Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/245/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202858
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2518202858.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenieksenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej vo veci žalobkyne: C. H., rod. L., nar. XX. L. XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, Z., zastúpenej advokátom: JUDr. Michal Antal, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému:
N. X., neznámy vlastník, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 31. júla 2019 č. k. 22C/21/2018-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil, II. žalobkyni nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 61, § 62, § 161 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že jednou z procesných podmienok je aj procesná subjektivita podľa § 61 CSP, ktorá
sa odvíja od hmotnoprávnej subjektivity vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti. V priebehu
konania súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2018 zistil, že v evidencii
obyvateľov sa nachádza iba jedna osoba s menom a priezviskom N. X., ktorý sa narodil dňa XX.X.XXXX

v Y. G. a zomrel dňa X.X.XXXX v U.. Súd prvej inštancie mal za to, že hmotnoprávna a jej zodpovedajúca
procesná subjektivita žalovanému zanikla jeho smrťou, t. j. dňa X.X.XXXX. Žalovaný zomrel ešte pred
začatím konania, v čase začatia konania už nemal procesnú subjektivitu. Okrem toho z informatívneho
výpisu z listu vlastníctva č. XXX (správne malo byť č. XXX), pre k. ú. Y. G. zistil, že žalovaný nie je na
liste vlastníctva vedený ako neznámy vlastník, na liste vlastníctva nie je zapísaný žiadny správca, t. j
ani Slovenský pozemkový fond, ktorý zo zákona nielenže zastupuje neznámych vlastníkov pôdy, ale

je aj správcom pôdy vo vlastníctve neznámych vlastníkov. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadnu listinu,
z ktorej by bolo možné zistiť, že žalovaný je neznámym vlastníkom predmetnej pôdy, ktorý by bol z
toho dôvodu zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Iba skutočnosť, že žalobkyňa
nemá vedomosť o pobyte žalovaného a že na príslušnom liste vlastníctva nie je uvedená ani adresa
pobytu, ani dátum narodenia žalovaného, sama osobe nepostačuje na osvedčenie tvrdenia, že žalovaný
je neznámym vlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/2. V súlade s uvedeným súd prvej inštancie

konanie zastavil.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods.
1 CSP, vecne nepriznaním žalobkyni náhrady trov konania, pretože hoci žalobkyňa zavinila zastavenie
konania podaním žaloby voči neexistujúcemu subjektu, a teda uvedený žalovaný by mal mať nárok na
náhradu trov konania, náhradu trov konania možno priznať len existujúcej strane sporu. Keďže žalovaný
v čase začatia konania nežil, súd mu nemohol priznať nárok na náhradu trov konania.2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Namietala, že súd prvej inštancie pochybil, ak odvolateľku nevyzval na

vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré zistil z registra obyvateľov. Poukázala na to, že nie je pravdou, že
žalovaného vlastníka je možné identifikovať, keďže vraj s daným menom a priezviskom je v registri
obyvateľov vedená len jedna osoba, ktorá sa narodila v roku 1927. Odvolateľka tvrdí, že len na samotnej
matrike Y. G. je vedená i iná osoba s menom a priezviskom N. X., pričom táto sa narodila X.X.XXXX.
Zároveň nie je vylúčené, že na iných matričných úradoch je vedená i ďalšia osoba (prípadne ďalšie

osoby) s rovnakým menom a priezviskom, keďže ani N. X. narodený v roku 1910 evidentne nie je
vedený v registri obyvateľov. Žalobkyňa má zato, že nemožno preto v žiadnom prípade uzavrieť, že sa
súdu podarilo identifikovať vlastníka vyporiadavaných pozemkov. Príslušná evidencia katastra poskytuje
len údaje o mene a priezvisku. Z daného vyplýva, že bez ďalšieho nie je možné identifikovať, či je
skutočným vlastníkom N. X. narodený v roku 1910 alebo N. X. narodený v roku 1927 alebo dokonca i iný
N. X. (keďže evidentne register obyvateľov nie je kompletný). Na základe vyššie uvedeného odvolateľka

považuje závery súdu o smrti žalovaného za predčasné, keďže v žiadnom prípade nemožno tvrdiť,
že došlo k stotožneniu vlastníka nehnuteľností s osobou, ktorú súd vylustroval v registri obyvateľov
a ako jediný identifikačný znak použil meno a priezvisko. Ďalej odvolateľka namietala nesprávny
právny názor súdu o tom, že v danom prípade nejde o neznámeho vlastníka, keďže ako správca
nie je na príslušnom liste zapísaný Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“). Taktiež nesúhlasila s

