Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209208997
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1209208997.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: SLOVDAN, spol. s
r.o., Čečinová 16/A, 821 05 Bratislava, IČO: 31 673 601, zastúpeného A.K. JUDr.NOVÁČKOVÁ s.r.o.,
Mandľová 28, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 36 699 705 proti žalovanému: Festin, a. s.,
Plynárenská 7/A, 824 60 Bratislava, IČO: 35 700 165, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Silvia
Predná, s. r. o., Gercenova 6, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 859 044 o zaplatenie
istiny 981.871,47 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č. k. 25Cb/211/2009-1084 zo dňa 29.5.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/211/2009-1084 zo dňa
29.5.2018 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, a to s poukazom na ustanovenia § 566 ods. 1, ods. 2, § 571 ods. 1, ods. 2, §
642, § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 16.6.2009 domáhal zaplatenia sumy 1.251.930,23 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 14,75% ročne od 16.6.2009 do zaplatenia (správne malo byť uvedené „od

10.2.2007 do zaplatenia“ - poznámka odvolacieho súdu) titulom neuhradenia provízie na základe
mandátnej zmluvy zo dňa 1.5.2006 (ďalej len „Zmluva 1“), pomenovanej ako sprostredkovateľská
zmluva, ktorej predmetom podľa článku 2 bolo zo strany žalobcu pre žalovaného zariadiť obchodnú
záležitosť predstavujúcu sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou Union a
s tým súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok. Za sprostredkovanie
prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi (bod 2.2
Zmluvy 1) odmenu vo výške a za podmienok uvedených v Zmluve 1 a v Províznom poriadku tvoriacom

jej prílohu. Žalobca odovzdal žalovanému celkovo 36.260 prihlášok a z nich žalovaný prevzal 35.448,
ktoré mal odovzdať zdravotnej poisťovni a tá ich zo zákona musela prijať a oznámiť Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) ich prijatie, pričom pre potvrdenie prihlášky nesmel
Úrad do 31.10.2006 spätne oznámiť zdravotnej poisťovni prípadné námietky voči konkrétnej prihláškez titulu jej prednostného prijatia inou zdravotnou poisťovňou. Naplnenie podmienok nároku na odmenu
malo byť verifikovateľne zaznamenané vo „Vyúčtovaní činnosti partnera“ vypracovanom žalovaným, a
to do zmluvne stanoveného termínu 28.12.2006, avšak žalovaný takéto vyúčtovanie nevykonal. Počet

odovzdaných prihlášok do zdravotnej poisťovne je známy na základe preberacích protokolov, kde ich
prijatie sa zo zákona č. 580/2004 Z.z. prezumuje, pričom žalobca uviedol, že od žalovaného nikdy
neobdržal oznámenia ÚDZS o prijatí konkrétnej prihlášky inou zdravotnou poisťovňou. Podľa tvrdenia
žalobcu mu zo Zmluvy 1 vznikol nárok na odmenu v sume 77.852.000,- Sk. Ďalej žalobca uviedol, že so
žalovaným uzatvorili dňa 1.5.2006 zmluvu o sprostredkovaní 2/2006 podľa § 642 a nasl. Obchodného

zákonníka (ďalej len „Zmluva 2“), predmetom ktorej bolo vykonávanie činnosti žalobcom pre žalovaného
smerujúcej k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť zmluvu o sprostredkovaní s inými maklérmi,
ktorej predmetom mal byť záväzok makléra zariaďovať pre žalovaného obchodnú záležitosť, ktorou
je sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou Union a s tým súvisiace
konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú
do 30.9.2008 s tým, že za vykonanie vyššie uvedenej činnosti prislúchala žalobcovi odmena za každú

prihlášku, ktorej prijatie a potvrdenie v zdravotnej poisťovni sprostredkoval pre žalovaného maklér.
Maklérom, ktorého v zmysle Zmluvy 2 sprostredkoval žalobca, bola spoločnosť LYONESS Slovakia
s.r.o., ktorá so žalovaným uzavrela zmluvu o sprostredkovaní dňa 11.5.2006 a maklér na základe
preberacích protokolov odovzdal žalovanému spolu 2.344 prihlášok, z ktorých žalovaný prijal 2.318, čím
žalobcovi vznikol nárok na odmenu v celkovej výške 667.980,- Sk. Spolu mal žalovaný z titulu Zmluvy 1

a Zmluvy 2 vyplatiť žalobcovi odmenu vo výške 78.519.980,- Sk, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi len
čiastku 40.804.330,- Sk, a to forme preddavkov na odmenu, v dôsledku čoho má žalobca podľa svojho
tvrdenia v žalobe nárok na doplatok vo výške 37.715.650,- Sk, t.j. 1.251.930,23 eura.

3. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že v priebehu konania žalobca pripustil

vo vzťahu k Zmluve 1 chybovosť u časti prihlášok poistencov: vo veku 0-17 rokov v počte 286 kusov
(prihláška nespĺňala podmienky bodu 4.2.1), v počte 1.547 kusov (opakovaná prihláška) a v počte 48
kusov (registrové vady); vo veku 18-50 rokov v počte 213 kusov (prihláška nespĺňala podmienky bodu
4.2.1), v počte 1.406 kusov (opakovaná prihláška) a v počte 93 kusov (registrové vady); vo veku nad
50 rokov v počte 32 kusov (prihláška nespĺňala podmienky bodu 4.2.1), v počte 96 kusov (opakovaná

prihláška) a v počte 34 kusov (registrové vady) a vo vzťahu k Zmluve 2 žalobca pripustil chybovosť u
časti prihlášok poistencov: vo veku 0-17 rokov v počte 80 kusov (opakovaná prihláška); vo veku 18-50
rokov v počte 229 kusov (opakovaná prihláška) a v počte 3 kusy (registrové vady); vo veku nad 50 rokov
v počte 19 kusov (opakovaná prihláška) a v počte 4 kusy (registrové vady).

