Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115207674
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115207674.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: P. L., O.. X.X.XXXX, Y.

XX, P., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Mesto
Prešov, IČO: 327646, Hlavná 73, Prešov, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, Sládkovičova
8, Prešov, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 30.3.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
7.752,58 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.541,91 Eur od 6.3.2015 do zaplatenia a

8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 210,67 Eur od 30.3.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania.

2. Na návrh žalobcu súd pripustil zmenu petitu žaloby v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
12.257,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.541,91 Eur od 6.3.2015 do
zaplatenia, úrokomzomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy210,67Eurod30.3.2016dozaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.505,40 Eur od 7.7.2016 do zaplatenia a nahradiť

mu trovy konania. Uznesenie pripúšťajúce zmenu petitu žaloby nadobudlo právoplatnosť 10.8.2016.

3. Žalobca žalobu zdôvodňuje tvrdením, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely KN E XXX/X
- orná pôda o výmere 266 m2, nachádzajúca sa v kat. úz. F., zapísaná na LV č. XXXX, ktorú nadobudol
do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy z 19.12.2006, vklad vlastníckeho práva povolený X. XXXX/
XXXX zo dňa 28.12.2006.

4. Dňa 3.2.2014 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru
č. N. E. XX/XXXX/Pe z 30.12.2013 na základe ktorého došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely KN E č.
XXX/X - orná pôda o výmere 266 m2 na novovytvorené parcely KN E č. XXX/X - orná pôda o výmere
111 m2 a KN E č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 129 m2. Na pôvodnej nehnuteľnosti a teraz aj na
novovytvorených nehnuteľnostiach sa nachádza inžinierska stavba - pozemná komunikácia, ktorá je
podľa vyjadrenia žalovaného z 18.1.2007 v jeho vlastníctve. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia z dôvodu užívania nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na ktorých sa nachádza

stavba pozemnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného, čím vykonáva tak právo nájmu cudzej veci,
bez platnej nájomnej zmluvy. Užívanie cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy zakladá
bezdôvodné obohatenie. Výška náhrady sa pre tento prípad odvodzuje od prospechu, ktorý získal
plnením bez právneho dôvodu účastník, majúci za povinnosť majetkový prospech vydať. Uplatnenýnárok vyplýva zo znaleckého posudku znalca C.. U. C. Č.. XX/XXXX. Žalobca ďalej poukázal aj na to,
že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom medzi podnikateľom pri jeho podnikateľskej
činnosti a územnou samosprávnou jednotkou pri zabezpečovaní verejných potrieb, čím dochádza

k bezdôvodnému obohateniu a na uvedené je potrebné aplikovať prednostne Obchodný zákonník.
Uvedené sa vzťahuje aj na otázku prípadného premlčania nároku, kde je potrebné aplikovať štvorročnú
premlčaciu lehotu.

5. Žalobca tiež poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 13C/217/2008

vzťahujúce sa k identickej nehnuteľnosti, kde súd však nepripustil zmenu petitu žaloby, preto si žalobca
uplatňuje nárok v tomto konaní.

6. Žalovaný v písomnom stanovisku súdu doručenom dňa 27.8.2015 uviedol, že za sporné obdobie
neužíval pozemok bez právneho dôvodu. Citoval zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie

územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v ust. § 1 je upravené usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami. V súlade so zákonom o majetku obci prešli do
vlastníctva obci stavby ako miestne komunikácie, kultúrne domy a ďalšie stavby. Z ust. §§ 2 a 3 cit.
zák. vyplýva spôsob usporiadania vlastníckych vzťahov k takýmto pozemkom pod stavbami. Žalovaný
dôvodípredovšetkýmtým,ževzmysleust.§4cit.zák.bolozriadenévecnébremenonazákladezákona.

