Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203943
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719203943.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobcu: E. R., V.. XX.XX.XXXX, P.

Č.. XXX, XXX XX P., zastúpený JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou, so sídlom M. R. Štefánika č.
76, 036 01 Martin, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, so sídlom Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava I , o náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov

konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.9.2019 sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanému, ktorého označil
akoSlovenskárepublika,vmenektorejkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o náhradu škody vo výške
18 538,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 12.6.2018 do zaplatenia a nahradenia
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sa domáha náhrady škody vo výške účelne vynaložených trov
konania a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu v súvislosti s trestným konaním vedeným na Okresnom
súde Martin, pod sp. zn. XT/XXX/XXXX, resp. následne pod sp. zn. XC/XX/XXXX, nakoľko podľa § 288

ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú O. J., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.
V ďalšom poukázal na to, že bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky s tým, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podanú žiadosť
odmietla a konanie na prokuratúre skončilo s odôvodnením, že v predmetnej veci bolo žalobcovi
vznesené obvinenie uznesením zo dňa 25.9.2009 povereného policajta OOPZ Martin - Západ, č. Č.L.:
N.-XXXX/XX-R.-XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona obvinený E. R.

proti tomuto uzneseniu nepodal sťažnosť, v zmysle uvedeného neexistuje nezákonné rozhodnutie
prokurátora, ani nezákonný postup prokuratúry v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.. V konaní sp. zn.
XT/XXX/XXXX vo vzťahu k žalobcovi tento bol oslobodený spod obžaloby. Žalobca ďalej poukázal
na to, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pri podaní svojho zamietavého stanoviska sa
nevysporiadala s eventuálnou možnosťou nevyžadovať splnenie uvedenej podmienky, čoho sa žalobca
domáha, za ďalej uvedených osobitných okolností svojej trestnej veci. Trestné stíhanie žalobcu začalo
uznesením, ktorým bolo súčasne aj vznesené obvinenie žalobcovi. Išlo o uznesenie zo dňa 25.9.2009

pod č. ČVS: N.-XXXX/XX-R.-XXXX. Žalobca si dňa 30.10.2009 osobne prevzal predmetné uznesenie
s tým, že sa vyjadril k nemu a dňa 30.10.2009 vyhlasoval, že sa ničoho nedopustil a z dôvodu, že sa
ničoho nedopustil, nesúhlasil ani so zmierom, podmienečným zastavením trestného stíhania a konaním
o dohode o vine a treste po poučení s týmito podmienkami. Odôvodnenie uznesenia zo dňa 25.9.2009nemalo žiadnu vypovedaciu hodnotu, nebolo v ňom uvedené to, čo malo byť v súlade so znením
zákonného ustanovenia § 176 ods. 2 Trestného poriadku. V predmetnom uznesení nebola uvedená
žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vznesenie obvinenia práve osobe žalobcu E. R..

V uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, t. j. uznesenie zo dňa 25.9.2009, nie sú
uvedené žiadne konkrétne zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujúce záver o spáchaní trestného
činu osobou žalobcu tak, ako to je uvedené v predmetnom uznesení a následne aj obžalobe.
V ďalšom žalobca poukázal na viaceré pochybenia v súvislosti so samotným trestným konaním, ako
prebiehalo hlavné pojednávanie, ako bol prvotne žalobca rozsudkom Okresného súdu Martin č. k.

XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.7.2010 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
O. J. s tým, že mu bol uložený peňažný trest a pre prípad, že by bol zmarený, tak mu stanovil súd
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Následne bola povolená obnova predmetného
konania a rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 4.10.2016, právoplatným
dňa 23.12.2016 bol obžalovaný E. R. oslobodený spod obžaloby prokuratúra Okresnej prokuratúry
Martin, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. To znamená, že

vyše dvoch rokov bol žalobca právoplatne odsúdený. Žalobcom uplatnená náhrada škody vo výške
účelne vynaložených trov konania predstavuje sumu 1 738,85 €, t. j. žalobcom zaplatenú odmenu vo
výške tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch a
tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom konaní, hotové výdavky a náhradu za stratu
času označeného advokáta za právne služby poskytované mu počas celého trestného konania, resp.