4. Žalovaný pred súdom prvej inštancie uviedol, že sporové strany sa dohodli, že žalobcovi vzniká
nárok na odmenu výlučne za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky na verejné zdravotné
poistenie v Unione, t.j. musel nastať vznik právneho vzťahu medzi žalobcom vyhľadaným potenciálnym
poistencom, ktorý podanú prihlášku odovzdal žalovanému a zdravotnou poisťovňou Union. Podľa
žalovaného bol predmet Zmluvy 1 definovaný jednoznačne, a to povinnosťou žalobcu zabezpečovať

vznik právneho vzťahu medzi poistencom a Unionom na základe prijatia a potvrdenia prihlášky, v
nadväznosti na čo žalovaný poukázal na čl. 4 body 4.2.1, 4.2.2 a 4.2.3 Zmluvy 1. Podľa tvrdenia
žalovaného nevyplatenie odmeny žalobcovi za ním odovzdané prihlášky na zmenu verejnej zdravotnej
poisťovne (Union) sa uskutočnilo výlučne z dôvodov, že Union prihlášku odovzdanú žalovanému
žalobcom z presne špecifikovaného dôvodu nepotvrdila, a teda nedošlo k naplneniu predmetu Zmluvy

1. Na základe oznámenia zdravotnej poisťovne Union bolo prijatých a potvrdených spolu 18.250
kusov žalobcom odovzdaných prihlášok a za tieto prihlášky riadne žalovaný zaplatil žalobcovi odmenu
v celkovej výške 40.319.500,- Sk (prihlášky zaradené v kategórii „Akceptované“). Union zdravotná
poisťovňa oznámila, že 602 prihlášok vykazuje vady a z toho dôvodu nemôžu byť oznámené ÚDZS a
následne potvrdené Union zdravotnou poisťovňou (prihlášky zaradené v kategórii „Vrátená“) - nárok na

odmenunevznikolvdôsledkunesplneniapodmienkypodľačl.4bod4.2.1Zmluvy1.Ďalších2.202kusov
prihlášok nebolo potvrdených Unionom z dôvodu, že ÚDZS oznámil Unionu prijatie alebo potvrdenie
prihlášky poistenca inou zdravotnou poisťovňou (prihlášky zaradené do kategórie „Neakceptované“);
ďalších 118 kusov prihlášok, ktoré boli prijaté alebo aj potvrdené zdravotnou poisťovňou, boli poisťovňou
určené za neplatné (prihlášky zaradené do kategórie „Strata záujmu“ a „Stornovaná“), a to na základe

sťažnosti poistenca, v ktorej namietal neoprávnené prepoistenie bez jeho vedomia, pričom sťažnosť
bola na základe šetrenia Unionu vyhodnotená ako opodstatnená z dôvodu porušenia práva poistenca
na výber zdravotnej poisťovne. Poisťovňa Union tiež oznámila, že 13.111 kusov prihlášok nemôže
zaevidovať do svojho systému, nakoľko prihláška na meno/priezvisko a/alebo rodné číslo poistencauž bola zaregistrovaná v systéme Unionu (prihlášky zaradené do kategórie „Duplicitná“). Zdravotná
poisťovňa Union ďalej žiadnym spôsobom nereagovala na 1.292 kusov prihlášok zaradených do
kategórie „Bez reakcie Union zdravotná poisťovňa a.s.“ a „Kompletná“; prihlášky zaradené do kategórie

„Status X“ v počte 16 kusov Union interne viac razy opravoval. Súčasne žalovaný uviedol, že pravidelne,
nad dohodnuté zmluvné dojednania, každý kalendárny mesiac zasielal žalobcovi Vyúčtovanie jeho
činnosti a záverečné vyúčtovanie žalobca obdržal. Aj vo vzťahu k Zmluve 2 žalovaný uviedol, že
odmena žalobcu bola jednoznačne viazaná na zabezpečenie vzniku právneho vzťahu medzi maklérom
vyhľadaným poistencom a Unionom, pričom žalobcovi vznikol nárok na odmenu len za prihlášky, ktoré

boli potvrdené Unionom s tým, že na základe Zmluvy 2 žalovaný vyplatil žalobcovi spolu 484.860,-
Sk. Naproti tomu žalobca uviedol, že všetky žalovaným tvrdené vady prihlášok nie sú dôsledkom
porušenia akýchkoľvek povinností žalobcu, ktorý nenesie zodpovednosť za to, či napríklad poistenec
neporušil svoje povinnosti zo zákona. Žalobca zodpovedá len za svoju činnosť, ktorú pre žalovaného
riadne a v rozsahu zmluvy a províznych podmienok vykoná s tým, že pokiaľ sa chce žalovaný pri
vyplatení, resp. nevyplatení provízie domáhať inštitútov ako „vznik poistného vzťahu“ či „potvrdenie

prihlášky“ mal si ich ako jediné zakomponovať do províznych podmienok Zmluvy 1. V priebehu konania
žalobca tiež uviedol, že dokázaný nárok žalobcu predstavuje minimálne sumu 981.871,47 eura, pričom
v predmetnom finančnom vyčíslení sú zahrnuté najmä žalobcom získané prihlášky zo statusu Unionu:
akceptované a kompletné, bez reakcie Union ZDP, status X, neakceptovaná, duplicitná, stornované
a strata záujmu, nakoľko u všetkých boli splnené provízne podmienky podľa Zmluvy 1, ako aj podľa

