Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207000
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319207000.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobkyne: N. O., D.. XX.XX.XXXX, N. U.
XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Martina Řeřichová, PhD., advokátka s. r. o., Námestie slobody 13/25,
066 01 Humenné, IČO: 53 065 042, proti žalovanému: O. O., D.. XX.X.XXXX, N. U. XXXX/XX, XXX XX
C., zast. JUDr. Eva Koščová, advokátka, so sídlom Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné, IČO: 37878409, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 12C/33/2019-248 zo dňa 19.11.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k bytu č. XXX, vo vchode
XX, na 4. poschodí na ulici U. XXXX/XX S. C. a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachdomu,napríslušenstveakspoluvlastníckemupodielunapozemku-zastavená

plocha o výmere 1536 m2 s parcelným číslom XXXX, na ktorom je postavený bytový dom vo veľkosti
podielu XXXX/XXXXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie C. a vyporiadava ho tak,
že nariaďuje predaj uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený žalobkyni a
žalovanému každému z nich po 1-ici.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 16.8.2019 sa
domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva so žalovaným k bytu číslo XXX, vo vchode XX, na 4.
poschodí, na ulici U. XXXX/XX S. C., k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku - zastavaná plocha vo
výmere 1536 m2 s parcelným číslom XXXX, na ktorom je postavený bytový dom v podiele XXXX/
XXXXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie C.. Žalobkyňa v žalobe navrhla prikázať
predmetné nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti vyplatiť žalovanému finančnú

náhradu za jeho zrušený spoluvlastnícky podiel.

3. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/92/2009-192 zo dňa
28.3.2011 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosťdňa 16.11.2011. Počas trvania manželstva žalobkyňa so žalovaným nadobudli nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom sporu, pričom medzi žalobkyňou a žalovaným po rozvode manželstva nedošlo k dohode
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa poukazovala na ustanovenia § 148

ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých žalobkyňa so
žalovaným nadobudli podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, a to z dôvodu, že ani
žalobkyňa, ani žalovaný nepodali návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode
manželov.

4. Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že zo strany žalovaného dochádzalo k verbálnym a fyzickým
útokom voči jej osobe a v tejto súvislosti sa žalobkyňa počas konania domáhala aj nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorému súd uznesením sp. zn. 12C/33/2019-76 zo dňa 24.10.2019 vyhovel.
Vzhľadom na násilné správanie sa žalovaného žalobkyňa navrhovala zrušiť podielové spoluvlastníctvo
so žalovaným, prikázať byt do jej výlučného vlastníctva, a to bez povinnosti vyplatiť žalovanému finančnú
náhradu za jeho zrušený podiel.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2019 potvrdil skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom žaloby nadobudli počas manželstva spoločne so žalobkyňou. Tieto nehnuteľnosti užívali
spoločne, na nákladoch na bývanie sa podieľali podľa svojich možností. Žalovaný ďalej uviedol, že v
roku 2008 prišiel o zamestnanie a bol nútený odísť pracovať do zahraničia, avšak pravidelne prispieval

na úhradu nákladov na domácnosť sumou vo výške 295,- eur mesačne na účet žalobkyne. Žalovaný
navrhoval žalobu zamietnuť v celom rozsahu a navrhoval, aby predmetný byt bol darovaný plnoletým
deťom žalobkyne a žalovaného a aby žalobkyni a žalovanému bolo zriadené právo doživotného bývania
a užívania predmetného bytu.

6. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 všetko
Občianskeho zákonníka s tým, že podľa Okresného súdu je v danom prípade je nespornou
skutočnosťou, že žalobkyňa so žalovaným nadobudli do podielového spoluvlastníctva byt s príslušným
podielom na nehnuteľnostiach, a to každý v podiele 1-ica, čo vyplýva z výpisu LV č. XXXX, kat. územie
C..

