Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPv/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110243982
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1110243982.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: SBS TACTICAL BAITS
Kft., Debreceni út 195, 4400 Nyíregyháza, Maďarsko, zapísaná v obchodnom registri vedenom krajským
súdom Szabolcs - Szatmár - Bereg, číslo zápisu: Cg. 15-09-073291, práv. zast.: HAVRILLA & Co. s.r.o.,
Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava (sídlo predtým: Tallerova 10, 811 02 Bratislava), IČO: 36 364

606, proti žalovanému: 2P Com, s.r.o., Popradská 26, 821 06 Bratislava, IČO: 35 864 613, práv. zast.:
Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 918 187,
o zdržanie sa používania ochrannej známky, o odvolaní žalobcu proti II. výroku uznesenia Okresného
súdu Bratislava I č.k. 32CbPv/5/2010-418 zo dňa 28.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 32CbPv/5/2010-418 zo dňa
28.11.2019 potvrdzuje.

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom späťvzatie návrhu na začatie
konania na zdržanie sa používania ochrannej známky nepripustil. II. výrokom súd priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak s poukazom na § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že o žalobe žalobcu doručenej súdu dňa 13.01.2011
rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 32CbPv/5/2010-348 zo dňa 23.03.2015 tak, že žalobu

zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania žalovanému. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací
súd dňa 19.01.2017 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %. Po tom, ako odvolací súd rozhodol, ale predtým ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, doručil žalobca dňa 24.02.2017 krajskému súdu späťvzatie návrhu na začatie
konania.

4. Dňa 22.03.2017 sa k späťvzatiu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že so späťvzatím žaloby
nesúhlasí. Ako dôvod uviedol, že počas sporu, ktorý sa viedol na Okresnom súde Bratislava I sa žalobca
a žalovaný opakovane pokúšali o dosiahnutie urovnania a mimosúdnu dohodu, ale táto sa ukázala
ako nemožná, preto spor dospel až k súdnemu rozhodnutiu. Žalovaný uviedol, že späťvzatie žaloby v
momente vydania potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave považuje zo strany žalobcu
za účelový krok ako sa vyhnúť prípadným negatívnym dopadom právoplatného rozsudku. Žalovaný

je presvedčený, že je dôležité, aby v danej sporovej otázke bolo meritórne rozhodnuté právoplatnýrozhodnutím vo veci samej, aby sa tak predišlo budúcim žalobám a nárokom žalobcu v danej sporovej
strany.

5. Dňa 08.06.2017 predložil Okresný súd Bratislava I spis na rozhodnutie Krajskému súdu v
Bratislave, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo predtým, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo
právoplatnosť. Dňa 05.09.2017 krajský súd vrátil spis okresnému z dôvodu, že v danom prípade odvolací
súd už rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozsudku prvej inštancie a keďže CSP nerieši situáciu, keď
k späťvzatiu dôjde po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní, ale pred nadobudnutím právoplatnosti,

bude musieť súd prvej inštancie rozhodnúť o tom, či späťvzatie pripustí alebo nepripustí.

6. Súd pri skúmaní prípustnosti či neprípustnosti späťvzatia žaloby prihliadal na hospodárnosť konania,
na tvrdenia žalovaného, pre ktoré nesúhlasil so spätvzatím žaloby ako aj na dôsledky, ktoré by
pripustenie/nepripustenie späťvzatia mohlo mať na práva žalobcu a žalovaného.

7. Nahliadnutím do súdneho spisu súd zistil, že dňa 13.01.2017 bolo na úradnej tabuli krajského súdu
vyvesené oznámenie o pojednávania vo veci SBS TACTICAL BAITS Kft. c/a 2P Com, s.r.o., ktoré sa
malo konať dňa 19.01.2017. Uvedený deň sa na pojednávaní vo veci nezúčastnila ani jedna strana,
krajský súd rozhodol rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozsudok krajského súdu bol žalobcovi doručený

dňa 03.03.2017. Dňa 24.02.2017 bolo krajskému súdu mailom doručené späťvzatie žaloby, ktoré bolo
postúpené okresnému súdu dňa 01.03.2017.