Zmluvy 2. V neposlednom rade žalobca upozornil na uznanie uplatňovaného nároku žalovaným v časti
4.616.510,- Sk, t.j. 153.240,- eur, keď v rámci odporu žalovaný označil celkovo 22.450 prihlášok, za
ktoré mal žalobca získať súhrnnú províziu 45.420.844,- Sk, avšak zo strany žalovaného mu doposiaľ
bolo vyplatených len 40.804.330,- Sk. Na druhej strane žalovaný okrem iného uviedol, že žalobca si
síce uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá mu údajne neoprávnene nebola uhradená,

avšak skutočnosťou zostáva, že doposiaľ nepredložil faktúru, čo podľa žalovaného len osvedčuje,
že žalobca sám neverí ním uplatnenému nároku, pričom žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku ani
neeviduje vo svojich daňových, resp. účtovných dokladoch. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie uviedol obsah výpovedí svedkov Q.. A. Š., ktorý pre žalobcu vykonával
určité činnosti ako externý poverený pracovník a Q.. Q. W., ktorý pracuje na Úrade pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou v sekcii pre dohľad nad zdravotným poistením.

5. Súd prvej inštancie poukázal na jednotlivé ustanovenia Zmluvy 1 a Zmluvy 2 a ďalej uviedol, že
vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.4.2014, ktorým žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 981.871,47 eura spolu so 14,75% ročným úrokom z omeškania od

10.2.2007 do zaplatenia a vo zvyšku (270.058,76 eura s príslušenstvom) žalobu zamietol. Na základe
odvolania žalovaného rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 1Cob/286/2014-669
zo dňa 23.4.2015 predmetný rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil. Následne žalovaný podal
dňa 16.6.2015 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 3Obdo/46/2015-898 zo dňa 30.3.2016 dovolanie žalovaného odmietol. Ústavný súd

Slovenskej republiky svojím nálezom č. k. I.ÚS 532/2016-87 zo dňa 9.11.2016 rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1Cob/286/2014-669 zo dňa 23.4.2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Obdo/46/2015 zo dňa 30.3.2016 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave následne uznesením č. k. 1Cob/35/2017-1007 zo dňa 10.4.2017 rozsudok
Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.4.2014 v napadnutej vyhovujúcej

časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že po tom čo rozsudok súdu prvej
inštancie č. k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.4.2014 nadobudol v zamietajúcej časti (270.058,76 eura
s príslušenstvom) právoplatnosť, predmetom konania zostal uplatnený nárok na zaplatenie 981.871,47
eura s príslušenstvom.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že žalobca sa podanou žalobou domáha
zaplatenia odmeny z mandátnej zmluvy (Zmluva 1) a zo zmluvy o sprostredkovaní (Zmluva 2), ktoré
boli medzi sporovými stranami uzavreté v písomnej forme s tým, že jednotlivé ustanovenia zmluvy
upravujúce práva a povinnosti zmluvných strán, ako aj podmienky, za ktorých vzniká nárok na odmenu

- províziu sú určité a zrozumiteľné. Na to, aby žalobcovi vznikol nárok na províziu, museli byť jednak
kumulatívne splnené podmienky špecifikované v druhom odseku štvrtého článku mandátnej zmluvy, a
to podanie riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni, prijatie prihlášky zdravotnou
poisťovňou a neoznámenie ÚDZS zdravotnej poisťovni do 31.10. prijatie prihlášky inou poisťovňoualebo určenie poistného vzťahu s inou poisťovňou (čl. 4 bod 4.2). Aby nárok na odmenu žalobcovi
vznikol, musela byť naplnená aj ďalšia podmienka, a to potvrdenie prihlášky zdravotnou poisťovňou
(čl. 2 body 2.1 a 2.2), čo znamená, že fyzická osoba, ktorá prihlášku riadne vyplnila a podala, sa

musela stať poistencom Union zdravotnej poisťovne. Pri výklade sporných pojmov, na ktoré poukázal
Ústavný súd SR a rovnako aj Krajský súd v Bratislave, súd prvej inštancie vychádzal z Metodického
usmerneniač.2/2/2006vydanéhoÚDZS,ktorévosvojomčlánku2upravujepostupprizmenezdravotnej
poisťovne, pričom v zmysle odseku 2 písm. b) uvedeného článku Úrad poskytuje zdravotnej poisťovni
v elektronickej podobe definitívnu sumárnu informáciu o prijatí, dátume a čase podania a dátume a

čase prijatia prihlášky a možnosti potvrdiť prihlášku zdravotnou poisťovňou do 31. októbra príslušného
kalendárneho roka. Informáciu poskytuje v štruktúre podľa dátového rozhrania (príloha č. 4). V zmysle
vyššie uvedeného možno pod pojmom „podanie prihlášky“ chápať vyplnenie prihlášky poistencom a
jej následné odovzdanie poisťovni (či už priamo alebo sprostredkovane). Obsahom pojmu „prijatie
prihlášky“ je jej prevzatie od poistenca a jej zaevidovanie v poisťovni, kde jej môže byť pridelené
špecifické identifikačné číslo. Nakoniec pojem „potvrdenie prihlášky“ nemá znamenať nič iné ako

akceptáciu prihlášky a vznik samotného poistného vzťahu. Zdravotná poisťovňa je zo zákona povinná
potvrdiť prihlášku, a to len vtedy, ak ÚDZS neoznámi prijatie alebo potvrdenie prihlášky v inej zdravotnej
poisťovni ako prvej. Absencia negatívneho vyjadrenia ÚDZS znamená, že len pri takejto absencii Union
zdravotná poisťovňa mohla potvrdiť prihlášku, čím vznikol poistný vzťah medzi Union ZP a poistencom.
Až potvrdením prihlášky Union ZP bol splnený dohodnutý predmet záväzku žalobcu alebo makléra a

