Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210038
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215210038.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.MonikouJakubovou,vprávnejvecižalobcu

v 1.rade: R. H., Q.. XX.K. XXXX a žalobkyne v 2.rade G. H., Q.. XX.D. XXXX, K. U. A.K. X, XXX XX
U., obaja právne zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Miletičova 23, 821
09 Bratislava, IČO: 47 231 157, konajúc JUDr. Michalom Kemkom proti žalovanému v 1.rade: EMDE
trading, s.r.o. so sídlom Dopravná 1364/11, 955 01 Topoľčany, IČO: 45 367 876, právne zastúpený Mgr.
Ing. Mariánom Galbavým, advokátom so sídlom Piešťanská 3, 917 01 Trnava, žalovanému v 2.rade:
Parma trade, s.r.o. so sídlom Magurská 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 248 190, žalovanému v
3.rade: BOPAL, s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Brastislava, IČO: 36 557 293, právne zastúpený Mgr.

Ing. Mariánom Galbavým, advokátom so sídlom Piešťanská 3, 917 01 Trnava, o určenie, že záložné
právo nie je, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že na nehnuteľnostiach - na obchode so súp. č. XXXX postavenom na pozemku parcely
registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX J.X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a na
pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere XXX J.X, druh pozemku: Zastavané plochy a
nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. T. J., K. T. J., K. D. Y., vedených Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom nie je záložné právo.

II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, tak ako budú
vyčíslené.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.mája 2015 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu,
ktorým by súd určil neexistenciu záložného práva. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.novembra 2014
medzi žalovaným v 1.rade ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami bola uzavretá zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Žalobcovia
ako záložcovia boli v rámci uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy zastúpeným žalovaným v 2.rade.

Žalovaný v 2.rade konal v mene a na účet žalobcov na základe plnomocenstva z 11.novembra 2014.
Za žalovaného v 2.rade konal Z. Y., ktorému žalovaný v 2.rade udelil plnomocenstvo dňa XX.H. XXXX.
Majú za to, že záložná zmluva je neplatná, a to z dôvodu nedostatku náležitosti subjektu a vôle na strane
záložcov. Žalobcovia mali záujem predať nehnuteľnosti, na ktorých v súčasnosti viazne záložné právo.
Za týmto účelom sa Z. Y. stretol so žalobcami, pričom žalobcovia ho požiadali, aby našiel vhodného
záujemcu. Žalobcovia mali v úmysle uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu. Z. Y. po istom čase navštívil
žalobcov a predostrel im na podpis plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.

Žalobcovia však nikdy nemali v úmysle zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ich úmyslom bolo
predať nehnuteľnosti, a to za pomoci žalovaného v 2.rade ako sprostredkovateľa. Pri uzavretí dohody
o plnomocenstve zo dňa 11.novembra 2014, teda neboli dané náležitosti vôle žalobcov, ich vôľa nebola
skutočná, slobodná, vážna a nebola zbavená omylu. Na základe toho je táto dohoda o plnomocenstveneplatná. Takéto konanie žalovaného v 2.rade je aj v rozpore s dobrými mravmi, a aj z toho dôvodu je
dohoda o plnomocenstve neplatná. V rozpore so skutočnou vôľou žalobcov, v mene a na účet žalobcov
došlo k podpisu záložnej zmluvy so žalovaným v 1. rade. V tomto prípade neboli záujmy zástupcu, teda

žalovaného v 2.rade v súlade so záujmami zastúpených, teda žalobcov. Došlo k porušeniu § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, preto úkony žalovaného v 2.rade, ktoré vykonal v mene a na účet žalobcov
sú aj z tohto dôvodu neplatné. Neplatnosť plnomocenstva vyvoláva aj nedostatok spôsobilosti Z. Y.
konať za žalovaného v 2.rade, nakoľko nebol platne splnomocnený na konanie za žalovaného v 2.rade.
Majú za to, že aj plnomocenstvo udelené žalovaný v 2.rade Z. Y. z 18.júla 2013 je absolútne neplatné,

a to z dôvodu rozporu so zákonom ako aj z dôvodu, že zákon obchádza. V danom plnomocenstve z
18.júla 2013 je obsiahnuté splnomocnenie Z. Y. ku všetkým právnym úkonom, úkonom súvisiacich so
zastupovaním spoločnosti J. Y..N..K.. Ďalej je tam uvedené, že splnomocnenec je oprávnený na všetky
rokovania a činnosti v rovnakom rozsahu, v akom by ich vykonával konateľ spoločnosti, splnomocnenec
je oprávnený v mene spoločnosti uzatvárať a podpisovať zmluvy a všetky doklady a dokumenty voči
tretím osobám, prijímať ich a ďalej konať právne úkony. Žalovaný v 2.rade teda Z.G. Y. splnomocnila

na všetky právne úkony bez obmedzenia, na časovo neobmedzené trvanie, s tým, že spoločnosť nesie
za konanie splnomocnenca vo všetkých úkonoch zodpovednosť. Plnomocenstvo udelené žalovaným v
2.rade splnomocnencovi Z. Y. je neplatné z dôvodu rozporu s § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13
ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj s § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže rozsah predmetného
plnomocenstva je nedovolený a zároveň neurčitý. Uvedené plnomocenstvo obchádza zákonný inštitút

konateľov ako štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň obchádza inštitút
prokúry. K naliehavému právnemu záujmu uviedli, že v tejto právnej veci bude mať jej výsledok vplyv na
právne postavenie žalobcov a zmení sa ich hmotnoprávne postavenie, keďže v súčasnosti sú záložcami.
Na základe rozhodnutia súdu dôjde k zániku záložného práva k nehnuteľnostiam a jeho výmazu z
evidencie katastra nehnuteľností.

2. Súd doručil žalobu s prílohami spolu s procesnými poučeniami do vlastných rúk žalovanému v 1.rade
13.augusta 2015, žalovanému v 2.rade 17.augusta 2015 (č.l. 14) a žalovanému v 3.rade s výzvou, aby
sa k podanej žalobe vyjadrili.
3. Žalovaný v 1.rade sa k žalobe vyjadril (č.l. 28 - 29) v tom smere, že vychádzajúc z obsahu a
formy plnomocenstva udeleného žalobca žalovanému v 2.rade konštatujú, že uvedené plnomocenstvo

jasne zreteľne a určito vyjadruje vôľu žalobcov zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti. Vôľa zriadiť
záložné právo k nehnuteľnosti nie je v uvedenom plnomocenstve vyjadrená neurčito/nejasne/skryto,
príp. nezrozumiteľnými pojmami. Zároveň táto vôľa zriadiť záložné právo nie je vyjadrená drobným
písmom, vôľa je súčasťou sprievodného textu, je vyjadrená písmom rovnakej veľkosti, a navyše
je odlíšená šikmým textom. Zároveň aj demonštratívny výpočet úkonov je vyjadrený prehľadným