7. Taktiež je podľa súd prvej inštancie nesporné, že reálne rozdelenie bytu nie je možné. Z tohto dôvodu
do úvahy prichádzal druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním bytu
jednému zo spoluvlastníkov s povinnosťou zaplatenia finančnej náhrady druhému zo spoluvlastníkov.
Vzhľadom na finančnú a majetkovú situáciu žalobkyne a žalovaného súd nemohol pristúpiť ani k

druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a prikázať nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, pretože súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota bytu,
ktorý je predmetom sporu je v súčasnej dobe cca 60.000,- eur, pričom žalobkyňa a žalovaný nedisponujú
takou finančnou čiastkou, ktorá by umožnila jednému z nich zaplatiť druhému finančnú náhradu vo
výške 1-ice. Vzhľadom na príjmy a vek účastníkov konania nie je teda ani reálne, aby títo mohli v

budúcnosti nadobudnúť úver, na základe ktorého by potom mohli vyplatiť finančnú náhradu druhému zo
spoluvlastníkov a z tohto dôvodu súd pristúpil k tomu, že nariadil v danej veci predaj bytu a majetku v
podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného s tým, aby výťažok z predaja bol rozdelený medzi
žalobkyňu a žalovaného podľa ich podielov, teda každému z nich v 1-ici.

8. V danom prípade o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s
odôvodnením, že stranám sporu, teda žalobkyni a žalovanému pripadol rovný diel zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva, a to vzhľadom na výšku podielov žalobkyne a žalovaného.

9. Proti tomuto rozsudku ako celku podala žalobkyňa včas odvolanie a z dôvodov uvedených podľa §

365 ods. 1 písm. e) a f) CSP.

10. V podanom odvolaní žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Zákonné pravidlá vyporiadania zakotvujú, že súd nemôže vyporiadať

spoluvlastnícke vzťahy iným spôsobom ako je v Občianskom zákonníku uvedené. Občiansky zákonník
taxatívnym spôsobom ustanovuje tieto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva: reálne
rozdelenie veci; prikázanie veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom a predaj veci a
rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielu.11. V podanom odvolaní ďalej žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa prejavila súhlas s prikázaním veci do
jej vlastníctva s tým, že otázka aká je všeobecná cena dotknutých nehnuteľností v konaní riešená

nebola. Súd prvej inštancie nevykonal žiaden dôkaz, ktorým by preukázal hodnotu bytu, v čom samotná
žalobkyňa sa k hodnote bytu nevyjadrila. V konaní nebol preukázaný znalecký posudok a nebol
zabezpečený ani akýkoľvek iný listinný dôkaz týkajúci sa ocenenia predmetného bytu. Na základe
uvedeného nie je zrejmá výška finančnej náhrady za zrušený spoluvlastnícky podiel.

12. Súd prvej inštancie svojvoľne má za to, že vzhľadom na príjmy a vek strán sporu nie je ani
reálne možné, aby títo mohli v budúcnosti nadobudnúť úver. Závery súdu podľa žalobkyne nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a je prinajmenšom predčasné prijať závery o platobnej neschopnosti
žalobkyne na vyplatenie primeranej finančnej náhrady žalovanému za jeho zrušený spoluvlastnícky
podiel. Žalobkyňa v zásade odmieta, že v danom prípade vzniká dôvodný predpoklad, že nedisponuje
finančnými prostriedkami na úhradu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, na základe čoho súd

dospel, že je vylúčené prikázať predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne.

13.Podľažalobkynesúdprvejinštancienepostupovalsprávne,akbeználežitéhodokazovaniapristúpilk
tretiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je predaj veci a rozdelenie výťažku
medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Zákonodarca tento spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctva umožňuje iba v tom prípade, ak žiaden spoluvlastník vec nechce. Jedná sa o zákonnú
podmienkunariadeniapredajaarozdeleniavýťažkuveciprizrušeníspoluvlastníctvasúdompodľaštvrtej
vety § 142 Občianskeho zákonníka, pričom do pozornosti odvolaciemu súdu dala žalobkyňa to, že táto
podmienka splnená nebola, nakoľko žalobkyňa počas celého konania prezentovala svoj záujem o byt.