vzniklo právo na odmenu. Nastavené provízne podmienky upravené v bode 4.2 Zmlúv sú postupnosťou
krokov, len po kumulatívnom splnení ktorých môže byť prihláška potvrdená. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právny zástupca žalovaného žiadal doplniť dokazovanie v

tom smere, aby súd zaviazal ÚDZS, aby Zoznam (predložený 10.1.2012) a Zoznam 2 (predložený
11.7.2012), poskytnuté Union ZP a predložené žalovaným, overil po stránke ich správnosti; zaviazal
Union ZP, aby predložila všetky podania vo veci platnosti prihlášky, ktoré robili fyzické osoby za účelom
zrušenia ich podanej prihlášky; zaviazal Union ZP, aby predložila všetky prihlášky na verejné zdravotné
poistenie,ktorébolivyhodnotenéUnionZPakovadné;zaviazalUnionZP,abypredložilavšetkyprihlášky

na verejné zdravotné poistenie, z ktorých k dátumu 1.1.2007 vznikol poistný vzťah a ktoré sú uvedené
v Zozname 2; vykonal výsluch svedkov - osôb, ktoré podali prihlášku do Union ZP viacnásobne; na
okolnosti uzatvárania a realizácie zmluvy vypočul ako svedkov K.. C. B. a Q.. I. N., ktorí boli v tom čase
zástupcami žalovaného a boli v priamom kontakte so žalobcom. Súd prvej inštancie tieto návrhy na
doplneniedokazovaniazamietol,nakoľkoichpovažovalzaneúčelné,nadbytočnéanehospodárne,ktoré

by neúmerným spôsobom viedli k predlžovaniu konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) CSP a navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v pôvodne priznanej sume 981.871,47 eura s
príslušenstvom vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi. Žalobca v odvolaní
s poukazom na § 220 ods. 2 CSP namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec, tobôž nie presvedčivo,
nevyporiadal s procesným útokom žalobcu, ktorým s poukazom na listinné dôkazy/ustanovenia Zmluvy/
právne a gramatické definície/právne zásady/svedecké výpovede žalobca dôsledne vyargumentoval, že

jeho provízny nárok nebol nikdy naviazaný na žiadne „potvrdenie“ prihlášky, ale len na „zo strany ÚDZS
neznegované prijatie“ prihlášky (bod 4.2 Zmluvy + Príloha č. 1), čím sa aj podľa čl. 2 Zmluvy zabezpečila
pre Union ZP príležitosť potvrdiť všetky ňou takto prijaté prihlášky. Žalobca poukázal na čl. 2 body 2.1
a 2.2 Zmluvy s tým, že z gramatickej/legálnej definície pojmu „sprostredkovať“ vyplýva, že predmetom
záväzku žalobcu mohlo byť len: „zabezpečiť príležitosť prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou

poisťovňou“, a nie súdom prvej inštancie tvrdené „potvrdenie prihlášky“, čo súčasne vyplývalo aj z
mandátneho charakteru Zmluvy, t.j. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka a súčasne to zodpovedalo aj
zákonnej úprave verejného zdravotného poistenia podľa § 6 ods. 10 písm. a)/ b) bod 2 a § 9 zákona
č. 580/2004 Z.z., keď potvrdenie prihlášky nielenže nemohlo predstavovať žiadnu činnosť/záväzok
žalobcu, ale ani predmet Zmluvy, pričom tomuto legitímnemu očakávaniu, že Union ZP neporuší svoju

zákonnú povinnosť potvrdiť každú ňou prijatú prihlášku (pokiaľ nebude z ÚDZS odmietnutá) zodpovedali
aj 3 provízne podmienky dohodnuté v špeciálnom bode 4.2 Zmluvy: riadne vyplnenie prihlášky, prijatie
prihlášky v Union ZP, absencia negatívneho stanoviska ÚDZS. Podľa žalobcu nie „potvrdenie prihlášky“,
ale len „zabezpečenie príležitosti jej potvrdenia“ mohlo nielen podľa zmluvy, ale aj podľa zákona č.580/2004 Z.z. a § 39 Občianskeho zákonníka predstavovať žalobcovu činnosť a predmet jeho záväzku
tak,akosihosožalovanýmvčl.2Zmluvydohodli,atoajbezohľadunaďalejosobitneupravenéprovízne
podmienky. Podľa žalobcu práve Príloha č. 1 Zmluvy (Provízny poriadok) poskytuje jednoznačnú

odpoveď na otázku, či determinantom provízie bolo „prijatie prihlášky“ (zabezpečujúce príležitosť pre
jej potvrdenie), alebo aj/až „potvrdenie prihlášky“, kde je jednoznačne uvedené „Základná provízia v
Sk za prijatú prihlášku“, a nie „Základná provízia za potvrdenú prihlášku“, čo explicitne vyvracia záver
súdu prvej inštancie o tom, že by zmluvná provízia bola podľa čl. 2 naviazaná aj na nejaké „potvrdenie“
prihlášky. Provízne podmienky podľa bodu 4.2 Zmluvy a Provízny poriadok podľa Prílohy č. 1 Zmluvy