Vecné bremená zriadené na základe zákona sú chápané ako určitý druh verejnoprávneho obmedzenia
vlastníka nehnuteľnosti, pričom toto obmedzenie je výrazom prevahy verejného záujmu vzťahujúceho
sa k určitej prevádzke alebo zariadeniu, nad záujmom jednotlivca a nevyžaduje si súhlas dotknutého
vlastníka. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi
predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom

ich vzniku a účelom, nemožno prehliadnuť, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske
právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že
je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Zákonné vecné bremená tento charakter
majú tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi
špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli.

Nejde ale o úpravu komplexnú, vylučujúcu použitie aj všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných
bremenách. Preto pokiaľ špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou
občianskoprávnou úpravou. Z ust. § 151n ods. 3 OZ vyplýva, že nositeľ oprávnení z vecného bremena
je povinný znášať primerané náklady na zachovanie (údržbu) veci zaťaženej vecným bremenom a na jej
opravy. Zásadne teda nemožno užívať vecné bremeno celkom bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa

výdavky spojené so zachovaním veci a jej opravami. (žalovaný odkázal na nález ÚS ČR PL.ÚS 25/04)
S poukázaním na vyššie uvedené vzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. k pozemku pod stavbou
vo verejnom záujme zákonné vecné bremeno a až do vykonania pozemkových úprav patrí vlastníkovi
náhrada len v súlade s ust. § 151 ods. 3 OZ (žalovaný zrejme myslel § 151 n-p OZ). Ďalej žalovaný
uviedol, že právo na náhradu za vecné bremeno sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe, pretože

ide o nárok z práva, ktorému korešponduje vecné bremeno. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu
trov.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi LV č. XXXX, kat. úz. F. z 29.12.2006
a z 5.3.2015, rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru č. N. E. XX/XXXX/Pe, listom

Mesta Prešov z 18.1.2007, znaleckým posudkom č. XX/XXXX C.. U. C., doplnkom č. 1 k znaleckému
posudku - znaleckému úkonu č. XX/XXXX znalecký úkon č. XX/XXXX Slovenskej technickej univerzity
v Bratislave, stavebným povolením z 14.3.1983, Kolaudačným rozhodnutím z 12.2.1992, oboznámil sa
s písomnými stanoviskami oboch strán sporu, rozhodnutiami súdov SR a ČR, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil:

8. Žalobca zapísaný ako vlastník parcely KN E XXX/X - orná pôda o výmere 266 m2, kat. úz. F. na LV č.
XXXX, nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.12.2006 od predávajúcich
Y. G., Ľ. M. R. L. M.. Kúpna cena nehnuteľnosti bola dojednaná na 132.200,- Sk. V zmluve je uvedené,
že žalobca pozná stav predávanej nehnuteľnosti, nemá k nemu žiadne výhrady a kupuje ju v stave, v

akom sa nachádza. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXXX/XXXX dňa 28.12.2006.

9. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor č. N. E. XX/XXXX/Pe z 30.12.2013 došlo k
rozdeleniu pôvodnej parcely KN E č. XXX/X - orná pôda o výmere 266 m2 na novovytvorené parcely KNE č. XXX/X - orná pôda o výmere 111 m2 a KN E č. 418/102 - orná pôda o výmere 129 m2. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 3.2.2014.

10. Na pôvodnej nehnuteľnosti parc. KN E č XXX/X - orná pôda o výmere 266 m2 a teraz na
novovytvorených nehnuteľnostiach parc. KN E č. XXX/X R. XXX/XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu
sa nachádza inžinierska stavba - pozemná komunikácia, ktorá je vo vlastníctve žalovaného.