aj civilného procesu. Žalobcom uplatnená nemajetková ujma spôsobená v súvislosti s vyše sedem
rokov vedeným trestným konaním voči jeho osobe pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. XT/XXX/
XXXX resp. následne aj pod sp. zn. XC/XX/XXXX keďže bola poškodená odkázaná s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie, predstavuje sumu 16 800,- €. V ďalšom teda uvádzal,
prečo si uplatňuje nemajetkovú ujmu v tejto výške. Keďže žaloba smerovala proti žalovanému Slovenská

republika v mene ktorej boli označené tri subjekty konajúce za Slovenskú republiku a to Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, súd zaslal predmetnú žalobu týmto subjektom označenými ako oprávnenými konať
za žalovaného Slovenskú republiku na vyjadrenie.

2. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2019 (č. l. 40 spisu) sa do konania vyjadrovalo Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky ako jeden z označených orgánov konajúcich v mene štátu Slovenskej
republiky, ktorý uviedol, že vznáša námietku nedostatku svojej procesnej spôsobilosti na zastupovanie
Slovenskej republiky v predmetnom konaní a že je potrebné ustáliť orgán konajúci v mene štátu zo
strany súdu. Z tohto dôvodu nie je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky spôsobilé na zastupovanie

Slovenskej republiky, čiže nie je oprávnené vyjadriť sa k obsahu podanej žaloby.

3. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2019 sa do konania vyjadrovalo Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ako druhý orgán, ktorý bol označený žalobcom, že má konať v mene žalovaného
Slovenskej republiky (č. l. 54 spisu), ktorý uviedol, že titulom pre uplatnenie nároku na náhradu škody a

nemajetkovejujmyjenezákonnýmrozhodnutím-uznesenieovzneseníobvineniaObvodnéhooddelenia
Policajného zboru Martin - Západ Č.: N.-XXXX/XX-R.-XXXX zo dňa 25.9.2009. Z tohto dôvodu má za to,
že orgánom, ktorý je oprávnený konať v mene Slovenskej republiky je Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky. Z opatrnosti sa vo veci vyjadrovalo Ministerstvo spravodlivosti aj k podanej žalobe.

4.Podanímdoručenýmsúdudňa29.11.2019sadokonaniavyjadrovalaGenerálnaprokuratúraakoďalší
orgán označený konať v mene Slovenskej republiky ako žalovaného. Tento uviedol, že návrh žalobcu
neuznáva, žalobu žiada zamietnuť, nakoľko nepreukázal žalobca splnenie zákonnej podmienky podľa
§ 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Požadovaný nárok na náhradu škody týkajúci sa vedenia trestného
konania žalobca odvodzuje z trestného stíhania vznesenia obvinenia a podanej obžaloby, ktorou sa

začalo trestné konanie vedené na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. XT/XXX/XXXX. Poukázal
na to, že nie sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti za žalovaného za škodu, ustanovené
zákonom č. 514/2003 Z. z. v § 6 ods. 2, nakoľko žalobca nevyužil možnosť podať proti uzneseniu o
vznesení obvinenia, od ktorého odvodzuje svoj nárok sťažnosť. Je zrejmé, že v tomto prípade nejde o
prípad hodný osobitného zreteľa, pričom v tejto súvislosti poukázal žalovaný na konštantnú judikatúru

súdov Slovenskej republiky. V ďalšom sa žalovaný zastúpený Generálnou prokuratúrou vyjadroval k
samotnému nároku, kde uviedol, že pri priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradnýmrozhodnutímjeokremuvedenejpodmienkypodaniariadnehoopravnéhoprostriedkupotrebnéi
súčasné splnenie troch kumulatívnych podmienok, t. j. existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škodya priama príčina súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a vznikom škody, pričom v tomto prípade
nie je splnená základná z podmienok a to existencia nezákonného rozhodnutia a teda v tejto veci nie
je daný už samotný základ nároku uplatňovaného žalobcom. Nie je splnená ani ďalšia podmienka a