tvrdením súdu prvej inštancie, že hlavným predpokladom pre označenie žalovaného ako neznámeho
spoluvlastníka predmetnej pôdy aj zo strany konajúceho súdu by musel byť predovšetkým zápis v
príslušnom liste vlastníctva o tom, že žalovaný je neznámym vlastníkom alebo zápis výkonu správy
predmetnejpôdySPFvovzťahukspoluvlastníckemupodielužalovaného.Odvolateľkatiežpoukázalana
to, že kategória neznámeho vlastníka nie je v zákone (zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov) explicitne definovaná - nie je k dispozícii tzv. legálna
definícia, avšak jednoduchým výkladom možno dospieť k tomu, že neznámy vlastník je taký vlastník,
ktorého totožnosť nie je možné určiť, respektíve sa nepodarilo doposiaľ určiť. Na základe toho tvrdí, že to
či je vlastník neznámy v žiadnom prípade nezávisí od toho, či je vlastník na príslušnom liste vlastníctva

za neznámeho i označený. Podľa tohto zákona vzniká zastúpenie SPF ex lege a toto nie je podmienené
žiadnymi inými okolnosťami okrem tej, že musí ísť o vlastníka, ktorý je neznámy. Zákonné zastúpenie
SPF sa preto logicky neviaže na zápis v katastri nehnuteľností. V závere svojho odvolania poukázala
na to, že v danom prípade ide bezpochyby a logicky o neznámeho vlastníka, keďže z dostupných
údajov nie je možné vlastníka identifikovať. Ako dôkaz odvolateľka predložila rodný list N. X. narodeného

X.X.XXXX.

3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§359CSP),protirozhodnutiu,proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie

obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22C/21/2018 je žaloba žalobkyne,

ktorou sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, zapísanej ako
parcela registra „E“, parc. č. 3066 - orná pôda o výmere 144 m2, na LV č. XXX, pre k. ú. Y. G., obec
Y. G., okres Piešťany. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie pre nedostatok procesnej
podmienky na strane žalovaného zastavil konanie a rozhodol, že žalobkyňa nemá právo na náhradu
trov konania.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
odvolateľky bolo posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie o zastavení konania. V posudzovanej
veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalovaný ako strana sporu
zomrel ešte pred začatím konania a nedostatok procesnej subjektivity v čase začatia konania patrí medzi

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Uvedené odvolateľka pokladá za predčasné.

6. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas
konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t. j. v deň doručenia žaloby alebo

doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu) je
neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd postupuje podľa § 62 CSP a konanie zastaví.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie lustráciou v Registri obyvateľov zo dňa
12.12.2018 vylustroval osobu s totožným meno a priezviskom ako má osoba označená žalobkyňou ako
žalovaný (N. X. - neznámy vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom) s dátumom narodenia

XX.X.XXXX a s dátumom úmrtia X.X.XXXX.

11. Súd prvej inštancie však ďalej neskúmal, či uvedená osoba je totožná s osobou žalovaného
označeného v žalobe, žalobkyňu nevyzval na vyjadrenie sa k uvedeným skutočnostiam zistených z
Registra obyvateľov, nevyužil ani postup v zmysle § 129 CSP. Napriek tomu prijal záver, že v danom

prípade žalovaný nemá procesnú subjektivitu, pretože zomrel ešte pred začatím konania a preto konanie
zastavil.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo predčasné. Je zrejmé, že minimálne jedna osoba s rovnakým menom a priezviskom, ako

žalobkyňou označený žalovaný, existovala. Z obsahu spisu nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o
tom, že žalovaný tak ako je označený v návrhu žalobkyňou je tou istou osobou, ktorú súd prvej inštancie
vylustroval v Registri obyvateľov ako N. X. s dátumom narodenia XX.X.XXXX a s dátumom úmrtia
X.X.XXXX.

13. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľného
nedostatku procesnej podmienky. Uvedenému postupu mala predchádzať výzva adresovaná žalobkyni
na doplnenie údajov týkajúcich sa žalovaného. Skutočnosť, či ide o tú istú osobu a teda overenie
totožnosti tejto osoby by bolo možné z listinných dôkazov uvedených na liste vlastníctva (napr. darovacia
a rozdielna zmluva č. d. 1459/1929).

14. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov
(tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.

b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené žalobkyni, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom). Vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami

uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, postupovať v súlade s princípmi civilného sporového konania. Na mieste bude postup podľa § 129
CSP (za účelom možnej identifikácie žalovaného na základe údajov z katastra, príslušných archívov),

následne bude potrebné postupovať vzhľadom na vzniknutú procesnú situáciu v zmysle príslušných
ustanovení CSP.17. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.