Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011460
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8112011460.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Polačka a prísediacich Anna

Papcunovej a Lýdie Csikyovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.7.2020 v Prešove,

r o z h o d o l :

obžalovaný J. J.,

nar. XX.XX.XXXX v Liptovskom Mikuláši, trvale bytom T. S., I. Q. D. Č.. XX/XX, okr. Kežmarok,
t. č. vo väzbe v ÚVV Prešov,

pri nezmenenom výroku po vine rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 5T/111/2012 zo dňa
14. 12. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. 12. 2012 v konaní o dohode o vine a treste v spojení s
uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 5T/111/2012 zo dňa 15. 1. 2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 9. 2. 2013 o oprave, pričom rozsudkom bol uznaný vinným z pokračovacieho
v bode 1., obžaloby prečin a v bodoch 2., 3., 4., obžaloby zločin porušovanie domovej slobody v bode
1. obžaloby podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v bodoch 2., 4. obžaloby samostatne a v bode 3.

obžaloby v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a v bode 5. obžaloby
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
e/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, v bode 2. obžaloby v
jednočinnom súbehu s prečinom krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, v bode 5. v
súbehu s obzvlášť závažným zločinom vražda podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona pri rovnováhe okolností podľa § 37 písm. m/, písm. h/ Trestného
zákona a existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. d/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 21 (dvadsaťjeden) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ukladá ochranný
dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

V tejto trestnej veci obž. J. J. už bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn.
5T/111/2012 zo dňa 14.12.2012 v konaní o dohode o vine a treste. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 14.12.2012.
Uznesením Okresného súdu v Prešove sp. zn. 1Nt//2020 zo dňa 13.3.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.3.2020 bola povolená obnova konania podľa § 394 ods. 1, ods. 4 písm. b/
Trestného poriadku a podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku bol zrušený výrok o treste a ochrannom

opatrení,akoajvšetky ďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V súvislosti s tým, keďže výrok o vine zostal nedotknutý, v ďalšom sa súd bude zaoberať iba ohľadom
výroku o treste.

Z jeho hodnotenia z miesta trvalého bydliska vyplýva, že sa zdržiaval v obci R.. V poslednom období žije
s družkou v obci T. S., jeho správanie nebolo prerokované Komisiou verejného poriadku. Z hodnotenia
z obce R. vyplýva, že tam nie je prihlásený k trvalému pobytu. Často sa zdržiava v rómskej osade.
Vytýka sa mu neslušné správanie a celá jeho rodina nemá dobrú povesť. Z hodnotenia z ÚVV a

ÚVTOS Prešov ku dňa 13.1.2012 vyplýva, že na podmienky väzby sa adaptoval. S obvinenými vychádza
dobre, udržiava si poriadok v osobných veciach. Plní príkazy a správa sa slušne. Disciplinárne k
tomuto dňu riešený nebol. Z ďalšej správy z ÚVV a ÚVTOS Prešov na viac vyplýva, že vyvoláva
konflikty na cele s tým, že odmietal upratať celu, mal neporiadok v osobných veciach. Toto potom bolo,
riešené pohovorom. Z posledného hodnotenia z ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že obž. J. sa počas

výkonu väzby od 25.11.2011 spočiatku správal slušne, neskôr sa jeho správanie posunulo negatívnym
smerom. Z tej doby je evidovaných niekoľko negatívnych poznatkov za drzé, agresívne a arogantné
správanie, nedodržiavanie poriadku a čistoty. Za obdobie výkonu väzby za nedodržiavanie ústavného
poriadku sú evidované tri disciplinárne potrestania. Od 27.12.2012 bol preradený do výkonu trestu. Od
9.1.2013 bol preradený do ÚVTOS Ružomberok a umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Adaptácia

prebiehala postupne. Režimové činnosti dodržiaval, denný režim mal osvojený. Je však zaznamenané
aj jeho porušenie. Bol aktérom viacerých konfliktov a bitiek. Počas voľného času mal viacero aktivít.
Pracovne bol zaradený, povinnosti v súvislosti s tým si plnil k spokojnosti nadriadených. Kontakt s
blízkymi príbuznými udržiaval. Celkovo jeho pôsobenie v ÚVTOS Ružomberok je možné hodnotiť ako
neuspokojivé, problémové. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný bol 21

krát, prevažne za konflikty s inými odsúdenými. V súčasnej dobe sa počas väzby od 10.3.2020 správa
slušne.

