Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613010325
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8613010325.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2014, v trestnej
veci obž. W. O., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/120/2013 zo dňa 31.01.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného W. O..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/120/2013 zo dňa 31.01.2014 bol obžalovaný W. O.
uznanývinnýmzospáchaniaprečinukrádežepodľa §212ods.1Tr.zák.,natomskutkovomzáklade,že

dňa 22.8.2013 v čase asi o 03.20 hod. vo U. v herni DOBLE/STAR na ulici U. č. XXX, využijúc
nepozornosť obsluhujúceho personálu, spoza barového pultu zobral peňaženku, z ktorej vybral finančnú

hotovosť 500,- eur a peňaženku vrátil na miesto, avšak škoda netrvá, nakoľko uvedená suma bola
vrátená poškodenej spoločnosti GESENS, s.r.o. Bardejov.

Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/, n/,
§ 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovaný zaradený pre výkon uloženého trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný do výroku o treste, ktoré odôvodnil
prostredníctvomsvojhoobhajcu.Dovodítým,žeobžalovanýsakuskutkupriznalavčasejehospáchania
bol pod vplyvom alkoholu. Stará sa o manželku a dieťa a má prisľúbenú prácu, preto v danom prípade

je eventuálne možné uvažovať aj o inom druhu trestu, napr. treste povinnej práce, prípadne peňažnom
treste, ktorý by za pomoci svojej rodiny uhradil. Požiadal o zhovievavosť súdu a uloženie iného druhu
trestu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2014
po prednesení obžaloby a po zákonnom poučení urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/

Tr. poriadku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr.
por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovanýku spáchaniu skutku priznal, sa nevykoná a vykoná sa dokazovanie len k výroku o treste. Správne
postupoval okresný súd, keď prijal takého vyhlásenie o vine, pretože skutkové okolnosti napadnutého
rozsudku sú výsledkom prípravného konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného

poriadku a v ktorom nedošlo k chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky. Obžalovaný
svojím konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, t.j. finančnej hotovosti vo výške 500,- Eur z

peňaženkyuloženejzabarovýmpultom.Obžalovanýtýmtokonanímnaplnilpoobjektívnejajsubjektívnej
stránke skutkovú podstatu uvedeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona
(priznanie sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhanie pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom) a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona (bol
už za trestný čin odsúdený) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona, aj keď
správne mal postupovať podľa § 38 ods. 3 Tr. por., v zmysle ktorého sa znižuje horná hranica zákonom
stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. rozmedzie od 0 mesiacov až 16 mesiacov.

Obžalovaný W. O. bol v minulosti 4-krát súdne trestaný (aj keď sa v 3 prípadoch na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený), prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T 137/13 zo dňa 9.7.2013, právoplatným dňa 26.7.2013 pre prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 1 roka a 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 26.1.2016. Z uvedeného je teda zrejmé, že

obžalovaný páchal opätovne majetkovú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a to v krátkej dobe po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného trestného rozkazu. Aj napriek vyššie
uvedenému pochybeniu okresného súdu pri rozhodovaní o treste zastáva krajský súd názor, že uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, teda pri dolnej hranici zníženej trestnej sadzby
zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov. Z výroku o treste je totiž zrejmé, že prvostupňový súd

ukladal trest v rozmedzí zákonom zníženej trestnej sadzby (0-16 mesiacov) a z dôvodu stability súdnych
rozhodnutíodvolacísúdzistenýnedostatoknenaprával,pretožebytozásadnýmspôsobomneovplyvnilo
postavenie obžalovaného pri rozhodovaní o výške trestu.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie okresného súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.

Vychádzajúc z vyššie uvedené je teda rozhodnutie prvostupňového súdu o tom, že výkon uloženého
trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu,
vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného záverom krajský súd poukazuje na vyššie uvedené a má za to,
že obžalovanému v danom prípade bol uložený primeraný trest, keďže obžalovaný sa trestnej činnosti
dopustil ani nie mesiac od nadobudnutia právoplatnosti vyššie uvedeného trestného rozkazu. Taktiež
je potrebné uviesť, že obžalovanému už bol raz za inú trestnú činnosť ukladaný trest povinnej práce,

ktorý vykonal, ale aj napriek jeho výkonu sa neskôr dopustil ďalších protiprávnych konaní, za ktoré bol
právoplatne odsúdený. Teda ani uloženie a výkon trestu povinnej práce nemal na obžalovaného taký
výchovný účinok, aby sa ďalej nedopúšťal protiprávneho konania. Z uvedených dôvodov bude preto
potrebné na prevýchovu obžalovaného pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného W.N. O.
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.