Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/141/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200508
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5818200508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. B. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, G., proti žalovanej: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. XX/X,
I., právne zastúpená: PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661,
Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, o zaplatenie sumy 160,12 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4C/7/2018-183 zo dňa 19. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanej trovy konania v pomere 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia trov
právneho zastúpenia od žalovanej na základe plnomocenstva zo dňa 16.01.2018. Vyhodnotením
všetkýchdostupnýchdôkazovdospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,pretožepokiaľžalobcatvrdil,že
plnomocenstvobolopodpísanédňa16.01.2018astretnutiedňa02.12.2017bolouskutočnenézaúčelom

informovania sa, tak tieto argumenty žalobcu sú v rozpore s tvrdeniami žalovanej. Plnomocenstvo bolo
koncipované tak, že osobné údaje žalovanej, jeho obsah a dátum boli vpísané rukou, čiže uvedené
vzbudzuje pochybnosti, kedy bolo plnomocenstvo podpísané. Návrh žalobcu na vykonanie znaleckého
dokazovania zamietol z dôvodu, že jeho trovy by značne navýšili trovy konania a so žalovanou sumou
by boli v hrubom nepomere. Tvrdenia žalobcu, že pri zastupovaní žalovanej ako jeho klientky konal vždy
svedomito, čestne, primeraným spôsobom a v jej záujme, sú tiež v rozpore s vyjadreniami žalovanej.
Strohá odpoveď žalobcu na otázky žalovanej v e-maily, ako vo veci ďalej postupovať, nie je v záujme

klienta, preto aj poukázanie, že brat žalovanej je programátorom a nemalo by byť pre neho problém
zmeniť obsah komunikácie, považoval za absurdné, navyše pokiaľ sa jedná o úmrtie maloletého dieťaťa.
Vzhľadom na okolnosti úmrtia maloletého dieťaťa si situácia vyžadovala promptné konania, ku ktorým zo
stranyžalobcunedošlo,pretosamažalovanápodalanapríslušnýorgánpodnetnaprešetrenie.Uvedené
nesvedčí o odbornej starostlivosti v plnení vôle a záujmov žalovanej ako klientky. Minimálne z obsahu
mailu žalovanej zo dňa 31.01.2018, ktorým žalobcu žiadala o vrátenie zdravotnej dokumentácie malo
byť žalobcovi zrejmé, že chce ukončiť právne zastupovanie, ale aj napriek tomu podal podnet na Úrad

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (žiadosť o prešetrenie postupu poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti), avšak s výrazným časovým odstupom napriek závažnosti situácie a nezáujmu žalovanej
o jeho ďalšie právne služby. Požadovanie náhrady trov konania pri nepostupovaní vo veci s odbornou
starostlivosťoupovažovalzakonanievrozporesdobrýmimravmi,pretožalobuzamietolakonedôvodnú.O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu strany v konaní podľa § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal,
že výrok o zamietnutí žaloby je neurčitý, pretože konkrétne neuvádza, čo bolo predmetom jeho žaloby
a za nesprávny považuje aj výrok o trovách konania, pretože nárok na náhradu trov konania mala byť
priznaná jemu. Naviac je tento výrok neurčitý, lebo neobsahuje kto a kedy vydá uznesenie o trovách
konania. Poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalovanej si na pojednávaní neuplatnil nárok

na náhradu trov konania a napriek tomu bol žalovanej tento nárok priznaný. Podľa jeho názoru mal
súd prvej inštancie pred prvým pojednávaním nariadiť predbežné prejednanie sporu. Síce z dôvodovej
správy k CSP vyplýva fakultatívnosť tohto inštitútu, predpokladá sa však, že jeho uplatnenie bude
pravidlom a nie výnimkou. V odôvodnení napadnutého rozsudku nebolo vôbec zdôvodnené, prečo tento
inštitút nebol využitý. Súd prvej inštancie tiež neviedol strany k zmierlivému vyriešeniu sporu, čo je
jeho základnou povinnosťou v zmysle čl. 7 ods. 2 CSP. Čo sa týka určenia sporných skutočností, tak

