Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816201001
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816201001.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobkyne JUDr. L. T.,

nar. X.X.XXXX, bytom F. XX/X, U., proti žalovanému v 1.rade U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 8, U.,
v X.rade F. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. 8, U., v 3.rade Ing. A. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. 8, U., o
zaplatenie 4.160 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou, doručenou na tunajší súd 28.1.2016, domáhala voči
žalovanému v 1.rade zaplatenia sumy vo výške 2.860 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila

tým, že žalobkyňa a žalovaní boli podieloví spoluvlastníci domu súp.č. XXX/X, postaveného na parc.č.
XX, CKN parcela č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2 a CKN parc.č. XX záhrady o
výmere 273 m2, zapísané v LV č. XXX k.ú. F. C., každý v polovici, titulom darovacej zmluvy z roku 1991.
Dňa 7.10.2015 žalovaný v 1.rade previedol svoj polovičný podiel k uvedeným nehnuteľnostiam darom
na svojich rodičov a to F. Y. a Ing. A. Y., a títo sú od povolenia vkladu vlastníckeho práva pod č. V XXXX/
XXXX od 16.11.2015 podielovými spoluvlastníkmi podielu na nehnuteľnostiach v LV č. XXX k.ú. F. C.,
každý v 1/4-ine. Predmetné nehnuteľnosti užívajú od augusta 2004 výlučne žalovaný v 1.rade s jeho

rodičmi, ktorí znemožňujú žalobkyni akýkoľvek výkon práv podielového spoluvlastníctva. Na vchodových
dverách už pred cca 10 rokmi vymenili zámky , kľúče odmietajú žalobkyni vydať, obviňujú žalobkyňu
z neexistujúcej trestnej činnosti a údajného fyzického násilia, kvôli ktorým sa žalobkyňa nemôže ani
len priblížiť k vlastnému majetku z dôvodu prebiehajúceho konania o vrátenie daru sp.zn. 9C 154/2011
vedenom na OS Prievidza. Návrh žalobkyne vo veci vedenej na tun.súde pod sp.zn. 17C 66/2010 o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol právoplatne zamietnutý pre dôvody hodné
osobitného zreteľa, spočívajúce v tom „žalovaný sa musí starať o svojich rodičov“. Žalobkyňa sa domáha

na tun.súde náhrady za užívanie svojho podielu za obdobie od 1.9.2011 do 28.2.2015, ktoré konanie sa
vedie na tunajšom súde pod sp.zn. 12C 18/2015. Predmetom tohto sporu zostáva náhrada za užívanie
spoluvlastníckeho podielu 1 vo vlastníctve žalobkyne v predmetných nehnuteľnostiach a to za obdobie
v konaní 12C 18/2015 neuplatnené a to od 1.3.2015 do budúcnosti vo výške 260 eur mesačne. V spise
12C 18/2015 sa nachádza výzva na úhradu sumy 250 eur mesačné nájomné za dom a 10 eur mesačne
za pozemky, ktoré žalovaný v 1.rade prevzal s požiadavkou, aby žalobkyni platil 260 eur mesačne vždy
do15.dňavmesiaci,čonerobíatýmjedanýnárokaúrokzomeškaniakaždýmesiacod16.dňavmesiaci

v zákonnej výške. Za obdobie od 1.3.2015 do dátumu povolenia vkladu vlastníckeho práva na rodičov
žalovaného v 1.rade, teda do 16.11.2015 si žalobkyňa uplatňuje nárok na užívanie jej podielu vo forme
peňažnejnáhradypodľa§137ods.1Obč.zákonníkaaod17.11.2015titulombezdôvodnéhoobohatenia
podľa § 451 ods. 1, 2 a nasl. Obč. zákonníka vo výške nájmu v mieste obvyklého. Nárok na užívaniespoluvlastníckeho podielu má aj za obdobie po prevode podielu na oboch rodičov žalovaného v 1.rade,
nakoľko žalovaný v 1.rade v predmetnej nehnuteľnosti naďalej býva, už bez právneho dôvodu a užíva
celú nehnuteľnosť a záhradu, hoci mu toto právo od 17.11.2015 nepatrí. V predmetnej nehnuteľnosti má

žalovaný stále nahlásené miesto podnikania - kovoobrábanie a to napriek svojmu tvrdeniu, že žiadnu
podnikateľskú činnosť údajne v dome č. 519/8 nevykonáva a toto nie je možné na živnostenskom úrade
zrušiť.

2. Okresný súd v Prievidzi uznesením sp.zn. 10C 16/2016-122 zo dňa 12.4.2017 pripustil rozšírenie

okruhu účastníkov sporu o žalovaných v 2. rade F. Y. a 3.rade Ing. A. Y. a zmenu návrhu voči
žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 2.217,60 eur s príslušenstvom za obdobie od 16.3.2015 a
voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade o zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy vo výške 1.942,40 eur s
príslušenstvom za obdobie od 16.11.2015, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.8.2017.

3. Okresný súd v Prievidzi uznesením 10C 16/2016-149 zo dňa 4.8.2017 pripustil zmenu návrhu voči

žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 2.406,53 eur s príslušenstvom za obdobie od 16.3.2015 a voči
žalovaným v 1., 2. a 3. rade o zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 3.319,04 eur s prísl. za obdobie
od 16.11.2015. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2017.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom strán sporu, vyjadrením OÚ Prievidza OÚP zo

dňa 5.1.2016, darovacia zmluva z 7.10.2015, rozhodnutie OÚ, katastrálny odbor zo dňa 16.11.2015,
rozsudkom tun. súdu 12C 18/2015 zo dňa 15.10.2015, odvolanie žalobkyne voči uvedenému rozsudku
č.l. 24-30, vyjadrenie žalovaného v 1.rade zo dňa 19.4.2016, vyjadrenie žalovaného v 1.rade zo dňa
21.6.2016, uznesenie 10C 16/2016-122 zo dňa 12.4.2017, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 18.5.2017, ZP
č. 44/2017 znalca Ing. Adolfa Daubnera z odboru stavebníctvo, uznesenie 10C 16/2016-148 zo dňa

