného prehlásenia osôb oprávnených konať za právneho predchodcu žalobcu (predávajúceho
z kúpnej zmluvy - spoločnosť VAMEX, a.s., Košice) súd zistil, že od februára 2002 do januára 2009

ich nehnuteľnosť bola využívaná ako prevádza potravín a bola zásobovaná nákladnými motorovými
vozidlami cez dvor, ktorý sa nachádza na parcele KN „C“ č. XXXX/X a patrí žalovanému. Súd zistil, že
tieto osoby čestne prehlásili, že aj ich právny predchodca túto nehnuteľnosť využíval na daný účel a na
jej zásobovanie využíval dvor nepretržite od roku 1996.

29. Z fotodokumentácie, geometrického plánu a plánikov nehnuteľností súd zistil, že ide o komplex, ktorý
je využívaný viacerými vlastníkmi (samostatné prevádzky v obchodnom centre „Mier“) s prístupom z
viacerýchmiest,pričomjednýmznichjeajprístupzuliceNárodnátriedapriamonavnútornýdvorpatriaci
žalovanému (pozemok nachádzajúci sa na parcele KN „C“ č. XXXX/X, zapísaný na N. Č.. XXXXX).

30. Z čestného prehlásenia osoby, p. C. Y. (osoba konajúca v mene právneho predchodcu žalovaného,
spoločnosti SUPAKO NOVA s.r.o., IČO: 31 661 611 v období od rokov 1992 až 2001 ) súd zistil, že mal
informácie ohľadom užívania dvora nachádzajúceho sa na parcele KN „C“ č. XXXX/X zapísaného na N.
Č.. XXXXX). Uvedená osoba uviedla, že všetky prevádzky nachádzajúce sa okolo predmetného dvora
(nehnuteľnosť žalovaného) boli zásobované z dvora tak, že zásobovacie motorové vozidlá vchádzali do

dvora cez bránu z ulice Národná trieda. Uviedol, že mal vedomosť o tom, že právny predchodca žalobcu
mal uzavretú dohodu týkajúca sa užívania a údržby predmetného dvora, ktorou boli určené práva a
povinnosti vlastníkov predmetných nehnuteľností.

31. Zo súdneho spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 39C/73/2016 súd zistil, že konanie bol

začaté dňom 04.03.2016 a jeho účastníkmi boli navrhovateľ - spoločnosť INZUKO s.r.o., IČO: 36 826
685 a odporca - spoločnosť BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o., IČO: 35 737 948; predmetom
konania bol návrh na vydanie predbežného opatrenia , ktorým mal súd až do právoplatného rozhodnutia
súdu v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na
jeho trpenie upraviť pomery medzi účastníkmi. Predmetný návrh žalobu na nariadenie predbežného

opatrenia bol právoplatným uznesením zo dňa 8.4.2016, sp. zn. 39C/73/2016, zamietnutý.

32. Zo súdneho spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 30Cb/98/2016 súd zistil, že konanie bol
začaté dňom 03.08.2016 a jeho stranami bol žalobca - spoločnosť INZUKO s.r.o., IČO: 36 826 685 a
žalovaný - spoločnosť BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o., IČO: 35 737 948; predmetom konania

bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mal súd upraviť pomery strán sporu tak, že
mal určiť, že žalobca má právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku žalovaného (vstup a
prechod pešo a motorovými vozidlami) a uložiť povinnosť trpieť výkon práva zodpovedajúce vecnému
bremenu žalovaným. Súd vo veci nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že návrhu žalobcu
čiastočne vyhovel (uložil neodkladným opatrením povinnosť žalovanému trpieť, znášať výkon práva

zodpovedajúce vecnému bremenu za účelom zásobovania prevádzky žalobcu) Uznesením Okresného
súdu Košice I zo dňa 31.08.2016, sp. zn. 30Cb/98/2016 v spojení s Uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 18.12.2017, sp. zn. 2Cob/164/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2018.33. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. V zmysle ust. § 129 Občianskeho zákonníka, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

35. V zmysle ust . § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva
ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

36. V zmysle ust. § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

37. V zmysle Tretej hlavy Občianskeho zákonníka, nazvanej PRÁVA K CUDZÍM VECIAM a jej ust. §

151n a nasl., Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že
je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám
sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené
s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci
nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať

cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej
vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

38. V zmysle ust. § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka tu platia obdobne. Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo
aj ďalším osobám.

39. V zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.

40. Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení (§ 137 písm. c) CSP) môže určiť, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, tak ako je to v danom prípade, ale na to, aby mohol
vysloviť kladné rozhodnutie je potrebné, aby boli splnené zákonom požadované podmienky. Zákonom
požadovanépodmienkynaoriginálnyspôsobnadobudnutiaprávazodpovedajúcemuvecnémubremenu

podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka je vydržanie. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do
súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby, resp. výkonu práva oprávneným držiteľom,
resp. vykonávateľom práva. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený vykonávateľ práva, po
uplynutí zákonom predpísanej doby, stáva oprávneným z vecného bremena. Predmetom vydržania

môže byť všetko, čo môže byť predmetom držby, a teda aj právo. Súd musí skúmať, či ide o oprávnenú
držbu, resp. oprávnený výkon práva, ktorú posudzuje so zreteľom na to, že t.z. držiteľ musí byť
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí (nestačí detencia, t. j. nakladanie s
vecou ako s cudzou). Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou (právom) ako so svojou,
ak držiteľ (vykonávateľ práva) je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec

(práva) patrí ako vlastníkovi. Oprávnená držba môže spočívať v omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je
vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po
celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. Do vydržacej doby sa počíta aj oprávnená držba
resp. výkon práva právneho predchodcu vydržiteľa. V praxi ide najmä o prípady držby veci, resp. výkonupráva, ktorá sa vykonáva odnepamäti. Na plynutie vydržacej doby nemá vplyv okolnosť, či vydržiteľ,
jeho predchodca, vykonával držbu priamo osobne alebo prostredníctvom inej osoby, ktorá vykonávala
obsah práva držby za vydržiteľa ako detentor (napr. ak mu vydržiteľ počas plynutia vydržacej doby vec

prenajal). Pre plynutie vydržacej doby platí zásada, že táto doba musí byť nepretržitá.

41. Súd s poukazom na súdnu judikatúru (napr. Rozsudok NS SR z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/147/2016,
ktorý vo svojom odôvodnení odkazuje na viacero iných rozhodnutí v obdobných veciach týkajúcich sa
určenia vecného bremena z pohľadu skúmania jeho originálneho nadobudnutia vydržaním a skúmania

otázky dobromyseľnosti subjektu - rozhodnutie NS SR 2Cdo 271/2007, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo
49/2010, rozhodnutie 3Cdo 12/2010, či rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 4Cdo 287/2006 a 5Cdo 234/2009
ataktiežrozhodnutiaNSSRsp.zn.5Cdo39/99a4MCdo13/2008) poukazujenato,ženaprávnyzáver
ovydržanívecnéhobremenanepostačujeibasamotnáokolnosť,ževminulostivlastnícipozemkovvoľne
prechádzali, využívali priľahlé pozemky, pretože to nepostačuje k naplneniu podmienky dobrej viery.
Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom , ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúci vecnému

bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že táto osoba je oprávneným
držiteľom tohto práva. Posúdenie otázky dobromyseľnosti je potrené objektivizovať s prihliadnutím na
všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaním práva pre seba.
Subjektívny pocit „držiteľ“ nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak tento pocit nie je možné
podporiťajúvahouvto,žeaniprivynaloženímaximálnejopatrnostidržiteľnemoholvzhľadomnapovahu

a okolnosti daného prípadu mať vedomosť o tom, že výkon práva mu nepatrí.

42. Na základe uvedeného súd sa stotožnil s názorom prezentovaným v konaní žalovaným, že žalobca
nikdy dobromyseľne nevyužíval právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pretože od počiatku mal
vedomosť, že nehnuteľnosť, ktorú využíva patrí žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi ako

aj to, že predmetnú nehnuteľnosť môže využívať na základe ústnej dohody so stanovenými právami
a povinnosťami. Súd vykonaným dokazovaním a taktiež tvrdením žalobcu nemal túto skutočnosť
vyvrátenú, ba práve naopak aj sám žalobca uviedol, že nehnuteľnosť žalovaného (dvor) využíval na
základe ústnej dohody, ktorú považuje za domnelý právny titul. K tomuto tvrdeniu žalobcu súd podotýka,
že podľa jeho názoru, v danom prípade, medzi žalobcom a žalovaným, resp. ich právnymi predchodcami

išloo„reálny“kontrakt,ktorýnemôžebyťpodkladomprevysloveniezáveru,žežalobcajedobromyseľný.

43. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia od
doby nadobudnutia nehnuteľností, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ s parcelným číslom
XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 789 m2 a s parcelným č. XXXX/X - Zastavané plochy

a nádvoria, o výmere 55 m2 a stavby evidovanej ako dom so súpisným číslom XXX nachádzajúcich sa
na parcele č.XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, odbor
katastrálny, mali vedomosť o to, že nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku (pozemok žalovaného, dvor
nachádzajúcisanaparceleKN„C“č.XXXX/XzapísanéhonaN.Č..XXXXX)akoajmalivedomosťotom,
kto je jeho vlastníkom a teda aj v súlade s judikatúrou súdov Slovenskej republiky (zistenie existencie

vecného bremena z dostupných databáz) súd žalobcu nemôže považovať za dobromyseľného.

44. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu k pozemku žalovaného vydržaním, súd o žalobe ako nedôvodnej rozhodol tak ako je uvedené
v I. výroku výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu zamietol.

45. Záverom súd poukazuje na to, že žalobcovi nie je upreté právo na podanie žaloby, ktorou sa bude
domáhať zriadiť vecné bremeno k nehnuteľnosti žalovaného, ale v zmysle iných zákonných ustanovení
s poukazom na to, že vecné bremená môžu vzniknúť aj na základe rozhodnutia súdu, resp. iného orgánu
(ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka).

46. V zmysle ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

48. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.49. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

50. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v spore úspešný, súd mu priznal v zmysle citovaných zákonných
predpisov náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto
rozhodnutia, ktoré je povinný nahradiť žalobca vo výške, ktorú súd špecifikuje samostatným uznesením

vydaným vyšší súdny úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).

V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Vzmysleust.§364CSP,rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia

lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.