súd na pojednávaní dňa 19.11.2019 sporovým stranám neposkytol skutkové a právne poučenie podľa
§ 181 ods. 2 CSP a ani stranám neoznámil predbežné právne posúdenie veci. Nebol upozornený na
možnosť právneho posúdenia veci s odkazom na bod 16 odôvodnenia rozsudku (konanie v rozpore s
dobrými mravmi), preto bolo jeho právo na spravodlivý proces porušené, teda mu bolo znemožnené
nejako reagovať a išlo o tzv. prekvapivé rozhodnutie súdu. Súd nestihol vypracovať rozsudok v zákonnej

lehote a žiadosť o predĺženie lehoty je dôležitá písomnosť, ktorá by v elektronickom súdnom spise
mala byť evidovaná. V elektronickom súdnom spise nie sú ani podpísané zápisnice z pojednávaní
zo dňa 25.04.2019 a 19.11.2019. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec
neuviedol,prečoupustilodvýsluchužalovanej,ktorásapojednávaniadňa19.11.2019nezúčastnila,,aby
neohrozila svoje nenarodené dieťa“. Údajné rizikové tehotenstvo žalovanej trvajúce odo dňa 02.09.2019

nie je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti žalovanej na pojednávaní a súd z toho nevyvodil žiadne
dôsledky podľa § 101 a 102 CSP, čím sa prejavila zaujatosť zákonnej sudkyne voči jeho osobe v tomto
konaní. V zápisniciach z pojednávaní uskutočnených dňa 25.04.2019 a 19.11.2019 sa neodzrkadľuje
skutočný priebeh pojednávaní. Sudkyňa neprotokolovala jeho vyjadrenia, menila a opravovala ich,
ako aj vyjadrenia žalovanej a jej právneho zástupcu v prospech žalovanej a v jeho neprospech. Na

pojednávaní mala sudkyňa pripustiť vyhýbavé odpovede žalovanej na jeho otázky a tiež na ďalšom
pojednávaní mu prerušila záverečnú reč, čo je v rozpore s čl. 2 ústavy. Odvolaciemu súdu navrhuje,
aby sa oboznámil so zvukovým záznamom z pojednávaní. Tiež upozornil na skutočnosť, že na začiatku
pojednávaní sudkyňa neoboznámila účastníkov konania s vyjadrením sudkyne na č.l. 133, s uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 9NcC/6/2019-135 zo dňa 09.07.2019 a ani so spisovým materiálom

úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, hoci to tak zo zápisnice vyplýva a podal návrh na
zosúladenie zápisnice so skutočným obsahom podľa zvukového záznamu z pojednávania. Súd rozhodol
predčasne, pretože nevykonal ním navrhované dôkazy, a to opätovný výsluch žalovanej, oboznámenie
sa so zdravotnou dokumentáciou maloletého, vykonanie znaleckého dokazovania na overenie dátumu
podpísania plnomocenstva. Vykonanie vyššie uvedených dôkazov bolo potrebné pre riadne zistenie

skutkového stavu veci a pre správne právne posúdenie veci. Povinnosťou súdu bolo nevykonanie
dôkazov riadne a presvedčivo zdôvodniť. Žalovaná si z neznámych dôvodov bola istá, že tento spor
vyhrá, preto nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Náležitým odkazom na základné zásady sporového
konania aj s odkazom na judikatúru uviedol, že sporové konanie sa vyznačuje zásadou rovnosti strán
a kontradiktórnou zásadou. Ako účastníkovi konania mu doposiaľ neboli doručené všetky kópie údajnej

mailovej komunikácie a nemohol sa k nim vyjadriť. Žalovaná v konaní nepreukázala hodnoverne, že
pri jej zastupovaní konal v rozpore s dobrými mravmi a ani to, že nekonal s ,,náležitou odbornou
starostlivosťou“. Súd prvej inštancie bezdôvodne odmietol vykonať ním navrhované dôkazy a len
odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o advokácii, ale bližšie nevysvetlil čo si pod
termínom dobré mravy predstavuje. Navyše, zákon o advokácii používa pojem ,,odborná starostlivosť“ a

nie termín ,,náležitá odborná starostlivosť“, preto nie je možné, aby porušil povinnosť, ktorú mu neukladá
všeobecne záväzný právny predpis. Názor súdu je preto nepreskúmateľný. Napadnutý rozsudok je v
rozpore s princípom právnej istoty. Pri zastupovaní žalovanej postupoval s odbornou starostlivosťou
a dôkazné bremeno mala žalovaná, ktorá ho neuniesla a napriek tomu súd jeho žalobu zamietol. Je
zrejmé, že súd hľadal dôvody na zamietnutie jeho žaloby, preto použil nepravdivé a účelové argumenty