14. Návrh žalovaného týkajúci sa predaja nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku z jej predaja je podľa
žalobkyne v rozpore so zákonom a vôbec neprichádza do úvahy, pretože žalobkyňa má záujem o
predmetný byt a zároveň ma snahu o finančné vyrovnanie žalovaného. Predmetný byt jej slúži na
bývanie, keďže inú možnosť bývania na rozdiel od žalovaného nemá. Zároveň je podľa žalobkyne
nevyhnutné vziať na zreteľ, že rozhodnutím Mesta C. zo dňa 12.8.2020 o odkázanosti na sociálnu službu

bolo rozhodnuté, že žalobkyňa je odkázaná na druhý stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc
inej fyzickej osoby - poskytovanie opatrovateľskej služby. Za danej situácie sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie javí podľa žalobkyne v značnom rozpore s dobrými mravmi v neprospech žalobkyne.

15. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nevzal do úvahy násilne neprimerané správanie žalovaného vo

vzťahu k žalobkyni, ktoré bolo preukázané listinnými dôkazmi.

16. Žalobkyňa počas konania uviedla, že je ochotná žalovanému vyplatiť primeranú finančnú náhradu
za predmetný byt formou splátok, s čím sa súd prvej inštancie ani nezaoberal. Podľa žalobkyne musí
súd starostlivo skúmať či splnenie povinnosti na finančné plnenie v rozsudku je reálne do troch dní

od právoplatnosti rozsudku alebo v splátkach. Ak súd zistí, že nie sú u účastníka konania splnené
podmienky na to, aby to splnil do troch dní od právoplatnosti rozsudku, môže mu určiť dlhšiu lehotu,
alebo povoliť splácať tento dlh v splátkach, pretože aj takýmto spôsobom je možné predísť nútenému
výkonu súdneho rozhodnutia v exekučnom konaní. Súd prvej inštancie túto možnosť ani neskúmal, iba
jednostranne v neprospech žalobkyne sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, ktorý nesúhlasil s návrhom

žalobkyne, aby bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Nesúhlasil ani s tým, aby mu žalobkyňa
mala splácať za jeho podiel splátky.

17. Vďalšomsúdprvejinštanciepodľažalobkynepochybil,keďnevykonalvýsluchžalobkyneakostrany
sporu, pričom žalobkyňa deklarovala záujem na osobnej účasti na súdnom pojednávaní a nesúhlasila

s tým, aby sa súdne pojednávanie konalo v jej neprítomnosti. Žalobkyňa sa súdneho pojednávania
nezúčastnila zo zdravotných dôvodov, pričom nie je vylúčené zlepšenie zdravotného stavu, ktorý
by umožňoval účasť na súdnom pojednávaní. Lekár síce neodporúčal v dohľadnej dobe účasť na
pojednávaní, avšak nevylúčil účasť žalobkyne na súdnom pojednávaní. S poukazom na uvedené preto
žalobkyňa v rámci odvolacieho návrhu žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne k jej tvrdeniu, že jeho správanie ohrozuje život a
zdravie žalobkyne uviedol, že v konaní nebolo preukázané žiadne jeho násilné správanie voči žalobkyni
s tým, že podanie oznámenia na políciu nie dôkazom o spáchanom násilí. Žalovaný predložil súdu výpis

z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.12.2019, z ktorého vyplýva, ako boli vybavené
všetky oznámenia žalobkyne. Okrem jedného konania, kde mu bola uložená pokuta 10,- eur, Okresný
úrad vybavil všetky ostatné podania odložením veci podľa zákona o priestupkoch. Krajský súd v Prešove
vo svojom uznesení zo dňa 16.1.2020, ktorým zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, konštatoval, že sa javí dôvodnou námietka žalovaného,

že konanie žalobkyne môže byť aj účelové. Ďalej krajský súd uviedol, že pokiaľ žalobkyňa ako dôkaz
svojich tvrdení predložila lekárske správy, odvolací súd konštatuje, že tieto len zostávajú v rovine
popísania subjektívnych pocitov a údajných ťažkostí zo strany žalobkyne, pričom neosvedčujú, že by
išlo o odborné vyjadrenie, resp. nález lekára o príčinách psychických problémov žalobkyne spôsobené
skutočne výlučne žalovaným. Žalobkyňa podľa žalovaného v priebehu konania žiaden dôkaz, ktorý by
preukázal, že jej zlý psychický stav je spôsobený správaním žalovaného nepredložila ani nenavrhla

vykonať. Žalovaný preukázal, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, nebolo voči nemu
vedené žiadne trestné stíhanie a nebol prejednávaný ani v priestupkovom konaní.