(na ktorú sa bod 2.2 explicitne odvolával) predstavovali špeciálnu a najmä samostatnú a ucelenú úpravu
provízneho nároku žalobcu, čím ako také mali aj aplikačnú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami
zmluvy. Žalobca má za to, že naviazanie provízie len na „prijatie“ prihlášky tu vyplývalo aj zo zásady
„contra proferentem“ podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, keď autorom zmluvy bol žalovaný,
čím len žalobcov (nie žalovaného) výklad províznych podmienok Zmluvy môže byť pre toto konanie
smerodajný, najmä keď aj pôvodné zaväzujúce rozsudky Okresného súdu Bratislava II, Krajského súdu

v Bratislave a tiež Najvyššieho súdu SR vyššie uvedený výklad o provízii naviazanej len na „prijatie“
prihlášky ako minimálne prípustný potvrdili. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že podľa § 571
ods. 2 Obchodného zákonníka mandatárovi vznikne nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na
ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie, v nadväznosti na čo
žalobca poukázal na § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka a body 4.1, 4.2 Zmluvy a žalobcom splnené

body 4.2.1, 4.2.2, 4.2.3 Zmluvy, čím sa zabezpečila pre Union ZP príležitosť a tiež zákonná povinnosť
všetky žalobcom dodané prihlášky potvrdiť. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že súd prvej inštancie sa
dopustil aj skutkovej arbitrárnosti, keď sa v napadnutom rozsudku vôbec nevyporiadal ani s 27.610
žalobcom získanými fyzickými osobami, ktoré sa k 1.1.2007 stali nespornými poistencami Union ZP
(žalovanéhodôkazč.7z15.11.2012:„VznikpoistnéhovzťahuvUZPod1.1.2007(áno/nie),kdeu27.610

poistencov je uvedené „áno“, čo by aj v rovine napadnutého rozsudku zodpovedalo celkovej provízii
61.217.000,- Sk). Súčasne žalobca poukázal aj na uznanie časti žalovaného nároku v sume 153.240,-
eur zo strany žalovaného, keď žalovaný v rámci svojho odporu označil celkovo 22.450 prihlášok, za ktoré
mal žalobca podľa svojho tvrdenia získať súhrnnú províziu 45.420.844,- Sk, z čoho mu bolo vyplatených
len 40.804.330,- Sk, s čím je podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok v priamom rozpore.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním svojho právneho zástupcu, doručeným súdu prvej
inštancie dňa 26.11.2018 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, v ktorom uviedol, že
sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a má za to, že sa súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku riadne vyrovnal so všetkými podstatnými argumentmi žalobcu. Žalovaný má za to, že

argumentácia žalobcu o tom, že slovo „sprostredkovať“ v súvislosti s vymedzením predmetu záväzku
znamená len „zabezpečiť príležitosť“ prijatia a potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou je úplne
nesprávna. Viazanie vzniku práva na odmenu na vznik sprostredkovávaného právneho vzťahu je úplne
obvyklým zmluvným dojednaním, pričom možnosť jeho aplikovania vyplýva aj z ustanovenia § 644
Obchodného zákonníka, podľa ktorého sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá

zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Argumentácia žalobcu zásadou špeciality je podľa
žalovaného neodôvodnená a účelová, a to napr. v tom, že nie je zrejmé, prečo považuje žalobca článok
zmluvy označený ako „Predmet zmluvy“ za všeobecné ustanovenie zmluvy. Žalobca si samovoľne určil,
ktoré časti zmluvy majú výlučne pre neho charakter všeobecných ustanovení a ktoré majú charakter
špeciálnych ustanovení, pričom argumentácia žalobcu je nesprávna aj z dôvodu, že čl. 2 body 2.1 a 2.2

posudzovaných zmlúv a nastavené provízne podmienky (čl. 4 bod 4.2 posudzovaných zmlúv) nie sú v
rozpore, ale provízne podmienky sú postupnosťou krokov, len po kumulatívnom splnení ktorých môže
byť prihláška potvrdená. Rovnako podľa žalovaného neobstojí ani žalobcom uvádzané odvolávanie
sa na zásadu „contra proferentem“, nakoľko súd prvej inštancie nikdy nedokazoval „autorstvo“ zmluvy
a takýto záver ani z konania pred súdom prvej inštancie nevyplynul. Žalovaný tiež uviedol, že pre

výklad pojmov bol podstatný aj Manuál, podľa ktorého bol žalobca povinný postupovať a na ktorého
strane 11 bolo definované, že „produkciou je riadne vypísaná klientom osobne podpísaná a zdravotnou
poisťovňou akceptovaná prihláška“. Žalovaný tiež namietal, že žalobca v odvolaní uviedol neúplnú
citáciu ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom aj v kontexte tohto zákonného
ustanovenia je záver súdu prvej inštancie správny. Zároveň žalovaný uviedol, že popiera, že by údajne

uznal akúkoľvek časť žalovaného nároku.

10. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 11.1.2019 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní s
tým, že opätovne poukázal na rozpor napadnutého rozsudku s Prílohou č. 1 Zmluvy a súčasne uviedol,že účelovú obranu žalovaného vyvracajú nasledovné skutočnosti: zmluva nikde, tobôž pri províznych
podmienkach, neoperuje s pojmami „poistný vzťah“ či „poistná zmluva“; žalovaného manuál nikdy
neupravoval žiadne žalobcove provízne podmienky, najmä keď tieto si účastníci osobitne dohodli v bode

4.2 a v Prílohe č. 1 Zmluvy; medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu sprostredkovateľskej,
ale mandátnej zmluvy, čím sa provízny vzťah riadi mandátnym ustanovením § 571 ods. 2 Obchodného
zákonníka, a nie sprostredkovateľským § 644 Obchodného zákonníka; Union ZP mala nielen možnosť,
ale podľa § 6 ods. 10 písm. a)/b) bod 2 a § 9 zákona č. 580/2004 Z.z. zákonnú povinnosť potvrdiť každú
žalobcom získanú prihlášku. Iné by možno bolo, keby čl. 2 Zmluvy nepoužil pojem „sprostredkovať“,

ktorému následne zodpovedal provízny bod 4.2 Zmluvy spolu s Prílohou č. 1 Zmluvy, ktoré za moment
vzniku provízneho nároku označili len „prijatie prihlášky“, najmä keď žalovanému nič nebránilo, aby za
jedinú províznu podmienku označil len potvrdenie prihlášky. Žalovaný nikdy nepoprel, že je autorom
zmluvy a tvrdenie žalovaného o tom, že neuznal akúkoľvek časť žalovaného nároku, vyvracia jeho
vlastný odpor.