číslovaním S písmom rovnakej veľkosti. Rovnako je potrebné oj poukázať na záver plnomocenstva,
v ktorom je opäť jasne, zreteľne a písmom rovnakej veľkosti vyjadrené vyhlásenie o slobodnom,
vážnom, určitom a zrozumiteľnom prejave vôle. Žalovaný v 1.rade sa na základe listinného dôkazu -
plnomocenstva udeleného žalobcami žalovanému v 2.rade - nestotožňuje s vyjadrením, podľa ktorého
ich vôľa nebola skutočná, slobodná, vážna a nebola zbavená omylu, ani s tvrdením, podľa ktorého

je uvedené plnomocenstvo v rozpore s dobrými mravmi. Obdobne nesúhlasí ani s tvrdením žalobcov,
že plnomocenstvo udelené žalovaným v 2.rade p. Z. Y.X. je neplatné. Žalovaný v 1.rade považuje
plnomocenstvo udelené žalovanému v 2.rade p. Z. Y. za platné, preto aj do zmluvného vzťahu - zmluvy
o zriadení záložného práva vstupoval žalovaný v 1.rade ako dobromyseľný a nemal dôvod pochybovať
o platnosti plnomocenstva udeleného žalobcami. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. K dobromyseľnosti sa vyjadrili žalobcovia (č.l. 45 rub) v tom smere, že žalovaný v 1.rade je
podnikateľom, preto je jeho konanie potrebné posudzovať na úrovni odborne starostlivého. Takémuto
konaniu nezodpovedá situácia, keď si je žalovaný v 1.rade preukázateľne vedomý faktu, že dlžník zo
zmluvy o pôžičke (t.j. dlžník hlavného záväzku) zároveň koná v mene záložcu pri uzatváraní záložnej
zmluvy, ktorou sa zabezpečuje hlavný záväzok. V takomto prípade dlžník hlavného záväzku nemá

záujem na jeho splnení, keďže v prípade jeho nesplnenia, pohľadávka veriteľa je uspokojená zo zálohu
vo vlastníctve inej osoby ako dlžníka. Navyše existencia, resp. neexistencia záložného práva nebráni
tomu, aby si žalovaný v 1.rade uplatňoval svoje práva voči žalovanému v 2.rade z titulu zmluvy o pôžičke.
Majú za to, že zmluva o zriadení záložného práva trpí takými vadami (nedostatok náležitosti subjektu
a vôle na strane záložcov, konflikt záujmov žalobcov a žalovaného v 2.rade, neplatnosť plnomocenstva

Z. Y.), ktoré vedú k jej neplatnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie najmä predloženými listinami a to: plnomocenstvom z 11.novembra 2014
(č.l. 4 - 5 a prílohová obálka č.l. 173), zmluvou o zriadení záložného práva z 26.novembra 2014 (č.l. 6 -
10), výpisom z LV č. XXXX (č.l. 11), plnou mocou z 18.júla 2013 (č.l. 12 a 172), svedeckou výpoveďouZ.. H. D. (č.l. 40), konvalidáciou právnych úkonov (41), rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcii z
18.novembra 2013 (č.l. 46 - 52), zmluvou o pôžičke z 26.novembra 2014 (č.l. 75 - 77), výdavkovým
bankovým dokladom z 26.novembra 2014 (č.l. 78), prevodným príkazom z 26.novembra 2014 (č.l. 79),

výsluchom svedka Z.. H. D. (č.l. 81), výsluchom žalobcu v 1.rade a žalobkyne v 2.rade (č.l. 96 - 102),
stanoviskom žalobcov 1.februára 2016 (č.l. 112 - 113), výpisom spoločnosti J. Y..N..K.. z obchodného
registra (č.l. 114 - 115), výsluchom konateľa spoločnosti žalovaného v 1.rade (č.l. 119 - 120), výsluchom
svedka Z.. T. Y. (č.l. 120 - 121), stanoviskom žalovaného v 1.rade (č.l. 136 - 138), zmluvou o postúpení
pohľadávky z 19.februára 2016 (č.l. 148 - 149), zmluvou o spolupráci z 26.novembra 2014 (č.l. 150 -

152), výsluchom konateľky spoločnosti žalovaného v 2.rade (č.l. 161), výsluchom svedka p. Z. Y. (č.l. 161
- 163), zmluvou o prevode obchodného podielu zo 14.júla 2016 (č.l. 168 - 171), pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
6. Z plnomocenstvom z 11.novembra 2014 (č.l. 4 - 5 a prílohová obálka č.l. 173) je zrejmé, že
žalobcovia, ako splnomocniteľ a vlastník nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1, nachádzajúcej
sa v katastrálnom území T. J., K. T. J., K. D. Y., vedená Okresným úradom, katastrálnym odborom v D.

Y. na Liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely registra „ C „ evidované na katastrálnej mape parc.č. XXX/X
zastavaná plocha a nádvorie, Stavby - obchod, druh stavby XX súpisné číslo XXXX postavený na parc.č.
XXX/X, mali splnomocniť právneho predchodcu žalovaného v 2.rade konajúc Z. Y. na uskutočnenie
všetkých právnych úkonov, resp. iných procesných úkonov, ktoré súvisia so zriadením záložného práva k
uvedenej nehnuteľnosti na tretiu osobu - záložného veriteľa. Pričom sa uviedli úkony: najmä zabezpečiť

v mene vlastníkov všetky potrebné doklady, nevyhnutné na uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného
práva k tejto nehnuteľnosti, dohodovať podmienky a uzatvoriť (podpísať) v mene vlastníkov Zmluvu
o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť uvedenú v tomto splnomocnení vrátane dodatkov k tejto
zmluve, uzatvoriť v mene splnomocniteľa Záložnú zmluvu na nehnuteľnosť v prospech tretej osoby - v
prospech záložného veriteľa, ktorý poskytne pôžičku resp. úver pre spoločnosť J. Y..N..K.., U. XX,XXX

XX Q., Z. XX XXX XXX, podpísať a podať v mene splnomocniteľa návrh na povolenie vkladu záložného
práva do katastra nehnuteľností na základe uzavretej záložnej zmluvy k tejto nehnuteľnosti, dopĺňať a
opravovať tieto podania, vziať tieto návrhy späť, podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam správy
katastra, resp. vykonávať iné súvisiace procesné úkony, konať a rokovať pred príslušnými orgánmi
a osobami, uskutočňovať všetky právne úkony potrebné a spojené so zriadením záložného práva k

nehnuteľnosti. V poslednom odseku je uvedené: „Splnomocnitelia vyhlasujú, že si obsah plnomocenstva
pred jej podpísaním prečítali a porozumeli mu, plnomocenstvo udelili na základe slobodnej vôle, ich
prejav je vážny, určitý a dostatočne zrozumiteľný. Plnomocenstvo udeľujú bez akejkoľvek tiesne a na
znak ohlasu plnomocenství i podpisujú.“. Na záver je uvedený dátum 11.novembra 2014 a podpisy
žalobcov a prehlásenie p. Z. Y., že prijíma splnomocnenie s podpisom a dátumom 11.novembra 2014

(č.l. 5).
7. Zo zmluvou o zriadení záložného práva z 26.novembra 2014 (č.l. 6 - 10) je zrejmé, že žalovaný v
1.rade ako záložný veriteľ a žalobcovia ako záložcovia v zastúpení s právnym predchodcom žalovaného
v 2.rade konajúc prostredníctvom splnomocnenca Z. Y. na základe plnej moci zo dňa 18.júla 2013
vymedzili v článku I. zabezpečený záväzok tak, že „Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.novembra

2014 poskytol záložný veriteľ ako veriteľ dlžníkovi, ktorým je spoločnosť J. Y..N..K.., U. XXX/XX, XXX
XX Q., Z.: XX XXX XXX (ďalej len „dlžník) pôžičku vo výške istiny: 78.000 Eur za podmienok uvedených
v uvedenej Zmluve o pôžičke a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť veriteľovi do 1.decembra
2015. Touto zmluvou o zriadení záložného práva sa ďalej zabezpečujú všetky pohľadávky vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.novembra 2014, ako aj všetky ďalšie nároky záložného

veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke (napr. zmluvné pokuty, úroky z omeškania,
náklady na uplatnenie pohľadávky, náklady dobrovoľnej dražby a odmeny dražobníka v prípade potreby
ich vynaloženia a pod.)“. v článku II. tejto zmluvy je definovaný predmet zmluvy a identifikácia zálohu
v bode 1. nasledovne: „Na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich
zo zmluvy o pôžičke špecifikovanej v článku I. tejto zmluvy zriaďuje záložca v prospech záložného