4.8.2017, uznesenie 10C 16/2016-149 zo dňa 4.8.2017, zápisnica z pojednávania zo dňa 22.5.2012 z
konania tunajšieho súdu 9C154/2011, zápisnica z pojednávania zo dňa 30.3.2011 z konania tunajšieho
súdu 17C66/2010, zápisnica z pojednávania zo dňa 8.11.2010 z konania tunajšieho súdu 17C66/2010,
darovacia zmluva zo dňa 4.11.1991, výzva na vrátenie daru zo dňa 20.2.2009, odborný posudok o
invalidite žalobkyne, dovolanie žalobkyne k č.k 6Co187/2016 KS Trenčín zo dňa 20.4.2017, znalecký

posudok 9/2011 Ing. Adolfa Daubnera, znalecký posudok 39/2015 Ing. Adolfa Daubnera, vyjadrenie
žalobkyne k vyjadreniu žalovaného k dovolaniu zo dňa 9.6.2017,Lv č. XXX k.ú Veľká C., výpis zo
živnostenského registra, fotografie, doklad o výpočte ekvivalentu za čo sa prenajímajú byty, na základe
čoho mal zistený tento skutkový a právny stav:

5. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli podľa zápisu v katastri nehnuteľností každý v podiele 1/2
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území F. C., a to pozemkov s parcelným
číslom 19 o výmere 337 m2 zastavané plochy a nádvoria a s parcelným číslom XX o výmere 273
m2 záhrady a stavby, rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveným na pozemku parcela č.
XX do 16.11.2015. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade vzniklo na základe

darovacejzmluvyuzavretejdňa4.11.1991medzidarcami-dovtedajšímibezpodielovýmispoluvlastníkmi
F. Y., otcom odporcu a jeho vtedajšou manželkou A. Y., matkou navrhovateľky a odporcu na strane
jednej a účastníkmi konania ako obdarovanými na strane druhej, pričom v tejto zmluve bolo dohodnuté,
že darcovia si k predmetným nehnuteľnostiam ponechávajú právo doživotného bývania v rozsahu
najmenej jednej izby s príslušenstvom, pričom toto právo nebude vyznačené ako ťarcha na uvedených

nehnuteľnostiach.

6. Dňa 7.10.2015 žalovaný v 1. rade previedol svoj podiel v 1/2 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach
darom na svojich rodičov a to na žalovaného v 2. rade a na žalovanú v 3. rade a títo sú od povolenia
vkladu vlastníckeho práva po č. V XXXX/XXXX od 16.11.2015 podielovými spoluvlastníkmi podielu na

nehnuteľnostiach v LV č. XXX v k.ú F. C., každý v 1/4-ine.

7.Všeobecnáhodnotanehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXXprek.ú.F.C.bolastanovená
na základe uznesenia tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 17C/66/2010 znaleckým posudkom Ing.
Adolfa Daubnera č. 9/2011 na sumu 87.500 eur, pričom nebyť stavebných investícií vykonaných so

súhlasom žalovaného v 1. rade, no bez súhlasu žalobkyne, by bola hodnota týchto nehnuteľností 85.100
eur. Ďalším znaleckým posudkom Ing. Adolfa Daubnera, znalca z odboru stavebníctvo č. 39/2015,
vypracovaného na základe žiadosti žalobkyne, určil znalec všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. C. za obdobie od 17.2.2011 do17.2.2015 nasumu 1.650 eur. Ďalším znaleckým posudkom Ing. Adolfa Daubnera, znalca z odboru stavebníctvo,
č. 44/2017, vypracovaného na základe žiadosti žalobkyne, určil znalec všeobecnú hodnotu nájmu
pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. C. za obdobie od 18.2. 2015 do18.2.

2017 na sumu 365 eur /rok.V súčasnosti je dom obývaný žalovanými v 1. až 3. rade. Žalobkyňa bývala
rodinnom dome a užívala nehnuteľnosti, ku ktorým má spoluvlastnícke právo, až do roku 2004, keď po
vzájomnom rodinnom konflikte so svojou matkou z tohto domu odišla. Odvtedy komunikuje so svojou
matkou, jej manželom a žalovaným v 1. rade len písomne, pričom iný kontakt so svojou rodinou
odmieta. Matka žalobkyne jej dňa 11.6.2006 zaslala spolu so zmierlivo ladeným listom návrh dohody

o vrátení nehnuteľností, čo odôvodnila tým, že vyhovuje je predchádzajúcemu návrhu bez toho, aby
bolo v týchto listinách konštatované akékoľvek protiprávne konania navrhovateľky vo vzťahu k darcom,
pričom podľa dohody mal dar vrátiť darcom aj žalovaný. Na tento list žalobkyňa reagovala expresívnym
listom zo dňa 11.7.2006, v ktorom podpísanie týchto listín podmienila predložením listiny o vydedení.
Na to matka žalobkyne reagovala expresívnym listom zo dňa 18.7.2006, v ktorom uviedla, že nemá v
úmysle žalobkyňu vydediť a vrátenie daru odôvodnila potrebou rekonštrukcie nehnuteľností. Znova

až expresívnym listom zo dňa 15.1.2009 matka žiadala od žalobkyne predloženie podpísanej dohody
o vrátení daru, pričom k listu priložila listinu označenú ako vydedenie, z ktorej však nemožno vyvodiť
žiadne skutočností dôvodnosti takto označeného právneho úkonu. Na tento list žalobkyňa reagovala
nesúhlasne listom zo dňa 20.2.2009, na čo listom zo dňa 14.3.2009 matka žalobkyne žalobkyni
oznámila, že už netrvá na vrátení daru.

8. Vyššie uvedené skutočnosti mal súd zistené už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
17C/66/2010, v ktorom konaní tunajší súd rozsudkom č. k. 17C/66/2010-152 zo dňa 2.5.2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/145/2011-184 zo dňa 25.10.2012 návrh žalobkyne
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zamietol,

vychádzajúc z ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku.

