Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618010835
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2618010835.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr.RastislavaKreslaaJUDr.LadislavaRévesa,vtrestnejveciobžalovanéhoH.M.,nar.XX.XX.XXXX
v X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 25.mája 2021 v Trnave prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica
zo dňa 26.11.2020 sp.zn. 1T/192/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného H. M., nar. XX.XX.XXXX v X., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica napadnutým rozsudkom zo dňa 26.11.2020 sp.zn. 1T/192/2018 bol obžalovaný H.
M. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 29.05.2018 v čase o 22.15 h prišlo na križovatke miestnych komunikácií ulíc X. - O. pri rodinnom
dome číslo XXX/X v obci W. P. k dopravnej nehode osobného motorového vozidla zn. Volkswagen
Golf, EČ: KN462EC, ktoré viedol obžalovaný H. M., za tých okolností, že obžalovaný, ktorý išiel
po hlavnej ceste ulice X. od obecného úradu smerom k pošte, neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pri prejazde
pravotočivej zákruty nezvládol vedenie vozidla, prešiel s vozidlom do protismeru a vľavo mimo cestu,

kde narazil prednou časťou vozidla do betónového oplotenia a steny rodinného domu číslo XXX/X,
čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a pri tomto utrpel spolujazdec obžalovaného G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W. P., M. R. Q. XX/XX, ľahké zranenia vykĺbenie hlavice ľavého ramena s odlomením veľkého hrbolčeka,
tržnú ranu čela nad ľavým obočím, odreniny pravého predlaktia a pomliaždenie pravého predkolenia,
ktoré si vyžiadali liečenie po dobu približne 35 dní a dobu práceneschopnosti najmenej 21 dní podľa

znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia Prof. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc.

Za tento trestný čin mu okresný súd uložil podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, písm.
k/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a

podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku boli poškodení:

- G. I., nar. X.X.XXXX v X., trvale bytom W. P., M. R. Q. XX/XX,
- F. X., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom W. P., X. XXX/XX,- Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30807484,
- Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:35942436,
odkázaní s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 179-185 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vykonal podľa
§ 257 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe a následne odpovedal kladne na všetky otázky uvedené v § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/,
písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Trestného poriadku. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal, sa nevykoná
a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

K výroku o treste okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného H. M. a oboznámením

listinných dôkazov, a to evidenčnej karty vodiča zo dňa 22.10.2018, evidenčnej karty vozidla EČ:
KN462EC zo dňa 02.06.2018, žiadosti obžalovaného KOOPERATIVE poisťovni, a.s. zo dňa 20.04.2020,
záznam o sledovaní zásielky zo dňa 27.05.2020, oznámenie o poistnom plnení KOOPERATIVY
poisťovne, a. s. zo dňa 11.05.2020, správy o povesti Mesta Skalica, výpis z Ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra SR a odpis registra trestov obžalovaného. Z evidenčnej karty vodiča

zistil, že obžalovanému bol dňa 10.04.2018 vydaný vodičský preukaz č. N4244997 na skupiny AM, B1,
B s dátumom platnosti vodičského oprávnenia do 10.04.2033. Dňa 13.10.2018 a 17.06.2018 mu boli
uložené pokuty vo výške 30 Eur, nakoľko sa dopustil priestupkov podľa § 22 odsek 1 písm. l/ zák. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch. Dňa 24.06.2015 mu bol Dopravným inšpektorátom Skalica pod č. k. OR
PZ-SI-OPDP1-P-122/2015 uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 12 mesiacov do

24.06.2016, ako aj pokuta vo výške 300 Eur pre priestupok podľa § 22 písm. b/, písm. c/, písm. g/, písm.
l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch spáchaný dňa 20.04.2015 (dopravná nehoda), a dňa 04.10.2016
mu bol Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ Skalica pod č. k. OR PZ-SI-OPDP1-P-159/2016
uložený ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 12 mesiacov do 04.10.2017, ako aj
pokuta vo výške 300 Eur pre priestupok podľa § 22 odsek 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

spáchaný dňa 14.08.2016.