19. Ďalej žalovaný uviedol, že neexistuje žiaden zákonný dôvod preto, aby bol zbavený vlastníckeho
práva bez primeranej finančnej náhrady, a to aj s poukazom na článok 11 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, pričom z dikcie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že prikázanie veci
do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s povinnosťou primeranej
náhrady druhému spoluvlastníkovi. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie predčasne
prijal záver o jej platobnej neschopnosti na vyplatenie primeranej finančnej náhrady žalovanému. K tejto
odvolacej námietke žalovaný uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 1.10.2020 súd uložil stranám

sporu, aby preukázali výšku svojich príjmov, výdavkov a taktiež aj preukázanie, či disponujú finančnými
prostriedkami na účte. Ak žalobkyňa disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie podielu, mala
možnosť to preukázať, čo sa nestalo. Predložila súdu iba potvrdenie o výške poberaného dôchodku
a mesačných výdavkov. Žalovaný poukazuje na to, že v zmysle konštantnej judikatúry súd sa musí
zaoberať posúdením, či spoluvlastník, ktorému má pripadnúť vec, disponuje finančnými prostriedkami

na vyplatenie primeranej náhrady. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd môže prikázať vec len tomu, kto
preukážeschopnostizaplatiťprimeranúnáhradu.Posúdenieprimeranostináhradyzahŕňaajsolventnosť
spoluvlastníka, ktorému má spoločná vec pripadnúť (schopnosť a včasnosť poskytnutia náhrady). Pokiaľ
hľadisko solventnosti nie je preukázané, môže postup podľa § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho
zákonníka znamenať zásah do práva vlastniť majetok, pretože nie je garantované, že spoluvlastník

bude svojho spoluvlastníckeho práva zbavený pri poskytnutí primeranej náhrady (nález Ústavného súdu
ČR z 2.2.2005, sp. zn. II. ÚS 494/2003). Z vykonaného dokazovania je podľa žalovaného zrejmé, že
príjem žalobkyne jej neumožňuje ani splatenie podielu v splátkach, keď právna zástupkyňa žalobkyne na
pojednávaní 19.11.2020 uviedla, že finančná situácia žalobkyne je pomerne nízka a je teda asi nereálne,
aby vzhľadom na príjem žalobkyne bola táto zaviazaná splácať splátkami podiel žalovaného.

20. K námietke žalobkyne, že ju súd nevypočul na pojednávaní žalovaný uviedol, že právna zástupkyňa
žalobkyne na pojednávaní dňa 19.11.2020 ospravedlnila neúčasť žalobkyne zo zdravotných dôvodov,
o odročenie pojednávania však nežiadala a nemala žiaden návrh na vykonanie dokazovania, preto súd
vyhlásil dokazovanie za skončené.

21. S poukazom na uvedené preto považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne a zákonné a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania.

22. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu sa nestotožnila s
tvrdeniami žalovaného a mala za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenia rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré sa stali podkladom pre jeho rozhodnutie vo veci samej. V ďalšom žalobkyňa zotrvávala
v celom rozsahu na obsahu podaného odvolania.

23. K uvedenému vyjadreniu žalobkyne žalovaný svoje vyjadrenie nepodal.24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez

potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

25. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26.Odvolacísúdvzmysleustanovení§379a§380CSPviazanýrozsahomadôvodmiodvolaniasaplne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľka uvádzala v odvolaní, vyriešil už súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

27. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že
odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t.j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho
odvolateľnapáda.Ustanovenie§379CSPzároveňvymedzujevýnimky,kedyodvolacísúdniejeviazaný

rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania.
Odvolacísúdjepodľaustanovenia§380ods.1CSPviazanýajdôvodmiodvolania,t.j.nainépochybenia
súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom na podanie
odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie
zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie odvolacieho súdu

preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

28. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže

dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné:

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) nebol naplnený, keď hodnotenie dôkazov v zmysle
ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska

ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musísprávne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

30. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku

hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V
posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo
odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,

ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

31. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm.
f) CSP je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého
možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

32. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre
ľudské práva judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základne právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie
sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované vzhľadom na okolnosti každého
prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17.3.2016).