veriteľa záložné právo a to k nehnuteľnosti (presná špecifikácia dotknutých nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcov). V bode 3 tohto článku sa záložca zaviazal, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu
záložného veriteľa neprevedie vlastníctvo k zálohu na inú fyzickú alebo právnickú osobu a že záloh
nezaloží v prospech ďalšej osoby. Záložné právo, zriadené touto zmluvou, zaniká dňom riadneho a
včasného splatenia celej poskytnutej sumy pôžičky s príslušenstvom špecifikovanej v článku I tejto

zmluvy. Záložný veriteľ vydá v lehote 7 dní záložcovi o tejto skutočnosti písomné potvrdenie - kvitanciu,
ktoré bude obsahovať súhlas s výmazom záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. V prípade
nevrátenia pôžičky v článku 1 tejto zmluvy v uvedenej lehote t.j. do 1.decembra 2015 je záložný veriteľ
oprávnený vykonať záložné právo. V bode 4 tohto článku je uvedené, že pre určenie ocenenia založenejnehnuteľnostibolvypracovanýZnaleckýposudokč.70/2014zodňa24.novembra2014,ktorývypracoval
znalec Z.. H. E., bytom W.Á. I. Č.. XXX, T. J., evidenčné číslo znalca XXXXXX. Podľa tohto posudku
je znalcom určená všeobecná hodnota stavieb a pozemkov spolu 156.000 Eur. Uvedená zmluva o

Zriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiambolapodpísanádňa26.novembra2014záložnýmveriteľom
(žalovaným v 1.rade) a záložcom (žalovaným v 2.rade, resp. jeho právnym predchodcom). Súčasťou
tejto zmluvy je plná moc z 18.júla 2013 a plnomocenstvo z 11.novembra 2014.
8.Zplnejmociz18.júla2013(č.l.12a172)jezrejmé,žeprávnypredchodcažalovanéhov2.radekonajúc
P. X. splnomocnil Z. Y., nar. XX.H. XXXX, H. XXX, XXX XX Š. ku všetkým právnym úkonom, úkonom

súvisiacich so zastupovaním spoločnosti J. Y..N..K.., so sídlom U. XXX/XX, XXXXX Q., Z.: XX XXXXXX.
Splnomocnenec zastupuje spoločnosť pred štátnymi, správnymi a súdnymi orgánmi - Slovenskej
republiky. Splnomocnenec sa poveruje právom podávať v mene spoločnosti J. Y..N..K.., so sídlom U.
XXX/XX,XXXXXQ.,Z.:XXXXXXXXpísomnosti,doklady,žiadostiaoznámenia,uzatváraťapodpisovať
zmluvy o založení bankových účtov v bankových inštitúciách v mene a za spoločnosť J. Y..N..K.., so
sídlom U. XXX/XX, XXX XX Q., Z.: XX XXX XXX, s úplnou dispozíciou s finančnými prostriedkami

uloženými na bankových účtoch spoločnosti podľa vlastného uváženia, prijímať hmotný aj nehmotný
majetok spoločnosti, vykonávať za spoločnosť ďalšie nevyhnutné právne úkony (vrátane podpisov
doručovaných listín, na prevzatie dokladov a akejkoľvek korešpondencie adresovanej spoločnosti
alebo do rúk konateľa spoločnosti), rokovať v mene spoločnosti a uzatvárať zmluvy, to všetko v
rozsahu pôsobnosti podobných splnomocneniam uzatvorených v súlade s právnym poriadkom SR.

Splnomocnenec je oprávnený na všetky rokovania a činnosti v rovnakom rozsahu, v akom by ich
vykonával konateľ spoločnosti J. Y..N..K.., so sídlom U. XXX/XX, XXX XX Q., Z.: XX XXX XXX. V tejto
súvislosti je splnomocnenec oprávnený vykonávať všetky potrebné alebo účelné úkony a prehlásenia.
Splnomocnenec je oprávnený v mene spoločnosti uzatvárať a podpisovať zmluvy a všetky doklady a
dokumenty voči tretím osobám, prijímať ich a ďalej konať právne úkony. Spoločnosť J. Y..N..K.., so

sídlom U. XXX/XX, XXX XX Q., Z.: XX XXXXXX nesie plnú zodpovednosť zo záväzkov, rozhodnutí
a uzatvorených zmlúv prijatých splnomocnencom na základe tejto plnej moci a tiež zodpovednosť za
hodnovernosť informácií poskytnutých splnomocnencom v mene spoločnosti. Táto plná moc nie je
časovo obmedzená. Uvedenú plnú moc p. Z. Y. prijal.
9. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 11) k 26.máju 2015 vyplýva, že v časti C je zapísané záložné právo v

prospecF. P. W. Y..N..K.., Y. Y. D. XXXX/XX, XXX XX W., Z.: XX XXX XXX ,V XXXX/XX na CKN parc.č.
XXX/X a na obchod so s.č.XXXX na parc.č. XXX/X -XXXX/XX.
10. Z listiny označenej „konvalidácia právnych úkonov“ (č.l. 41) je zrejmé, že konateľka spoločnosti
právneho predchodcu žalovaného v 2.rade oznamovala žalobcom, že dňa 18.júla 2013 udelila
spoločnosť J. Y..N..K., so sídlom U. XXX/XX, XXX XX Q., prostredníctvom konateľky pani P. X.

plnú moc pánovi Z. Y., nar. XX.H. XXXX, bytom H. XXX, XXX XX Š., ktorou ho splnomocnila
na všetky právne úkony, úkony súvisiace so zastupovaním spoločnosti J. Y..N..K... V rámci tohto
oprávnenia pán Z. Y.Ý. vykonol úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného pravo
k nehnuteľnostiam so spoločnosťou P. W. Y..N..K.. Pre zachovanie právnej istoty vo vzniknutých
vzťahoch spoločnosť J. Y..N..K.. z opatrnosti v zmysle §33 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník dodatočne schvaľuje všetky úkony p. Y. vykonané vo vyššie uvedenej záležitosti, najmä, nie
však výlučne; dohodu medzi p, Y. a Vami ohľadom sprostredkovania/zriadenia záložného práva na
dotknutých nehnuteľnostiach, prijatie plnomocenstva udeleného Vami spoločnosti J. Y..N..K., zo dňa
11.novembra 2014 (prijatie prostredníctvom p. Y.), zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 26.novembra 2014, iné ústne alebo písomné právne úkony vykonané v súvislosti s dotknutou

záležitosťou, t. j. so zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach v zmysle udeleného plnomocenstva
zo dňa 11.novembra 2014 a zmluvy o zriadení záložného právo k nehnuteľnostiam zo dňa 26.novembra
2014. Uvedené bolo spísané v Nitre dňa 4.septembra 2015.
11. Z písomnej svedeckou výpoveďou Z.. H. D. (č.l. 40) z 2.septembra 2015 je zrejmé, že jeho blízkym
známym je žalobca v 1.rade, obaja sa stali obeťami R.. Y., o nieo skôr p. D., od ktorého p. Y. získal