Z registra trestov bolo zistené, že nemá žiadny záznam.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery okresný súd zistil existenciu dvoch poľahčujúcich

okolností, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§
36 písm. l/ Trestného zákona) a pričinil sa o odstránení škodlivých následkov trestného činu (§ 36
písm. k/ Trestného zákona) a nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich
okolností potom vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere až jeden rok, so znížením
jej hornej hranice v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona o jednu tretinu, t. j. vychádzal z upravenej

trestnej sadzby až osem mesiacov, a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej
sadzby štyri mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného
roka. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy, najmä prihliadol k tomu, že obžalovaný má doposiaľ čistý register trestov. Okresný súd uložil

obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na
dobu osemnásť mesiacov a to s poukazom na to, že sa v danom prípade sa jednalo o dopravnú nehodu,
ktorú zavinil obžalovaný, ktorý rýchlosť jazdy neprispôsobil najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a najmä s poukazom na to, že obžalovaný na
úseku cestnej premávky spáchal viaceré priestupky, a okrem iného mu bol aj dvakrát uložený trest

zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, z čoho bez pochybností vyplýva, že sa u obžalovaného
jedná o opakovaného porušovateľa pravidiel cestnej premávky, na ktorého ani početné pokuty udelené
mu v rámci priestupkových konaní, ani uložené tresty zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel,
nemali dostatočný výchovný efekt a vplyv. Aj teraz posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil v krátkom
čase po tom, ako mu bol vrátený vodičský preukaz po tom, ako mu bol druhýkrát zadržaný. Pomoc

obžalovaného rodinnému podniku spočívajúca v rozvoze jedla v dôsledku uloženého trestu zákazu
činnosti nepochybne sťaží, avšak rozhodne neznemožní, pričom práve uvedené ťažkosti spojené s
dopravou budú mať do budúcnosti na páchateľa podstatný prevýchovný vplyv. Okresný súd mal za to,že trest vo výške, ako bol súdom uložený, splní svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej
úlohy trestu aj individuálnej prevencie.

Pokiaľ ide o náhradu škody, okresný súd podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodených
F.X.,Sociálnupoisťovňu,pobočkaBratislavaaDôveruzdravotnúpoisťovňu,a.s.,snárokomnanáhradu
škody na civilný proces, nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu spôsobenú v súvislosti s dopravnou
nehodou, ktorej náhrada závisí aj od prípadných poistných plnení vo veci, ktorých ďalšie zisťovanie
by bolo nad rámec potrebného dokazovania. Obžalovaný H. M. zároveň preukázal náhradu škody

poškodenému G. I. vo výške 1.241 Eur zo strany KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., čiže ohľadom tejto
škody už bola vykonaná úhrada. Nakoľko sa však poškodený G. I. na hlavné pojednávanie nedostavil,
k náhrade škody sa nevyjadril, bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote, zahlásil odvolanie obžalovaný H. M. č.l. 178c spisu
prostredníctvom svojho obhajcu.

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania č.l. 176 spisu.

Obžalovaný písomne odôvodnili zahlásené odvolanie v rozsahu č.l. 178c spisu v ktorom uviedol, že
odvolanímnapádaibačasťrozsudkutýkajúcesazákazučinnostiviesťmotorovévozidlávšetkýchdruhov

v cestnej premávke a to z toho dôvodu, že brigádnicky vykonáva činnosť v rodinnej firme v tom smere,
že podieľa sa na rozvoze jedál v meste Senica a Skalica vždy ako vodič motorového vozidla, je teda
zrejmé, že pri výkone danej činnosti musí využívať motorové vozidlá resp. ak by mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nemohol by vykonávať túto prácu. Je samozrejmé, že by vznikli
v tomto smere aj problémy v rodinnej firme, pretože by museli zabezpečiť iného vodiča. Tiež drobnou

brigádnickou prácou vykonáva opravu motorových vozidiel, kde po oprave príslušného motorového
vozidla musí uskutočniť skúšobnú jazdu. I keď tieto skúšobné jazdy sú na veľmi krátke vzdialenosti
avšak vždy ide o jazdu mimo bydliska, kde tieto opravy vykonáva. Je nepochybné, že bez vodičského
oprávneného oprávnenia bude mať značne obmedzenú možnosť tieto práce vykonávať. V závere žiadal,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa v časti týkajúcej sa uloženia trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov v cestnej premávke.