11. Žalovaný v odvolacej duplike, doručenej súdu prvej inštancie dňa 31.1.2019, rovnako zotrval na
zásadných tvrdeniach svojej predchádzajúcej argumentácie a súčasne opakovane poprel akékoľvek
údajné uznanie, resp. čiastkové uznanie nároku žalobcu s tým, že informácia v odpore obsahovala údaj
o vypočítanej odmene a aj zálohovej odmene, v dôsledku čoho ak sa aj uvádza údaj o vypočítanej
zálohovejodmene,vkonkrétnomprípadenaňunemuseložalobcovivzniknúťprávo.Vovzťahuktvrdeniu

žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal ani s 27.610 žalobcom získanými fyzickými osobami,
žalovaný uviedol, že zoznam vypracovaný Union ZP, ktorý bol predložený súdu prvej inštancie na
pojednávaní dňa 10.1.2012, doplnil Union ZP o údaj - dátum podania prihlášky, z ktorej vznikol, resp.
mal vzniknúť poistný vzťah v Union ZP od 1.1.2007, pričom tento doplnený zoznam Union zdravotnou
poisťovňou žalovaný predložil súdu prvej inštancie ako súčasť podania zo dňa 9.7.2012, resp. Union

ZP tento doplnený zoznam o vyššie uvedené údaje predložila aj samostatne priamo súdu. Dôvodom,
pre ktorý požiadal žalovaný Union ZP o doplnenie už skôr vypracovaného zoznamu predloženého na
pojednávaní dňa 10.1.2012, bolo jednoznačne preukázať, že v zozname v časti „Informácia o akceptácii/
neakceptácii prihlášky poskytnutá ÚDZS v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z.“ a v časti „Vznik poistného
vzťahu v UZP od 1.1.2007 (áno/nie)“ je informácia len o tom, či vo vzťahu ku konkrétnemu menu a

priezvisku, rodnému číslu poistenca poistný vzťah v Union ZP vznikol, a to odo dňa 1.1.2007. Ak pri
konkrétnej fyzickej osobe uvedenej v zozname predloženom dňa 10.1.2012 je doplnená informácia
o vzniku poistného vzťahu od 1.1.2007, táto informácia neznamenala, že poistný vzťah v Union ZP
vznikol na základe prihlášky sprostredkovanej žalovaným, resp. v prípade tohto sporu žalobcom alebo
spoločnosťou LYONESS Slovakia, s.r.o. Na základe doplnenia, ktoré vykonala Union ZP v zozname, a

tedadoplneniadátumupodaniaprihlášky,zktorejvznikol,resp.malvzniknúťpoistnývzťahvUnionZPod
1.1.2007, bolo možné vykonať porovnanie dátumov, v dôsledku čoho disponoval žalovaný, a teda aj súd
dátumom podania prihlášky, z ktorej vznikol, resp. mal vzniknúť poistný vzťah v Union ZP od 1.1.2007,
ako aj dátumom, kedy bola spísaná prihláška odovzdaná žalobcom, resp. spoločnosťou LYONESS
Slovakia, s.r.o., pričom tento dátum vyplýva z preberacích protokolov, ktoré boli priložené žalobcom

k žalobe. Porovnaním dátumov bolo preukázané, že tlačivo prihlášky, ktorej spísanie sprostredkoval
žalobca, resp. spoločnosť LYONESS Slovakia, s.r.o. a dátum, z ktorého vznikol, resp. mal vzniknúť
v Union ZP poistný vzťah, sú rôzne, pričom dátum spísania prihlášky, za sprostredkovanie ktorej sa
žalobca domáha zaplatenia odmeny, je neskorší. Tieto rozdiely žalovaný preukázal súdu v samostatne
vypracovanom zozname (dôkaz č. 7 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 9.7.2012).

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo

výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení
dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

13. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v

mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

14. Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou.15. Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí

poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti
a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

16. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant
povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú

činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

17. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

18. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

19. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho
súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

20. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

21. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý

zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

22. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na
všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

23. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred
znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

24. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (v znení účinnom do 28.2.2019) ak Ústavný súd sťažnosti
vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

25. Podľa § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (v znení účinnom do 28.2.2019) ak Ústavný súd právoplatné
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť.
V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.

26. Podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

27. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásaha vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný
zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym
názorom ústavného súdu.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním

pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a
následnými vyjadreniami strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a súladnosť jeho odôvodnenia s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným
skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej
inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so

všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci za rešpektovania zásady viazanosti
právnym názorom Ústavného súdu SR, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť
odvolania žalovaného v časti, ktorou namieta arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom
prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd
nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia.