Z evidencie priestupkov vyplýva, že sa mu z tej doby vytýkajú tri priestupky.

Súdne trestaný doposiaľ bol trikrát z toho v jednom prípade v Českej republike Okresným súdom
v Rychnove nad Kněžnou rozhodnutím zo dňa 29.9.2009, sp. zn. 2TM 9/2009, právoplatným dňa
17.10.2009 za krádež podľa § 247 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a porušovanie domovej slobody
podľa § 238 ods. 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.). Za to mu bol uložený trest vyhostenie
na 5 rokov.

Okresným súdom Liptovský Mikuláš, rozsudkom zo dňa 30.4.2010, vedeným pod sp. zn. 2T/49/2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2010 bol uznaný vinným z prečinu podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona (krádež) a trikrát z toho v jednom prípade podľa § 14 trestného zákona (pokus)
a prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Za to
mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody na 10 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením

skúšobnej doby na 2 roky t.j. do 30.4.2012. Z tohto trestu bol osvedčený a hľadí sa na neho ako by
nebol odsúdený.
Posledný prípad Okresným súdom v Prešove je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pričom v
tomto prípade bola povolená obnova konania.Vjejprípadesúdpoukazujenato,žetomutobolomožnépriznaťpoľahčujúceokolnostiatovzmysle §36
písm. d/, písm. l/ Trestného zákona (spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých (neprekročil
vek 21 rokov) a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval). Priťažujúcu okolnosť podľa

§ 37 Trestného zákona súd zistil podľa písm. m/ a písm. h/. (bol už za trestný čin odsúdený a spáchal
viac trestných činov) t.j. rovnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Vychádzajúc potom z ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona súd musí prihliadnuť pri určení druhu
trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V súvislosti s tým obhajca poukázal na poľahčujúce okolnosti, pričom výšku trestu chcel znížiť a jeho
výšku nechal na uvážení súdu. Ďalej navrhol aby tento bol zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona je možné

uložiť trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov, alebo trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 41
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona išlo o úhrnný trest v zmysle odseku 1, keďže spáchal dva alebo viac
trestných činov, pričom trest má byť uložený za najprísnejší z nich. Je nepochybné, že trest podľa § 145
ods. 2 Trestného zákona je najprísnejší, keďže trestná sadzba táto je uvedená vyššie pričom trest podľa
§ 194 ods. 1 Trestného zákona (ide o prečin) je až na dva roky, trest uvedený v § 194 ods. 3 Trestného

zákona (ide o zločin) je 3 až 8 rokov. Z ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že ak súd
ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom (§ 11 Trestného zákona), spáchaných dvoma lebo viacerými skutkami, zvyšuje sa
horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu
tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 25 rokov. Zvýšená sadzba by

bola 25 rokov.

V jeho prípade zobral súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného
trestu. Prihliadol na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného.
Podľa názoru súdu v jeho prípade by trest mal byť prísnejší, keďže tento sa dopustil viacerých skutkov.

Avšak ako to vyplýva z ustanovenia § 405 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, ak bola povolená obnova
konania len v prospech obvineného nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než
aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku. Preto potom súd viazaný týmto ustanovením mu uložil trest
odňatia slobody na 21 rokov.

Ako to vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia páchateľa obzvlášť závažného zločinu (§ 11 ods. 3 Trestného zákona).

K tomu čo uviedol obhajca podľa názoru súdu vzhľadom na doterajší priebeh výkonu trestu (popísané
je to vyššie pri jeho hodnotení ústavom ...), ďalej, že tento sa dopustil viacerých skutkov, bol už súdne
trestaný preto u obžalovaného nie sú splnené žiadne podmienky na to aby tomuto bol znížený trest
odňatia slobody. V súvislosti s tým, aby tento bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, k tomu súd dodáva, že počas doterajšieho výkonu trestu sa správal nevhodným

spôsobom. Bol 21 krát disciplinárne potrestaný. Za takého stavu nie je dôvod na to, aby tento bol
zaradený do iného ústavu, ako je maximálny stupeň stráženia. Záverom k tomu ešte súd dodáva, že
takému postupu bráni ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona posledná veta t.j. uložený trest viac
ako 15 rokov.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a tento sa v budúcnosti
už nedopustí ďalšej trestnej činnosti.

Ohľadom škody súd o tejto nerozhodoval, keďže táto zrušená nebola.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Prešove do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.