Podaním zo dňa 21.mája 2021 ( č.l.305 spisu) obžalovaný doplnil odvolanie prostredníctvom svojej
obhajkyne v ktorom uviedol, že prišlo k zásadnej zmene v jeho živote, ktoré môžu mať vplyv na
posúdenie uloženého trestu zákazu činnosti . Od 19.02.2021 je zamestnaný v spoločnosti RS-TRANS,

Gbely ako vodič dodávky do 3.5t, pričom náplňou jeho práce je prevoz tovaru v rámci EÚ. Pracovnú
zmluvu má na dobu neurčitú. Zmenil adresu trvalého bydliska, býva so svojou snúbenicou, ktorá je
tehotná a termín pôrodu má v novembri 2021. Uložený trest zákazu činnosti by obmedzil jeho práva,
čo by malo vplyv na jeho rodinu a blízkych, nakoľko by mu bola odňatá možnosť výkonu zamestnania
a brigádnickej činnosti a teda získania finančných prostriedkov. Uložením podmienečného trestu je

naplnený účel trestu a jeho preventívny stránka. V závere opätovne žiadal, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Senica sp.zn.1T/192/2018-179 zo dňa 26.novembra 2020 zrušil v časti týkajúcej sa
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejného zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry,
obžalovaného a obhajcu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že rozsudok Okresného súdu Senica je v časti výroku o

treste zákazu činnosti opodstatnený, zákonný a z toho dôvodu navrhuje odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného sa pridržiavala písomne podaného odvolania a navrhla zrušiť rozsudok
Okresného súdu Senica v časti týkajúcej sa zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

v cestnej premávke.Obžalovaný H. M. žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu v časti výroku o zákaze činnosti a to z toho
dôvodu, že má tehotnú priateľku a vedením motorového vozidla si zabezpečuje pokrytie životných
nákladov.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Uvedeným postupom zistil, že odvolanie podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote na príslušnom
súde, nie je však dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že

· prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal dňa 22.11.2018 pod číslom Pv 391/18/2205-13 podľa §
234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na H. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa 158 Trestného
zákona

Okresný súd vydal dňa 31.05.2019 pod sp. zn. 1T/192/2018 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného

H. M. za vinného a uložil mu podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona,
§ 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 5 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Zároveň podľa § 61

odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na dobu 18 mesiacov. Zároveň podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému G. I. škodu vo výške 1241 Eur a to náhradu za bolesť.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného F. X., Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava,
Dôveru, zdravotnú poisťovňu a.s., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto trestnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote zahlásil odpor obžalovaný (č.l. 150) spisu.

Okresný súd vo veci určil termín hlavného pojednávania na 26.11.2020, kde obžalovaný urobil
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe. Okresný súd následne položil obžalovanému otázky v zmysle § 333 odsek 3 písm. c/, písm.
d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku v spojení s § 257 odsek 5 Trestného poriadku, pričom
obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. Odvolací súd zároveň ustálil, že postup okresného súdu po
vyjadrení prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, bol správny, keď prijal
vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie súvisiace

s výrokom o treste a náhrade škody podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, vychádza zo
skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd nemá proti nemu
podstatné výhrady a preto si závery napadnutého rozsudku, ohľadom uloženia trestu obžalovanému, v
značnej miere osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.K trestu

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že
mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestnýzákonvoviacerýchustanoveniachupravujeotázkuukladaniatrestovzákladnýmiustanoveniami,
ktoré súd musí pri ukladaní trestu zohľadniť účel trestu (§ 34 odsek 1 Trestného zákona) a vymedzenie
okolností na ktoré musí súd prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného
zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§34 odsek 1
Trestného zákona).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného

zákona).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre

uloženie spravodlivého a zákonného trestu.

Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. Správne v tomto smere aplikoval poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, priznal sa k spáchanej trestnej činnosti, a § 36 písm.

k/ Trestného zákona, že pričinil sa o odstránenie škodlivých následkoch trestného činu, pričom nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť. Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 158 Trestného zákona, ktorý z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť
vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona
potrestá sa trestom odňatia slobody až na jeden rok.Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 158 Trestného zákona je 1 rok.

Nakoľko okresný súd použil ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu trestnej

sadzby o jednu tretinu. Preto pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 0 až 8 mesiacov.

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 1 roka a zároveň uložil podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest
zákazu činnosti v trvaní 18 mesiacov.