o rozpore s dobrými mravmi a o jeho nepostupovaní s odbornou starostlivosťou. Vydaním takéhoto
rozsudku sa prejavila zaujatosť sudkyne voči jeho osobe. V odôvodnení absentuje právne posúdenie
veci podľa ustanovení hmotného práva, teda súd bezdôvodne neaplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníkaopríkaznejzmluve,ktorúuzavrelsožalovanou.Onsisvojepovinnostiztejtozmluvysplnil,aležalovaná si svoju povinnosť zaplatiť odmenu za vykonané úkony nesplnila, čo v konaní ani nepoprela.
Tvrdeniažalovanejsúnepravdivéaúčelovéaaninepreukázalapravdivosťsvojichtvrdeníhodnovernými
dôkazmi. Napadnutý rozsudok je tzv. rozsudkom popisným a skutočné odôvodnenie je obsiahnuté len

v bodoch 15 až 18 odôvodnenia rozsudku. Rozsudok je nepreskúmateľný, keďže je nedostatočne
odôvodnený, pretože sa vôbec nezaoberal a nevysporiadal s navrhnutými dôkazmi. Nie je z neho možné
zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností dospel, že jeho konanie bolo v rozpore s dobrými
mravmi, pričom uviedol judikatúru a zákonné ustanovenia o odôvodnení rozhodnutí všeobecne a o
ostatných princípoch sporového konania. Nie je mu zrejmé, aké ostatné dôkazy vzbudzujúce vážne

pochybnostiodátume,kedybolopodpísanéplnomocenstvo,malsúdnamysli.Žalovanúdňa16.01.2018
riadne poučil o výške odmeny za právnu pomoc a v tento deň bolo plnomocenstvo aj podpísané.
Žiadna priemerne spôsobilá osoba by nepodpísala čisté tlačivo plnomocenstva. On ako žalobca by
bol ochotný a stále je ochotný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. Žalovaná suma 160,12 EUR s
príslušenstvom je možno zanedbateľná pre súd, ale nie je zanedbateľná pre strany konania. Žalovaná
ako strana v konaní preukázateľne klamala a súd sa s jej nepravdivou výpoveďou vôbec nevysporiadal.

Právny zástupca žalovanej nie je stranou konania, a preto nemal povinnosť vypovedať pravdu. Súd
aj napriek uvedenému považoval tvrdenia právneho zástupcu žalovanej za dôkazy, čo je v rozpore s
§ 187 CSP. Neodôvodnením rozsudku mu bolo odňaté právo konať pred súdom bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku je arbitrárne a zmätočné a ako aj vyplýva z vyššie
uvedeného, súd prvej inštancie sa mal dopustiť opakovane procesných pochybení. Žiadal rozsudok

súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Zároveň si voči žalovanej uplatnil nárok
na náhradu 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom. V závere
uviedol, že v prípade potvrdenia rozsudku podá ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na súdnu
a inú právnu ochranu.

4. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že zákon v žiadnom ustanovení nestanovuje, ako presne
má byť formulovaný výrok rozhodnutia. Po obsahovej stránke výroku rozsudku, zastáva názor, že je
správnyaobsahujevšetko,čomápodľa§59ods.1Spravovaciehoporiadkuobsahovať.Výrokotrovách
konania považujú za správny, preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že 100 % nárok na
náhradu trov konania mal mať žalobca. Tvrdenie, že si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, nie

je pravdivé, avšak aj keby bolo, tak nárok vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto,
že si ho neuplatnila. K namietanému nenariadeniu predbežného prejednania veci uvádza, že v zmysle
ustanovení CSP nie je obligatórne a je na uvážení súdu, či ho nariadi. Jeho nenariadenie určite nie je
odvolacím dôvodom pre zrušenie rozsudku. Považujú za správne, že súd vo veci konal a rozhodol na
základe svojich uvážení a zbytočne neodročoval pojednávania s cieľom uzavretia dohody alebo zmieru.