9. Z vykonaného dokazovania vo vyššie uvedenom súdnom konaní súd vyvodil záver, že nehnuteľnosti,

ku ktorým sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva
sú tvorené stavbou rodinného domu postaveného rodičmi žalovaného a pozemkami pri a pod
týmto rodinným domom, pričom tieto nehnuteľnosti boli účastníkom darované týmito osobami z ich
bezpodielového spoluvlastníctva do ich podielového spoluvlastníctva s dohodou, že rodičia žalovaného
budú môcť tieto nehnuteľnosti užívať po dobu zvyšku svojho života. Tieto nehnuteľnosti žalovaný spolu

so svojimi rodičmi naďalej užíva, pričom predovšetkým rodičia žalovaného sú vzhľadom na svoje príjmy,
majetok a citový vzťah k týmto nehnuteľnostiam odkázaný na bývanie v týchto nehnuteľnostiach. Tieto
skutočnosti odôvodňujú posúdenie vzťahu účastníkov ako vzťahu, v ktorom sú prítomné dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaného nemožno v tomto čase
až do smrti jeho rodičov spravodlivo žiadať, aby bolo jeho podielové spoluvlastníctvo s navrhovateľkou

zrušené a vyporiadané či už tak, že on bude pred smrťou svojich rodičov povinný vyplatiť navrhovateľku
z týchto nehnuteľností alebo sa tieto nehnuteľnosti na základe nariadenie súdu vyporiadajú tak, že
sa predajú, keďže v prípade takéhoto postupu, by žalovaný zostal, či už v rovine právnej alebo
morálnej záväzok postarať sa o bývanie svojich rodičov. Akékoľvek žalobkyňou navrhované a
do úvahy súdu prichádzajúce vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov akceptujúc vôľu

žalobkyni nebyť vlastníčkou uvedených nehnuteľností a jej narušený vzťah s jej matkou, by bolo
spojené s takými negatívnymi následkami vo vzťahu k žalovanému a jeho rodičom, ktoré by výrazným
spôsobom presahovali záujem žalobkyni na nezotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným .
Naopak je dôvodné, aby bola žalobkyňa vo vzťahu ku svojej matke a členom jej rodiny naďalej
zaťažená svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z § 630 Občianskeho zákonníka, keďže práve jej matka sa

svojím neuváženým darovaním nehnuteľností, neuvedomujúc si, že účelom dedenia je predovšetkým
spoločenský záujem na posilnení rodinných väzieb, voči nej vzdala svojich práv vyplývajúcich z § 469a
ods. 1 písm. a) G. zákonníka.

10. Krajský súd v Trenčíne sa s právnou argumentáciou prvostupňového súdu vo vyššie uvedenej

právnej veci stotožnil, a poukázal tiež na to, že podľa ustálenej súdnej praxe /R 100/99/ v neprospech
navrhovateľa môže byť za dôvod osobitného zreteľa považované aj to, že navrhovateľke predovšetkým
ide o vyriešenie sporných užívacích vzťahov. Z okolností nadobudnutia spoluvlastníctva účastníkov
je zrejmé, že darovanie bolo v danom prípade motivované zámerom utužiť rodinné väzby medziobdarovanými účastníkmi a darcami. Hoci išlo o bezodplatný prevod vlastníctva a darovacia zmluva
to výslovne neuvádza, uvedený zámer utužovať rodinné vzťahy je zvýraznený zakotvením záväzku
v darovacej zmluve umožniť darcom bezplatné užívanie nehnuteľností a zmluvne zvýrazneným

právom žiadať vrátenie daru. Tieto zámery darovacej zmluvy sa nenaplnili, keďže vzťahy medzi
navrhovateľkou na jednej strane a darcami spolu s odporcom na druhej strane sa vyhrotili do takej
miery, že navrhovateľka nemá záujem pomáhať darcom, nechce s nimi nič mať, pričom jej záujmom je
pretransformovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na finančnú hotovosť a zbaviť sa tak svojho
záväzku zabezpečiť bývanie darcov podľa darovacej zmluvy, ako aj hrozby realizácie práva darcov vrátiť

dar.

11. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/154/2011 sa matka navrhovateľky, Ing. A.
Y. so svojím manželom, F. Y. domáhajú ako navrhovatelia od navrhovateľky ako odporkyni, vrátenia
daru, vydania spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV
č. XXX, k.ú. F. C.. Súd vo veci rozsudkom č. k. 9C/154/2011-147 zo dňa 16.5.2013, proti ktorému v

zákonnej lehote podala odporkyňa odvolanie, návrhu vyhovel. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k.
17Co/396/2013-195 zo dňa 26.3.2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd správne vyložil pojem dobrých mravov, no
vrátenie daru podľa citovaného ustanovenia možno žiadať iba pri ich hrubom porušení. Prezentoval
právnynázor,žeObčianskyzákonníkvýrazom„hruboporušuje“vyžadujeintenzívnejšiuformuporušenia

dobrých mravov ako je tomu v prípadoch kvalifikovaných bez tohto prívlastku, teda pri „prostom“
porušení dobrých mravov. Pritom už „prosté“ porušenie dobrých mravov je potrebné považovať za
závažné konanie v zásadnom rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami správania, čo možno
vyvodiť zo závažnosti jeho následkov, ktorým je napríklad neplatnosť právneho úkonu (ust. § 39 OZ)
alebomožnosťvydedenia(ust.469aods.1písm.a/OZ).Podpojemhrubéporušeniedobrýchmravovtak

spadajú skutočne najzávažnejšie zo závažných porušení spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Nezáujem o
darcov, ich ignorácia a ani nezáujem o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane, tak ako boli
zistené okresným súdom, takýmto konaním v danom prípade nie je.

12. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 9C/154/2011-216 zo dňa 4.9.2014, súd návrh
matky navrhovateľky a jej manžela o vydanie daru zamietol, Keď dospel k právnemu záveru, že návrh
navrhovateľovnavydaniespoluvlastníckehopodieluodporkyne(navrhovateľkavtomtokonaní)vovýške
1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXX, k.ú. F. C., nie je dôvodný. Rozhodnutie
zdôvodnil tým, že podľa ustálenej súdnej praxe a rozsiahlej slovenskej a českej judikatúry je potrebné

pri aplikácii cit. ust. § 630 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo nevďak, ale také
správanie, ktoré s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to
čiužfyzickýmnásilím,hrubýmiurážkami,neposkytnutímpotrebnejpomociapodobne(napr.rozhodnutie

NS ČR sp. zn. 32Odo 429/2003 zo dňa 26.5.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 108/2007 zo dňa
27.5.2008). Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé
porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať
do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore
s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného

voči nemu a členom jeho rodiny (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 1108/2007 zo dňa 27.5.2008).

13. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 12C/18/2015-270 zo dňa 15.10.2015, právoplatný v
spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 6 Co 187/2016-317 zo dňa 28.2.2017, súd návrh
žalobkyne na zaplatenie sumy 11.527,73 eur voči žalovanému v 1. rade zamietol, keďže v konaní nebolo

preukázané, že by užíval predmetné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než mu podľa veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam patrí (§ 137 a nasl. OZ), ako aj z dôvodu, že uplatňovaný
nárok, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Krajský súd v Trenčíne potvrdil vyššie uvedeným
rozsudkom prvostupňové rozhodnutie na základe toho, že žalobkyňa nepreukázala v konaní objektívny
dôvod, že nemôže užívať svoj spoluvlastnícky podiel, resp. že by jej druhý spoluvlastník bránil v užívaní

nehnuteľnosti ako i skutočnosť, že žalovaný v 1. rade užíva sporné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu,
než mu podľa jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí.14. Súd mal z výsluchu žalobkyne zistené, že trvá na podanej žalobe a dôvodoch v nich uvedených.
V predmetnom spore sa dokazuje iba vlastníctvo podielu. Skutočnosť, že niekto tento podiel užíva nad
rámec čo mu patrí bez dohody o bezplatnom užívaní a ak sa to preukáže výška peňažného ekvivalentu,

ktorá sa počíta podľa ustálenej judikatúry formou ZP a znalec pri výpočte ekvivalentu vychádza z
nájomného v mieste obvyklého u obdobných nehnuteľností v danom mieste a čase. V tomto prípade
znalec mohol vypočítať iba ekvivalent za pozemky. Domy nemal s čím porovnávať, pretože sa v tejto
lokalite neprenajímajú a preto pri výpočte vychádzala z nájomného za byty v Prievidzi zníženého o
polovicu, čiže sadzba cca 2,20 eur za m2. Žalobkyňa uplatňovala ešte menej, na čo má zákonný nárok

a ani toto neboli žalovaní 1 až 3 ochotní platiť. Žalobkyňa je podielový spoluvlastník v polovici, titulom
účastinastavbedomuaužajkudnešnémudátumutitulomvydržania,nazákladeuskutočňovaniastavby
viacerýmiosobami(judikátNSČRsp.zn.22Cdo1174/2001,vydržania-rozsudokNSSR2Cdo27/2005),
pretožepodieldržívdobrejviereakosvoj36rokovodkolaudáciestavbyodr.1981.Darovaciazmluvazr.
1991jezastieracíúkon,,pretožeprevodpodielunajejosobunebolnikdybezodplatný.Onazasvojpodiel
zaplatila tým, že dom stavala, čo bolo už preukázané potvrdzujúcou výpoveďou žalovanej 3/, konkrétne

v zápisnici z 30.3.2011 č.k. 17C 66/2010 a taktiež vložila vlastné investície vo výške 400 000 Sk, ktoré v
čase ich vnosu presahovali hodnotu celej nehnuteľnosti vrátane pozemkov. Poukazuje na to, že pokiaľ
sa v DZ uvádza majetkové protiplnenie, pričom bezplatné užívanie jednej izby s príslušenstvom je tam
ocenené, nejde o dar. Poukazuje na judikát NS SR sp.zn. 3Cdo 302/2009 zo dňa 24.2.2011, z ktorého
vyplýva, že bezplatnosť je splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť

za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. V danom prípade sa u nej toto plnenie vyžaduje,
od žalovaného 1/ ho nežiadala nikdy. Stále je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,
ktorého vlastnícke práva sa obmedzujú výlučne na právo byť zapísaná v katastri nehnuteľnosti a právo
platiť dane. Z titulu vlastníctva 1- ci má právo užívať výmeru zodpovedajúcu jej podielu. Neužíva reálne
nič, pretože na dome sú už od r. 2004 vymenené zámky. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice v

konaní vedenom pred tun. súdom 17C 66/2010, kde žalovaná 3/ v pozícii svedka vypovedá: „vchodové
dvere sa robili v roku 2004 alebo v r. 2005“. S výmenou plastových dverí sa vymenili zámky, čiže od
r. 2004 nemôže do vlastnej nehnuteľnosti vstúpiť. Obsahom vl. práva je aj faktická moc nad vecou a
ona nemám právo o svojom podiele slobodne rozhodovať. Poukazuje na to, že kauza vedená pred
tun. súdom 9C 154/2011 o vrátení daru, nie je právoplatne skončená, pretože NS SR rozsudkom KS

v TN, kde ju pripravili o trovy konania, plus uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh na opravu pre
údajné porušovanie dobrých mravov bol pod sp.zn. 22Cdo 176/2016, 2Cdo 177/2016 pre porušenie
zákona zrušený. Žalovaní v 2 a 3 rade sa žiadneho vrátenia daru nedovolali, pretože jednak to nebol
dar a žaloba vo veci 9C je aktuálne neprávoplatne zamietnutá. Dom má tri podlažia, čomu zodpovedá
výmera 260,03 m2, z toho 1/2 by mala užívať žalobkyňa vo výmere 130,015 m2 a 1/2 podielu na

záhrade. žalobkyňa však žaluje reálnosť domu len 114 m2, pretože rešpektuje neplatnú DZ a odpočítala
nie jednu izbu s príslušenstvom, ale dve z výmery, ktorú reálne žalovaní v 2 a 3 rade užívajú a to
obývačku a spálňu na druhom nadzemnom podlaží. Rozsudok tunajšieho súdu 12C 18/2015 je podľa
jej názoru arbitrárny, nezákonný, pretože je v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ
ide o argumentáciu krajského súdu s poukazom na § 3 musí konštatovať, že odvolací súd nielenže

nechápe základnú podstatu vl. práva, nerešpektuje judikatúru, ale nedočítal dokonca ani § 3. Z tohto
ustanovenia OZ vyplýva „výkon práv a povinností z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“,
takže v danom prípade okrem dobrých mravov musí existovať to, čo je pred spojkou ak, a to právny
dôvod na zásah do vl. práva. A takýmto dôvodom podľa ustálenej judikatúry je výlučne preukázanie

dohody o bezplatnom užívaní podielu, čo žalovaní v 1 až 3 rade nepreukážu nikdy, pretože sa 7 rokov
súdi o peniaze, s bezplatným užívaním nesúhlasí. Argumentácia odvolacieho súdu je úplne scestná,
pretože práva podielového spoluvlastníka, ktorý niečo nadobudol darom, kedy k nemu eventuálne došlo
a napr. kúpou obsah tohto práva je totožný, zahŕňa faktickú moc nad vecou a vôľou vlastníka o svojom
podiele slobodne rozhodovať a v žiadnom prípade za súladu s dobrými mravmi nemožno považovať,