30. V danom prípade je zrejmé, že primárnou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo
posúdenie vzniku nároku na odplatu (províziu) pri oboch predmetných zmluvách v spojení s vyriešením
spornej otázky viazanosti vzniku predmetného nároku buď len na prijatie prihlášky na verejné zdravotné

poistenie zdravotnou poisťovňou alebo aj na potvrdenie prihlášky zdravotnou poisťovňou, pričom v tejto
súvislosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorých ustálil, že pre vznik nároku na odplatu sa vyžadovalo jednak kumulatívne
splnenie podmienok špecifikovaných v druhom bode štvrtého článku mandátnej zmluvy, a to podanie
riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zdravotnej poisťovni, prijatie prihlášky zdravotnou poisťovňou

a neoznámenie ÚDZS zdravotnej poisťovni do 31.10. prijatie prihlášky inou poisťovňou alebo určenie
poistného vzťahu s inou poisťovňou (čl. 4 bod 4.2) za súčasného naplnenia ďalšej podmienky, a to
potvrdenie prihlášky zdravotnou poisťovňou (čl. 2 body 2.1 a 2.2), t.j. fyzická osoba, ktorá prihlášku
riadne vyplnila a podala, sa musela stať poistencom Union zdravotnej poisťovne. Súd prvej inštancie
spôsobom súladným s právnym názorom Ústavného súdu SR pristúpil aj k výkladu sporných pojmov

„podanie prihlášky“, „prijatie prihlášky“ a „potvrdenie prihlášky“, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie
správne konštatoval, že až potvrdením prihlášky Union ZP bol splnený dohodnutý predmet záväzku
žalobcu alebo makléra a vzniklo právo na dohodnutú odplatu. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje
aj s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej nastavené provízne podmienky upravené v
bode 4.2 Zmlúv sú postupnosťou krokov, len po kumulatívnom splnení ktorých môže byť prihláška

potvrdená, pričom v prípade Zmluvy 1 bolo základom pre vznik nároku na odplatu zmluvné dojednanie
obsiahnuté v čl. 2 bod 2.2 Zmluvy 1, ktorým sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu vo
výške a za podmienok uvedených v Zmluve 1 a v Províznych podmienkach tvoriacich Prílohu č. 1 za
vykonanie činnosti podľa Zmluvy 1, t.j. za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášky zdravotnou
poisťovňou (podľa čl. 2 bod 2.1 Zmluvy 1 bol predmetom zmluvy záväzok žalovaného zariadiť obchodnú

záležitosť, ktorou bolo sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým
súvisiace konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok) a v prípade Zmluvy 2
bolo základom pre vznik nároku na odplatu zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. 3 bod 3.1 Zmluvy 2,
v zmysle ktorého mal žalobca nárok na odmenu za každú prihlášku na verejné zdravotné poistenie,
ktorej prijatie a potvrdenie v zdravotnej poisťovni sprostredkoval pre žalovaného každý maklér. Vo

vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcej sa obsahu Províznych podmienok odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia podporne poukazuje aj na ustanovenie § 273 ods. 2 Obchodného
zákonníka zakladajúce prednosť dojednaní v zmluve pred znením obchodných podmienok. Navyše
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolaní uvádzal neúplnú citáciu ustanovenia
§ 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď opomenul uviesť úvodnú časť predmetného zákonného

ustanovenia, a to „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné...“, pričom v danom prípade odvolací súd považuje
za nespornú dohodu zmluvných strán vyplývajúcu tak zo Zmluvy 1, ako aj zo Zmluvy 2, podľa ktorej bol
vzniknárokunaprovíziu(odplatu)viazanýnasprostredkovanieprijatiaapotvrdeniaprihlášokzdravotnou
poisťovňou. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že predmetom záväzku žalobcu mohlo byť len: „zabezpečiťpríležitosť prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou“, a nie súdom prvej inštancie tvrdené
„potvrdenie prihlášky“, vyhodnotil odvolací súd ako v danom prípade skutkovo a právne irelevantné,
nakoľko z obsahu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 muselo byť žalobcovi i maklérovi zrejmé, že žalovaný má záujem

nielen na prijatí prihlášok zdravotnou poisťovňou, ale aj na ich potvrdení zdravotnou poisťovňou (§ 567
ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka) s tým, že žalobca i maklér boli pri zariaďovaní predmetnej
záležitosti povinní postupovať s odbornou starostlivosťou (§ 567 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom
len postup s odbornou starostlivosťou v súlade s poznaným záujmom mandanta možno kvalifikovať ako
riadne vykonanie činnosti predstavujúcej predmet zmluvy, za ktorú vzniká nárok na odplatu (províziu)

v zmysle dohody obsiahnutej v Zmluve 1 a v Zmluve 2, t.j. za sprostredkovanie prijatia a potvrdenia
prihlášok zdravotnou poisťovňou.

31. Ako bezpredmetnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorou poukazuje
na závery zrušených rozsudkov, a to rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 10.4.2014 pod č. k.
25Cb/211/2009-577 a rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 23.4.2015 pod č. k. 1Cob/286/2014-669,

ktorými súdy odvodzovali vznik nároku na províziu od prijatia prihlášky s tým, že ho nie je možné
podmieniť aj potvrdením prihlášky, nakoľko predmetný rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený nálezom
Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 532/2016-87 zo dňa 9.11.2016 a následne bol uznesením odvolacieho
súdu č. k. 1Cob/35/2017-1007 zo dňa 10.4.2017 zrušený aj predmetný rozsudok súdu prvej inštancie.
Za nevyhnutné odvolací súd považuje poukázať na právny názor Ústavného súdu SR v náleze č. k.