Vzhľadom na povahy strán sporu a povahu sporu by uzavretie mieru skutočne nebolo možné. Pokiaľ
žiadosť o predĺženie lehoty na napísanie rozsudku nie je v elektronickom súdnom spise, neznamená,
že v tom fyzickom nie je. V rámci konania vypočutá bola a pri jej prvom výsluhu uviedla skutočne
vyčerpávajúco všetky skutočnosti potrebné pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Vzhľadom
na povahu sporu jej ďalší výsluch už nebol potrebný a nevyhnutý, navyše žiadne pojednávanie by

nemalo pozitívny dopad na zdravotný stav žalovanej. Prepisy zápisníc z pojednávania sú dostatočné a
majú obsahovať len podstatný obsah výpovedí a prednesov. Nemá vedomosť, že by niektoré vyjadrenie
bolo zaprotokolované inak, ako na pojednávaní odznelo. Žalobca toto síce v odvolaní uviedol, ale
nijakýmrelevantnýmahodnovernýmspôsobomnepreukázal.Skutočnosť,žesúdnevykonádôkazpodľa
návrhov a predstáv sporovej strany, nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať

pred súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 109/2011). Súd prvej
inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania najmä z dôvodu, že trovy znaleckého dokazovania
by podstatne navýšili trovy konania a boli by v hrubom nepomere so žalovanou sumou. Súd teda vykonal
vyčerpávajúce dokazovanie a ďalšie dokazovanie nebolo potrebné. V opačnom prípade by aj zbytočne
dochádzalo k prieťahom v konaní. Tvrdenia v odvolaní sú nezmyselné a svedčia o tom, že žalobca sa

nemôže stotožniť s prehrou v súdnom konaní. Pojem dobré mravy je všeobecne známy aj pre ľudí bez
akéhokoľvek vyššieho vzdelania, nepovažuje preto za potrebné, aby súd poskytol výklad ku každému
slovnému spojeniu, ktoré v rozhodnutí použije. Súd rozhodol na podklade predložených dôkazov, a keby
mal z nich preukázanú opodstatnenosť nároku žalobcu, určite by žalobe vyhovel. Je síce pravda, že
odôvodnenierozsudkujestručné,aleodpovedánavšetkyprávneaskutkovovýznamnéotázkysúvisiace

s predmetom konania. Všetky skutočnosti uvádzané žalobcom sú klamlivé a nepravdivé, jediným cieľom
žalobcu je viac psychicky ublížiť žalovanej. Žalobca by si mal priznať chybu, že právnu pomoc žalovanej
po úmrtí jej syna neposkytol v súlade so zásadami vyplývajúcimi z jeho povolania. Žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolaciehokonania v celom rozsahu. Odvolanie by malo byť odmietnuté aj z dôvodu, že odvolanie podal žalobca
ako fyzická osoba, nie ako advokát, ktorému by mal vzniknúť nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca v replike uviedol, že jej vyjadrenie bolo podané oneskorene, teda po uplynutí súdom
určenej lehoty a na skutočnosti tam uvedené sa nemá prihliadať. Navyše toto vyjadrenie nebolo podľa
jeho informácii súdu doručené elektronicky s autorizovaným podpisom podľa osobitného predpisu.
Argumentácia žalovanej o správnosti formulácie výroku je nesprávna. Zákonná sudkyňa často vydáva

rozsudky s neurčitými a s nesprávnymi výrokmi a v dôsledku toho dochádza k predlžovaniu súdnych
konaní. K trovám konania uviedol, že zo zápisnice z pojednávania dňa 19.11.2019 nevyplýva, že by
si právny zástupca žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania, preto mu nemal byť priznaný.
Poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 6 Zákona o advokácii nárok na odmenu právnemu zástupcovi
nevznikne, ak služby ním poskytnuté neboli vykonávané s odbornou starostlivosťou, ale aj vtedy, ak
advokát neurobil úkon potrebný k priznaniu trov. Právny zástupca žalovanej nemôže, resp. nemohol

logicky na pojednávaní vedieť, či jeho klientka ako žalovaná pristúpila k uzavretiu zmieru, ak by
si súd prvej inštancie splnil svoje povinnosti. Ďalej upozornil na § 223 ods. 3 CSP, že súdny spis
v listinnej podobe musí zodpovedať spisu v elektronickej podobe a vyvodil, že súd prvej inštancie
porušil ustanovenia spravovacieho poriadku a argumentácia žalovanej je v tomto bode nesprávna.
Žalovaná sa nijako nevyjadrila ku skutočnosti, že súd neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za sporné