keď mu ostatní užívatelia vyčlenia nejaký podiel bez jeho súhlasu, ktorý ani nezodpovedá výmere, ktorá
mu patrí a okrem toho mu svojim správaním znemožňujú vec užívať. Tvrdenie odvolacieho súdu, že
právo na zaplatenie náhrady má podielový spoluvlastník len vtedy, keď podiel užívať nemôže, ale nemá
právo, keď ho užívať nechce, je výmyslom krajského súdu, takéto judikáty neexistujú, a sú v rozpore so
samotnou podstatou vl. práva, ktorého podstatou je vôľa vlastníka o svojej veci rozhodovať. To, že niekto

užíva nejakú vec odjakživa neznamená, že má na to právny dôvod. Pokiaľ tolerovala bezplatné užívanie
v minulosti, išlo podľa ustálenej judikatúry NS ČR 25Cdo 2230/2007 a 22Cdo 1442/2004 o výprosu,
t.z. o nezáväznú pôžičku, ktorá trvá iba dovtedy, kým vlastník svoje právo užívať bezplatne neodvolá a
toto právo nie je možné vydržať. Pokiaľ odvolací súd tvrdí, že nič nebráni užívať vlastnú nehnuteľnosť,poukazuje na to, že dom sa riadne nevykuruje. Pri rozsahu poškodenia jej zdravia, je prinútiť ju bývať
v tomto dome zásah do práva na život, pretože to priamo ohrozuje jej zdravie. poškodenie chrbtice jej
absolútne znemožňuje akýkoľvek výkon práce na záhrade, práce v predklone, nosenie ťažkých bremien

a preto má v úmysle, keďže jej žalovaní za svoj podiel neplatia nič, jej podiel prenajímať. Poukazuje
ohľadne náhrady na judikát NS SR 4Cdo 277/2009, z ktorého je jasné, že obsahom vl. práva je okrem
iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137
ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že
spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spol. podielu, má právo na

poskytnutie k tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peň. plnenia. Tomuto právu potom korešponduje
povinnosť vlastníka, ktorý vec užíva takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spol. veci
poskytnúť. Najvyšší súd poukazuje na to, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka
na právach a povinnostiach k spoločnej veci, nie je totiž podielom reálnym ale ideálnym, a v rámci
neho nie je možné oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého
spoluvlastníka. Preto záver krajského súdu vo veci 12C o tom, že žalovaný v 1 rade neužíva podiel

žalobkyne, lebo užíva len jednu izbu, nezodpovedá zákonu, lebo aj z tej jednej izby jej patrí polovica.
Najvyšší súd konštatuje, že tento vzťah vyplýva zo zákona podľa § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123
OZ a ide o právo majetkovej povahy. V danom prípade bolo preukázané, že na dome sú vymenené
zámky, nielen v tomto konaní, ale už v konaní 17C 66/2010, žalobkyňa je úplne vylúčená z užívania
vlastného majetku a podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít na tom, kto za to môže a

prečo je vylúčená absolútne nezáleží, podstatný je fakt, že neužíva svoj podiel. Preto žiada, aby súd
návrhu vyhovel, lebo ide o zákonom garantované nároky, ktoré sa na súde priznávajú úplne bežne
a aplikácia § 3 OZ v danom prípade absolútne neprichádza do úvahy. Poukazuje na to, že žalovaný
v 1rade v predmetnej nehnuteľnosti vykonáva podnikateľskú živnosť, čo vyplýva z výpisu ŽR, nemá
prevádzku, čiže všetky veci z podnikania, ktoré na to potrebuje, má v jej patriacej nehnuteľnosti, za

užívanie ktorej jej nič neplatí. Pokiaľ to, že žalovaný v 1.rade je podnikateľ na základe výpisu zo ŽR
stačí DÚ, musí na preukázanie jeho podnikateľskej činnosť tento doklad stačiť aj súdu. Predložila súdu
krátkou cestou ako dôkazy: výpis z LV č. XXX, aktuálny výpis zo ŽR žalovaného v 1.rade, doklady o
výpočte ekvivalentu za čo sa prenajímajú byty, zápisnice z pojednávaní, z ktorých vyplývajú ňou tvrdené
skutočnosti, uznesenie NS 2Cdo 176/2016, judikát NS 4Cdo 277/2009, judikát 3Cdo 302/2009, ZP č.

39/2015, rozpis čo konkrétne žalovaní v 1 až 3 rade užívajú s presnosťou na cm2, ZP 9/2011, dovolanie
proti rozsudku vo veci 12C 18/2015. Pokiaľ ide o tvrdenia KS TN, že jej nič nebráni užívať nehnuteľnosť,
odborný posudok o invalidite o stave chrbtice, pri stavbe domu prišla nielen o detstvo, ale aj o zdravie .z
dôvodu choroby nesmie byť v zime. Pokiaľ sa dom nevykuruje, na čo poukazuje 7 rokov, nemôže ho
užívať bez samostatného vykurovacieho systému v rozsahu svojho podielu a taktiež bez kľúčov sa do

nehnuteľnosti vojsť nedá. Celá záhrada je obrobená, sú tam čierne stavby, drevený prístrešok postavený
bez jej súhlasu, žalovaný v 1.rade nemá súhlas na výkon podnikateľskej činnosti. Domáhala sa zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prečo súd návrhu nevyhovel za daného stavu veci je jej
záhadou, pričom žalovaní v 1. až 3. rade neustále od nej žiadajú plnenie povinnosti, financovanie celej
údržby domu, absolútne ignorujú jej práva a o tom, že vložila svoje investície preukazuje originálom

listu od žalovanej v 3.rade. Uvedené povinnosti sa nevyžadujú od žalovaného v 1.rade. Vzťahy medzi
účastníkmi boli konfliktné roky, ona sa snažila v tejto domácnosti prežiť a v záujme domáceho kľudu
podpísala to, čo jej bolo predložené, pretože inak by mala neuveriteľné problémy. Žalovaný v 2.rade je
človek, ktorý neznáša odpor, on si neprial, aby z tohto majetku nadobudol čokoľvek jeho syn z prvého
manželstva a pokiaľ by neboli nažive jej dve staré mamy, nikdy by podiel nedostala. Tieto dve dohliadali

