Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712204484
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5712204484.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: B. V., G.. XX.XX.XXXX, K. W.

Y. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Mário Buksa, právne služby, s.r.o. so sídlom Červenej
armády č. 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom
ul. Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, v konaní o zaplatenie 4 557,02 €
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu zo dňa 14.02.2012, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 4 557,02
€ s príslušenstvom, sa zamieta.

II. Štát má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 19. 3. 2012, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
nahradiť mu škodu, ktorá vznikla tým, že poistenec odporcu K. F. svojím motorovým vozidlom Nissan
Patrol spôsobil škodu na jeho motorovom vozidle Volkswagen Touareg a to tak, že pri cúvaní na
parkovisku narazil do motorového vozidla navrhovateľa a spôsobil mu poškodenie ľavého svetlometu,

ľavého blatníka a ľavej časti nárazníka. K. F., ktorý škodu spôsobil, bol poistený za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného ako
poisťovateľa, aby za škodcu K. F. nahradil škodu, ktorá vznikla na jeho motorovom vozidle vo výške
4 557,02 €. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, ako aj právo na
náhradu trov konania.

Dňa 10. 10. 2011 o 19,30 hod. došlo k dopravnej nehode a to podľa vyjadrenia účastníkov nehody

tak, že K. F., ktorý je poistený u žalovaného, pri cúvaní na parkovisko svojim motorovým vozidlom
Nissan Patrol narazil do motorového vozidla Volkswagen Touareg žalobcu B. V.. Podľa oznámenia o
poistnej udalosti zo dňa 11. 10. 2011 poistenec K. F. spôsobil žalobcovi na jeho motorovom vozidle
poškodenie ľavého svetla, ľavého blatníka a ľavej časti nárazníka. Skutočnosť, že K. F. bol v čase
dopravnej nehody poistený a uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nebola medzi účastníkmi sporná.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15C/102/2012-392 zo dňa 03.05.2016.

3. Uznesením č.k.8Co/45/2017-426 zo dňa 30.11.2017 bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a
vec bola vrátená na ďalšie konanie.Odvolací súd vzhľadom na mieru spornosti a neobjasnenosti skutkového stavu a vzhľadom na navzájom
si odporujúce dôkazy navrhol, aby súd vykonal kontrolne znalecké dokazovanie

4. Podľa § 206 Civilného sporového poriadku, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba
odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

Podľa § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na

ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206,
súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.

Podľa § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké
posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

Podľa § 208 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o
skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.

5. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku už neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého

posudku iným znalcom, to znamená kontrolným znaleckým posudkom tak, ako to bolo upravené v §
127 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie § 207 Civilného sporového poriadku však nevylučuje, aby bol ohľadom
posúdenia tých istých skutočností podaný ďalší znalecký posudok, keďže zákon vyslovene predpokladá
existenciu rozporu záverov znalcov.

6. Na základe citovaných ustanovení súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré vykonal Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, a to znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, ktorý bol súdu
doručený 27.08.2019.

7. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému a

poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Tento nárok
je povinný preukázať.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., poistený je povinný nárok na náhradu škody
preukázať.

Podľa § 5 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, poisťovateľ nenahradí škodu, ak ide o zodpovednosť za
škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

8. Z ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj z ustanovení Zákona o povinnom zmluvnom poistení
motorových vozidiel za škodu vyplýva, že nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu

je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie
príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre
zodpovednosť za škodu.

9. Pre rozhodnutie vo veci bolo dôležité posúdenie otázky, či poistencom Branislavom Ujčekom

deklarovaná poistná udalosť je v príčinnej súvislosti so škodou a aký je rozsah a výška takto spôsobenej
škody. Tieto skutočnosti posudzovali viacerí odborníci a znalecké organizácie, a to znalecká organizácia
Expert Group, s.r.o., a to vo svojom odbornom posudku zo dňa 24.01.2012, Ing. Peter Mišanko,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 07.11.2012, a to pre účely trestného konania,znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý vypracoval Ing. Ján Závodný a znaleckým posudkom č. XXX-
XX/XXXX zo dňa 04.03.2015, ktorý vypracoval znalec Ing. Vlastimil Rábek. Ako dôkaz bolo predložené
aj odborné vyjadrenie znaleckej organizácie ZNALEX spol. s r.o. zo dňa 19.11.2014.