a ktoré za nesporné, teda uznala pravdivosť jeho tvrdení, preto navrhol odvolaciemu súdu oboznámiť
sa so zvukovými záznamom z pojednávaní. Nie je tiež pravda, že by žalovaná na pojednávaní
uviedla ,,vyčerpávajúco“ všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci o čom predložil prepis
výpovede žalovanej, aby si odvolací súd urobil obraz o tom, ako žalovaná vypovedala a ako ju súd
zaprotokoloval. V ostatnom zotrval na už v odvolaní uvedených tvrdeniach. Odvolanie podal správne

ako fyzická osoba a nie ako advokát. Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory na základe
nepravdivých tvrdení žalovanej a jej právneho zástupcu mu pozastavilo výkon advokácie od 12.02.2020
až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP) sporovou stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX došlo k úmrtiu syna žalovanej, na čo
kontaktovala žalobcu telefonicky, aby ju právne zastupoval, nakoľko predtým zastupoval aj jej brata a
na základe tohto telefonického rozhovoru a pokynu žalobcu v uvedený deň požiadala svoju matku, aby
zobrala z nemocnice originál zdravotnej dokumentácie. Následne 2.12.2017 sa so žalobcom osobne
stretla v kaviarni TWIX v Námestove (minutáž nahrávky pojednávania cca 48:48 zo dňa 25.4.2019).

Pri tomto stretnutí jej žalobca odovzdal články z internetu o toxickej megakolóne (na ktorých je dátum
2.12.2017 - č.l. 96-101), aby si naštudovala o príznakoch tejto choroby a odovzdala mu zdravotnú
dokumentáciu (minutáž nahrávky pojednávania cca 1:01 - 1:05 zo dňa 254.2019). Na stretnutí bola
spolu so svojim priateľom, otcom zosnulého syna. V tento deň bolo podpísané plnomocenstvo na
zastupovaniežalovanej,stýmžežalovanásavyjadrila,abyjužalobcazastupovalvoveciúmrtiajejsyna,

aby za ňu podával „papiere právne“ (minutáž nahrávky pojednávania cca 1:01:57 zo dňa 25.4.2019).
Žalovaná sa vyjadrila, že pri tomto stretnutí podpísala plnú moc, nepamätala si či tam bol dátum,
nič sa nevypisovalo, nakoľko žalobcovi dôverovala (minutáž nahrávky pojednávania cca 1:04:40 zo
dňa 25.4.2019). Žalobca v konaní tvrdil, že plná moc bola podpísaná dňa 16.1.2018, o čom predložil
písomné plnomocenstvo podpísané žalovanou. V konaní nebolo sporné, že podpis na predloženom

plnomocenstve je žalovanej, avšak táto tvrdila, že ho podpísala dňa 2.12.2017 pri stretnutí, bez ďalšieho
vyplňovania a odvtedy sa so žalobcom nestretla osobne, až na pojednávaní dňa 25.4.2019. Žalobca
nič bližšie neuvádzal kde malo dôjsť k podpisu plnej moci dňa 16.1.2018. Uvedené by nebolo možné
preukázať ani znaleckým dokazovaním, ako to žiadal žalobca, nakoľko žalovaná podpis na predloženom
plnomocenstve nepopierala, len uvádzala, že ho podpísala bez predchádzajúceho vyplnenia. Odvolací

súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že k podpísaniu plnej moci došlo tak ako to uvádzala
žalovaná. Uvedenému nasvedčujú nepriamo aj ďalšie dôkazy vo veci, a to predovšetkým elektronická
komunikácia medzi sporovými stranami. Dňa 26.11.2017 žalobca oznamoval žalovanej, že: „Vzhľadom
na zákaz vydaný nemocnicou v DK prestaňte rozprávať na verejnosti, čo konkrétne sa stalo v nemocniciv DK. Inak to použijú v pozmenenej forme proti Vám a budú tvrdiť, že ste rozprávali niečo iné t.j. to
čo im bude vyhovovať. Ľudia radi klamú a neboja sa postihov za nepravdivé svedecké výpovede.“ (č.l.
105, 107). Žalovaná dňa 19.12.2017 oslovila žalobcu: „Chcela by som sa informovať. Ak chcem od

