Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117248801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6117248801.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: Zeppelin SK s.r.o., so sídlom 974
05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14605/50, IČO: 31 579 710, zastúpený: akl.legal s.r.o., so sídlom
Banská Bystrica, Skuteckého 33, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: S. M., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytomXXXXXR.E.č.XXXX,zastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.MargitaLonská,s.r.o.,sosídlom

831 04 Bratislava, Kalinčiakova 25, IČO: 36 862 282, o zaplatenie 13.047,38 eur s príslušenstvom, o
odvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduGalantazodňa11.06.2019č.k.17Cb/7/2018-159,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 17Cb/7/2018-159 zo dňa 11. júna 2019 v odvolaním
napadnutej časti vo výroku, ktorý súd stranám náhradu trov konania nepriznal zrušuje a vec vracia v
tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22. 11. 2017 domáhal, aby
súd uložil žalovanému 1. PL Investment Group, s.r.o., so sídlom 851 04 Bratislava - Petržalka, M.
Curie Sklodowskej 1512/13, IČO: 46 234 870 (ako dlžníkovi) a žalovanému 2. S. M., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom XXX XX R. E. č. XXXX (ako ručiteľovi) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.047,38 eur
s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť

plniť ostatných.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 1.12. 2017 platobný rozkaz
č.k. 7Up/478/2017 - 20, ktorý voči žalovanému 1. nadobudol právoplatnosť dňom 3.1.2018 a voči
žalovanému 2. bola vec postúpená na Okresný súd Galanta z dôvodu podaného odporu zo strany
žalovaného 2.

3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17. 5. 2019 zobral žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 257 C.s.p..

4. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom rozhodol tak, že konanie zastavil a
druhým výrokom rozhodol, že súd stranám náhradu trov konania nepriznáva.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 144, § 145 ods. 1 § 146
ods. 1, § 257 C.s.p.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 257 C.s.p., kedy výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.V danom prípade žalobca zobral späť žalobu na základe skutočností, ako sú opísané v jeho podaní zo
dňa 17. 5. 2019, s ktorou argumentáciou žalobcu sa súd plne stotožnil, a preto súd stranám nepriznal
náhradu trov konania.

Súd prvej inštancie žalobcom uvádzané skutočnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré nepriznal stranám náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že každý si ma počínať tak, aby
nedochádzalo k zbytočným súdnym konaniam (prevenčná povinnosť). Zodpovedá pravde, že žalovaný
prevzal dňa 7. 8. 2017 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Jej doručenie žalobca popísal v písomnom
podaní (č. l. 45 spisu) doručenom súdu dňa 24. 3. 2018 a žalovanému dňa 25. 5. 2018 (doručenka č.

l. 69 spisu). Žalovaný ani raz od 25. 5. 2018 nepoprel doručenie výzvy ani jej príloh, učinil tak až vo
svojom podaní z 30. 5. 2019 (t. j. po viac ako roku), ktorým sa vyjadril k späťvzatiu žaloby (bod 4. tohto
odôvodenia). Súd preto vychádzal z toho, že jeho tvrdenie o nedoručení príloh výzvy je účelové a že
o existencii listiny „Splátkový kalendár“ žalovaný vedel. Určite mu bol známy aspoň obsah výzvy na
zaplatenie, ktorú prevzal 7. 8. 2017, preto bolo jeho povinnosťou na túto reagovať a žalobcovi oznámiť,
že nemá vedomosť o dlhu. Žalovaný mal so žalobcom komunikovať ešte pred podaním žaloby, ku ktorej

podaniu by nebolo došlo, keby sa podpisy na listine preskúmali tak, ako sa to stalo v tomto konaní. Preto
žalovaný svojou nečinnosťou a ľahkovážnym prístupom k veci zavinil podanie žaloby. Žalobca nemal
dôvod preskúmavať podpisy na listine pred podaním žaloby, keďže do vydania platobného rozkazu
žalovaný tieto podpisy nikdy nespochybnil a na predžalobnú výzvu nereagoval. Keďže žalovaný zavinil
podaniežaloby,zaviniltaknepriamo,resp.čiastočneajzastaveniekonania,nakoľkoažpopodanížaloby

reagoval vo veci samej. Keby svoju obranu žalovaný použil už na základe doručenej výzvy, k podaniu
žaloby by nebolo došlo, nakoľko žalobca sa nebránil znaleckému dokazovaniu na posúdenie pravosti
podpisu na listine.
Z uvedeného potom vyplýva, že tak žalobcovi by mal vzniknúť nárok na náhradu trov konania, ani jemu
ho však súd nepriznal, nakoľko žalovaný síce zavinil podanie žaloby, no samotné zastavenie konania je

možné pričítať obom stranám, keď žalobca čisto procesne spolu zavinil zastavenie konania (avšak pre
okolnosti na strane žalovaného). Súd preto považoval za spravodlivé, aby si obe strany znášali svoju
náhradu trov konania samy.

7. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania a navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu pri aplikácii § 257 C.s.p., keď nepriznal žalovanému
trovy konania, keď súd sa vôbec nezaoberal podstatnou skutočnosťou a to tým, že žalobca dôvodil
žalovaný nárok voči žalovanému listinou, ktorá ním nebola podpísaná a na základe falošnej listiny
požadoval, aby mu zaplatil žalovaný dlh 13.047,38 eur s príslušenstvom. Žalovaný ihneď ako sa o

listine dozvedel namietal jej pravosť a to v podanom odpore, teda pri prvom úkone, ktorý mu patril
a teda žalobca mohol hneď zobrať žalobu späť a nemusel trvať na prejednaní veci. Naopak žalobca
tvrdí, že sa jedná o nepravdivé účelové tvrdenia žalovaného. K podaniu žaloby by nedošlo, nakoľko
žalobca sa nebránil znaleckému dokazovaniu na posúdenie pravosti podpisu. V zmysle ustálenej
judikatúry (uznesenie NS SR 4Cdo/13/2009 a 5Cdo/174/2013) platí, že dôkazné bremeno pravosti alebo

pravdivosti súkromnej listiny zaťažuje tú stranu, ktorá z nej pre seba vyvodzuje právo). Pokiaľ protistrana
spochybnípravosťsúkromnejlistinyapopriesvojpodpisnanej,nastupujedôkaznápovinnosťúčastníka,
ktorý listinu predložil, aby preukázal pravosť namietaného podpisu. Žalobca nepravdivo informoval súd
o tom, že nedodrží lehotu poskytnutú súdom na vypracovanie znaleckého posudku a to pre nečinnosť
žalovaného. Súd zaviazal stranu žalobcu na pojednávaní 25.09.2018 na predloženie súkromného

znaleckého posudku do 05.02.2019. Právnemu zástupcovi žalovaného bol doručený prípis znalkyne
so žiadosťou o poskytnutie dokladov až 18.12.2018, čiže až po troch mesiacoch odo dňa uloženia
povinnostizostranysúdu.Zuvedenéhovyplýva,ženečinnosťvovecivypracovaniaznaleckéhoposudku
sadáusudzovaťskôrnastranežalobcuakonastranežalovaného,ktorýnaopakkonalbezodkladu,ktorý
sa ako vodič nákladného auta prevažne v zahraničí dostavil len čo bolo možné do kancelárie právneho

zástupcu a predložil požadované doklady pre znalkyňu, ktoré boli zaslané znalkyni 25.01.2019.
Žalovaný uviedol, že aplikácia ust. § 257 C.s.p. prichádza do úvahy najmä vtedy, keď by priznanie
nároku na náhradu trov súdneho konania úspešnej sporovej strane zakladalo u tejto strany sporu (a to
najmä vzhľadom na to, ako si táto strana plnila svoje procesné povinnosti) neprimeraný a nezaslúžený
prospech (napr. úspešná strana sporu neuviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej

patril, hoci tak urobiť mohla - v prejednávanej veci žalovaný pri prvom úkone namietol pravosť listiny).
Naopak o potrebe odstraňovať tvrdosť prípadného rozhodnutia súdu ukladajúceho povinnosť nahradiť
trovy konania možno (v prejednávanej veci na strane žalobcu) hovoriť pri aplikácii ust. § 257 C.s.p. zo
sociálnych dôvodov, čo zakladá možnosť súdu, že v rámci posudzovania dôvodov hodných osobitnéhozreteľa súd prihliadne aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery neúspešnej strany
sporu. Súd pri skúmaní existencie sociálnych dôvod ako dôvodov hodných osobitného zreteľa je povinný
vždy zohľadniť nielen sociálnu situáciu strany, ktorej má byť uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho

konania, ale aj sociálnu situáciu sporovej strany (úspešnej strany sporu), ktorej by sa malo z titulu
priznania nároku na náhradu trov súdneho konania plniť, avšak súd tieto skutočnosti nijako nevyhodnotil
a touto stránkou uplatnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nezaoberal. Žalovaný manuálne
pracuje na stavbách alebo ako vodič nákladného auta. Rovnako nestačí, ak súd v rámci odôvodňovania
rozhodnutia len odkáže na výpoveď strany sporu, v ktorej strana sporu uvádza dôvody oprávňujúce súd

rozhodnúť podľa § 257 C.s.p. a dôvodmi, prečo navrhoval žalovaný priznať trovy konania, sa súd nijako
nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu o nepriznaní trov súdneho konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil a odvolateľa zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. V
konaní bolo nesporné, že odvolateľ prevzal dňa 07.08.2017 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a jej

