Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 14, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011537
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2318011537.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému V. X., pre
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c)
Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného

súdu Galanta zo dňa 23.10.2019, sp. zn. 31T/146/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.4.2021
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. X., podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 1Pv 285/18/2202 zo dňa 01.10.2018 pre prečin

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného
zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 14.03.2018 v čase okolo 23:00 hod. v obci B. R. z rodinného domu súp. č. XX zobral bez súhlasu
majiteľa A. Y. zo stola voľne položené kľúče od osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb Combi,
EČ: NM-464CV, v hodnote 8 100 €, a následne s uvedeným vozidlom vykonal jazdu do mesta Sereď

a do obce Y., kde v čase okolo 7:00 hod. dňa 15.03.2018 vozidlo odstavil pri pohostinstve Corgoň,
čo telefonicky oznámil majiteľovi vozidla, pričom jazdu s vozidlom vykonal aj napriek tomu, že mu
bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Hlohovci č. k. ORPZ-TT-ODI4-243/2017-P zo
dňa 15.12.2017, právoplatné dňa 15.12.2017, okrem iného uložený zákaz činnosti vedenia motorových
vozidiel na dobu 48 mesiacov do 15.02.2019,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor (citácia): „Takéto rozhodnutie
súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku, nepovažujem za zákonné a správne, nakoľko mám za to, že výsledky dokazovania
preukazujú, že skutok, za ktorý bol V. X. obžalovaný, sa stal, tento napĺňa znaky skutkovej podstaty
žalovaných trestných činov, a že ich spáchal obžalovaný. Rozsudok súdu prvého stupňa považujem za
vydaný predčasne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, súd sa nevysporiadal so

všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nevykonal všetky dostupné dôkazy. Na hlavnom
pojednávaníkonanomdňa23.10.2019bolakodôkazvykonanývýsluchsvedkapoškodenéhoA.Y.,ktorý
uviedol „v ten večer to bola bujará oslava, keď sa zobudil, jeho auto tam už nebolo. Nevie čo sa medzitým
dialo, keď sa zobudil už obžalovaný nebol na dome. Keďže mal vybitý mobilný telefón tak mu nevolal a
volal rovno na políciu, že sa mu stratilo auto. Policajti potom volali obžalovanému a do hodiny bolo auto
naspäť. našli ho s policajtmi na parkovisku v Y.. Myslel si, že ho zobral obžalovaný lebo on tam chýbal,

keď sa zobudil. Obžalovaný to auto používal aj predtým, no nepamätá si, či súhlasil s jeho použitím aj
pre tento raz." Poukazujem aj na zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného zo dňa 22.08.2018, kdepoškodenýuviedol,akosazobudil,zistil,žemuchýbajúkľúčeodauta,ihneďpozrelvonoknomazistil,že
auto tam nie je. Na to volal V., ktorý mu uviedol, že auto zobral a šiel na ňom zobrať peniaze do Serede.
Až po niekoľkých hodinách mu auto nechal odstavené pred pohostinstvom Corgoň v Seredi. Vozidlo V.

nepožičal, zobral si ho bez jeho vedomia. Nakoľko sa svedok poškodený v podstatných bodoch odchýlil
od svojej skoršej výpovede z prípravného konania zo dňa 22.08.2018 bola mu prečítaná časť zápisnice
o skoršom výsluchu zo dňa 22.08.2018. Svedok poškodený pre vysvetlenie svojich rozporov uviedol, že
on tam rozpory nevidí, mobil si dal nabíjať na polícii a potom už s obžalovaným nevolal robili to policajti.
Policajtom mal povedať, že auto privezie nejaká baba. Nepamätá si, či mu auto požičal alebo nie. Z

vyššie uvedených dôvodov mám za to, že súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a dostatočne
neodôvodnil, ako hodnotí výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania a výpoveď svedka
poškodeného na hlavnom pojednávaní, keďže svedok poškodený podstatné rozpory v jeho výpovedi
neodstránil. Súd pri hodnotení dôkazov túto výpoveď z prípravného konania vypustil a považoval za
nulitnú, a to aj napriek tomu, že bola ako dôkaz vykonaná na hlavnom pojednávaní, teda súd nesprávne
aplikoval ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku a nehodnotil všetky dôkazy, ktoré boli vykonané