to existencia priamej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vznikom škody. To, že bol
žalobca spod obžaloby prokurátora súdom oslobodený, ešte neznamená, že by uznesenie o vznesení
obvinenia, či ďalší nasledujúci postup boli nezákonné a tým sa stali aj právnym titulom pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody. Rovnako poukázal na to, že uplatnená náhrada škody vo výške
účelne vynaložených trov konania vyplývajúcich zo súdnych spisov preukázaná nebola, teda žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepriložil k žalobe faktúru za právne služby, ale len súpis úkonov
advokátky JUDr. Dašeny Gombíkovej, pričom ich výška uvedená v žalobe nekorešponduje s výškou
súpisu úkonov tvoriacich nečíslovanú prílohu k žalobe, v ktorej je za súdne konanie Okresného súdu
Martin sp.zn. XT/XXX/XXXX uvedená suma 1 428,24 € a za súdne konanie na OS Martin sp. zn. XC/XX/
XXXX suma 286,91 €, čo je spolu 2 025,86 €. Rovnako nebol predložený ani doklad o reálnom uhradení
týchto trov. Čo sa týka nemajetkovej ujmy jej reálny vznik žalobcom nebol preukázaný. Z tohto dôvodu

žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Podaním doručeným súdu dňa 5.3.2020 (č. l. 96 spisu) sa žalobca vyjadroval k vyjadreniam k
orgánom oprávneným konať v mene štátu a požiadal, aby súd predbežne ustálil, určil, ktorý orgán je
spôsobilý na zastupovanie štátu Slovenskej republiky v tomto súdnom konaní. Poukázal na to, že trovy

právneho zastúpenia žalobca zaplatil o čom predloží doklad o jeho vyhľadaní. Podaním doručeným súdu
16.3.2020 žalovaný (č. l. 109 spisu) v mene ktorého koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia podaného súdu 29.11.2019. Nové skutočnosti v konaní neuviedol.

6. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vydania nezákonného rozhodnutia, štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,

d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu po e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo

správnom konaní.

7. Z predmetnej žaloby jednoznačne vyplýva, že titulom pre uplatnenie nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu je nezákonné rozhodnutie a to uznesenie o vznesení obvinenia
Obvodného oddelenia Policajného zboru Martin - Západ ČVS: N.-XXXX/XX-R.-XXXX zo dňa 25.09.2009

(ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 25.09.2009“). Uvedené vyplynulo aj zo samotnej
žiadosti o predbežné prerokovanie tohto nároku (č. l. 17 spisu), spolu s jej doplnením ( č. l. 19).

8. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 514/2003 Z. z.“) v znení účinnom od 1.1.2013

vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v
mene štátu po f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo v správnom konaní.
Zákonom č. 412/2012 Z. z. došlo s účinnosťou od 1.1.2013 k novelizácii zák. č. 514/2003 Z. z., v
ktorej cieľom bolo význam dozoru prokurátora v trestnom konaní. Podľa doterajšej právnej úpravy teda

účinnej do 31.12.2012 v prípade, že boli uplatnené nároky odvodzované od uznesenia o vznesení
obvinenia súdna prax si osvojila záver, že v mene štátu má konať buď Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a to podľa toho, ktorý z nich začal vo
veci konať ako prvý, alebo ktorému mu bola skôr doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.
Od novelizácie zák. č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2013 je pre konkurenciu príslušnosti

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky rozhodujúce,
či prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o obvinení a či podal v trestnej veci obžalobu. V
prípade žalobcu bola zo strany prokurátora podaná obžaloba a preto je podľa názoru súdu daná
príslušnosťGenerálnejprokuratúrySlovenskejrepublikyprekonanievmeneštátuajepotrebnéuvedenésubsumovať pod § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z.. V konaní bolo preukázané, že žiadosť žalobcu
nebola predbežne prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ale bola postúpená
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vybavenie.

9. Slovenská republika je síce spôsobilá byť účastníkom konania, samostatne konať pred súdom jej
spôsobilá len v spojení so štátnym orgánom, ktorého sa vec týka. Súd si ujasnil teda otázku, ktorý orgán
má v predmetnej veci v mene Slovenskej republiky konať a označil Generálnu prokuratúru ako orgán,
ktorý je oprávnený konať za štát Slovenská republika a s touto následne aj konal. Tieto skutočnosti boli

oznámené aj ďalším orgánom, ktoré boli označené ako orgány oprávnené konať za žalovaného.

10. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 17.8.2020 a dňa 28.9.2020, na ktorom vo veci aj rozhodol.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

11. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. účinného v čase podania návrhu na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku /ďalej len žiadosť/ s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Zb. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojil iba jeho časť, do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadostí, alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

12. Súd z dôkazov, ktoré do konania doložil žalobca a to Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
zo dňa 22.12.2017 (č. l. 17 spisu), ako aj podania zo dňa 15.2.2018 vo veci týkajúcej sa výzvy na
odstránenie nedostatkov podania zistil, že žalobca sa obrátil s návrhom na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody najprv na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré listom zo dňa
26.2.2018 (č. l. 12 spisu) predmetnú žiadosť o prerokovanie nároku spolu s doplnením tejto žiadosti z

dôvodu, že nebola daná príslušnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre prerokovanie
tejto žiadosti, postúpilo na Generálnu prokuratúru. V rámci tejto žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu nezákonného
rozhodnutia, za ktoré označil uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 25.09.2009 a to ako náhradu škody
vo výške účelne vynaložených trov konania v sume 1 738,85 €, ako aj nemajetkovú ujmu vo výške

16 800,- €. Z listinného dôkazu, ktorý bol doložený žalobcom vyplynulo, že Generálna prokuratúra (č. l.
22 spisu) žalobcovi oznámila výsledky predbežného nároku na náhradu škody s tým, že ním uplatnený
nárok na náhradu škody nebude Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky uspokojený, nakoľko
má za to, že zákonné dôvody a zákonné podmienky na uspokojenie ním uplatňovaných nárokov nie sú
dané. Zároveň poukázali na to, že obvinený E. R. proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 25.09.2009

nepodal sťažnosť a z tohto dôvodu neexistuje nezákonné rozhodnutie prokurátora a ani nezákonný
postup prokuratúry v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.

13. Vzhľadom na uvedené, súd má za to, že bola naplnená zákonná podmienka, ktorá je upravená v §
15, 16 zák. č. 514/2003 Z. z., a to predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne.

14. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vydania nezákonného rozhodnutia, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda
v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Plnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

15. Ustanovenie § 5 a 6 zák. č. 514/2003 Z. z. upravuje všeobecné podmienky týkajúce sa nezákonného
rozhodnutiaakéhokoľvek,tedanezákonnéhorozhodnutia,vdôsledkuktoréhovzniklaúčastníkoviškoda.
Základnými podmienkami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 6 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. je, aby
poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.

16. Súd z pripojeného trestného spisu, ktorého súčasťou bol aj vyšetrovací spis zistil, že voči žalobcovi
bolo vznesené obvinenie a to uznesením č. k. ČVS: N.-XXXX/XX-R.-XXXX zo dňa 25.09.2009 (č. l.
4 vyšetrovacieho spisu, ktorý je súčasťou trestného spisu), kde týmto uznesením bolo začaté trestné
stíhanie a vznesené obvinenie voči žalobcovi E. R. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona. Bolo preukázané doručenkou, že žalobca ako obvinený predmetné uznesenie

prevzal 30.10.2009 a zároveň bola aj spísaná zápisnica o výsluchu obvineného z 30.10.2009 (č. l. 10
vyšetrovacieho spisu), kde v samotnej zápisnici uvádza: „ že svoje právo nevypovedať nevyužíva,
sťažnosť voči uzneseniu si zatiaľ nepodáva, odklad výsluchu nežiada a bol mu poskytnutý dostatočný
čas k preštudovaniu uznesenia. Cíti sa byť zdravotne v poriadku, obhajcu si zatiaľ nevolí..“. Zároveň
v ten deň 30.10.2009 dal žalobca ako obvinený súhlas k mediácii, t. j. k mimosúdnemu riešeniu sporu