doručenie bolo žalobcom popísané (č. l. 45 spisu) doručenom súdu dňa 24.03.2018 a žalovanému 2.
dňa 25.05.2018 (doručenka č. l. 69 spisu). Odvolateľ ani raz počas konania až do späťvzatia žaloby
nepoprel doručenie výzvy ani jej príloh a učinil tak až vo svojom podaní z 30.05.2019 (t. j. po viac
ako roku), ktorým sa vyjadril k späťvzatiu žaloby. Až v tomto podaní z 30.05.2019 odvolateľ začal
spochybňovať,čisavzásielkenachádzalivšetkylistinytakakotobolopopísanéžalobcom(č.l.45spisu)

a svoju argumentáciu ďalej rozviedol o v odvolaní uvedenú výhradu, že k predmetnej výzve vymáhačskej
spoločnosti nebola priložená plná moc alebo akékoľvek poverenie, že táto je oprávnená vymáhať
pohľadávky alebo prijímať plnenie dlhov. Skutočnosť, či vymáhačská spoločnosť zastupovala žalobcu v
predsúdnomvymáhaníjehopohľadávkybolasohľadomnaokolnostiprejednávanéhoprípadunesporná.
Na základe komunikácie vymáhačskej spoločnosti sa celková vymáhaná pohľadávka žalobcu ponížila

o 4.000,00 EUR na čo potom nadväzovalo uzatvorenie listiny „Splátkový kalendár č. EXE 5975/2017“
zo dňa 24.07.2017, na zostatok vymáhanej pohľadávky. Všetky uvedené výhrady zo strany žalovaného
2. sú preto nielen podľa názoru žalobcu účelové, ale tiež s ohľadom na koncentráciu konania podľa §
366 C.s.p. z hľadiska prostriedkov procesnej obrany aj nepoužiteľné. Podľa názoru žalobcu sa v konaní
nesporne preukázalo, že odvolateľ mal o výzve na zaplatenie dlžnej sumy ako aj o listine Splátkový

kalendár vedomosť skôr ako to v konaní neustále účelovo prezentoval a nekonal prevenčne v súlade s
ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca nemal dôvod preskúmavať podpisy na Splátkový kalendár
predpodanímžaloby,keďžedovydaniaplatobnéhorozkazuodvolateľtietopodpisynikdynespochybnila
na predžalobnú výzvu (doručenú 07.08.2017) žiadnym spôsobom nereagoval. Čo sa týka pojednávania
konaného dňa 25.09.2018, pred samotným pojednávaním žalobca reagoval na výhrady odvolateľa

prezentovanévjehoodporeapreukázalsčastiichnepravdivosť.Okremtohobolžalobcanapojednávaní
pripravený konfrontovať odvolateľa otázkami súvisiacimi so skutkovým stavom prejednávanej veci;
odvolateľ sa však pojednávania bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil, na čo súd následne
reagoval tak, že na ďalšie pojednávanie uložil právnej zástupkyni povinnosť zabezpečiť jeho prítomnosť.
Tvrdenia odvolateľa k listine Splátkový kalendár uvedenej v jeho odpore (že nikdy Splátkový kalendár

nevidel, do doručenia platobného rozkazu konajúcim súdom nebol oboznámený s jeho existenciou a
obsahom) sa preukázali ako nepravdivé (nespornosť doručenia písomnosti a potvrdenie podpisu na
doručenke Znaleckým posudkom).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia

dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

11. Ak súd zastavuje konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o trovách
konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§
256 C.s.p.). Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Podľa
C.s.p. sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť podanej
žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa §146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného do

30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže
dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok
podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania
je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý

z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v
konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu

zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej
judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).

Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto
otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z
hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010, Uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 29.4.2014, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 ).
Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku

príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).

12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 257
C.s.p. bez toho, aby skúmal, ktorá zo sporových strán zavinila zastavenie konania v zmysle ust. § 256

C.s.p., je záver súdu o nepriznaní trov konania stranám predčasný. Naviac tento záver súdu zhrnutý v
ods. 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zmätočný a nepreskúmateľný, z ktorého nie je zrejmé,
na základe čoho dospel súd k záveru, že žalobcovi mal vzniknúť nárok na náhradu trov konania, a z
ktoré nie je vôbec zrejmé, ktoré ust. C.s.p. aplikoval pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania,
ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným.

U nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, v danej
veci konkrétne otázky procesného zavinenia zastavenia konania v zmysle ust. § 256 C.s.p..

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd
v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodnúť,

keď súd je povinný najskôr posúdiť otázku procesného zavinenia zastavenia konania v zmysle ust. §
256 C.s.p. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že ust. § 257 ods. 1 C.s.p.
je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo
všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodua vždy musí ísť celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich

postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na
súd, v priebehu konania). Zákon vyžaduje na také rozhodnutie splnenie dvoch podmienok a to, že musí
ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je
ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré
môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov

konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bude,
aby sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu s tým, že v
zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.