10.000 Eur v hotovosti. Išlo o vklad do podnikania s dohodnutým efektom Obchodný vzťah vznikol od
nás oboch nezávisle a nevedeli do určitého času o sebe. Nevedeli že majú dočinenia s nevyspytateľnou
osobou, ktorá svojím konaním vytvára veľmi kritickú situáciu k žalobcom, ľuďom veľmi čestným a so
značne pokročilým vekom. Uvedené vzťahy sprostredkoval ich blízky známy p. T. Y..
12. Z výsluchu svedka Z.. H. D. (č.l. 81) súd zistil, že pána Y. spoznal začiatkom roka 2014, ktorý

potreboval isté služby ohľadne získania finančných prostriedkov z banky, pre spoločnosť sídliacu v U.
U., a to formou ručenia nehnuteľnosťou. Čo sa týka pána H., vie toľko, že mal záujem predať svoje
nehnuteľnosti, pričom sa zoznámil cez pána Y. so Y.. A pokiaľ vie, tak ako vo vzťahu k nemu, tak vo
vzťahu k pánovi H., nemal záujem p. Y. sa kontaktovať. Svedok mal vedomosť, že medzi p. Y. a p.H. došlo k istému zmluvnému vzťahu ohľadne predaja nehnuteľnosti, bližšie však nevedel. Spresnil,
že od pána Y. sa dozvedel, že pán H., chcel odpredať nehnuteľnosti vo T. J., pravdepodobne za tým
účelom sa stretávali so Y., ktorý mal skúsenosť s obchodovaním s nehnuteľnosťami. Rozhodne mohol

nájsť vhodného kupcu na nehnuteľnosti. Y. sa zaoberal s nehnuteľnosťami a vie, že sa viedlo aj súdne
konanie,zdôvodužebolpodvedený,nakoľkomunebolavyplatenáprovízia.Dodal,žeY.muselpodpísať
dokument, Nevedel o aký dokument sa jedná, až neskôr v januári 2015 sa dozvedel, prostredníctvom
pána Y., že došlo k zmluvnému vzťahu ohľadne nehnuteľností vo T. J..
13. Z rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcii z 18.novembra 2013 (č.l. 46 - 52) je zrejmé že

žalovanému v 1.rade za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľov mu bola uložená peňažná pokuta 3.200 Eur.
14. Zo zmluvy o pôžičke z 26.novembra 2014 (č.l. 75 - 77) je zrejmé, že veriteľ (žalovaný v 1.rade)
požičia dlžníkovi (právnemu predchodcovi žalovaného v 2.rade) sumu vo výške 78.000 Eur, pričom
dlžník sa zaviazal vrátiť a splatiť uvedenú sumu pôžičky veriteľovi najneskôr do 1.decembra 2015.
Pôžička je dohodnutá, ako bezúročná. Sumu pôžičky vo výške 78.000 Eur poskytne veriteľ dlžníkovi

formou bankového prevodu na jeho bankový účet vedený v Tatra banke v deň podpísania tejto Zmluvy
a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou je zabezpečená poskytnutá pôžička. Ďalej
v článku IV.tejto zmluvy je uvedené zabezpečenie pôžičky formou záložného práva (k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalobcov). V článku VII. tejto zmluvy je prehlásenie dlžníka o uznaní dlhu v znení: „Dlžník
slobodne, vážne a dobrovoľne vyhlasuje, že uznáva svoj dlh voči veriteľovi na základe tejto zmluvy

čo do dôvodu a výšky a to z dôvodu poskytnutia pôžičky na základe tejto zmluvy o pôžičke a to vo
výške istiny 78.000 Eur, pričom uvedená suma pozostáva zo sumy istiny poskytnutej pôžičky, bez
ďalšieho príslušenstva pohľadávky. Uvedené uznanie dlhu má účinky v zmysle ust. § 558 Občianskeho
zákonníka.“. Uvedenú zmluvu podpísali dňa 26.novembra 2014 za veriteľa (žalovaného v 1.rade) p. J.
U., konateľ spoločnosti a za dlžníka (právneho predchodcu žalovaného v 2.rade) p. Z. Y..

15. Výdavkovým bankovým dokladom z 26.novembra 2014 (č.l. 78) žalovaný v 1 rade chcel preukázať
účtovnú evidenciu pohľadávky. Súd však pripomína, že z uvedeného je len zrejmé, že účtovne je
evidovanávyplatenásumažalovanýmv1.radezbankovéhoúčtunabankovýúčetprávnehopredchodcu
žalovaného v 2.rade. Nie je to však evidencia pohľadávky, ktorá sa eviduje hlavne v účtovnej triede 3
(napr. 311 odberateľa), a nie triede 2 (pohyb finančných prostriedkov, napr. 221 banka). Z predkontácie

je zrejmé, že z 221 bolo vyplatených na účet 378, avšak na tomto účte sa účtujú iné pohľadávky, napr.
pohľadávka voči zodpovednej osobe na náhradu škody alebo manka, pohľadávka spoločníka alebo
člena na priznané podiely zo zisku, vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku.
16. Prevodným príkazom z 26.novembra 2014 (č.l. 79) je zrejmé, že bol podaný pokyn banke na prevod
sumy 78.000 eur z účtu žalovaného v 1.rade, s označením ako pôžička.

17. Z výsluchu žalobcu v 1.rade a žalobkyne v 2.rade (č.l. 96 - 102) je zrejmé, že Z.. Y. M. U., známy
žalobcu v 1.rade ho zoznámil so Y., ktorý sa ho spýtal či by nešiel s ním v určitých obchodných veciach
spolupracovať. Nebolo mu jasné o čom môže hovoriť s ním ako so starším, o akých obchodných veciach.
O chvíľu sa ukázalo, ide o rôzne jeho osobné ambície, ktoré on takýmto spôsobom evidoval pre seba
a začal s tým, že je bývalý realitkár a má bohaté skúsenosti s predajom a kúpou nehnuteľností. Pýtal

sa ho či by nemal niečo na predaj. Na to mu žalobca v 1.rade ponúkol ich nehnuteľnosť vo T. J.. Na to
Y. prejavil osobitný veľký záujem o túto nehnuteľnosť. Po rozhovoroch dospeli k záveru, že žalobcovia
poveria pána Y. predajom prevádzkovej budovy vo T. J., aby im teda pomohol predať budovu vo T. J.,
pretože budú potrebovať peniaze na výpomoc ich vnukom. Pokračovali v detailoch prevodu vlastníctva,
čiže predaja tejto budovy. Asi po troch hodinách sa rozhodli, že všetko majú čo ich zaujímalo a rozišli

sa. On prisľúbil, že ich veci usporiada, pripraví pre seba osobný plán čo všetko navštívi, kam urobí
ponukové listy tej ich nehnuteľnosti vo T.X. J. a že ich v tejto súvislosti aj viackrát navštívi v U.. Pán Y.
od začiatku voči nim vystupoval ako fyzická osoba, bolo to jasné a jednoznačné, ako bývalý realitkár,
čiže muž, ktorý predtým vlastnil svoju realitnú kanceláriu s väčším počtom zamestnancov v Q.. Od toho
dňa ich p. Y. husto navštevoval. Žalobca mu sľúbil, že ak predá ich nehnuteľnosť vo T.X. J., že ho s

manželkou sú ochotní ho odmeniť odmenou až vo výške 5.000 Eur. Pokiaľ si dobre spomína, uvádzali
predajnú cenu vo výške 130.000 Eur v hotovosti. Žalobca ho však splnomocniť nemienil, to už on mal k
tomu rôzne praktiky, výmysly pomýliť nepriateľa, použil metódy pomýlenia. Pripomenul mu, že už majú
prísľub nielen verbálny, ale aj písomný. Doklad, ktorý napísal, vyhotovil, zmenil a nenapísal tak ako si to
želal žalobca v 1.rade. Povedal mu, aby takýto doklad nepoužil, že nepotrebuje od neho nič, veď prísľub

odmeny na papieri má a nič iné od neho nechcú a nechceli mu dovoliť, aby zasahoval do vlastníckych
práv k tejto nehnuteľnosti, za jeho prácu ho čaká solídna jednorazová odmena 5.000 Eur. Na otázku
súdu v čom bol obsah písomného dokladu iný ako ten, ktorý chcel, aby bol napísaný uviedol, že už tam
bola požiadavka z jeho strany, že už ďalej nemajú prístup k ich nehnuteľnosti a prípadná protihodnota,ktorá by bola zaplatená, že ide v prospech jeho obchodnej spoločnosti. Žalobca to akútne napadol, že s
tým nemôžu súhlasiť, aby protihodnota bola vyplatená za ich majetok išla v prospech jeho spoločnosti.
Nakoniec súhlasil so zmenami a dohodli sa, že túto stranu prepíše ešte raz na čistopis, dohodli sme na