8. Súd sa priklonil k tvrdeniam žalovaného uvedeným v nesúhlase so späťvzatím, ktoré vyhodnotil ako
opodstatnené a dôvody ako závažné. V danom prípade súd konštatuje, že spor od podania návrhu na

nariadenie odkladného opatrenia až po rozhodnutie krajského súdu o odvolaní žalobcu trval viac ako
šesť rokov. Počas tejto doby žalovaný ako aj žalobca hájili svoje práva, využívali prostriedky procesnej
obrany a procesného útoky na obranu svojich práv a záujmov. Zo zápisnice zo dňa 20.09.2012 vyplýva,
že žalobca a žalovaný sa snažili uzatvoriť mimosúdnu dohodu, ktorá pre nezhody strán nebola uzavretá.
Súd sa prikláňa k názoru žalovaného, že zo strany žalobcu ide o obštrukciu a účelový krok, ktorým

sa žalobca snaží vyhnúť dôsledku zamietavého rozsudku, aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca
v späťvzatí neuviedol žiaden relevantný dôvod späťvzatia. Každá zo strán sporu musí byť pripravená
znášať negatívny dopad rozhodnutia súdu v prípade, ak nebude súdnym rozhodnutím rozhodnuté v jej
prospech. Súd zastáva názor, že v prípade, ak by pripustil späťvzatie bola by narušená miera právnej
istoty žalovaného tým, že hoci bolo vo veci meritórne rozhodnuté, predmetný spor by nebol ukončený

rozhodnutímvovecisamejamohlobydôjsťkprípadnýmbudúcimnárokomažalobámzostranyžalobcu.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že po právoplatnosti tohto uznesenia nadobudne právoplatnosť uznesenie
odvolacieho súdu a konanie sa ukončí, súd považoval za potrebné rozhodnúť o trovách, ktoré vznikli
po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu v súvislosti so späťvzatím žaloby. Nakoľko bol žalovaný plne

úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

10. Proti II. výroku uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

Uviedol, že žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa používania ochrannej známky Špecifikovanej a zobrazenej v samotnej žalobe.
Súdprvejinštanciezamietolžalobužalobcurozsudkompodč.k.32CbPv/5/2010-348zodňa23.03.2015.
Žalobca proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie.
Medzičasom, t.j. medzitým ako odvolací súd rozhodol avšak jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,

sa žalobca z objektívnych dôvodov rozhodol zobrať späť svoju žalobu. Žalobca o vynesení rozhodnutia
odvolacieho súdu nemal vedomosť, pretože späťvzatie žaloby podával dňa 24.02.2017 a síce
rozhodnutie odvolacieho súdu je datované k 19.01.2017, ale žalobcovi bolo doručené až dňa
03.03.2017.Toznamená,žežalobcaobjektívnenemalvedomosťarovnakonepoznalobsahrozhodnutia
odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci.

Z tohto dôvodu je potom nesprávny záver napadnutého uznesenia o tom, že v prípade pripustenia by
bola narušená miera právnej istoty žalovaného. Na druhej strane dodal, že voči výroku I. napadnutého
uznesenia nie je prípustný opravný prostriedok a z tohto dôvodu je žalobca nútený prijať závery súdu
prvejinštancievmeriteveci.OdvolaniepodalvočiII.výrokuuzneseniavčastináhradytrovkonania,ktorépovažuje za nesprávne prisúdené žalovanému, a to najmä s poukazom na dôvody hodné osobitného
zreteľa opísané v tomto odvolaní.
Žalobca považuje prisúdenú náhradu trov v rozsahu 100 % v prospech žalovaného za neprimerané

práve s poukazom na nasledovné skutočnosti hodné osobitného zreteľa.
Medzi stranami sporu prebiehali mimosúdne rokovania, ktoré síce boli neúspešné, ale je zrejmé, že
strany sporu uprednostňovali zmierlivé mimosúdne vyriešenie ich sporných nárokov. Súdny spor trvá
ku dnešnému dňu už neprimeraných deväť rokov. Žalobca z vlastnej iniciatívy zobral späť žalobu, s
ktorou síce žalovaný nesúhlasil - je diskutabilná účelovosť nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby

zo strany žalobcu - avšak týmto žalobca jednoznačne prejavil zámer sporové konanie nadobro ukončiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že v prípade, ak by odvolací súd medzičasom nebol vo veci
rozhodol a späťvzatie žalobcu by bolo doručené žalovanému na vyjadrenie bez toho, aby mal žalovaný
vedomosť o rozhodnutí odvolacieho súdu, potom by žalovaný bezpochybne súhlasil so späťvzatím
žaloby zo strany žalobcu. Za daných okolností teda, kedy súd prvej inštancie ako doručovací súd mal
rozhodnutie odvolacieho súdu včas doručiť na vedomie strán sporu tak nespravil, nemožno vykladať

na ťarchu žalobcu. Zastáva teda názor, že ak napriek skutočnosti, že sa späťvzatie žaloby nepripúšťa
a v merite veci sa rozhodlo v neprospech žalobcu je potrebné v časti trov prihliadnuť na skutočnosti,
pre ktoré sa tak stalo.
Ďalej uviedol, že žalovaný počas konania žiadnym spôsobom nespôsoboval prieťahy v konaní,
bezdôvodnekonanieneodročoval,nakaždépojednávaniesariadneavčasdostavilavyužillenzákonom