I.ÚS 532/2016-87 zo dňa 9.11.2016, v ktorom ústavný súd jednoznačne konštatoval, že krajský súd sa
nevysporiadal s vymedzením predmetu záväzku žalobcu i makléra v dotknutých zmluvách, keď podľa
bodov 2.1 oboch zmlúv tento záväzok žalobcu aj makléra spočíva v zariadení obchodnej záležitosti,
ktorou je „sprostredkovanie prijatia a potvrdenia prihlášok zdravotnou poisťovňou a s tým súvisiace
konzultačno-informačné aktivity pri vypĺňaní a preberaní prihlášok“, ako ani s vymedzením záväzku

žalovaného zaplatiť províziu, keď podľa bodu 2.2 oboch zmlúv má žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi,
resp. maklérovi odmenu vo výške a za podmienok uvedených v zmluve a v províznych podmienkach
tvoriacich jej prílohu „za vykonávanie činnosti podľa tejto zmluvy, t.j. za sprostredkovanie prijatia a
potvrdenia prihlášky zdravotnou poisťovňou“. Ústavný súd konštatoval, že krajský súd a pred tým aj
okresný súd žiadnym spôsobom pri učinení svojich záverov nereflektovali na to, že podľa označených

ustanovení je predmetom záväzku žalobcu i makléra nielen sprostredkovanie prijatia prihlášok, ale aj ich
potvrdenia a taktiež nárok na províziu je spojený so splnením takto formulovaného záväzku. Súčasne
ústavný súd uviedol, že ak krajský súd napriek na prvý pohľad zrejmej pojmovej nejednotnosti pri
vymedzení záväzku žalobcu a makléra a záväzku žalovaného na zaplatenie provízie (v bodoch 2.1 a
2.2 zmlúv, kde sa uvažuje o prijatí a potvrdení prihlášok) vo vzťahu k vymedzeniu tzv. troch províznych

podmienok(vbodoch4.2zmlúv,kdesauvažujeopodaníaprijatí)avspojenísodlišnýmvýkladomtýchto
pojmov účastníkmi konania konštatoval dostatočnú určitosť vymedzenia zmluvných podmienok vzniku
nároku na províziu, tieto jeho závery absentujú vyčerpávajúce odôvodnenie. Podľa názoru ústavného
súdu bolo v okolnostiach danej veci, najmä s ohľadom na samotný charakter činností realizovaných
účastníkmi sporu, žiaducim venovať osobitnú pozornosť ustáleniu skutočného obsahu sporných pojmov

ako „podanie prihlášky“, „prijatie prihlášky“, „potvrdenie prihlášky“ a interpretovať ich vo význame,
ako ho používajú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa verejného zdravotného
poistenia, ako aj subjekty verejného zdravotného poistenia. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri ustálení svojich skutkových a právnych záverov v napadnutom
rozsudku plne rešpektoval právny názor Ústavného súdu SR a dospel k svojim záverom v intenciách

vyššie uvedených skutočností konštatovaných ústavným súdom.

32.Vovzťahukodvolacejargumentáciižalobcu,žesúdprvejinštanciesavnapadnutomrozsudkuvôbec
nevysporiadal s 27.610 žalobcom získanými fyzickými osobami, ktoré sa k 1.1.2007 stali nespornými
poistencami Union ZP s odkazom na dôkaz č. 7 z 15.11.2012 predložený žalovaným, čo by podľa

žalobcu aj v rovine napadnutého rozsudku zodpovedalo celkovej provízii 61.217.000,- Sk, odvolací súd
poukazuje na vyjadrenie žalovaného k tejto otázke v odvolacej duplike, v ktorej sa žalovaný k tejto
námietke žalobcu podrobne vyjadril a okrem iného uviedol, že z porovnania dátumov vyplýva, že tlačivo
prihlášky, ktorej spísanie sprostredkoval žalobca, resp. spoločnosť LYONESS Slovakia, s.r.o. a dátum, z
ktorého vznikol, resp. mal vzniknúť v Union ZP poistný vzťah, sú rôzne, pričom dátum spísania prihlášky,

za sprostredkovanie ktorej sa žalobca domáha zaplatenia odmeny, je neskorší (dôkaz č. 7 k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 9.7.2012). Súčasne odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že už
zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca ním tvrdený nárok na províziu nikdy žalovanému nefakturoval,
v žalobe odvodzuje svoj nárok len z preberacích protokolov bez toho, aby jednoznačne špecifikoval,z ktorých konkrétnych prihlášok a v akej výške pri tej-ktorej konkrétnej prihláške uplatňuje nárok na
províziu, pričom ani v priebehu konania po náleze Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 532/2016-87 a po
zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.4.2014 uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/35/2017-1007 zo dňa 10.4.2017 žalobca napriek rozsiahlej
prílohovej časti spisového materiálu takýmto jednoznačným a preskúmateľným spôsobom svoj nárok
nešpecifikoval a uvádzal len počty prihlášok v jednotlivých vekových kategóriách s výškou provízie,
pričom zo spisu ani nie je zrejmé, na ktoré konkrétne prihlášky bola žalobcom započítaná suma
40.804.330,- Sk, ktorá bola žalovaným žalobcovi nesporne uhradená vo forme preddavku.

33. V nadväznosti na žalobcom v odvolaní tvrdené uznanie časti žalovaného nároku v sume 153.240,-
eur zo strany žalovaného v rámci odporu, odvolací súd udáva, že z odporu proti platobnému rozkazu
nevyplýva žiadne uznanie záväzku zo strany žalovaného v časti uplatňovaného nároku, ktoré by bolo
možné vyhodnotiť ako kvalifikované uznanie záväzku, pričom v danom prípade vzhľadom na procesnú
obranu žalovaného obsiahnutú už aj priamo v odpore proti platobnému rozkazu nemožno ani žalovaným

uvádzanú čiastočnú úhradu zo Zmluvy 1 v sume 4.319.500,- Sk a zo zmluvy 2 v sume 484.860,- Sk
považovať za konkludentné uznanie zvyšku žalobcom uplatňovaného nároku.

34. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by

privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové
závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke rešpektujúc zásadu viazanosti právnym
názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v náleze týkajúcom sa predmetného sporu. Rozsudok je
náležite odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti so zásadným významom

pre predmet sporu považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré navrhované dôkazy
nevykonal a z akých dôvodov a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho

dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).