na majetkové záujmy, sledovali čo sa deje s jej peniazmi, pretože vedeli, že žalovaná v 3.rade sa o
to starať nebude. Tá totiž uprednostňovala výlučne žalovaného v 1.rade. Ten dostával všetky výhody,
všetkozadarmoanechápeprečotohtočlovekatentosúdochraňuje.Ponúknutékľúčeoddomujej neboli
ponúknuté a ani ich nežiadala z dôvodu, že sa pre incident so žalovanou v 3.rade z nehnuteľnosti
odsťahovala a to kvôli jej agresívnemu chovaniu sa tam bála vstúpiť. Žalovaný v 2.rade ju v minulosti

fyzicky napadol, keď neurobila to, čo chcel. O tom, že nehnuteľnosť nie je vykurovaná sa dozvedela
z znaleckého posudku Ing. R., ktorý vypracovával posudok vo veci 17C 66/2010, tam je fotografická
dokumentácia, sú tam pôvodné kotle a vie, že celá miestnosť, kde bolo pôvodne uhlie je prázdna, z čoho
jasne vyplýva, že kotol na pevné palivo je odpojený, používa sa iba druhý kotol, vykuruje sa plynom a
nehnuteľnosť sa v rámci šetrenia roky vykurovala tak, že kúrilo sa v kuchyni a v obývačke. Tam bola

zima celé roky, pretože podľa pôvodnej projektovej dokumentácie na 1.nadzemnom podlaží mal byť
krb. Žalovaná v 3.rade ho dala zamurovať, premiestnila dvere. Keby sa kúrilo krbom, komín je v strede
domu, tak by tam teplo bolo. Okrem toho, že sa dom nevykuruje svedčí aj zdrav. stav žalovanej v 3.rade,
ktorá má iba jednu ľadvinu. V tej domácnosti, pokiaľ tam bývala, sa snažila, aby tam bolo teplo, ale keďnastavila kúrenie prepili to s tým, že slniečko všetko vyhreje. Vonku bolo -10 stupňov. Okrem vyššie
poškodenej chrbtice trpela roky na ťažké angíny, všetko choroby z prechladnutia a spamätávala sa roky.
V tej domácnosti sa nezmenilo od jej odchodu v r. 2004 z hľadiska zariadenia spodnej časti a kotlov

absolútne nič. V r. 1998 si žalobkyňa kúpila byt, nemohla v ňom hneď bývať z dôvodu nepriaznivej
finančnej situácie. Do spornej nehnuteľnosti chodila až do r. 2004. Skutočnosť, že nič nekupovala,
je klamstvo. Žalovaného v 2.rade zastupovala v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Rovnako tak jeho syna z prvého manželstva, s ktorým má veľmi dobrý vzťah. Dôvodom, prečo odišla
zo spoločnej domácnosti, boli finančné nezhody. Nie je pravda, že vzťahy boli usporiadané do r. 2004.

Zdanlivo to fungovalo, kým bola ticho. Chcela sa slušne majetkovo vyporiadať, aby ju žalovaní vyplatili
a o to sa bude usilovať. Na výplatu z majetkového podielu má právo a chce tieto absolútne nefunkčné,
deštrukčné vzťahy, ktoré jej nič nedávajú a ktoré ju iba obťažujú, uzatvoriť. Keďže sa nemôže majetkovo
vyporiadať, k tomuto sporu bola donútená, inú právnu možnosť nemám. Dvere do garáže sa zamykajú
zvnútra. žalovaní v 2. a 3. rade sa usilujú ju zničiť, zabiť, usilujú sa o jej život, vedia, že ona záhradu
obrábať nesmie.

15. Žalovaný v 1. rade v jeho výpovedi uviedol, že stavba bola skolaudovaná v r. 1980, v tom čase
mala žalobkyňa cca 8 až 10 rokov, tak nevie ako sa mohla ona podieľať na výstavbe nehnuteľností,
keď vtedy sa výstavba realizovala tak, že sa hádzalo do miešačky. Nevie, akým spôsobom ona
vložila do nehnuteľnosti 400 000 Sk. Potvrdil, že sú vymenené vchodové dvere a aj zámky. Prístup

do nehnuteľnosti je cez garážové dvere, na ktorých zámok 30 rokov vymenený nebol. Kľúče od
vchodových dverí si nevyžiadala ani jej neboli ponúknuté z dôvodu, že spoluvlastník sa má zaujímať
o svoj spol. podiel, ona tam cca 10 rokov nebola. Každoročne pripravuje 10 až 12m dreva, aby sa
v nehnuteľnosti mohlo kúriť. Rovnako tak nemá už záujem opätovne preukazovať skutočnosť, že v
predmetnej nehnuteľnosti nepodniká, túto skutočnosť v konaní 12C 18/2015 preukazoval firmou

kde podniká a zároveň poukazuje na to, že v spornej nehnuteľnosti podnikať nemôže, pretože tam
nachádzajúci sa kovoobrábajúci stroj je absolútne nevyhovujúci. Nie je pravdivá výpoveď žalobkyne
v tom, že DZ v r. 1991 mala byť realizovaná z dôvodu, aby syn žalovaného v 2.rade zo spornej
nehnuteľnosti nenadobudol nič. Keby to tak bolo, tak by on DZ v r. 2015 nedaroval jeho spol. podiel na
žalovaných v 2. a 3.rade, užíva celú nehnuteľnosť a to preto, že dom je tak dispozične riešený, že

keď chce prejsť do jeho izby resp. z nej do garáže, resp. do kotolne, tak musí prejsť cez celý dom. Veľká
obývačka sa využíva príležitostne, keď príde brat z Bratislavy.

16. Žalovaný v 2.rade v jeho výpovedi uviedol, že je pravda, že vchodové dvere boli vymenené a s tým
spojené aj zámky z dôvodu nevyhovujúcich dverí. Vchodové kľúče žalobkyni ponúknuté neboli, lebo

žalobkyňa má k dispozícii kľúče od garáže a teda má prístup k spornej nehnuteľnosti. Čo sa týka sumy
400 000 Sk, ktorú udáva žalobkyňa, že investovala do nehnuteľnosti uviedol, že asi sú to peniaze so
súdneho sporu prislúchajúce. Má za to, že v dome sa vykuruje dostatočne. Z dôvodu zdravotných
problémov syna z prvého manželstva sa prerobila časť nehnuteľnosti - schody do záhrady, chodník
a tú časť, ktorú žalobkyňa namieta, že bola vybudovaná bez jej súhlasu, prístrešok bol vyhotovený z

dôvodu ochrany majetku, pretože pod prístreškom sa nachádza pivnica a opadával tam strop. Všetko
podmokalo. Žalobkyni dňa 8.5.2016 poslal SMS v duchu „pani doktorka polovica záhrady je neobrobená,
môžeš si zasiať čo chceš a čo zaseješ to budeš žať“. Odpoveď mu prišla v duchu: „ja som už zasiala,
uvidíš čo vzíde“ a prišla žaloba. So synom z prvého manželstva má žalovaný v 2 .rade veľmi dobré
vzťahy. Žalovaný v 1. rade ide riešiť situáciu tak, že si kúpil pozemok a ide stavať. Žalobkyňa si v roku