kedy, boli to asi štyri dni od toho dňa kedy sa to stalo. Pán Y. však už neprišiel. Neskôr sa dozvedeli, že
už Y. bol u notára. Ďalej dodal, že nikdy ho nikto neinformoval o uzavretí záložnej zmluvy. K p. U. uviedol,
že ho navštívil nečakane vo februári (2015), sťažoval sa na p. Y. a spýtal sa ho či by nebol ochotný svoj
dom odkúpiť od neho dodatočne, že by mal svoj dom naspäť a on by mal pokoj do Y.. To je šialenstvo,
povedal si žalobca, on svoj dom nepredal, to predal človek, ktorého chcel iba poveriť predajom, pretože

bol predtým realitkár. On ho chcel len poprosiť, aby ho predal a to bolo celé. Pán U. je dobrý známy pána
Y. a chcel, aby žalobcovia odkúpili svoj dom vo T. J. od neho, on dal zaň 87.000 eur a ponúkol im ho za
37.000 eur, len aby sa zbavil Y.. Suma nie je dôležitá, mohlo to byť aj viac, dôležité bolo, že bol ochotný
škodovať len preto, aby sa zbavil pána Y.. Tiež sa na záver spýtal či by si nemohol požičať peniaze od
niekoho, veľmi im to chcel predať. Zhrnul, že Y. mal dom predať, za to by dostali peniaze a on by dostal
honorár 5.000 Eur. Pri predaji by mali všetci všetko na svojom poriadku a mieste. On mal splniť to, o čo

bol požiadaný, on mal predať dom, za čo ho čakala odmena 5.000 Eur v hotovosti a to by bol aj dostal.
Na otázku či trpel nejakou duševnou chorobou - uviedol, že nie. Na otázku či mali so Y. uzatvoriť obchod
o investovaní do predaja repkového oleja, na ktorom sa mal zúčastnil vkladom 80.000 Eur, ale vzhľadom
na to, že nemal voľnú hotovosť poveril pána Y. tým, aby takúto hotovosť zohnal a prípadný úver založil
nehnuteľnosťou, ktorú vlastnil vo T. J., pretože ju už tri roky nevedeli predať - uviedol, že táto otázka

bola pánom Y. navrhnutá opakovane, niekoľko krát, stále a opakovane ho rázne odmietol, pretože ako
92 ročný ja nepotrebuje sa vymyslenými olejmi zapodievať. On síce navrhoval, ale návrh je návrh, nie
je to prijatá realizácia. Tá ponuka bola viac menej smiešna, preto bola okamžite a rázne odmietaná. Je
lžou, že by uvedenú ponuku potvrdil p. U., že ju prijal. U. spomenul iba to, či by neodkúpil naspäť svoj
dom vo T. J., že jeho naviedol na kúpu a vylákal peniaze p. Y.. Nepotvrdil mu uzatvorenie takejto dohody.

Pani žalobkyňa k veci sa veľmi nevedela vyjadriť, nakoľko tieto záležitosti riadil jej manžel.
18. Stanoviskom žalobcov z 1.februára 2016 (č.l. 112 - 113) upresňujú a majú za to, že záložná zmluva
uzavretá medzi žalovaným v 1.rade a žalobcami zastúpenými žalovaným v 2. rade je neplatná. Cieľom
rokovaní a obsahom zmluvného vzťahu žalobcov a p. Y. mal byť predaj ich nadbytočnej nehnuteľnosti
vo T. J.. Z výpovedí žalobcov je tiež zrejmé, že p. Y. ich navštevoval viackrát a postupne budoval

dôveru za účelom získania od žalobcov finančné prostriedky, resp. inak získať majetkový prospech.
P. Y. priniesol žalobcom viackrát na podpis rôzne dokumenty, pričom niektoré z nich boli žalobcami
odmietnuté. Ako vyplýva aj z výpovedí žalobcov, títo boli v omyle týkajúcom sa obsahu dohody o
plnomocenstve, keďže p. Y. ani žalovaného v 2.rade nemienili splnomocniť na zriadenie záložného
práva k ich nehnuteľnostiam. Uvedené potvrdil aj svedok p. D., ktorý bol informovaný o tom, že medzi

žalobcami a p. Y. malo dôjsť k istému vzťahu ohľadne predaja nehnuteľnosti. Žalobcovia boli tiež
v omyle týkajúcom sa osoby, ktorej udelili plnomocenstvo, keď p. Y. voči nim vystupoval skôr ako
súkromná osoba, nie ako zástupca žalovaného v 2.rade. Teda mali za to že splnomocňujú Z. Y. ako
fyzickú osobu, nie žalovaného v 2.rade konajúceho prostredníctvom p. Y.. Ďalej uviedol, že v záložnej
zmluve zo dňa 26.novembra 2014 je uvedené, že sa touto zmluvou zabezpečujú všetky pohľadávky

vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade ako aj
všetky ďalšie nároky vyplývajúce z danej zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli
v omyle týkajúcom sa obsahu plnomocenstva zo dňa 11.novembra 2014, je nepochybné, že neboli
so zmluvou o pôžičke oboznámení. Teda žalobcovia ako vlastníci predmetných nehnuteľností neboli
oboznámení s tým, aký záväzok zabezpečujú a do akej výšky. Ďalej poukázali na to, že nehnuteľnosti,

ktoré mali zabezpečovať pohľadávky medzi žalovanými v 1.rade a 2.rade boli v zmysle záložnej zmluvy
ohodnotené na sumu 156.000 Eur (Čl. II bod 4 záložnej zmluvy). V tomto prípade ide teda o dvojnásobnú
hodnotu predmetu zabezpečenia ako zabezpečenej pohľadávky (ktorá však bola neurčito vyjadrená).
Neprimeranosť zabezpečovanej pohľadávky k hodnote predmetu zabezpečenia vo výške 200% je v
rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázali na rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, čo spôsobuje

absolútnu neplatnosť právneho úkonu ktorý urobil takýto zástupca.
19. Z výpisu spoločnosti J. Y..N..K.. z obchodného registra (č.l. 114 - 115) je zrejmé, že štatutárnym
orgánom tejto spoločnosti je P. X. počnúc od 1.mája 2013, pričom je oprávnená ako konateľka konať
a podpisovať v mene spoločnosti samostatne a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj
podpis.

20. Z výsluchu konateľa spoločnosti žalovaného v 1.rade p. U. (č.l. 119 - 120) je zrejmé, že mu p. Y.
ponúkal výhodný obchod s repkovým olejom. On sám sa pýtal na garancie, že ak bude investovať,
ako bude mať garantovanú túto investíciu, na to pán Y. uviedol, že má známeho, ktorý dá záväzky na
nehnuteľnosť v k.ú. T. J.. Pán Y. sa preukázal plnou mocou, ktorú mal od žalobcov a ubezpečil ho, žemôže z peňazí mať nehnuteľnosť, tiež mal plnú moc konať za spoločnosť J. - žalovaného v 2.rade. Po
osvedčení týchto dokumentov žalovaný v 1.rade dal peniaze na účet žalovaného v 2.rade, s tým, že
peniaze by mali byť vrátené do roka, a keďže táto doba uplynula koncom minulého roka, žiadal peniaze

naspäť. On ako investor investuje 78.000 Eur do obchodu s repkovým olejom, ktorý sa mal dodávať do
rafinérie do PHM, ziskom bolo 10 eur z tony oleja. S p. Y. mali uzavretú zmluvu o spolupráci. Pri návšteve
žalobcov im navrhol, že im odstúpi pohľadávky pokiaľ mu vráti peniaze, ktoré do obchodu investoval.
21. Z výsluchu svedka Z.. T. Y. (č.l. 120 - 121) sa zistilo, že práve pán Y. ho požiadal, aby sa zoznámil
s pánom H.Á.. Na spoločnom stretnutí mal Y. so sebou viaceré dokumenty, písomnosti, aj v rámci cez

hraničného obchodovania s repkou olejnou. Na to pán H. uviedol, že nebude s repkou obchodovať
vzhľadom na svoj vek, ale keďže sa dozvedel, že pán Y. má 7 rokov realitnú spoločnosť, tak ho požiadal
na odpredaj nehnuteľností vo T. J.. O tomto bola ďalej debata. Ďalších stretnutí sa nezúčastnil.
22. V stanovisku žalovaný v 1.rade (č.l. 136 - 138) uviedol, že ako dobromyseľný nadobúdateľ práv
zo záložnej zmluvy má vedomosť iba o skutkovom stave v rámci uzavretia záložnej zmluvy. Považujú
za účelové tvrdenie žalobcov, že konali v omyle, keďže udelili spoločnosti J. Y..N..K.. zastúpenej Z. Y.