11. Mesto Prešov v odpovedí na žiadosť o poskytnutie informácií listom z 18.1.2017 ohľadom

nehnuteľnosti vo vlastníctve evidovanej na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra Prešov,
zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. F., parcela KN E č. XXX/X - orná pôda o výmere 266 m2, na ktorej
sa nachádza inžinierska stavba - cesta, či táto inžinierska stavba je vo vlastníctve Mesta Prešov, či je
zaradená do siete miestnych komunikácií, pokiaľ áno kedy bola zaradená a kto o tom rozhodol Mesto
Prešov odpovedalo, že predmetná nehnuteľnosť je súčasťou komunikácie, ktorá bola vybudovaná ako
investícia súvisiaca so stavbou III/06810 Prešov - vysielač, privádzač na D1 Prešov - Ličartovce. Jej

investorom bola Okresná správa ciest Prešov. Komunikácia je verejnou obslužnou komunikáciou a je
súčasťou siete miestnych komunikácií. V roku 1992 bola stavba odovzdaná do užívania vtedajšiemu
správcovi miestnych komunikácií Správe a údržbe mestských komunikácií Prešov. Stavba - verejná
miestna komunikácia je vo vlastníctve Mesta Prešov.

12. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX C.. U. C. na stanovenie všeobecnej hodnoty ročného nájmu pre
obdobie rokov 2006 až 2014 vrátane, metódou porovnania za užívanie pozemku na LV č. XXXX, kat. úz.
F. súd zistil, že všeobecná hodnota ročného nájmu predmetnej nehnuteľnosti bola v období rozhodnom
pre toto konanie od 13.12.2012 13,35 Eur/m2/rok, 3.551,24 Eur/rok/2012, 2013, 2014. V roku 2014
však nehnuteľnosť bola zapísaná v nižšej výmere 240 m2, čomu zodpovedá výška nájmu 3.204,12 Eur.

Pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu bola použitá porovnávacia metóda z dôvodu, že je ako metóda
najmenej skresľujúca výslednú hodnotu v zmysle metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
a stavieb, ktorú vydala Žilinská univerzita v roku 2001.

13. V konaní vypočutý žalobca uviedol, že odkazuje na písomné zdôvodnenie žaloby.

14. Z predloženého výpisu zo Živnostenského registra žalobcu Petra Jarkovského - CORYN s miestom
podnikania Prešov, Jesenná 8502/8 súd zistil, že okrem iného žalobcovi dňa 18.4.2005 vzniklo
oprávnenie na podnikateľskú činnosť prenájom nehnuteľnosti (pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné
než základné služby spojené s prenájmom) a správa nehnuteľnosti - zabezpečenie služieb potrebných

na prevádzku, údržbu objektov, zariadení, budov a stavieb.

15. Žalobca v písomnom stanovisku doručenom súdu 4.2.2014 uviedol, že názor právneho zástupcu za
žalovanú stranu o užívaní nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe zák. č. 66/2009 Z.z., teda
že ich neužíva bez právneho dôvodu je právne nesprávny, keďže v zmysle § 4 ods. 1 cit. zák. platí, že

právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo podľa tohto zákona len za podmienky, že išlo o stavbu
povolenú podľa platných právnych predpisov. V danom prípade inžinierska stavba nebola povolená
podľa platných právnych predpisov, keďže právni predchodcovia žalobcov - ako vlastníci predmetných
nehnuteľností, na ktorých sa teraz nachádza stavba pozemnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného,
nikdy nedali súhlas k zastavaniu ich pozemku. Aj z odôvodnenia rozsudku KS Prešov 9Co/42/2010

vyplýva, že ak stavby postavené (v predmetnom konaní na parcele KN C 1518/34) boli postavené
bez súhlasu vtedajšieho vlastníka pozemku, jedná sa o neoprávnené stavby v zmysle § 135c OZ.
„Tak, ako už bolo konštatované, pokiaľ niekto zriadi na cudzom pozemku stavbu bez toho, aby mal
k tomuto občianskoprávne oprávnenie, jedná sa o stavbu neoprávnenú, a teda o neoprávnený zásah
do vlastníckeho práva vlastníka pozemku. To platí aj v prípade, že neoprávnenú stavbu zriadila pred

1.1.1992 tzv. socialistická organizácia.“

16. Žalobca predložil súdu kópiu zápisnice z konania 13C/217/2008, v ktorej poukázal na výpoveď
svedka L. M. dňa 19.10.2009, kde tento výslovne uviedol, že nikdy nedával súhlas na to, aby tam takáto
cesta stála. S touto požiadavkou za nim nikto neprišiel.

