Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. august 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120205840
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120205840.1

Uznesenie

OkresnýsúdTrnavavprávnejvecinavrhovateľky:Z..H.X.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomR.XXXX/XX,
F., prechodne bytom: G. XX, XXX XX G., Y., zastúpená: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka,
Javorinská 13, Bratislava, proti protistrane: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., F., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

II. Protistrane sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.07.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
navrhovateľka navrhuje, aby súd zakázal protistrane nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom
účte vedenom v Z., a.s., pobočka zahraničnej banky, číslo účtu IBAN: Y a to do celkovej výšky XX.XXX,-

eur, ako aj tento bankový účet zrušiť, alternatívne aby súd zakázal protistrane nakladať s peňažnými
prostriedkami na bankovom účte vedenom v I. U. O. N. and Y., a.s., pobočka zahraničnej banky,
číslo účtu Z.: Y a to do celkovej výšky XX.XXX,- eur, ako aj tento bankový účet zrušiť, a to až do
momentu právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne
a žalovaného, resp. ak by došlo k uzavretiu dohody podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, až do
dňa uzavretia takejto dohody.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že strany sú manželmi.
Dňa XX.XX.XXXX bol podaný na Okresný súd Trnava návrh na rozvod manželstva, pričom konanie
ešte nebolo právoplatne skončené (vec vedená na Okresnom súde Trnava pod sp.zn 39Pc/22/2019).
Manželia však už žijú oddelene a spoločne ani nehospodária. Protistrana celý čas počas trvania
manželstva nepracovala (je dlhodobo nezamestnaný) a navrhovateľka bola jediným zdrojom príjmov

v rodine. Protistrane bol rozsudkom nemeckého súdu zo dňa 08.04.2020, sp.zn.: 407 F 509/20,
priznaný voči navrhovateľke nárok na výživné vo výške 1.270,- eur mesačne, čo malo protistrane
zabezpečiť uspokojenie jeho potrieb. Protistrana dňa 15.10.2019 previedla bez súhlasu a bez vedomia
navrhovateľky z ich spoločného účtu Z.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XX, vedeného v D. U. AG, so
sídlom W. XX, XXXXX A. am J., Q. jednorazovo sumu vo výške XX.XXX,- eur na svoj súkromný účet
vedený v I. U. O. N. and Y., a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom T., Z.: Y Ako dôkaz prikladá

výpis z účtu Z.: D C. zo dňa XX.XX.XXXX. Dôkaz, že protistrana predmetnú sumu previedla na svoj
účet, na ktorý nemá navrhovateľka prístup je aj v zápisnici z pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX vo
veci rodinno-právnej pred nemeckým súdom, sp. zn.: XXX F XXX/XX (konanie o určenie vyživovacej
povinnosti pre manžela), ktorú prikladá a cituje: „Žiadateľ (v tomto prípade o prisúdenie alimentov, t.j.
J. X.) uvádza, že zo spoločného (nemeckého) účtu previedol XX 000€ na svoj vlastný účet, aby mal
prostriedky na život. Obával sa, že peniaze zmiznú. Odporkyňa uviedla, že suma XX XXX€ je správna.“

Z uvedeného je zrejmá obava, že protistrana plánuje prostriedky spotrebovať a minúť bez vedomia a
súhlasu navrhovateľky. Navrhovateľka uvádza, že uvedené peňažné prostriedky (ide predovšetkým oúspory) patria do bezpodielového spoluvlastnícva manželov (BSM), nakoľko manželstvo ešte nebolo
právoplatnerozvedené,aninebolobezpodielovémanželstvozrušenézatrvaniamanželstva,aninedošlo
k zúženiu rozsahu BSM zákonným spôsobom. Keďže v uvedenom prípade evidentne nešlo o bežný

