Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 1, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010151
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2321010151.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a
sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného O. R., nar.
XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a),
písmeno b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2021 v Trnave, prejednal
odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.03.2021 sp. zn. 27T/6/2021

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného O. R., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24.03.2021 č. k. 27T/6/2021-253 bol
obžalovaný O. R. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

od leta roku 2019 až do 26.06.2020 v meste Z., na ulici P. J. Z., v byte č. XX na siedmom poschodí,
v ktorom býval spolu s matkou, poškodenou L. R., nar. XX.XX.XXXX, túto v intervaloch niekoľkokrát
v týždni bil, kopal do nej, udieral ju päsťami do hlavy, v noci ju zobúdzal zo spánku a vyháňal z bytu,
pričom toto násilnícke správanie sa voči nej za posledné dva mesiace stupňovalo do takej intenzity,
že obžalovaný ovplyvnený alkoholickými nápojmi, ktoré často konzumoval, svoju matku bil a napádal

takmer každý deň, počas bitky na ňu kričal a vulgárne jej nadával, nazýval ju potkanom, ktorý aj
tak skape, počas jednej z početných bitiek obžalovaný svojej matke L. R. vybil päsťou dva predné
zuby v dolnej čeľusti, zničil jej záchodovú dosku na WC tak, že ju odlomil zo záchoda a odhodil ju,
vyvrcholením bol deň 26.06.2020, kedy po predošlej hádke do svojej matky L. R. sotil, tá si udrela hlavu
o roh kuchynskej linky, zranila sa, bola ošetrená v nemocnici v Galante, kedy poškodená L. R. utrpela
pomliaždenie hrudníka, povrchové poranenie vlasatej časti hlavy s dobou liečenia od 5 do 7 dní, počas

doby páchania skutku poškodená prežívala celkový stav nepohody, strach z obžalovaného, úzkosť a
vyčerpanosť, hnev, emocionálny rozklad a plačlivosť.

Za tento trestný čin mu okresný súd uložil podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa§48ods.2písm.a)Trestnéhozákonaokresnýsúdobžalovanéhoprevýkontrestuodňatiaslobody
zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písmeno d) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil ochranné
protialkoholické liečenie, ktoré sa podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci
- kuchynského nožu s drevenou rúčkou.Okresný súd rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 253-256 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojedná-vaní vykonal podľa
§ 257 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe a následne odpovedal kladne na všetky otázky uvedené v § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/,
písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Trestného poriadku. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal, sa nevykoná a

vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení a to prečítaním znaleckého
posudku MUDr. Mária Straku č. 123/2020, lustráciou registra trestov zo dňa 22.03.2021, lustráciou z
registra priestupkov, správou ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery okresný súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej
okolnostipodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,pretožesaktrestnejčinnostipriznalaúprimnejuoľutoval

a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal. Preto ukladal obžalovanému
trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v rámci nezmenenej dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia
slobody t. j. 3 roky a zníženej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody postupom podľa
§ 38 ods. 8 TZ t. j. 6 rokov a 4 mesiace. Pri ukladaní trestu okresný súd zohľadnil spôsob spáchania

trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti a tiež osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Okresný súd obžalovaného pre výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko bolo preukázané, že
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.

Okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí, keďže vec špecifikovaná vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku bola použitá na spáchanie trestného činu. Okresný súd rovnako ustálil, že zo
záverov znaleckého posudku č. 123/2020 vypracovanom znalcom MUDr. Máriom Strakom vyplynulo,
že tento navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a preto

obžalovanému okresný súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré môže
obžalovanému pomôcť eliminovať jeho závislosť na návykových látkach a tak mu napomôcť k tomu,
aby sa kvôli svojej závislosti nedostával v budúcnosti do rozporu so zákonom. Okresný súd mal za to,
že trest vo výške, ako bol súdom uložený, splní svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej
úlohy trestu aj individuálnej prevencie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podal odvolanie obžalovaný O. R. (č. l. 259 spisu)
ktoré dodatočne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Foltána (č. l. 263 - 265 spisu).

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania (č. l. 252 spisu).

Obžalovaný v písomne podanom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že nakoľko sa obžalovaný
priznal k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval, je toho názoru, že súd by mohol postupovať tak, že
uloží obžalovanému primeraný podmienečný trest odňatia slobody, eventuálne uloží alternatívny trest.
Odôvodnenienapadnutéhorozsudkupodľajehonázorunemožnopovažovaťzadostatočné.Mázato,že

okresný súd sa v odôvodnení rozsudku v nedostatočnej miere zaoberal so skutočnosťou, že obžalovaný
sa priznal k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval. Ďalej je toho názoru, že v prípade obžalovaného
mohla byť použitá aplikácia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu podľa §
39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 4 Trestného zákona vzhľadom na doterajší
život obžalovaného. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného

súdu zrušil a vo veci sám rozhodol.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejného zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry,

obžalovaného a obhajcu.