17. Nakoľko v priebehu konania súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu uznesením č.k.
15C/130/2015-209 z 28.7.2016, predmetom konania sa stal aj nárok od 1.4.2015 do 30.6.2016.18. Žalobca predložil súdu doplnok č. 1 k znaleckému posudku - znaleckému úkonu č. 13/2010, znalecký
úkon č. 55/2016 Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Stavebnej fakulty, Ústavu súdneho
znalectva pre konanie 13C/217/2008. V zmysle predloženého znaleckého posudku z neho znalecký

ústav stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku parc. KN E č. 418/2 - orná pôda o výmere 266
m2, ktorej užívanie je predmetom sporu v tomto konaní, v roku 2009 vo výške 13,90 Eur za m2
pozemku ročne. Pre spracovanie posudku bola použitá metóda porovnávacia ako najvhodnejšia pre
stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu, nakoľko je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny
ku dňu ohodnotenia, ktorú by táto mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom

predaji,keďkupujúciajpredávajúcikonajúspatričnouinformovanosťouiopatrnosťouaspredpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

19. Z rozhodnutia Mestského národného výboru v Prešove zo dňa 24.8.1982 č: Vyst. 771/82-Kc
vyplýva, že Okresná správa ciest Prešov podala dňa 8.2.1982 návrh na vydanie územného rozhodnutia
o umiestnení stavby III/06810 Prešov - vysielač, privádzač na D1 Prešov - Ličartovce. Vzhľadom

na výsledky konania Odbor výstavby a územného plánovania MNV vydal územné rozhodnutie o
umiestnení stavby. Pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby sa stanovili podmienky v rozhodnutí
špecifikované. Zoznam osôb, ktorým bolo uvedené rozhodnutie dané na vedomie neobsahuje mená
vtedajších vlastníkov.

20. Dňa 14.3.1983 bolo pre inžiniersku stavbu vydané stavebné povolenie, v ktorom v bode 5 bol súhlas
na realizáciu stavby podmienený usporiadaním do začatia prác majetkoprávnych vzťahov pre prvú etapu
a potom podľa dohodnutého termínu GP i pre druhú etapu stavby so všetkými vlastníkmi, správcami
inžinierskych sietí, ako aj s užívateľmi ostatných nehnuteľností.

21. Dňa 12.2.1992 bolo Obvodným úradom v Prešov č. ObÚ-PD-2113/1991 vydané kolaudačné
rozhodnutie, ktorým Obvodný úrad Prešov povolil užívanie stavby III/06810 Prešov - vysielač, privádzač
na D-1. V odôvodnení sa uvádza, že po vykonaní ohliadky dňa 3.10.1991 stavebným úradom je zrejmé,
že stavba vyhovuje právnym predpisom.

22. Právny zástupca za žalobcu doručil súdu dňa 12.1.2017 písomné stanovisko, v ktorom poukázal na
znenie ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z., kde zákonné vecné bremeno vzniká vo verejnom záujme k
pozemku pod stavbou vtedy, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. V zmysle ust.
§§ 58 ods. 2 a 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 bolo povinnosťou stavebníka preukázať vlastníctvo k pozemku,
prípadne iné oprávnenie a účastníkmi stavebného konania mali byť okrem stavebníka a organizácie aj

občania, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom. Z uvedeného je zrejmé, že aj pokiaľ zriadila
stavbu socialistická organizácia bez právneho dôvodu, išlo o protiprávny stav, teda o neoprávnenú
stavbu.

23. Žalobca dal ďalej súdu do pozornosti nález ÚS SR sp.zn. PL. ÚS. 42/2015 z 12.10.2016, ktorý

posudzoval ústavnosť právnej úpravy zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a v predmetnom náleze
rozhodol, že konkrétne zákonné ustanovenia, v ktorých sa používa slovo „jednorázová náhrada“ nie sú v
súlade s čl. 20 ods.4 Ústavy. Žalobca je názoru, že týmto Ústavný súd prijal všeobecne záväzný právny
názor k ústavnosti „primeranej jednorázovej náhrady“.

24. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 4 ods. 1,2 zák. č. 66/2009 Z.z., niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
(1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté
iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom

účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,10)
ktorého obsahom je držba a
užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu
povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyššíúzemný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností
je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.11)

(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

26. Podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

27. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

28. V predmetnej veci je nesporné, že žalobca je vlastníkom parcely KN E XXX/X - orná pôda o
výmere 266 m2 v kat. úz. F., zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je v súčasnosti rozdelená na základe

právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru č. N. E. XX/XXXX/Pe z
30.12.2013 na novovytvorené parcely KN E č. XXX/X - orná pôda o výmere 111 m2 a KN E č. XXX/
XXX - orná pôda o výmere 129 m2. Ďalej je nesporné, že na nehnuteľnosti bola postavená miestna
komunikácia bez súhlasu vlastníka pozemku a do užívania bola daná v roku 1992 vtedajšiemu správcovi
miestnej komunikácie - Správe a údržbe miestnych komunikácii Prešov. Pravdivým je tiež tvrdenie,

že spornú nehnuteľnosť užíva žalovaný. Obrana žalovaného spočíva v tom, že v rozhodnom období
neužíval pozemok bez právneho dôvodu. Poukázal na zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach
pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššieúzemnécelkyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýupravujeusporiadanievlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do

vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov. Predmetným zákonom,
konkrétne v ust. § 4, bolo zriadené vecné bremeno na základe zákona. Doterajšia právna úprava chápe
primeranú náhradu za zriadenie legálneho vecného bremena ako jednorazovú náhradu. Argumentáciu
právneho zástupcu za žalovaného bola na pojednávaní ústne doplnená o námietku premlčania.

29. Vecné bremeno vzniká „in rem“ a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez
ohľadu na zmenu vlastníctva a tak nemožno jeho vznik posudzovať samostatne u každého vlastníka
zaťaženého pozemku. Je pravdou, že vecné bremena zriadené na základe zákona majú špecifický
režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Vecná bremená sú
charakterizované ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný

niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež.
Ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou
úpravou právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej
úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. V prípade ak špeciálny právny predpis nemá zvláštnu
úpravu, riadi sa režim vecných bremien všeobecnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.

30. Súd je toho názoru, že na stavbu postavenú na pozemku vo vlastníctve žalobcu je potrebné
aplikovať zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Je nesporné, že pozemok patriaci žalobcovi a zastavaný cestnou komunikáciou

je zaťažený vecným bremenom od nadobudnutia účinnosti zák. č. 66/2009 Zb., teda od 1.7.2009.
Predmetný pozemok nadobudol žalobca ešte v roku 2006 (V 6984/2006 zo dňa 28.12.2006), mal teda
možnosť požiadať o finančnú náhradu.

31. Zo zákona č. 66/2009 Z.z. vyslovene nevyplýva, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 cit. zák.

vzniká za náhradu, v tejto súvislosti je potrebné aplikovať čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Z uvedeného potom vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena
je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. Zákonodarca neupravil spôsob
opakujúceho sa plnenia z práva na primeranú náhradu zo zákonného vecného bremena, avšak, ak by
sa malo jednať o opakovanú náhradu, bolo by to súčasťou predmetného zákona.

32. Žalobca sa nestotožňuje s tým, žeby sa na zastavaný pozemok vo vlastníctve žalobcu dalo aplikovať
ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. s poukázaním na to, že pozemok nebol majetkovoprávne vysporiadaný,
keďže stavba pozemnej komunikácie bola zriadená na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníkov avlastníci ani neboli účastníkmi stavebného konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že
v predmetnej stavbe bolo vydané stavebné povolenie dňa 14.3.1983 a kolaudačné rozhodnutie dňa
12.2.1992, ktoré sa týkali aj pôvodnej parcely č. 418/2. Nepochybne preto išlo o stavbu povolenú podľa