33. V konaní bolo nesporným, že žalobkyňa a žalovaný nemali záujem zotrvať na spoločnom
spoluvlastnícke k spornej nehnuteľnosti. Zároveň odvolací súd dodáva, že reálne deľba nehnuteľnosti
je vylúčená vzhľadom k tomu, že sa jedná o byt nachádzajúci sa v bytovom dome. Správne súd prvej
inštancie popísal dôvody prečo neprichádza do úvahy prikázanie bytu jednému zo spoluvlastníkov

s povinnosťou zaplatiť finančnú náhradu druhému zo spoluvlastníkov vrátane žalovanej, ktorá oňho
prejavila záujem. Rovnako je podľa odvolacieho súdu nesporné a vyplýva to aj z príslušnej inzercie
predaja nehnuteľnosti, že minimálna cena štvorizbového bytu nachádzajúceho sa v Meste C. s
podlahovou plochou 77 m2 (bez loggie) dosahuje viac ako 60.000,- eur pričom podľa odvolacieho súdu
žalobkyňa nepreukázala schopnosť zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov pre odstupujúceho

podielového spoluvlastníka - žalovaného, a to ani v primeraných splátkach. Jediným príjmom žalobkyne
tak ako to vyplýva z obsahu potvrdenia Z. A. zo dňa 9.10.2020 je u žalobkyne stavebný dôchodok vo
výške 416,30 eur (č. l. 219 spisu), z čoho žalobkyňa za služby spojené s bývaním uhrádza sumu vo
výške 182,- eur tak, ako to vyplýva z potvrdenia Č. N. (č. l. 220 súdneho spisu) a na lieky tak, ako
to vyplýva z jej rukou písaného prehľadu (na č. l. 223 súdneho spisu) uhrádza 68,71 eur. Nielen z

vyššie uvedených príjmov a výdavkov, ale aj zo samotného rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa
17.7.2018, ktorým je Centrum právnej pomoci so Z. G. C., U. X, bol priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci, vyplýva, že za na základe predložených dokladov a žiadosti a informácie o majetkovejsituácii žiadateľa - žalobkyne bolo preukázané, že žalobkyňa spĺňa zákonom stanovenú podmienku -
stav materiálnej núdze bez finančnej spoluúčasti.

34. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že žalobkyňa nie je schopná na rozdiel od svojho tvrdenia
uvedeného v odvolaní na úhradu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Zároveň odvolací súd
podotýka, že tak ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu (č. l. 224) je žalobkyňa rozhodnutím Mesta
C. zo dňa 12.8.2020 odkázaná na druhý stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby -
poskytovanie opatrovateľskej služby, keď sa vyžaduje pomoc pre žalobkyňu aj v rámci sebaobslužných

úkonov a v rámci starostlivosti o domácnosť, preto je vylúčené, aby sa žalobkyňa zamestnala, čo i len
na skrátený pracovný úväzok a čím si zabezpečila ďalší príjem okrem poberania starobného dôchodku.
Odvolaciemu je aj z iných priberajúcich sporov známe, že cenu nehnuteľností vrátene lokality Mesta
C., kde sa nachádza sporná nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného
neustále rastú, preto nariadenie znaleckého dokazovania na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti, bolo
bezúčelným už naviac, keď takýto návrh na doplnenie dokazovania za účelom preukázania hodnoty

spornej nehnuteľnosti žalobkyňa nenavrhla a takýto dôkazy navrhla až v podanom odvolaní ako tzv.
novotu, keď dôvodila, že v konaní nebol vypracovaný znalecký posudok a nebol zabezpečený ani
akýkoľvek iný listinný dôkaz týkajúci sa hodnoty predmetného bytu.