nemocnice žiadať nemajetkovú ujmu musím podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a treba
nejaký posudok?“, na uvedené žalobca reagoval dňa 20.12.2017 správou „Nič nerobte“ (č.l. 22). Dňa
5.1.2018 žalobca napísal žalovanej správu: „Nemali by ste si vymieňať správy s cudzími ľuďmi o tejto
veci. Môžu to použiť proti Vám.“ Na uvedené žalovaná odpovedala dňa 8.1.2018 správou: „To som
ja nepísala... Pán Z. je niečo nové? Z každej strany počúvam aby som podala trestné oznámenie

a ja akosi neviem co robiť...“ (č.l. 103, 104,108). Teda už z tejto komunikácie vyplýva, že žalovaná
využívala právne služby žalobcu už pred 16.1.2018, kedy malo podľa žalobcu dôjsť k podpísaniu plnej
moci. Pokiaľ žalobca namietal, že brat žalovanej je programátorom a nie je pre neho problém pozmeniť
SMS správu, resp. emailovú správu odvolací súd poukazuje na to, že sám žalobca na pojednávaní
konanom dňa 25.4.2019 predložil kópie elektronickej komunikácie so žalovanou (č.l. 107, 108) zo dňa
26.11.2017, 5.1.2018 a 8.1.2018, pričom obsah správ je totožný s obsahom listinných dôkazov v tejto

časti predloženej žalovanou.
Následne mala žalovaná prostredníctvom novinárov zistiť, že žalobca nepodal na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou žiaden podnet na prešetrenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti, tak dňa
25.1.2018 uvedený podnet podala sama. Táto skutočnosť vyplýva aj z listinného dôkazu predloženého
žalobcom (č.l. 109), a to informácia k žiadosti o prešetrenie zo dňa 27.2.2018 Úradu pred dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin, adresovanej žalobcovi, v ktorom sa konštatuje, že „úradu
dňa 21.02.2018 doručil žiadosť V. C. v zastúpení, avšak úrad už začal výkon dohľadu v predmetnej
veci na základe podnetu podaného pani V. C. dňa 25.1.2018 a výkon dohľadu začal dňom 26.1.2018“.
Teda námietka žalobcu, že nebol vykonaný dôkaz oboznámením sa s obsahom spisu úradu pre dohľad
je neopodstatnená, nakoľko z tohto listinného dôkazu ním predloženého jednoznačne vyplýva, na

základe čoho začal úrad pred dohľad na zdravotnou starostlivosťou výkon dohľadu. Pre rozhodnutie
v preskúmavanej veci nie je podstatný výsledok toho dohľadu. Potom ako žalovaná v januári zistila,
že žiadosť o prešetrenie nebola podaná a podala ju sama dňa 25.1.2018, správou zo dňa 31.1.2018
požiadala žalobcu o vrátenie celej dokumentácie (č.l. 24). Už z tejto komunikácie muselo byť žalobcovi
zrejmé, že žalovaná o jeho právne služby už nemá záujem, napriek tomu dňa 21.2.2018 doručil na úrad

pred dohľad duplicitne žiadosť o prešetrenie. Dňa 14.2.2018 žalovaná aj písomne odoslala žalobcovi
vypovedanie plnomocenstva, o ktorej zásielke ho informovala aj SMS správou zo dňa 20.2.2018 (č.l. 23).

8. Z takto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na základe
plnomocenstva zo dňa 2.12.2017 bol medzi sporovými stranami založený vzťah príkaznou zmluvou

podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko však žalobca v primeranej dobe neposkytol
žalovanej právnej služby, nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 18 ods. 2 zák.č. 586/2003
Z.z., výkon dohľadu úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal dňa 26.1.2018 na podnet
samotnej žalovanej a žalovaný uvedený podnet podal až následne, a to potom ako ho žalovaná
dňa 31.1.2018 požiadala o vrátenie všetkých dokladov vo veci. I keď k písomnému vypovedaniu

plnomocenstva žalobcovi bolo žalovanou zaslané až dňa 14.2.2018, odvolací súd je toho názoru, že
priznanie požadovanej odmeny žalobcovi za poskytnuté právne služby (až potom ako žalovaná sama
podala podnet a žiadala od žalobcu vrátiť celú dokumentáciu) by bolo v rozpore so spravodlivým
usporiadaním vzťahov medzi stranami s poukazom na vyššie konštatovaný skutkový stav v bode 7.
tohto odôvodnenia.