úkon, navrhovateľka má za to, že horeuvedený prevod peňažných prostriedkov patriacich do BSM
bez súhlasu a bez vedomia navrhovateľky je relatívne neplatný právny úkon (ust. § 40a Občianskeho
zákonníka). V danom prípade by bol právny úkon neplatný len za predpokladu, ak by sa druhý z
manželov (čiže v danom prípade navrhovateľka) tejto neplatnosti dovolala. Vzhľadom na ujmu, ktorá v
danom prípade bezprostredne hrozí, a to spotrebovanie peňažných prostriedkov vo výške XX.XXX,- eur

protistranou, uvedená zákonná možnosť navrhovateľky dovolávať sa relatívnej neplatnosti predmetného
úkonu v danom prípade nie je schopná poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu jej práv, čo je však zmyslom
inštitútu neodkladného opatrenia. Navrhovateľka má za to, že neoprávneným nakladaním s peňažnými
prostriedkami patriacimi do BSM strán vo výške XX.XXX,- eur a síce neoprávneným prevodom týchto
prostriedkov na súkromný účet protistrany bolo zasiahnuté do práva navrhovateľky v zmysle ust. §
144 Občianskeho zákonníka, a to práva užívať vec (v danom prípade peňažné prostriedky) spoločne

s protistranou, ktorý je v súčasnosti ešte stále jej manželom. Okrem hore uvedeného, ďalším nárokom
navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, je právo na vyplatenie jej podielu
v súvislosti s budúcim vyporiadaním BSM (vzhľadom na aktuálne prebiehajúce konanie o rozvod
manželstva), keďže existuje reálna obava, že konaním protistrany by mohlo dôjsť k spotrebovaniu
predmetnej sumy. V zmysle aktuálnej a relevantnej judikatúry „predmetom konania o vyporiadanie

BSM je vyporiadanie majetku (aktíva aj pasíva) manželov, ktorý títo mali ku dňu zániku ich BSM. V
rámci tohto konania sa teda nemožno zaoberať majetkom, ktorý manželia síce nadobudli za trvania
ich manželstva, ale ktorý ku dňu zániku BSM už nevlastnili. V prípade peňažných prostriedkov teda
nemožno do vyporiadania zahrnúť také peňažné prostriedky, ktoré boli do zániku BSM spotrebované,
a to bez ohľadu na to, že sa tak stalo konaním jedného z manželov bez súhlasu druhého. Takéto

konanie sa totiž spravuje ustanovením § 144 a § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené
ustanovenia upravujú vzťahy manželov pri správe spoločných vecí. Ustanovenie § 144 Občianskeho
zákonníka upravuje vnútorné vzťahy manželov a právna úprava § 145 Občianskeho zákonníka upravuje
vzťahy manželov týkajúce sa spoločnej veci navonok; (....)pokiaľ došlo jedným z manželov k nakladaniu
so spoločnými peňažnými prostriedkami za trvania BSM a pokiaľ takýto úkon nebol osobitným súdnym

rozhodnutím určený za úkon neplatný, je treba takýto úkon považovať za platný a takto spotrebované
peňažné prostriedky za trvania manželstva nemožno zahrnúť do vyporiadania ich BSM. Na základe hore
uvedenéhojenepochybné,žeprotistrananakladalasuvedenýmifinančnýmiprostriedkamineoprávnene
a zároveň podľa navrhovateľky existuje reálna hrozba, že predmetné finančné prostriedky spotrebuje,
keďže je dlhodobo nezamestnaný, s čím súvisí aj jeho menej zodpovedný životný štýl (čoho dôkazom

je aj skutočnosť, že navrhovateľa ako jeho manželka ho musí živiť), alebo prevedie na inú osobu,
pričom podľa aktuálnych informácií navrhovateľky, protistrana nevlastní iný hnuteľný či nehnuteľný
majetok väčšej hodnoty. Zároveň podľa aktuálnych informácii navrhovateľky si protistrana zadovážila
nové osobné motorové vozidlo. O uvedenom nemá však dôkaz. Predmetná informácia však vzbudzuje
dôvodné obavy u navrhovateľky, že toto si zadovážil práve z finančných prostriedkov spoločných, ktoré