plnomocenstvo, ktoré bolo dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité a na prvý pohľad je zrejmé, že text
splnomocnenia nie je spôsobilý (či už v rámci obsahu alebo formy) vyvolať omyl v otázke predmetu
splnomocnenia. Svedectvo p. D. považujú za nedôveryhodné, pričom informácie, ktoré uviedol, boli
len sprostredkované a svedok sa rokovaní medzi žalobcami a pánom Y. nikdy nezúčastnil, preto sa
jeho vyjadrenia opäť javia len ako účelové. V súvislosti s vytknutím nedostatočne identifikovanej výšky

zmluvnej pokuty uvádzajú, že prípadná neplatnosť dojednania o zabezpečení zmluvnej pokuty nemôže
spôsobiť neplatnosť dojednania o záložnom práve v celom rozsahu, obdobne aj nesprávne vymedzený
deň uzavretia zmluvy o pôžičke. K otázke neprimeraného vyváženia hodnoty zálohu a sume pohľadávky
uvádza, že v spojitosti s príslušenstvom pohľadávky sa hodnota zálohu nejaví ako neprimeraná. Na
ochranu záložcu pred rozdielom medzi zabezpečenou pohľadávkou a hodnotou zálohu, je záložný

veriteľ povinný vydať záložcovi hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku. V
uvedenom kontexte nemožno hovoriť o zabezpečení istiny vo výške 78.000 eur (ku ktorej sa pripočíta jej
príslušenstvo) zálohom ohodnoteným na sumu 156.000 eur ako neprimeranom, najmä s prihliadnutím
na skutočnosť, že všeobecná hodnota zálohu určená znaleckým posudkom sa nemusí rovnať sume, na
základe ktorej môže byť záloh v rámci výkonu záložného práva speňažený (keďže je všeobecne známe,

že v rámci výkonu záložného práva predajom alebo dražbou sa málokedy podarí záloh speňažiť za
cenu zodpovedajúcu hodnote zálohu podľa znaleckého posudku). K otázke rozporu záujmov zástupcu
a zastúpeného uviedli, že žalobcovia citujú judikáty, ktoré sa týkajú vzťahu zástupcu a zastúpeného
v procesnej rovine a pri uplatňovaní práv a povinností v rámci súdneho, konkrétne dedičského,
konania. Takáto forma vzťahov medzi zástupcom a zastúpeným je úplne odlišná od zastúpenia žalobcov

Z. Y., ktorý v mene žalobcov vykonal hmotnoprávny úkon, na ktorý bol vyslovene splnomocnený,
preto nemožno hovoriť o rozpore medzi záujmom zástupcu a zastúpeného. Citované judikáty sa
týkajú rozporu medzi záujmom zástupcu a zastúpeného, ku ktorému môže dôjsť, ak je zástupcovi
udeleného splnomocnenie na neurčito alebo široko vymedzené právne úkony, ktoré nereflektujú vôľu
zastúpeného subjektu, ale ponechávajú priestor pre zástupcu na v podstate svojvoľné rozhodovanie

v mene zastúpeného. To však nie je prípad zastúpenia žalobcov Z. Y., ktorý bol splnomocnený na
konkrétny právny úkon, ktorý aj v mene žalobcov uzavrel. V prejednávanej veci vystupuje do popredia
jedna z ťažiskových zásad súkromného práva, a to zásada istoty a stability, ktorá sa prejavuje v ochrane
dobromyseľného nadobúdateľa práv. Dobromyseľným nadobúdateľom práv je v tomto prípade žalovaný
v 1.rade, ktorý bez akéhokoľvek zásahu do vzťahu medzi žalovaným v 2.rade a žalobcami nadobudol

akozáložnýveriteľzáložnéprávokzálohouvovlastníctvežalobcov.Žalobcoviavpriebehupojednávania
nepreukázali ani jeden dôvod svedčiaci o neexistencii záložného práva a vo svetle všetkých vykonaných
dôkazov (listinné dôkazy, výsluchy svedkov, z opatrnosti predložené konvalidácie právnych úkonov a
výpovede účastníkov konania) je potrebné žalovanému v 1.rade priznať ochranu jeho v dobrej viere
nadobudnutých práv.

23.Zozmluvyopostúpenípohľadávkyz19.februára2016(č.l.148-149)súdzistil,žek19.februáru2016
malo dôjsť k odplatnému postúpeniu zabezpečenej pohľadávky 78.000 eur s príslušenstvom zo strany
žalovaného v 1.rade na žalovaného v 3.rade. Dlžníkom je označená spoločnosť - žalovaný v 2.rade
zo zmluvy o pôžičke z 26.novembra 2014 a nevrátenia poskytnutej pôžičky. V článku VI.tejto zmluvy je
uvedená dohoda na odplate za postúpenú pohľadávku vo výške 78.000 eur, ktorá bude započítaná na

pohľadávky postupníka, ktorú evidujú voči postupcovi z titulu dodania tovaru postupníkom postupcovi
na základe jednotlivých kúpnych zmlúv.
24. Zo zmluvy o spolupráci z 26.novembra 2014 (č.l. 150 - 152), je zrejmé, že právny predchodca
žalovaného v 2.rade (označená ako spoločnosť) uzavrel so žalovaným v 1.rade, ako spolupracovníkomzmluvu, ktorá spočívala v podieľaní sa na podnikaní právneho predchodcu žalovaného v 2.rade, za čo
mu tento sa zaviazal poskytnúť odmenu v podobe podielu na zisku. Pričom žalovaný v 1.rade poskytol
spoločnosti78.000eurnazákladezmluvyopôžičkez26.novembra2014,ktorájezabezpečenázmluvou

o zriadení záložného práva z 26.novembra 2014 (článok II zmluvy).
25. Z výsluchu konateľky spoločnosti právneho predchodcu žalovaného v 2.rade (č.l. 161) bolo zistené,
že v roku 2013 kúpila spoločnosť J. Y..N..K.., kde figurovala len formálne, nakoľko splnomocnila v plnom
rozsahu pána Y., ktorý za spoločnosť aj konal. Uviedla, že nemá žiadny vzťah k stranám sporu a ani o
ich záväzkoch. Neskôr ju oslovil p. Y., že potrebuje podpísať konvalidáciu vykonaných právnych úkonov.