na hlavnom pojednávaní v ich vzájomnej súvislosti. Zároveň upriamujem pozornosť na spontánnosť
výpovede svedka poškodeného uvedenej v zápisnici o trestnom oznámení ako aj výpovede svedka
poškodeného v prípravnom konaní, ktoré sú takmer totožné. Vzhľadom na vyššie uvedené je nelogické,
aby súd priznal relevantnú hodnotu ako aj zásadnú dôkaznú silu výpovedi svedka poškodeného z
hlavného pojednávania a žiadnu dôkaznú silu výpovedi svedka poškodeného z prípravného konania.

Ďalej je potrebné uviesť, že obžalovaný si v prípravnom konaní ako taktiku svojej obhajoby zvolil
právo nevypovedať. Na tom by nebolo nič zvláštne, avšak prináleží mi spomenúť, že vo vyjadrení
obžalovaného k obžalobe bol obhajcom navrhnutý ako dôkazný prostriedok výsluch svedka K. F.. Tento
svedok si vedel po uplynutí cca. 17 mesiacov (skutok sa mal stať dňa 14.05.2018 a jeho výsluch na
hlavnom pojednávaní sa uskutočnil dňa 25.09.2019) spomenúť, na taký malý detail ako to, že, bol pritom

ako si obžalovaný požičal od Y. kľúče od auta, aby mohol ísť do herne s čím Y. súhlasil. Auto potom
šoférovalV.F..Ďalejpoukazujemnaskutočnosť,žesúdnevykonalvšetkydôkazy,ktorébymohlináležite
objasniť skutkový stav veci. Týmito dôkazmi sú priami svedkovia, svedok V. F., ktorý mál viesť motorové
vozidlo z miesta oslavy do herne v Seredi a svedkyňa H. R., ktorá mala šoférovať motorové vozidlo z
herne pred pohostinstvo v Y.. S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Krajský súd v

Trnave ako odvolací súd s poukazom na§ 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vec v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd rozhodoval o odvolaní prokurátora na verejnom zasadnutí, na ktorom prokurátor zotrval na
podanom odvolaní. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie prokuratúry ako

nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o oslobodení spod
obžaloby, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd konštatuje, že v postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť
nesprávnosť niektorého výroku rozsudku.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery,
ktoré z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že z takto vykonaného dokazovania nebolo bez
pochybností jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, ako je uvedený v obžalobe.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého

rozsudkujasneazrozumiteľnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkové
zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, rovnako aj ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Odvolacie námietky prokurátora smerujú k tomu, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s
výpoveďou svedka - poškodeného z prípravného konania, z ktorej v porovnaní s jeho výpoveďou

na hlavnom pojednávaní má vyplývať rozpor v bode či svedok - poškodený požičal obžalovanému
vozidlo, alebo si ho obžalovaný vzal bez vedomia a súhlasu svedka - poškodeného. Krajský súd sa
nestotožňuje s úvahou okresného súdu, ktorý výpoveď poškodeného označil ako dôkazu nepriamy.
Svedok - poškodený bol osobou, ktorá vypovedala priamo k rozhodnej skutkovej okolnosti, a to udelenie
súhlasu s použitím vozidla inej osobe. Na druhej strane, výpoveď svedka - poškodeného po vykonanom

dokazovaní nemožno vyhodnotiť ako dôkaz, na ktorom je možné založiť záver o vine obžalovaného. V
konaní pred súdom poškodený tvrdil, že si - s odkazom na množstvo požitého alkoholu - nespomína, či
súhlasilspoužitímvozidlaobžalovanýmprávevtúkonkrétnunoc(pričomvminulostimuautopožičiaval),
k čomu sa však priamo pred súdom vyjadril svedok F., že bol pri tom, keď si obžalovaný od poškodného
kľúče od auta za účelom odchodu do herne požičal. Podľa obžaloby je svedok nedôveryhodný vzhľadom