1998 zakúpila byt, avšak až do roku 2004 bývala s nimi v spol. domácnosti a neprispievala ničím na
stravu, kúrenie. Žalovaný v 2. rade využíva len polovicu nehnuteľnosti, veľká izba sa nevyužíva, tá sa
len temperuje. Garáž používa, v kotolni sa nachádzajú dva kotle, jeden plynový, jeden na pevné palivo.
Vykuruje sa drevom, ktoré zabezpečuje žalovaný v 1. rade.

17. Žalovaná v 3.rade vo svojej výpovedi uviedla, že do r. 2004, pokiaľ žili v spol. domácnosti
so žalobkyňou, neboli problémy. Žalovaná v 3. rade ako stavebná inžinierka, spolu s manželom
nehnuteľnosť svojpomocne postavili. Pomoc zo strany žalobkyne pri stavbe nehnuteľnosti vidí v tom, že
im ako deti, ju a žalovaného v1.rade, rodičia zobrali a pomohli im tým, že im na stavbe nezavadzali.
Žalovaná v 3.rade uviedla, že nehnuteľnosť užíva v takom rozsahu ako sa dohodli. Nevyužíva v

nehnuteľnosti veľkú obývačku, využíva ju len vtedy, keď príde syn žalovaného v 2.rade. Žalobkyňa, v
čase keď nehnuteľnosť užívala, neprispievala žiadnou sumou na bývanie. Keď jej bolo tam zle, prečo
bývala v spornej nehnuteľnosti, keď mala byt od r. 1998 do 2004.18. Podľa § 137 ods. 1 a 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

19. Podľa § 139 ods. 1 a 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

23. V konaní mal súd po vykonaní dokazovania za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. F. C., každý v jednej polovici
od roku 1991 do 16.11.2015, žalobkyňa a žalovaní v 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi od

16.11.2015 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, žalobkyňa v podiele 1 a žalovaný v 2 a 3 rade každý
v 1 -ine na základe darovacej zmluvy zo dňa 7.10.2015.

24. Nehnuteľnosti boli žalobkyni a žalovanému v 1. rade darované zmluvou v roku 1991 s tým, že
obaja rodičia žalovaného v 1. rade ako darcovia si k predmetným nehnuteľnostiam ponechávajú právo

doživotného bývania v rozsahu najmenej jednej izby s príslušenstvom. Z výpovedí strán sporu a z
rozsudku tunajšieho súdu 12C 18/2015 mal súd zistené, že predmetné nehnuteľnosti do roku 2004
užívali strany sporu s tým, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade užívali samostatne každý jednu izbu
a strany sporu spoločné časti domu a pozemky. V roku 2004 sa žalobkyňa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti, pričom žalovaní v 1. a 3. rade po odsťahovaní sa žalobkyne z domu i naďalej užívali

nehnuteľnosti v tom rozsahu ako predtým ( žalovaný v 1. rade jednu izbu a žalovaní v 2. a 3. rade dve
izby a všetci spoločne ostatné časti domu a pozemky) a sami začali uhrádzať a i v súčasnosti hradia
všetky náklady súvisiace s nehnuteľnosťami, vrátane dane z nehnuteľností.

25. Súd mal z rozsudku tunajšieho súdu 12C18/2015 preukázané, že od roku 2004, pre zlé vzájomné

vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade, nehnuteľnosti neužíva, pričom sa užívania
nehnuteľností sama zriekla a ako sama žalobkyňa uviedla, tieto nehnuteľnosti ani užívať nechce.

26. Jediným spôsobom, akým by žalobkyňa bola mala záujem nehnuteľnosti užívať, by bolo vytvorenie
samostatnej bytovej jednotky v rodinnom dome, s tým, že prerobený byt by prenajímala tretej osobe. Z

vyššie uvedeného tvrdenia žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa sama nemala a ani v súčasnosti nemá
záujem predmetné nehnuteľnosti osobne užívať.

27. Z vykonaného dokazovania v tomto spore vyplynulo, že žalovaní v 1. a 3. rade užívajú nehnuteľnosti
v tom istom rozsahu ako v čase keď nehnuteľnosti užívala aj žalobkyňa a v rovnakom rozsahu ako je

uvedené v rozsudku tunajšieho súdu 12C 18/2015, a to na základe dohody medzi žalovanými v 1. a 3.
rade. Žalobkyňa sa sama rozhodla, pre zlé vzťahy medzi ňou a žalovanými v 1. a 3. rade, nehnuteľnosti
neužívať. V poslednom období (asi 7 rokov spätne) sa zmenilo len to, že žalovaný v 1. rade užíva izbu
žalobkyne. Z piatich izieb, nachádzajúcich sa v dome, žalovaný v 1. rade užíva len jednu. Samozrejme,
spolu s touto izbou užíva i spoločné časti domu spolu so žalovanými v 2. a 3. rade a pri rôznych rodinných

príležitostiach sa zdržiava aj v najväčšej izbe domu, v obývačke na I. nadzemnom podlaží a teda okrem
výlučného užívania jednej izby, užíva v miere potrebnej z dôvodu účelného využitia nehnuteľností aj
ďalšie časti domu v tom rozsahu, v akom by tieto časti domu užívala aj žalobkyňa, v prípade, že by z
domu neodišla, tak ako i ona tieto časti domu užívala predtým, ako z nehnuteľností odišla.28. Žalobkyňa predloženým výpisom zo živnostenského registra na žalovaného preukazovala, že
žalovaný v 1.rade v mieste svojho bydliska, konkrétne v garáži rodinného domu podniká (a teda užíva

tento priestor domu v prevažnej miere sám a teda nad rámec veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnostiam), pretože v živnostenskom registri má ako miesto svojho podnikania uvedenú adresu
totožnú s miestom svojho bydliska. Žalobkyni listom zo dňa 5.1.2016 Okresný úrad Prievidza , odbor
živnostenského podnikania odpovedal ohľadom jej žiadosti o zrušenie zápisu miesta podnikania zo
dňa 8.12.2015, že žalovaný v 1. rade splnil podmienku ohlásenia adresy miesta podnikania v čase