Uvedený trest spĺňa kritériá tak individuálnej prevencie (výchova obžalovaného), ako aj generálnej
prevencie (odradenie ostatných potencionálnych páchateľov a utvrdenie pocitu právnej istoty), pričom
vyjadrenie i morálne odsúdenie obžalovaného celou spoločnosťou. Uloženie uvedeného trestu zákazu
činnosti, ktorý je odvolaním obžalovaného napadnutý bol uložený dôvodne, pretože sa obžalovaný
spáchaného trestného činu dopustil práve v súvislosti s vedením motorového vozidla a je odôvodnený

najmä osobou obžalovaného, ktorý v priestupkovom konaní bol riešený 6-krát z evidenčnej karty vodiča
vyplýva, že dňa 13.10.2018, 17.06.2018 mu boli uložené pokuty vo výške 30 Eur nakoľko sa dopustil
priestupkov podľa § 22 odsek 1 písm. l/ zák. č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch, dňa 24.06.2015 mu bol
Dopravných inšpektorátom Skalica pod číslom konania ORPZ- SI-OPDP1-P-122/2015 uložený zákaz
činnosti vedenia motorového vozidla na dobu 12 mesiacov do 24.06.2016, ako aj pokuta vo výške

300 Eur pre priestupok podľa § 220 písm. b/, písm. c/, písm. g/, písm. l/ zák. č. 372/1990 Zbierky o
priestupkoch spáchaný dňa 20.04.2015 a dňa 04.10.2016 mu bol Okresným dopravných inšpektorátom
OR PZ Skalica pod č.k. ORPZ Skalica pod číslom konania ORPZ- SI-OPDP1-P-159/2016 uložený ďalší
trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla 12 mesiacov do 04.10.2017, ako aj pokuta vo výške
300 Eur pre priestupok podľa § 22 odsek 1 písm. c/ zák. č. . 372/1990 Zbierky o priestupkoch spáchaný

dňa 14.08.2016. Z uvedeného vyplýva, že doposiaľ uložené tresty zákazu činnosti si nesplnili svoj
výchovný a preventívny účel u obžalovaného.

K odvolacej námietke obžalovaného k uloženiu trestu zákazu činnosti

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).

Odvolací súd uvádza, že pri ukladaní trestu obžalovanému, okresný súd vychádza z požiadavky
primeranosti trestu a jeho individualizácie, preto u každého obžalovaného pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, ktorým v danom prípade bolo neprispôsobenie
rýchlosti jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a iným okolnostiam, ktoré možné

predvídať a jeho následku spočívajúcom v spôsobení zranenia spolujazdcovi G. I., ktoré si vyžiadali
liečenie po dobu približne 35 dní a dobu práceneschopnosti najmenej 21 dní, teda inému z nedbanlivosti
ublížil na draví tým, že porušil dôležitú povinnosť uložené mu podľa zákona v § 16 odsek1 zák. č. 8/2009
Zb. zákonov a cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na osobu obžalovaného,
ktorý má sklony k porušovaniu právnych predpisov. Na možnosť jeho nápravy v tomto smere nemali

na neho dostatočný výchovný vplyv ani predchádzajúce dva tresty zákazov činnosti riadiť motorové
vozidlá, ktoré mu boli uložené dopravným inšpektorátom.

Navyše obžalovaný sa od spáchania skutku dopustil ďalších priestupkov na úseku cestnej premávky a
to v roku 2018 ďalších 6 priestupkov, v roku 2019 sa dopustil 4 priestupkov a v roku 2020 sa dopustil

4 priestupkov. Uvedený počet priestupkov na úseku cestnej dopravy, ktorých sa obžalovaný dopustil
po spáchaní skutku až do rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne poukazujú, že obžalovaný je
nedisciplinovaný vodič a potvrdzujú správnosť uloženia trestu zákazu činnosti.O tom, že brigádnicky vypomáha svojej rodine, tým, že sa podieľa na rozvoze jedál v meste Senica a
Skalica a taktiež vykonáva drobné opravy motorových vozidiel vedel i v čase spáchania skutku a o to
viac sa mal snažiť dodržiavať pravidlá v cestnej premávke. Odvolací súd bol toho názoru, že uložený

trest zákazu činnosti bude mať do budúcna na páchateľa podstatný prevýchovný vplyv.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný (toto uznesenie bolo prijaté pomerom
hlasov 3:0).