9. Odvolací súd je toho názoru, že trvanie žalobcu na ďalšom výsluchu žalovanej bolo bezpredmetné,
keď táto bola vypočutá na pojednávaní konanom dňa 25.4.2019 a vyjadrila sa ku všetkým podstatným
skutočnostiam k veci. Taktiež je neopodstatnená námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval
podľa § 181 ods. 2 CSP, keď na pojednávaní dňa 25.4.2019 uviedol, že skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, tiež ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie (č.l. 113, minutáž
záznamu cca 20:53).

10. Nie je možné sa stotožniť s odvolacou námietkou, že výrok napadnutého rozsudku je neurčitý a
že o trovách konania bolo rozhodnuté napriek tomu, že právny zástupca žalovanej si tieto neuplatnil.

Podľa § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Teda
pokiaľ súd žalobe nevyhovuje, žalobu vo výroku zamieta. V záhlaví rozsudku sú presne označené
strany a ich zástupcovia, rovnako je označený prejednávaný spor predmetom žaloby. K výroku o trováchkonania je nutné poukázať na § 262 ods. 1, 2 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a o výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

(v danom prípade napadnutý rozsudok spolu s rozsudkom odvolacieho súdu), ktoré vydá vyšší súdny
úradník. Teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia.

11. V zmysle § 98 ods. 1 CSP sa o priebehu procesných úkonov, pri ktorých súd koná so stranami

alebo vykonáva dokazovanie, vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie
zvuku. Tento záznam je nielen obligatórnym, ale i autentickým zachytením priebehu dotknutého
procesného úkonu súdu. Naproti tomu je zápisnica podľa § 99 ods. 1 CSP len alternatívnym
zaznamenaním priebehu dotknutých úkonov súdu („ak to súd považuje za vhodné a účelné“) a uvádza
sa v nej - okrem iného - len podstatný obsah prednesov. To znamená, že určujúcim zaznamenaním
obsahu procesného úkonu súdu je audiozáznam jeho priebehu. Nadväzne aj eventuálne nepresnosti v

zápisnici o pojednávaní nie sú osobitnejšie relevantné.
Svojim spôsobom zápisnica o úkone súdu dopĺňa zvukový záznam tým, že sú v nej zachytené
zásadné okolnosti z priebehu dotknutého procesného úkonu a do určitej miery umožňuje jednoduchšiu
a rýchlejšiu orientáciu v zvukovom zázname. Osobitne, ak tento je aktuálne vyhotovovaný ako jedna
súvislá nahrávka bez akéhokoľvek popisu „minutáže“ či „rozfázovania“ na jednotlivé menšie súbory.

Len na okraj krajský súd dodáva, že zápisnica o pojednávaní nebola ani za predchádzajúcej právnej
úpravy civilného procesu Občianskym súdnym poriadkom doslovným prepisom všetkého, čo v rámci
pojednávania odznelo.
Odvolací súd sa oboznámil so zvukovými záznamami z pojednávaní vykonaných dňa 25.4.2019 a
19.11.2019. Rozhodne nemožno konštatovať, že by zápisnice neboli v súlade so zvukovým záznamom.

12. Za nedôvodnú považoval odvolací súd tiež námietku, že rozhodnutie prvostupňového súdu
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naopak okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán, výsledky vykonaného
dokazovania. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné.

13. Zároveň odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záverotom,žeztohtohľadiskajeplnerealizovanéprávoúčastníkanaspravodlivésúdnekonanie(III.ÚS
209/01). Vzhľadom k tomu ďalšími odvolacími námietkami odvolateľa (napr. že sa súd prvej inštancie
nepokúsil o zmier medzi stranami, rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli vypracované v zákonnej
lehote, nenariadenie predbežného prejednania sporu, nepodpísané zápisnice z pojednávania a pod.)

sa nezaoberal, nakoľko tieto argumenty nemajú žiaden vplyv na výsledok konania.

14. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď správne
aplikoval zásadu úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

15. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej proti žalobcovi boli priznané trovy
odvolacieho konania v plnom rozsahu v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1
CSP. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)