k tomu, že si s odstupm dlhého času spomenul na dôležitý detail udalostí z oslavy.
Nemožno však opomenúť, že svedok F. vypovedal pred súdom po poučení o následkoch krivej
výpovede a krivej prísahy. Ak má súd urobiť záver o nedôveryhodnosti výpovede svedka ( a teda aj o
tom, že tento úmyselne nevypovedal pravdu ), musí zároveň existovať aj dôvod k takémuto konaniu
svedka. Ak ním je priateľský vzťah svedka k obžalovanému, potom je v takomto priateľskom vzťahu aj

poškodený a obžalovaný. Ak potom poškodený napriek priateľskému vzťahu podá trestné oznámenie
na obžalovaného, je otázkou, prečo poškodený svoju výpoveď z prípravného konania nepotvrdí v celom
rozsahu v konaní pred súdom. A ak má byť výpoveď poškodeného hlavným usvedčujúcim dôkazom,
treba ju s o to väčším dôrazom podrobiť dôslednému zhodnoteniu.
K výpovediam svedka - poškodeného z prípravného konania, vrátane obsahu podaného trestného

oznámenia, na ktoré obžaloba upriamuje pozornosť, treba v prvom rade uviesť, že dôkaz oboznámením
( prečítaním ) trestného oznámenia pred súdom vykonaný nebol.
Čo sa potom týka prečítanej výpovede svedka - poškodeného z prípravného konania, napriek tomu, že
v nej poškodený na záver uviedol, že vozidlo obžalovanému nepožičal, je z tejto výpovede, obdobne
ako aj z výpovede na hlavnom pojednávaní, zrejmé najmä to, že poškodený sa po prebudení po oslave

v prvom rade snažil zistiť, kde má auto. Volal preto jedinej osobe, ktorá v dome v čase jeho prebudenia
nebola, a tou bol obžalovaný.
Až po tom, čo obžalovaný napriek uisteniu, že už ide naspäť, neprišiel a vozidlo nevrátil, sa poškodený
obrátil na políciu. A trestné oznámenie podával poškodený až po tom, čo obžalovaný síce policajtom
tvrdil,ževozidlovráti,avšaktakstáleneurobil.Jetedazrejmé,žepoškodenýsanapolíciuobrátilvprvom

rade v snahe rýchlejšie „sa dostať naspäť k vozidlu“. V zhode s obžalovaným totiž poškodený uviedol aj
to, že obžalovaný mu po zavolaní potvrdil, že si vozidlo vzal, a aj to, že ho má vrátiť nejaká baba.
V trestnom konaní na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielenspoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akékoľvek pochybnosti.

Dôkazy vykonané v konaní proti obžalovanému nevedú k logickému, jednoznačnému a
nespochybniteľnému záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
V trestnom konaní je nositeľom obžaloby prokurátor, ktorý má preukazovať vinu obžalovaného a ktorý v
predmetnejvecinezabezpečilanepredložilsúdutaképresvedčivé,nespochybniteľnéazákonnédôkazy,
ktoré by súd viedli k záveru o vine obžalovaného bez najmenších pochybností. S poukazom na zásadu

trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z
ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti,
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to
v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
K námietke prokurátora, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré by mohli náležite objasniť skutkový stav

veci, a to výsluch svedka F. a svedkyne R., krajský súd poukazuje na to, že pred rozhodnutím okresného
súdu o skončení dokazovania sa strany vyjadrili, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
Záverom teda, po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov získaných zákonným spôsobom, s
konštatovaním, že procesné strany nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy, je potrebné konštatovať, že nebolo
bez najmenších pochybností dokázané, že sa stal žalovaný skutok. V predmetnej veci neexistoval

žiaden nespochybniteľný priamy a inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý by bol vykonaný na hlavnom
pojednávaní a ktorý by bez najmenších pochybností dokazoval, že sa skutok stal a spáchal ho práve
obžalovaný. Keďže súd je oprávnený a zároveň povinný prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané, nebola vina obžalovaného bez najmenších pochybností preukázaná.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd zamietol odvolanie prokurátora ako

nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.