Prokurátor krajskej prokuratúry považoval I. stupňový rozsudok za zákonný a vecne správny a uložený
trest za primeraný. Odvolanie obžalovaného navrhol podľa § 319 trestného poriadku zamietnuť.Obžalovaný uviedol, že si je vedomý svojho skutku, ktorý spáchal, úprimne ho ľutuje. Za ten čas, čo
je vo väzbe mal veľa času rozmýšľať o svojom živote a uvedomil si, že musí svoj život zmeniť, musí

abstinovať a vyhýbať sa problémom. V závere žiadal, aby krajský súd jeho návrhu vyhovel a uložil mu
podmienečný trest, aby mohol odcestovať do Rakúska, kde má prácu a môže tam žiť.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek

3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote na príslušnom
súde, nie je však dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že

· prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 12.02.2021 pod číslom 2Pv 221/20/2202-38 podľa
§ 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na O. R. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona

· na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.03.2021 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa §
257 Trestného poriadku po porade s obhajcom učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou
kladeného za vinu.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, vychádza zo
skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd nemá proti nemu

podstatné výhrady a preto si závery napadnutého rozsudku, ohľadom uloženia trestu obžalovanému, v
značnej miere osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

K trestu

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že
mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestnýzákonvoviacerýchustanoveniachupravujeotázkuukladaniatrestovzákladnýmiustanoveniami,
ktoré súd musí pri ukladaní trestu zohľadniť účel trestu (§ 34 odsek 1 Trestného zákona) a vymedzenie
okolností na ktoré musí súd prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného
zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§34 odsek 1
Trestného zákona).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného

zákona).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre

uloženie spravodlivého trestu.

Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. Správne v tomto smere aplikoval poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, priznal sa k spáchanej trestnej činnosti, pričom nezistil

žiadnu priťažujúcu okolnosť. Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo

výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,

potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.Podľa § 73 ods.2) Trestného zákona, súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin

d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 60 ods.1) Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci,

a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.

Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného zákona je 3 - 8 rokov.

Nakoľko okresný súd použil ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu. Preto pri ukladaní trestu vychádzal v rámci nezmenenej dolnej hranice trestnej
sadzby trestu odňatia slobody t. j. 3 roky a zníženej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody

t. j. 6 rokov a 4 mesiace.

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 3 rokov nepodmienečne a v zmysle ustanovenia § 73 ods.2 písm. d)
Tr. zákona obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko zo

záverov znaleckého posudku č. 123/2020 vypracovanom znalcom MUDr. Máriom Strakom, vyplynulo,
že tento navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Obžalovanéhovsúladesustanovením§48ods.2písm.a)Trestnéhozákonaprevýkonuloženéhotrestu
odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko, v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný

čin.
Správny a zákonný je aj výrok ktorým okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, keďže
vec špecifikovaná vo výrokovej časti napadnutého rozsudku bola použitá na spáchanie trestného činu
( § 60 ods.1 písm. a) Tr. zákona).
Uvedený trest spĺňa kritériá tak individuálnej prevencie (výchova obžalovaného), ako aj generálnej

prevencie (odradenie ostatných potencionálnych páchateľov a utvrdenie pocitu právnej istoty), pričom
vyjadrenie i morálne odsúdenie obžalovaného celou spoločnosťou.

K odvolacím námietkam obžalovaného:

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).

Pokiaľ obžalovaný namietal zákonnosť napadnutého výroku o treste odňatia slobody s poukazom
na to, že uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby považuje za neprimerane
prísny, nakoľko okresný súd mal v danom prípade po učinení vyhlásenia a oľutovania trestnej činnosti
postupovať v zmysle zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona,

odvolací súd v danom smere uvádza, že zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR č. Tpj 55/2016 z 27.06.2017, nestanovuje obligatórnosť použitia § 39 Trestného zákona v
prípade vyhlásenia obžalovaného o vine a takáto povinnosť nevyplýva ani zo skutočnosti, že v bežnej
praxi tak súdy postupujú. Splnenie podmienok uvedených v § 39 Trestného zákona je nutné zvážiť
vzhľadom na všetky individuálne okolnosti prípadu a pomery páchateľa, pričom je zrejmé, že v rámci

odôvodnenia napadnutého rozsudku obžalovaný dostal odpoveď na otázku, prečo v jeho prípade
prvostupňový súd nepristúpili k aplikácii § 39 Trestného zákona s ktorým odôvodnením sa stotožňuje
aj odvolací súd a v podrobnostiach na neho poukazuje, pričom len uvádza, že uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, považuje s poukazomna osobné pomery obžalovaného, charakter a závažnosť žalovanej trestnej činnosti (fyzické týranie
vlastnej matky) za zákonný, primeraný, a súčasne napĺňajúci prvky individuálnej i generálnej prevencie.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.