35. Napokon samotná žalobkyňa v petite svojho návrhu žiadala, aby jej predmetný byt bol prikázaný

do jej výlučného vlastníctva s tým, že nie je povinná žalovanému vyplatiť finančnú náhradu za jeho
zrušený podiel s poukazom na údajné násilné správanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci vo vzťahu ku konaniu
o nariadenia neodkladného opatrenia, kde odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.3.2021 okrem
iného konštatoval, že o takúto situáciu ide aj v prejednávanej veci, keď žalobkyňou tvrdené násilné

správanie žalovaného voči nej nebolo nijako preukázané, a to nielen tým, že trestné stíhanie proti
žalovanému pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby vo vzťahu k žalobkyni bolo zastavené,
keď zo záverov tohto rozhodnutia s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológia vyplýva, že žiadna z dotknutých osôb, t.j. ani žalobkyňa, nevykazuje syndróm týranej osoby,
pričom výpovede žalobkyne znalec hodnotil ako neúplné a neobjektívne v jej prospech, pričom na druhej

strany žalovaný v danom čase vypovedal podľa znalca objektívne a nestranne. Rovnako tak treba
poukázať na viaceré podania žalobkyne vo vzťahu k žalovanému na polícii o podozrení zo spáchania
priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa mal dopustiť tým, že žalobkyni nadával a
urážal ju, pričom z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, ako aj z potvrdenia Okresného úradu
Humenné zo dňa 17.8.2020 vyplýva, že správny orgán vybavil všetky tieto oznámenia žalobkyne

odložením veci z dôvodu, že neodôvodňujú začatie konania o priestupku.

36. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala psychickým nezvládnutím prítomnosť žalovaného v byte, tak
uvedený dôvod, a to animozita vo vzťahu k žalovanému, ktorá môže viesť k ďalšiemu zhoršovaniu
zdravotného stavu žalobkyne, nemôže mať za následok zákaz zdržiavania sa pre žalovaného v

nehnuteľnosti, ktorá mu spoluvlastnícky patrí, pričom už aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný si
musel v minulosti na dlhšie časové obdobie zabezpečiť sám ubytovanie z dôvodu vydania neodkladného
opatrenia, je dôvodná požiadavka, aby takto pre zmenu postupovala žalobkyňa, t.j. v prípade, ak má
za to, že pobytom žalovaného v spoločnej domácnosti dôjde k zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktorý je
ovplyvnený najmä spolužitím so žalovaným, si rovnako ako žalovaný zabezpečila náhradne ubytovanie

až do času, kým nedôjde k definitívnemu rozhodnutiu vo veci samej, t.j. k právoplatnému rozhodnutiu v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu.

37. V ostatnej námietke žalobkyne spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal
výsluch žalobkyne ako strany sporu, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie bol správny,

keď žalobkyňu priamo na pojednávaní konanom dňa 19.11.2020 tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice
z tohto pojednávania, ospravedlnila z neúčasti jej právna zástupkyňa, a to zo zdravotných dôvodov
s tým, že nežiadala odročenie pojednávania a nemala žiaden návrh na vykonanie dokazovania.
Zároveň tak ako to vyplýva z lekárskej správy žalobkyňa túto žiadosť podoprela záverom lekára
o zhoršení zdravotného stavu v prípade jej účasti na nariadenom pojednávaní. Nakoľko konanie o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je striktne kontradiktórnym sporovým konaním
ktoré neumožňuje súdu vykonávanie dôkazom mimo návrhov procesných strán a žalobkyňa ktorá bola
naviac v konaní zastúpená právnou zástupkyňou - advokátkou nemala žiaden návrh na vykonanie
dokazovania súd nemohol ex offo vykonať žiaden dôkaz vrátane jej výsluchu a určenia ceny spoločnejnehnuteľnosti, keď naviac táto sa žiadneho pojednávania nezúčastnila a nežiadala o jeho odročenie za
účelom jej výsluchu.

38. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a priznal v odvolaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania vo vzťahu k neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 CSP).

40. Toto rozhodnutie bol prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).