Záverytýchtoodbornýchvyjadreníaznaleckýchposudkovnebolijednoznačnéapretosúdnariadilďalšie
znalecké dokazovanie, ktoré realizoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a vo veci
vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX. Pôvodné motorové vozidlá, a to škodcu a poškodeného,
mala za účelom ohliadky k dispozícii len znalecká organizácia Expert Group, s.r.o. a Ing. Peter Mišanko.

10. Podľa znaleckého posudku, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva, poškodenia na vozidlách
Nissan a Volkswagen nevykazujú úplnú geometrickú korešpondenciu (výškovú a priestorovú) - pri ktorej
by bolo možné komplexne vysvetliť všetky deklarované poškodenia ako následok kontaktu predmetných
vozidiel. V záveroch znaleckého posudku sa konštatuje, že nie všetky zdokumentované poškodenia
vozidla Volkswagen mohli vzniknúť pri strete predmetných vozidiel (resp. časť poškodení vozidla

Volkswagen nebola spôsobená kontaktom s vozidlom Nissan). Z technického hľadiska, na základe
vyhodnotenia predložených podkladov možno konštatovať, že existuje mechanizmus pohybu vozidla
Nissan, ktorým možno vysvetliť časť poškodenia vozidla Volkswagen, a to vzájomným kontaktom týchto
vozidiel. Celkové poškodenie vozidla Volkswagen vzniklo za inej konfigurácie zrážky a objektu, ktorý
poškodenie vozidla Volkswagen spôsobil.

Podľa znalca náraz vozidla Nissan v polohe deklarovanej pri rekonštrukcii nehodového deja, nie je
plne spôsobilý k tomu, aby ním bolo možné technicky vysvetliť charakter a usporiadanie všetkých
poškodení vozidla Volkswagen v kontaktných zónach vozidiel. Opísaná poloha vozidla Nissan v čase
zrážky a následný možný pohyb vozidla Nissan nie je v plnej kompatibilite s poškodeniami vozidla

Volkswagen, vzhľadom na vzájomný uhol pozdĺžnych osí vozidiel v čase zrážky a rýchlosti pohybu
vozidla Nissan. Kontakt vozidla Nissan a Volkswagen v polohe, ako to deklaruje vodič vozidla Nissan,
nemožno vylúčiť. Z dostupnej fotodokumentácie vozidla Volkswagen možno identifikovať stopy, ktoré
podľa názoru spracovateľov môžu pochádzať od kontaktných plôch vozidla Nissan.

Z fotodokumentácie, ktorú mal k dispozícii znalecký ústav nie je možné s určitosťou zistiť, čím boli
vytvorené tie časti poškodenia predného nárazníka vozidla Volkswagen, ktoré nemajú tzv. kontaktného
partneranavozidleNissan.Tietopoškodeniamohlibyťvytvorenénapr.plastovoučasťoukrytunárazníka
iného vozidla.

11. Poistenec je povinný pravdivo a včas informovať poisťovňu o priebehu poistnej udalosti. Zo
znaleckého posudku vyplýva, že deklarovaný priebeh poistnej udalosti (oznámenie poistenca K. F. zo
dňa 11.10.2011) nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu. Znalec
pripúšťa, že z časti by mohla byť škoda na motorovom vozidle žalobcu spôsobená aj popísanou poistnou
udalosťou, ale tento predpoklad nie je možné na základe znalcovi dostupných informácií a podkladov s

určitosťou potvrdiť, a zároveň definovať aj výšku škody.