ohlásenia živnosti v zmysle živnostenského zákona. Výpoveďou žalovaného v 1. rade súd mal zistené,
že kovoobrábajúci stroj v garáži je nevyhovujúci a poukázal na konanie tunajšieho súdu 12C 18/2015,
v ktorom preukazoval nepodnikanie v predmetných nehnuteľnostiach. Súd mal z uvedeného konania
zistené, že žalovaný v 1. rade vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v areáli spoločnosti STROJÁRNE
PKH, a.s., Strojárska 4, Prievidza a takisto so žalovaným v 1. rade predložených faktúr za odber
elektrickej energie z dvoch rôznych ročných časových období (v ktorých obdobiach nebol zistený vysoký

odber elektrickej energie v mieste bydliska žalovaného v 1. rade, skutočnosť ktorá vylučuje každodenné
používanie starého sústruhu na podnikateľské účely žalovaným v 1. rade ), mal súd zistené, že tieto
tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé.

29. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že v užívaní predmetných nehnuteľnosti jej bráni zlý zdravotný stav, ktorý

preukázala odborným posudok o invalidite /ochorenie chrbtice/, uviedla že, pri stavbe domu prišla
nielen o detstvo, ale aj o zdravie, z dôvodu choroby nesmie byť v zime. Dom sa nevykuruje, na čo
poukazuje 7 rokov a taktiež bez kľúčov sa do nehnuteľnosti nedá vojsť. Tieto skutočnosti uvádzané
žalobkyňou považuje súd za nepravdivé. V rodinnom dome nepretržite všetci traja žalovaní bývajú, dom
sa vykuruje a taktiež nie je pravdou, že by sa žalobkyňa v minulosti aj za žalované obdobie domáhala

vstupu do domu, neboli jej vydané kľúče a z tohto dôvodu nemôže dom užívať. Ide o subjektívne a
účelové tvrdenie žalobkyni, ktoré v súdnych konaniach uvádza opätovne. Pokiaľ žalobkyňa neprejavila
ani základnú snahu užívať domu, žiadať kľúče, hoci cez garáž sa do domu môže stále dostať,
nemôže podľa názoru súdu tento postoj použiť na zdôvodnenie finančného nároku uplatneného v
konaní, išlo by o zjavné z neužitie práva. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že do domu sa vždy dá dostať cez

garážové dvere, na ktorých nebol zámok menený 30 rokov. Rovnako k vykurovaniu vysvetlil, že dom sa
vykuruje pevným palivom. Opätovne poukázal, že fakticky v dobe nevykonáva podnikateľskú činnosť,
čo preukazoval už v minulom súdnom konaní a s ktorou skutočnosťou sa súd už vysporiadal. Len
samotné evidovanie sídla jeho podnikania neznamená, že podnikateľskú činnosť aj v skutočnosti na
tejto adrese vykonáva, ide len o evidenčný význam.

30. Po vykonanom dokazovaní aj v tejto veci nemohol súd dospieť k inému záveru ako k tomu,
že nárok žalobkyne je nedôvodný. Ako konštatoval aj odvolací súd nárok spoluvlastníka na
náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z citovaných

zákonných ustanovení, jeho predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah
jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu musí byť
dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Takýto
nárok nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho
spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež

podieľal na svojom užívacom oprávnení. Ani v tomto konaní nepreukázala žalobkyňa taký objektívny
dôvod, ktorým by potvrdila, že nemôže užívať časť nehnuteľností v spoluvlastníctve či už so
žalovaným v 1. rade, resp. so žalovanými v 1. a 3. rade. Tento záver vyjadril prvostupňový súd vo
veci 12C 18/2015, pričom od tohto rozhodnutia k žiadnej podstatnej zmene nedošlo. Žalobkyňa z
domu odišla z vlastnej vôle, tento stav pretrvával aj v tomto konaní, žalobkyňa nepreukázala, že by

jej vo výkone jej práv bránil niektorí zo žalovaných, výkonom svojho práva žalobkyňa nesleduje
účel, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ekonomický ekvivalent za vylúčenie
z užívania podielu. To, že žalovaný v 1. rade previedol darovacou zmluvou na žalovaných v 2. a
3. rade svoj spoluvlastnícky podiel ešte nemení povahu nároku žalobkyne a povinnosť preukázať
objektívny dôvod, že nemôže užívať „svoj spoluvlastnícky podiel“. Súd len odkazuje na skutkové závery

uvedeného súdneho rozhodnutia, ktoré podrobne a presvedčivo opisujú okolnosti narušenia vzťahov
medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade a len z dôvodu zabránenia opakovania pre žalobkyňu
bolestivých tvrdení ich znovu v tomto odôvodnení súd neuvádza. Žalovaní v 1. rade počas existencie
jeho spoluvlastníckeho podielu nemôže nijako niesť ťarchu za to, že vzťahy medzi žalobkyňou ažalovanými v 2. a 3. rade boli narušené, podľa výpovede žalovaného v 1. rade jeho spôsob užívania
nehnuteľností za žalované obdobie aj v tomto spore nebol vo väčšom rozsahu než mu podľa jeho
vlastníckeho práva patril, aj za toto obdobie trval stav, že žalobkyňa sa užívania nehnuteľnosti

nedomáhala, v tomto jej nebolo ani jedným zo žalovaných zabraňované. Dom užíva tak, že keď
chce prejsť do svojej izby alebo do garáže, musí prejsť cez celý dom, veľká obývačka sa využíva len
príležitostne. Rovnako obaja žalovaní potvrdili, že pravidelne užívajú len časť domu, veľkú obývačku
užívajú len keď príde syn žalovaného v 2. rade. Záverom súd konštatuje, že do určitej miery chápe
pocit „nespravodlivosti“ na strane žalobkyni, ktorý sprevádza žalobkyňu už od detstva v súvislosti s

jej narušeným vzťahom s matkou, teda žalovanou v 3/ rade, ktorý postoj je umocnený aj situáciou,
keď doposiaľ nebolo možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Ale aj naďalej súd zastáva
názor, že nárok žalobkyne nie je dôvodný.

31. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ust. § 255 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1.,

2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357
písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu(§ 370 CMP).