v predmetnej veci (č. l. 12-13 spisu). Žalobca súdu nepreukázal podanie sťažnosti proti uzneseniu o
vznesení obvinenia.
Zák. č. 514/2003 Z. z. stanovuje vo všeobecnosti tri základné podmienky, pri splnení ktorých možno
uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym resp. nezákonným rozhodnutím a to:
protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia a vyčerpanie opravných prostriedkov. Pokiaľ ide o

požiadavku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitných predpisov proti rozhodnutiu
orgánuverejnejmoci,ktorýmmalabyťškodaspôsobená,okruhriadnychopravnýchprostriedkovvyplýva
z právnych predpisov, ktoré upravujú konanie, v ktorom bolo vydané predmetné rozhodnutie, teda v
prípade žalobcu išlo o sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia.
Zák. č. 514/2003 Z. z. počíta aj s tým, že za určitých okolností nemusí byť táto podmienka splnená

(§ 6 ods. 2 tohto zákona) a to v prípade, ak pôjde o prípady hodné osobitného zreteľa. Využitie
opravného prostriedku je nevyhnutné a v prípade žalobcu nejde o prípad osobitného zreteľa. V
tomto smere súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCbO XX/
XXXX zo dňa 29.6.2010, podľa ktorého „predpokladom vzniku zodpovednosti štátu z nezákonného
rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať proti nezákonnému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky

(§ 3 zákona o zodpovednosti za škodu), ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa“. Ďalej súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdO XXX/XXXX zo dňa
26.10.2006 : ..„ postavenie prokurátora v trestnom konaní a jemu zverená zodpovednosť za dozor nad
zachovávanímzákonnostivprípravnomkonanívrátanemožnostizrušiťnezákonnérozhodnutiepolicajta
nemá bez ďalšieho žiaden význam ani vplyv na splnenie podmienky priznania náhrady škody voči štátu,

vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.“.
Zákonodarca v tomto ustanovení podmienil priznanie náhrady škody poškodenému voči štátu výslovne
splnením povinnosti zo strany poškodeného spočívajúcej vo využití riadnych opravných prostriedkov
proti nezákonnému rozhodnutiu. Ide o určitý druh prevenčnej povinnosti kladenej zákonom č. 514/2003
Z. z. na poškodeného vychádzajúc zo zásady „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým“ -

„nech si každý chráni svoje práva“ ovládajúci súkromné právo. Je potrebné, aby poškodený vlastným
aktívnym konaním zabránil vzniku škody, alebo aspoň zredukoval jej rozsah tým, že nezákonné
rozhodnutie bude na podklade jeho opravného prostriedku podrobené prieskumu zákonnosti a prípadne
zrušené príslušným orgánom, čo v najskoršom možnom štádiu konania. Nie je rozhodujúce, či takýto
opravný prostriedok bude aj úspešný, dôležité je len to, že poškodený využil možnosť danú mu

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie svojich práv. Zákon v tomto smere nepripúšťa
žiadne výnimky. Uvedené platí aj pre nezákonné rozhodnutia vydané v trestnom konaní a to aj vo fáze
prípravného konania.

17. V podanej žalobe žalobca uvádzal, že samotné uznesenie o vznesení obvinenia nebolo riadne

zdôvodnené, že sa vyjadroval dňa 30.10.2009 do zápisnice, že sa ničoho nedopustil, nesúhlasil so
zmierom, podmienečným zastavením trestného stíhania a konaním o dohode o vine a treste, po poučení
s týmito podmienkami. Ani tieto tvrdenia nekorešpondovali s vyšetrovacím spisom, kde je jasne daný
súhlas žalobcu ako obvineného k mediácii, t. z. k mimosúdnemu riešeniu sporu v predmetnej veci.Rovnako prípady hodné osobitného zreteľa nemôžu byť ani skutočnosti, ktorú uvádzal žalobca, že
predmetné uznesenie nemalo vypovedaciu hodnotu, nebolo v ňom uvedené to, čo by tam malo byť v
súlade so znením zákonného ustanovenia § 176 ods. 2 Trestného poriadku. V doplňujúcom vyjadrení