26. Z výsluchu svedka p. Z. Y. (č.l. 161 - 163) sa zistilo, že p. Y. ho zoznámil so žalobcom v 1.rade.
Hovorili o obchode s repkovým olejom, pričom žalobca v 1.rade prejavil záujem o tento obchod, avšak
k podpisu zmluvy nedošlo. Pripomenul súdu, že voči žalobcovi v 1.rade vystupoval vždy ako zástupca
žalovaného v 2.rade. Nikdy s ním nekonal o predaji jeho nehnuteľnosti, vždy len o záložnej zmluve.
Manželia H. mu udelili súhlas na zriadenie záložnej zmluvy, plnomocenstvo podpísali u nich doma pred
dvomi pracovníčkami notárskeho úradu, pričom obe pracovníčky sa pýtali aj na obsahové náležitosti,

či manželia vedia čo podpisujú. Pripomenul, že uvedenú plnú moc riešil s pánom H. týždeň až dva,
teda obsah mu bol dostatočne známy. Následne išiel za pánom U., konateľom spoločnosti žalovaného
v 1.rade, pričom spísali zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Uvedená vec bola
vyznačená v katastri nehnuteľností, následne pán U. previedol peniaze na J. Y..N..K.. Na otázku čo mali
žalobcovia dostať za to, že založili svoju nehnuteľnosť v prospech spoločnosti P. W., uviedol, že bola to

ich výpomoc spoločnosti J. Y..N..K.., za to nedostali nič.
27. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo 14.júla 2016 (č.l. 168 - 171) mala P. X., ako prevádzajúca
a spoločníčka spoločnosti J. Y..N..K.. a majiteľka obchodného podielu tejto spoločnosti vo výške 100%
previesť svoj celý obchodný podiel na spoločnosť U. O. Y..N..K.., ako nadobúdateľ, za 100 eur (č.l. IV
zmluvy). Nadobúdateľ mal vyplatiť v hotovosti do rúk prevádzajúcej na valnom zhromaždení spoločnosti

J. Y..N..K.., konanom 14.júla 2016.
28. Právny zástupca žalobcov na vysvetlenie tiež uviedol (č.l. 120), že vlastným šetrením na notárskom
úrade zistil, že pracovníčka tohto úradu navštívila žalobcov za účelom overenia ich podpisu. Tiež žiadal
potvrdenie o evidovaní poskytnutej pôžičke v účtovníctve, na to žalovaný v 1.rade nereagoval. Tiež súd
žiadal od žalovaného v 1.rade predložiť bankový výpis o realizácii prevodu (č.l. 120), tiež na to však

nereagoval.
29. Podľa § 191 ods. 1 CSP (a obdobne i do 30.júna 2016 účinného § 132 O.s.p.) dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu.
30.Povinnosťtvrdeniaadôkaznápovinnosťsúvsporovomkonanínaplnenímprejednacejzásady,podľa

ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Právna kvalifikácia skutkových okolností tvrdených stranami pred súdom je však vždy vecou súdu.
31. Súd vo veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutých najmä žalobcami, žiadne ďalšie dôkazy
nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán sporu ako aj s prihliadnutím na
právo strán na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

32. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
33. Keďže sa žalobcovia domáhali svojho práva v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou,
zaoberal sa súd primárne zistením, či mali na takomto určení naliehavý právny záujem tak, ako to

požaduje zákon. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo žalobcom právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo ich
právne postavenie neistým. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom
postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda
vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej

neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý
možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V prípadoch, kedy by požadované určenie existencie či
neexistencie práva či právneho vzťahu medzi stranami sporu malo charakter len prejudiciálnej otázky k
inému sporu medzi stranami, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení.
34. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych

vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže
privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej
republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornejnehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Obdobne by
mohlo dôjsť k zosúladeniu evidovaného a právneho stavu aj v predmetnej veci čo do evidencii ťarchy.
35. V danom prípade sa žalobcovia domáhali určenia, že záložné právo neexistuje. Na tomto mieste

súd konštatuje, že žalobcovia na takomto určení naliehavý právny záujem majú, pretože stav ohrozenia
práva žalobcov možno odstrániť len týmto určením. Stav ohrozenia práva žalobcov a neistoty v ich
právnom postavení vidí súd v tom, že v prípade realizácie záložného práva záložným veriteľom,
bude ohrozené vlastnícke právo žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti. Vyslovením existencie, resp.
neexistenciezáložnéhoprávažalobcovianadobudnúistotu,čisamajúalebonemajúrealizáciizáložného

práva podrobiť a či sa tento úkon dotkne ich vlastníckeho práva.
36. V danom prípade, vzhľadom na reálny stav správania sa strán sporu odopretím určovacej žaloby
by došlo k porušeniu ústavného práva žalobcov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Preto je daný naliehaný právny záujem.
37. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich s občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmoch iných a

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
38. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
39. Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo

chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia.
40. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
42. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

43. Podľa § 40a cit. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.
44. K tomu, aby právne úkony vyvolali zamýšľané právne účinky, musia byť splnené ich náležitosti tak,
ako sú stanovené v § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Esenciálnou náležitosťou každého právneho
úkonu je, že musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods.

1 O. z.). Vôľa je psychický stav konajúceho človeka k zamýšľanému, chcenému dôsledku. Z povahy
občianskoprávnych vzťahov vyplýva, že psychologické skúmanie existencie skutočnej a objektívnej vôle
prikaždomjejprejaveniejemožné.To,žejetuexistenciavôlesaprijejprejaveposudzujepredovšetkým
z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Pritom sa však prihliada
k dobrej viere adresáta prejavu. Neprihliada sa však k vnútornej pohnútke (motívu) adresáta prejavu.

Takáto pohnútka je v tomto prípade úplne irelevantná.
45. Náležitosťou vôle konajúcej osoby je sloboda a vážnosť pri jej prejave pri zachovaní absencie omylu
a tiesne, pričom v občianskom práve tieto dve stránky nie je možné skúmať oddelene, nakoľko nech
sú z teoretického hľadiska oba atribúty vôle rovnocenné, pre možnosť posúdenia náležitostí právneho
úkonu je rozhodujúca sloboda prejavu vôle.

46. V zmysle citovaného § 49a Občianskeho zákonníka má omyl konajúceho za následok neplatnosť
právneho úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho úkonu konajúceho) a
súčasne za predpokladu, že druhý účastník právneho úkonu omyl konajúceho vyvolal alebo o ňom (t.j.
o omyle a nie o skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca), hoci ho sám
nevyvolal,sozreteľomkuvšetkýmokolnostiammuselvedieť.Vovzťahukvporadídruhémupredpokladu

rozlišuje zákon dve situácie - jednak ide o situáciu, kedy druhý účastník omyl vyvolal a potom o situáciu,
kedy druhý účastník musel o omyle konajúceho vedieť; obe situácie z hľadiska právnej relevancie sú
rovnocenné a stačí, ak je daná jedna z nich.47. Omyl je vyvolaný druhým účastníkom vtedy, ak tento účastník bez úmyslu uviesť mýliaceho sa
účastníka do omylu, vznik omylu spôsobil, napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre
utváranie vôle konajúcej osoby rozhodujúce. O prípad, kedy omyl musel byť druhému účastníkovi

známy, ide vtedy, keď druhý účastník buď omyl poznal alebo vzhľadom k okolnostiam musel poznať
a mýliaceho sa na jeho omyl neupozornil. Pre úplnosť treba uviesť, že tretím prípadom neplatnosti
právnehoúkonupreomyljeprípad,kedybolomyldruhýmúčastníkomvyvolanýúmyselne(ľsťou),pričom
zákonnevyžaduje,abyvtomtoprípadeišlooomylpodstatný(§49avetadruháObčianskehozákonníka).
48. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum)
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný
úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky
ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase
jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností

nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).
49.Navyšeprávnyúkonjeneplatný,aksapriečidobrýmmravom.Zadobrémravytrebapovažovaťsúhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,

sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie,
odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky

demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi,
musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Dobré mravy z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka majú prevažne funkciu interpretačnú. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
však nepoužije, ak priama aplikácia príslušného ustanovenia zákona vedie k tomu istému výsledku.
50. Vzhľadom na zistenú skutočnosť, že žalobcovia kvalifikovane namietli skutočnosti (v zmysle

ustanovenia § 49a OZ) dovolávajúc sa práve na právny úkon vyvolaný v omyle, súd sa ďalej zaoberal
týmto smerom. Sami žalobcovia pri výsluchu uviedli, že nikdy nemali v úmysle obchodovať s repkou
olejnou. Túto skutočnosť potvrdili aj dvaja svedkovia a tiež uvedenú skutočnosť tvrdil aj p. Y. so slovami,
že o takomto obchode p. H. nechcel ani počuť. Práve naopak žalobcovia mienili svoju nadbytočnú
nehnuteľnosť vo T. J. predať a z týchto prostriedkov následne chceli podporiť rodinu. Túto skutočnosť