vtedy platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec a od 1.7.2009 vzniklo
zákonné vecné bremeno vlastníka takýchto stavieb na pozemku zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých
opatreniach pri majetkovom právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva
štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 4 ods. 1 cit.
zák.). Z uvedených dôvodov nemožno považovať nárok žalobcu v tomto konaní v podobe náhrady

za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku za dôvodný práve pre existenciu zákonného vecného
bremena zriadeného na predmetnej nehnuteľnosti zák. č. 66/2009 Z.z. a so zreteľom na jednorázovosť
takejto náhrady, ktorú žalobca požaduje ako vydanie bezdôvodného obohatenia opakovaným plnením.

33. Vo vzťahu k rozhodnutiu ÚS SR sp.zn. PL. ÚS. 42/2015 z 12.10.2016 súd považuje za potrebné
uviesť, že nie je možné generalizovať ho aj na úpravu zákonných vecných bremien zák. č. 66/2009 Z.z..

V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/214/2013, ktorý sa už
vyjadril k rovnakému argumentu:

„Nemožno stotožňovať právnu úpravu zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len „ZoTE“), ktorý upravoval primeranú jednorazovú

náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu za vecného bremena upravené v ust. § 23
ods. 5 ZoVB, nakoľko upravuje rozličné situácie, ktoré vyjadrujú rôznu formu obmedzenia v užívaní
nehnuteľnosti. Kým pri obmedzení vlastníckeho práva podľa ZoTE sa poskytuje náhrada za výmeru,
v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného
bremena držiteľom povolenia, a to pri výkone práv a povinností podľa ust. § 10 ods. 1 ZoTE,

ktorých rozsah a frekvenciu nemožno vopred určiť, pri právnej úprave ZoVB vzniká k pozemku právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah vecného
bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t.j. od účinnosti zákona dňa 1.9.1993.“

Tento právny názor je aplikovateľný aj pre zákonné vecné bremená zo zákona č. 66/2009 Z.z..

34.KotázkenáhradyzavecnébremenávzniknutézozákonasavyjadrovalNajvyššísúdSRvrozhodnutí
sp.zn. 3Cdo/49/2014 vo vzťahu k zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
keď uviedol: „Bez ohľadu na to, či vlastník pozemku, ktorému 1. septembra 1993 (dňom účinnosti
zák. č. 182/1993 Z.z.) vzniklo právo na jednorázovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté „ex lege“

v zmysle § 23 ods. 5 tohto zákona, túto náhradu uplatnil alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola
alebo nebola vyplatená, súčasne vlastníkovi tohto pozemku (bez ohľadu na to, kto ním je) nepatrí právo
na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva.“ Súd v predmetnej
veci nevidí dôvod pre odklon od stabilnej rozhodovacej praxe, že vzhľadom na vznik práva z vecného
bremena zo zákona je evidentne daný aj časový aspekt možnosti uplatnenia tohto práva narozdiel od

bezdôvodného obohatenia, ktoré je možno uplatňovať priebežne, podľa toho ako vzniká až do času, kým
nie je odstránený protiprávny stav. V tejto veci však nejde o nárok z protiprávneho stavu, ale o nárok,
ktorý vyplýva zo zákonom predpokladaného stavu.

35. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

36. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37. Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Premlčanie ako
právny inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti
práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia. Na premlčanie súd prihliadal na námietku žalovanej

strany. Podstata premlčania spočíva najmä v tom, aby sa neoddeľovalo uplatnenie práva na súde
zo strany veriteľa. V danom prípade nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným
bremenom zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z. v ust. § 4 sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote
v súlade s ust. § 101 OZ a premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýraz. Žalobcovi premlčacia doba uplynula dňa 2.7.2012 (zákon účinný od 1.7.2009, premlčacia lehota
začala plynúť nasledujúci deň a uplynula po 3 rokoch). Žaloba bola na súde podaná až 30.3.2015, teda
nepochybne po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

38. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa pomeru úspechu, keď neúspešný žalobca
je povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.