Z obsahu znaleckých posudkov a odborných vyjadrení (okrem znaleckého posudku, ktorý vypracoval
T.. B. J.) vyplýva a je pravdepodobné, že na motorovom vozidle žalobcu bola škoda spôsobená dvomi
oddelenými udalosťami.

12. Podľa zástupcu znaleckej organizácie, je možné, že na vozidle žalobcu už pred deklarovaným
kontaktom vozidiel nejaké iné poškodenie vozidla na tom istom mieste mohlo byť. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že vznik všetkých deklarovaných poškodení nevedia spoľahlivo posúdiť.

13. Podľa názoru súdu je veľmi pravdepodobné, že deklarovaná škoda na aute žalobcu vznikla v
dôsledku dvoch oddelených udalostí, ktorých následky sa vzájomne prekrývali a splývali. Za týchto
okolností bolo pochopiteľné, že nebolo možné exaktne oddeliť a definovať rozsah škody, ktorý bol
spôsobený jednotlivými udalosťami. Nárok na náhradu škody musí byť preukázaný tak, aby nevznikali
o tom žiadne pochybnosti.

14. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu na ďalšie dokazovanie, a to dotazom na spoločnosť, ktorá
opravu auta pred ôsmimi rokmi vykonala, zamietol. Žalobca navrhol, aby na základe dotazu servisná
organizácia oznámila rozsah opráv motorového vozidla žalobcu, ktorá súvisí s deklarovanou poistnouudalosťou. Servisná organizácia by mohla náklady na opravu vyčísliť, ak by mala k dispozícii konkrétne
vymedzený rozsah škôd na motorovom vozidle, ktoré bolo spôsobené v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou. Z kontrolného znaleckého posudku ako aj z výpovede zástupcu znaleckej organizácie

vyplýva, že vyčíslenie nákladov za opravu, ktorá súvisí s popísanou poistnou udalosťou, nie je dobre
možné.

15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho

neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí.

Tvrdenia žalobcu, že škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s deklarovanou poistnou udalosťou,
nebola viacerými znaleckými posudkami a ani posledným znaleckým posudkom, ktorý vypracoval

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline riadnym a presvedčivým spôsobom preukázaná.
Konštatovanie znaleckej organizácie, že uplatnená škoda mohla s časti vzniknúť v príčinnej súvislosti
s deklarovanou poistnou udalosťou, pre priznanie práva na náhradu škody nepostačuje. S tým súvisí
aj nemožnosť spoľahlivo zistiť výšku spôsobenej škody. Len sám žalobca a poistenec vedia, akým
spôsobom škoda vznikla a v akom rozsahu. Bolo povinnosťou poistenca o týchto skutočnostiach

poisťovňu pravdivo informovať.

16. Žalobca bol v spore neúspešný a preto mu súd uložil, aby trovy, ktoré vznikli štátu zaplatil v plnom
rozsahu.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalovanému, ktorý bol v spore úspešný priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania a trov štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitým rozhodnutím,
ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. o prechodných ustanoveniach, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. pred 1.7.2016.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na

základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto, alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa článku 4 ods. 2 ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti

a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov, zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít.

Z týchto dôvodov súd postupoval podľa článku 4 základných princípov civilného sporového poriadku

a o trovách štátu rozhodol obdobným spôsobom, ako náhradu trov štátu upravovalo ustanovenie §
148 v minulosti platného Občianskeho súdneho poriadku Úprava náhrady trov štátu podľa citovaného
ustanovenia bola osvedčená a spravodlivo vyjadrovala nárok štátu na náhradu trov, ktoré mu vznikli a
to podľa výsledkov konania.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil do 30.6.2016, má štát podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.Z týchto dôvodov súd o trovách štátu rozhodol podľa výsledku sporu a žalobcu, ktorý bol v spore
neúspešný zaviazal, aby štátu trovy, ktoré mu vznikli, zaplatil v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.