potvrdili opätovne dvaja svedkovia, opak však už tvrdil p. Y., tvrdiac, že p. H. chcel kvázi podporiť
podnikanie a údajne nezištne poskytol na to svoje majetky. V tomto smere však žalovaná strana
nepresvedčila súd a ani vykonaním dokazovania súd nemohol dospieť k takémuto záveru. Ďalej bolo
však zistené, že i napriek úmyslu žalobcov, de facto poverili p. Y. na uzavretie zmluvy o záložnom
práve k ich nehnuteľnosti. Je zrejmé, že ich podpisy boli aj notársky overené. Avšak takýto dokument

trpí závažnou vadou, totiž nesleduje vôľu žalobcov. A teda súd jednoznačne dospel k záveru, že
daný právny úkon - plná moc, ktorým mali splnomocniť p. Y., ako zástupcu spoločnosti J. Y..N..K.. na
uzavretie zmluvy o záložnom práve - bol vykonaný v omyle, pričom tento omyl musel vyvolať, resp.
musel byť zrejmý tretej osobe - splnomocnencovi. Jedná sa síce o jednostranný právny úkon, avšak
jednoznačne vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobcovia nemienili splnomocniť právneho

predchodcu žalovaného v 2.rade na uzavretie zmluvy o záložnom práve, ale mienili poveriť p. Y. s
odpredajom nadbytočnej nehnuteľnosti. I napriek tomu obsah plnomocenstva nezdieľa ich vôľu. Pričom
tento dokument jednoznačne vyhotovoval p. Y., niekoľko krát rokoval s p. H., navyše p. H., ktorý má
vyše 80 rokov, je právne vzdelaný a aj zasahoval do textu splnomocnenia, niekoľkokrát text plnej
moci bol prepisovaný, no i napriek tomu muselo dôjsť (zrejme zámenou) k podpísaniu dokumentu -

plnomocenstva z 11.novembra 2014, ktorý si však jednoznačne žalobcovia neželali. P. Y. síce tvrdil,
že text dokumentu bol vysvetľovaný aj dvomi prítomnými zamestnankyňami notárskeho úradu. Svoje
tvrdenie však v konaní nepreukázal.
51. Navyše p. Y. mal konať za právnickú osobu, a to v jej mene a na jej účet, bez toho aby bol
v Obchodnom registri zapísaný ako prokurista, resp. ako štatutárny orgán. Preukazoval sa pritom

generálnou plnou mocou a tiež následne konateľka tejto spoločnosti chcela konvalidovať vykonané
úkony splnomocnencom ex post.
52. Vo všeobecnosti platí, že úkony právnickej osoby vo všetkých veciach môžu vykonávať iba osoby,
ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom.Za spoločnosť s ručením obmedzeným koná štatutárny orgán, teda konateľ. Toto pravidlo vyplýva aj
z ustanovenia § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že zákon nedovoľuje iným osobám
realizovať právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach, a to ani na základe zastúpenia (plnej

moci). Ústavný súd SR (III. ÚS 353/2012-17 z 1.augusta 2012) tiež uviedol, že ak je plnomocenstvo
udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia môže splnomocnenec robiť právne úkony spoločnosti vo
všetkých veciach, potom by išlo o právny úkon absolútne neplatný (podľa § 39 Občianskeho zákonníka),
pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba
konateľom. S tým úzko súvisí otázka princípu publicity, teda zápisu do obchodného registra, kde sa

zapisujú iba konatelia, prípadne prokuristi. Na to nadväzuje aj požiadavka právnej istoty najmä u tretích
osôb, ale aj spoločnosti samotnej, keďže nie je zrejmé, či by v týchto prípadoch robili právne úkony
spoločnosti po udelení plnej moci konateľ a splnomocnenec popri sebe alebo iba splnomocnenec a
pod. Teda udelenie tzv. generálnej plnej moci zo strany právnickej osoby na úkony vo všetkých jej
veciach je absolútne neplatné. Na takúto generálnu plnú moc sa z právneho hľadiska nazerá ako na
úkon (dokument), ktorý neexistuje. Neplatnosť generálnej plnej moci spôsobuje aj následky vo forme

neplatnosti pre všetky ďalšie právne úkony, ktoré boli na základe nej vykonané. Budú tiež považované
za absolútne neplatné, a teda za právne neexistujúce.
53. Vzhľadom na uvedené, súd musí teda prihliadať aj na ničotnosť plnej moci z 18.júla 2013,
ktorým mala spoločnosť právneho predchodcu žalovaného v 2.rade splnomocniť, vzhľadom na rozsah
oprávnení - vo všetkých úkonoch tejto spoločnosti práve p. Y. (č.l. 12). Uvedené aj potvrdila sama

konateľka tejto spoločnosti, že „figurovala len na papieroch“. Ďalej možno tiež jednoznačne dospieť k
záveru, že i ďalšie právne úkony - zmluvy nemohli byť platne uzavreté. Teda ani zmluva o zriadení
záložného práva.
54. Vykonanie úkonu právnickou osobou v rozpore so zákonom, ako to bolo rozobraté vyššie, spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona, pôsobí od začiatku a voči

každému, súd musí na takúto neplatnosť prihliadať a vyvodzovať z nej dôsledky aj bez návrhu z úradnej
povinnosti (ex offo).
55.Ďalejjevhodnéuviesťtiež,žeabsolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastávabezďalšiehozozákona
a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny

úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
56. Žalovaný v 1.rade uvádzal, že nadobudol práva v dobrej viere. K otázke vplyvu neplatnosti právneho
úkonunaprávadobromyseľnýchnadobúdateľovsaužvyjadriliÚstavnýsúdSRvuzneseníz10.februára
2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva nemo plus iuris ad alium

tranfere potest quam ipse habet, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne
nemôže nadobudnúť vlastnícke právo, (ale ani iné majetkové právo) právny nástupca, ak subjekt, od
ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, (resp. nebol
na to oprávnený) a teda ho ani nemohol platne previesť. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je
významná len potiaľ, pokiaľ im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a

nasl. O.z.). Dobrej viere, ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana,
ktorú poskytuje nadobúdateľovi nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne
uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá
skutočnosti,máskutočnosť(reálnystav)prevahunadzápisomvkatastri.Niejetedamožnéuprednostniť
požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto

nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Vychádzajúc teda z tejto zásady (nemo plus iuris ad
alium tranfere potest quam ipse habet, § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka), sú neplatné aj následné
zmluvy týkajúce sa predmetných nehnuteľností (zmluva o postúpení pohľadávky z 19.februára 2016 č.l.
148 - 149).
57. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba o určení neexistencie záložného

práva k dotknutej nehnuteľnosti je dôvodná. Pre vznik záložného práva viažuceho sa k nehnuteľnosti sa
vyžaduje jednak písomná zmluva a jednak i vklad do katastra nehnuteľností, ktorá skutočnosť završuje
proces vzniku záložného práva. Keďže záložné právo má vecnoprávnu povahu, môže ho zriadiť len
vlastník veci, ktorá sa ako záloh poskytuje. Nakoľko však vlastník veci konal jednak v omyle vyvolanom
cudzou osobou čo do splnomocnenia vo veci zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti a jednak

splnomocnenec nemal platnú plnú moc konať za právneho predchodcu žalovaného v 2.rade, nemohlo
dôjsť ani k platnému zaťaženiu nehnuteľnosti navyše nezištne v prospech tretej osoby.
58. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.59. Na záver súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).
60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v konaní v celom
rozsahu úspešný a preto majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.