neoprávnene previedol na svoj účet. Na základe hore uvedených skutočností preto reálne hrozí, že
dôjde k nenávratnej strate predmetných peňažných prostriedkov, na základe čoho hrozí navrhovateľke
bezprostredná ujma na jej právach a to práve ako manželky podieľať sa na užívaní danej peňažnej
hodnoty spolu s manželom v zmysle ust. § 144 Občianskeho zákonníka s tým, že (vzhľadom na
skutočnosť, že navrhovateľka sa doposiaľ nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu) takto

spotrebované peňažné prostriedky nebudú môcť byť v zmysle hore citovanej judikatúry zahrnuté do
vyporiadania BSM, ku ktorému vzhľadom na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva strán dôjde
v blízkej budúcnosti. Keďže sa v danom prípade nejedná o prípad potreby zabezpečenia peňažnej
pohľadávky veriteľa v súvislosti s obavou, že exekúcia bude ohrozená, nie je preto podľa navrhovateľky
namieste dosiahnutie sledovaného účelu inštitútom zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 a

nasl. CSP. Hore uvedené skutočnosti preto odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže
navrhovateľkapredloženýmilistinnýmidôkazmipreukázaladôvodnosťnároku,ktorémusamáposkytnúť
ochrana (právo podľa ust. § 144 Občianskeho zákonníka, § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka).

3. K návrhu navrhovateľka priložila potvrdenie o podaní návrhu na rozvod manželstva, kópiu sobášneho

listu, výpis z účtu vedeného v D. U. AG, rozhodnutie nemeckého súdu o výživnom, M. z pojednávania
pred nemeckým súdom zo dňa 01.04.20204. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, pričom mal za osvedčené nasledovné skutočnosti:
Navrhovateľka a protistrana sú manželia, pričom na tunajšom súde prebieha konanie o rozvode ich
manželstva pod sp.zn. 39Pc/22/2019, ktoré konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Protistrana

dňa 15.10.2019 previedla zo spoločného účtu Z.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XX, vedeného v D. U. AG,
sumu XX.XXX,- eur na svoj účet vedený v I. U. O. N. and Y., a.s. č. účtu Z.: Y Protistrane bol rozsudkom
nemeckého súdu v Augsburgu sp.zn.: 407 F 509/20 zo dňa 08.04.2020 priznaný voči navrhovateľke
nárok na výživné vo výške 1.272,- eur mesačne.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

11. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka.3)

12. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

13. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

14. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre

nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana.

16. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a
je potrebné ho zamietnuť.

17. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že návrhu navrhovateľky chýba potrebná naliehavosť,
keď k prevodu peňažných prostriedkov zo spoločného účtu na účet protistrany (manžela) došlo ešte

15.10.2019, avšak navrhovateľka podala návrh na neodkladné opatrenie až koncom mesiaca júl 2020,
t.j. po viac ako 10 mesiacoch, a zároveň po viac ako 3 mesiacoch po tom, čo sa manžel na pojednávaní
pred nemeckým súdom dňa 01.04.2020 vyjadril, že peňažné prostriedky previedol, aby mal prostriedky
na život. Navrhovateľka pritom nevysvetlila, prečo sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha až po
takom dlhom čase. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať za splnenú podmienku naliehavosti,

resp. bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami v súčasnosti.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené súd dodáva, že navrhovateľka ani ničím neosvedčila, že ku dňu
podania návrhu sa peňažné prostriedky na účte protistrany vôbec nachádzajú. Peňažné prostriedky boli
na účet prevedené pred viac ako 10 mesiacmi, keď zároveň mali byť použité na živobytie protistrany,

a teda je predpoklad, že minimálne časť z nich bola medzičasom spotrebovaná. Rovnako mohli byť
peňažné prostriedky spotrebované aj na zakúpenie motorového vozidla, ktoré si mala protistrana
zadovážiť podľa vyjadrenia navrhovateľky v návrhu. S poukazom na uvedené nebolo možné mať
za osvedčené, že by sa na účte žalovaného ku dňu podania návrhu navrhovateľky, resp. v čase
rozhodovania súdu o ňom, nachádzala suma XX.XXX,- eur, ktorá by bola bez pochybností tou sumou

85.000,- eur, ktorá bola prevedená na účet zo spoločného účtu strán.

19. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že nemožno mať ani za osvedčené, že by celá suma
85.000,- eur predstavovala majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Súd
pritom poukazuje na zápisnicu z pojednávania pred nemeckým súdom, kde sa manžel (protistrana)

vyjadril, že suma 36.000,- eur má pochádzať z predaja jeho bytu, a teda mala by byť výlučným
vlastníctvom manžela. Zároveň, z predloženého rozhodnutia nemeckého súdu (z ktorého navrhovateľka
zrejme účelovo predložila preklad iba prvej strany) mal súd za to, že nemecký súd (vychádzajúc zo
strany 3 a 4) určil výživné na manžela práve vo výške 1.272,- eur mesačne z dôvodu, že už zohľadnil
skutočnosť, že manžel previedol peňažné prostriedky zo spoločného účtu na svoj účet a z tohto dôvodu

priznal manželovi nárok na výživné len v polovici požadovanej sumy. Za týchto okolností by nariadenie
neodkladného opatrenia bolo obchádzaním uvedeného rozhodnutia súdu v prospech navrhovateľky.

20. Súd dodáva, že ani v prípade, že by tu neboli vyššie uvedené okolnosti, nebolo by dôvodné
návrhu vyhovieť. Uloženie zákazu nakladať s peňažnými prostriedkami na účte protistrany by samo o

sebe i tak nezabezpečilo navrhovateľke možnosť s peňažnými prostriedkami nakladať a tieto užívať
(§ 144 OZ), čo uviedla ako jeden z dôvodov podania návrhu. Pokiaľ ide o jej obavu, že by suma
prevedená na účet protistrany bola spotrebovaná do zániku BSM, ani v tom prípade by nemala byť
navrhovateľka ukrátená na svojich prípadných nárokoch z vyporiadania BSM. Každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný

majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený
(samostatný) majetok (§ 150 OZ). Zároveň je potrebné v rámci vyporiadania v širšom zmysle prihliadnuť
na to, či niektorý z manželov nepoužil finančné prostriedky patriace inak do BSM pre svoju výlučnú
potrebu, t.j. nie pre spoločné potreby manželov, z ktorého dôvodu sa potom tomuto z manželov zníži jehovyporiadací podiel. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/833/2015 zo dňa
12.04.2017, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „predmety inak na vyporiadanie súce (čoho
podmienkou je preukázanie ich spolupatričnosti k BSM), v čase rozhodovania však už neexistujúce,

pritom z vyporiadania v širšom zmysle slova vylúčenými nie sú, vyporiadať však možno len hodnoty
takýchto už masu BSM opustivších predmetov a to spravidla pripísaním ich hodnoty na vrub toho z
bývalých manželov, ktorý sa o ich „vyvedenie“ z „množiny“ majetku určeného na vyporiadanie postaral
(čo obvykle vedie k tomu, že strane takto si počínajúcej sa zníži suma pripadajúca na jej vyporiadací
podiel, ak je tým, komu má na základe vyporiadania v širšom zmysle slova na vyrovnanie niečo zaplatiť

druhá strana, alebo sa naopak suma majúca byť vyplatená na vyrovnanie v príslušnom rozsahu zvýši -
to vtedy, ak tu diskutovaná okolnosť nastane na strane toho, kto má vyporiadaním nadobudnúť majetok
vo vyššej hodnote a z takéhoto dôvodu doplatiť na vyrovnanie niečo strane nadobúdajúcej menej).“

21.SpoukazomnavšetkovyššieuvedenésúdvovýrokuI.uznesenianávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový

poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti
s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods.
1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí
byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky
môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo

veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného
opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí
nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou
súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na

rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 19Co/27/2017
zo dňa 13.04.2017. Súd dodáva, že navrhovateľka ani netvrdila, že by prebiehalo konanie vo veci samej,
v ktorom prípade by sa o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v konaní vo
veci samej.

26. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď protistrana bola v konaní úspešná,
z čoho by vyplýval nárok protistrany na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom
rozsahu. Keďže však protistrane žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo
výroku II. s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) protistrane

nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).