( č. l. 144 spisu) v súvislosti s prípadmi hodnými osobitného zreteľa žalobca tak isto neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali nevyžadovať splnenie tejto podmienky. Poukázal na to, že v
uznesení o začatí trestného stíhania a súčasne vznesení obvinenia zo dňa 25.09.2009 sa spomína len
jedno podanie údajnej poškodenej a to oznámenie vo veci podozrenia z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu zo dňa 27.06.2009. To je zhodne ako v priestupkovom konaní. Žalobca, ktorý nemá

právne vzdelanie a nikomu neublížil predpokladal, že keď zopakuje svoje vysvetlenie ohľadom skutku
z priestupkového konania, nakoľko jeho výsluch sa týkal oznámenia vo veci podozrenia z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia o začatí trestného stíhania
zo dňa 25.9.2009, nebude môcť byť odsúdený, nakoľko mal vedomosť, že údajne poškodená si to na
neho len vymyslela. Zároveň poukázal na obsahovú ľstivosť predmetného uznesenia, ako aj spôsob
predvolania a doručenia tohto uznesenia.

18. V zápisnici z ústneho pojednávania v trestnej veci sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 27.4.2010 vyplýva,
že bol pripojený priestupkový spis XX/XXXXX-XXX/M, pričom na č. l. 68 spisu sp. zn. XT/XXX/XXXX
sa nachádza rozhodnutie o zastavení konania Obvodného úradu Martin, odboru všeobecnej vnútornej
správy č. XX/XXXXX/XXX/M zo dňa 28.7.2009, ktorým správny orgán konanie vo veci priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť E. R. tým, že dňa
27.6.2009 okolo 19.45 hod. v rodinnom dome č. XXX V. P. slovne napádal O. J., rok nar. 1954, pričom ju
napadol fyzicky tak, že jej dal facku, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým
správaním zastavuje, nakoľko bola vec postúpená na Okresnú prokuratúru Martin. O uvedenom postupe
bol žalobca upovedomený listom zo dňa 28.7.2009 (č. l. 64 spisu sp. zn. XT/XXX/XXXX). Uznesenie teda

zo dňa 25.9.2009 mu bolo riadne doručené, pri jeho výsluchu dňa 30.10.2009. Je v ňom riadne uvedené,
že sa ním začína trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a súčasne vznáša obvinenie
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Predmetné uznesenie obsahuje aj poučenie o možnosti podať
riadny opravný prostriedok a to sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia u povereného príslušníka
policajného zboru, ktorý ho vydal. Ostatné skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca súviseli so samotným

trestným konaním, to znamená, že išlo o skutočnosti, ktoré neboli relevantné vo vzťahu posúdenia
prípadu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z..
Čo sa týka prípadu hodného osobitného zreteľa tak v zmysle judikatúry súdom Slovenskej republiky
sa považuje taký výnimočný prípad, v ktorom sa vyskytnú osobitné skutkové alebo právne okolnosti na
strane účastníka, ktoré by mu vylučovali alebo znemožňovali podanie riadneho opravného prostriedku

proti nezákonnému rozhodnutiu. Čiže ide o napr. o náhlu hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení,
obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti, prípadne výpoveď splnomocnenia advokátom, alebo
takýto druh prípadu. V tomto prípade sa podľa názoru súdu o prípady hodné osobitného zreteľa nejedná.
V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdO XXX/
XXXX zo dňa 29.4.2010, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XX A. zo dňa 19.10.2016. Za

okolnostihodnéosobitnéhozreteľanastraneorgánu,ktorýnezákonnérozhodnutievydal,bybolomožné
považovať nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku, diskrimináciu a podobne.
Tieto okolnosti však nenastali a žalobca bol o možnosti podať sťažnosť riadne poučený.

19. Žalobca teda nepreukázal využitie riadnych opravných prostriedkov voči tomuto rozhodnutiu, ktoré

považuje za nezákonné, a preto nie je možné považovať za splnenú zákonnú podmienku a teda nie
je možné súhlasiť s tým, že by žalobcovi vznikol akýkoľvek nárok na náhradu škody, či nemajetkovej
ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z.. Rovnako podľa názoru súdu žalobca nepreukázal ani, že ide o prípad
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by sa splnenie tejto podmienky nevyžadovalo. Súd preto žalobu v
celom rozsahu zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal
plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.