dané prostriedky procesnej obrany. Nakoniec žalobca mal záujem predmetný spor ukončiť vo forme
späťvzatia žaloby. Preto považuje náhradu trov konania v rozsahu 100 % v prospech žalovaného za
nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu počas celého predmetného sporového konania, kedy súd
prvej inštancie opomína všetky skutočnosti na základe ktorých má o náhrade trov rozhodnúť. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov mal postupovať podľa ustanovenia § 257 s prihliadnutím na

vyššie uvedené skutočnosti hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne argumenty žiada odvolací súd, a to Krajský
súd v Bratislave, aby odvolanie prijal a navrhuje, aby o podanom odvolaní rozhodol postupom podľa
ustanovenia § 388 CSP tak, že výrok II. napadnutého uznesenia Okresného súdu Bratislava I pod č.k.
23CbPv/5/2010-418 zo dňa 28.11.2019 mení tak, že nepriznáva náhradu trov konania žiadnej zo strán.

11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací v zmysle §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa § 329 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia

pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, prečo žalovanému

priznal náhradu trov konania a s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje.

14. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov mal postupovať podľa
ustanovenia § 257 CSP s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti hodné osobitného zreteľa a
nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán, odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní sa

povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP).
Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP). V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Judikatúra
konštatovala,žeustanovenie§257CSPniejemožnépovažovaťzapredpis,ktorýbyzakladaljehovoľnú

možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri
uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2MCdo 17/2009). Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá

nastranusporu,ktorábyinakmalaprávonanáhradutrovkonania.Ztohtodôvodumusíaplikáciadaného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnéokolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010 či 3MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za

ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže

dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.
nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži

na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného
súdu ČR, I. ÚS 2862/07), ale má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

15. Je nesporné, že dňa 13.01.2017 bolo na úradnej tabuli krajského súdu vyvesené oznámenie o

pojednávaniavoveciSBSTACTICALBAITSKft.c/a2PCom,s.r.o.,ktorésamalokonaťdňa19.01.2017.
Takisto bolo oznámenie zverejnené na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Uvedený deň sa na
pojednávaní vo veci nezúčastnila ani jedna strana, krajský súd rozhodol rozsudkom tak, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Skutočnosť, že sa žalobca na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 19.01.2017 nedostavil, (hoci boli splnené

všetkypodmienkyzostranyodvolaciehosúdunavydanierozhodnutia),apretožalobcaobjektívnenemal
vedomosť a rovnako nepoznal obsah rozhodnutia odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci, nemôže
byť dôvodom na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do
pozornosti rímsko-právnu zásadu, ktorá, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len
bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu

a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod.
Bolo teda na žalobcovi, aby na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave sledoval zverejnenie

prípadného verejného vyhlásenia rozsudku.
Okrem toho žalobca vedel, že jeho žaloba bola súdom zamietnutá a že bol zaviazaný na náhradu trov
konania žalovanému. To znamená, že žalobca mal dosť času, aby po rozhodnutí súdu zobral žalobu
späť. Jeho tvrdenie, že žalobca objektívne nemal vedomosť a rovnako nepoznal obsah rozhodnutia
odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci, nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o trovách konania

podľa § 257 CSP.

16. I skutočnosť, že medzi sporovými stranami prebiehalo mimosúdne rokovanie, ako i to, že ak by
späťvzatie žalobcu bolo doručené žalovanému na vyjadrenie bez toho, aby mal žalovaný vedomosť o
rozhodnutí odvolacieho súdu, potom by žalovaný bezpochybne súhlasil so späťvzatím žaloby zo strany

žalobcu, nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Odvolací súd dáva do pozornosti i tú skutočnosť, že žalobca v späťvzatí návrhu na začatie konania
zo dňa 23.02.2017 neuviedol dôvod späťvzatia. K náhrade trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu
konania, odvolací súd poukazuje na § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila

zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia
vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa
ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto, ak žalobca vezme návrh späť, v zásade
platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému.

Ak by teda teoreticky späťvzatie návrh zo strany žalobcu prišlo na odvolací súd pred jeho rozhodnutím,
s najväčšou pravdepodobnosťou by trovy konania znášal žalobca, nakoľko v späťvzatí neuviedol dôvod
späťvzatia návrhu a tým zavinil zastavenie konania.18. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý II. výrok uznesenia Okresného súdu
Bratislava I v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu žiadne nevznikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).