Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Jurgošová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200230
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015200230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

D. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XXX/X, XXX XX I. K. S., právne zast. doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát, Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu č.: 16179-21/2014-BA zo dňa 30.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu číslo 16179-21/2014-BA zo dňa 30.12.2014 p o t v r d
z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č.: 16179-21/2014-BA zo dňa 30.12.2014 odporca nepriznal navrhovateľovi,
ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 02.10.1998, nárok na
úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003
Z. z.“) v znení neskorších predpisov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal odporca v konaní
zistený stav veci a skonštatoval, že navrhovateľ v dôsledku choroby z povolanie zistenej dňa 02.10.1998
utrpel poškodenie zdravia, avšak u tohto po 31.12.2003 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu a teda v
období od 01.01.2004 u navrhovateľa v súvislosti s jeho zdravotným stavom následkom zistenej choroby

z povolania nenastala žiadna taká skutočnosť, ktorá by mala vplyv na zhoršenie poklesu jeho pracovnej
schopnosti, a ktorá by bola dôvodom na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z.
zároveň zdôrazňujúc, že navrhovateľovi strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ku dňu
31.12.2003 vôbec nevznikla.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým
sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol, že odporca vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,

čo zakladá dôvod na zrušenie predmetného rozhodnutia podľa § 250j písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Ďalej navrhovateľ uviedol, že tvrdenie odporcu, že podľa § 88 a
nasledujúcich zákona č. 461/2003 Z. z. sa posudzuje progresia choroby z povolania po 01.01.2004, a to
v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u poškodeného do 31.12.2003 nemá oporu v zákone.
V lekárskej správe zo dňa 25.11.2013, ktorá je prílohou preskúmavaného rozhodnutia bola určená miera
poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania 100
% od 01.01.2004. Odporca bez opory v zákone nebral uvedené skutkové zistenie v úvahu a svojimi

úvahami a ďalším zisťovaním sa uberal nesprávnym smerom. Zo žiadneho ustanovenia § 88 zákona č.
461/2003 Z. z. sa na priznanie nároku na úrazovú rentu nevyžaduje popri podmienkach v § 88 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z aj zhoršenie zdravotného stavu.Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.02.2015 k podanému opravnému prostriedku popísal priebeh
celého konania o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu. Navrhovateľ si dňa 02.10.2013 podal žiadosť
o priznanie úrazovej renty. Odporca vydal rozhodnutie č.: 16179-8/2014-BA zo dňa 17.02.2014, ktorým

navrhovateľovi nepriznal podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu. Prepúšťacie
správy z hospitalizácií navrhovateľa na klinike pracovného lekárstva v októbri 2012 a v októbri 2013
vrátane všetkých tam vykonaných vyšetrení navrhovateľa v porovnaní so zdravotnou dokumentáciou
navrhovateľa spred roka 2004 jednoznačne nepreukázali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa
od 01.01.2004, zdravotný stav navrhovateľa bol v rámci obidvoch hospitalizácií charakterizovaný ako

stacionárny, bez progresie, od roku 2001 do roku 2012 nebol navrhovateľ za účelom posúdenia
zdravotného stavu v súvislosti s priznanou chorobou z povolania hospitalizovaný na klinike pracovného
lekárstva. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne určil pokles pracovnej schopnosti
navrhovateľa v rozsahu 100 %, pričom uviedol, že od 01.01.2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu
navrhovateľa v súvislosti s priznanou chorobou z povolania. Proti rozhodnutiu odporcu č.: 16179-8/2014-
BA zo dňa 17.02.2014 podal navrhovateľ opravný prostriedok, o ktorom Krajský súd v Bratislave

rozhodol rozsudkom č. k. 9Sp/35/2014-40 zo dňa 19.09.2014 tak, že rozhodnutie odporcu pre jeho
nezrozumiteľnosť zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V nadväznosti na právny názor súdu
odporca vydal rozhodnutie č.: 16179-21/2014-BA zo dňa 30.12.2014, ktorým navrhovateľovi nepriznal
podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu. Napadnuté rozhodnutie odporca odôvodnil
v zmysle právnych ustanovení podľa § 193 a § 195 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a podľa § 88 ods. 1 a § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z.z.Odporcaďalejuviedol,žezákonč.461/2003Z.z.upravujetzv.transformovanúúrazovúrentu,ktorej
existencia je podmienená výplatou náhrady za stratu na zárobku k 31.12.2003 a trvaním tohto nároku aj
po 31.12.2003. Navrhovateľovi nebola ku dňu 31.12.2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po
skončenípráceneschopnostialebopriuznaníinvalidityalebočiastočnejinvalidity,pričomtátoskutočnosť

nebola podľa odporcu medzi účastníkmi sporná. K namietanému nesprávnemu postupu odporcu pri
určení poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 100 % a súčasnému nepriznaniu nároku
na úrazovú rentu v dôsledku nepreukázanej progresie choroby z povolania odporca uviedol, že v prípade
navrhovateľa bola miera poklesu pracovnej schopnosti síce určená v rozsahu maximálnych 100 %, ale v
stanoviskuposudkovéholekárasociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovnezodňa25.11.2013doplneného

dňa 06.02.2014 tento konštatoval, že u navrhovateľa porovnaním stupňa ochorenia od roku 2000 do
roku 2013 neprišlo k progresii choroby z povolania. Odporca následne uviedol, že s prihliadnutím na
skutočnosť, že následky poistnej udalosti (pracovný úraz alebo choroba z povolania) vzniknutej pred
účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. môžu trvať, respektíve progredovať aj po 31.12.2003, metodickými
postupmi stanovil, že v prípade týchto poškodených sa na účely nároku na úrazovú rentu posudzuje

aspoň zhoršenie zdravotného stavu od 01.01.2004. Odporca zdôraznil, že navrhovateľovi nevznikol
nárok na tzv. transformovanú úrazovú rentu, pretože ku dňu 31.12.2003 nepoberal náhradu straty na
zárobku v dôsledku zistenej choroby z povolania. Z uvedeného dôvodu sa na základe jeho žiadosti
o priznanie úrazovej renty zo dňa 02.10.2013 postupovalo v zmysle metodického pokynu odporcu a
zisťovalo sa, či u navrhovateľa po prijatí novej právnej úpravy účinnej od 01.01.2004 došlo k zhoršeniu

zdravotného stavu v dôsledku jeho profesionálneho poškodenia zdravia. Uvedené u navrhovateľa
nebolo zistené, preto mu nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení nevznikol.

Navrhovateľvovyjadrenízodňa02.04.2015kstanoviskuodporcužiadalozrušenierozhodnutiaodporcu
č.: 16179-21/2014-BA zo dňa 30.12.2014. Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že podal dňa 02.10.2013

žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 a skutočnosť, či ku dňu 31.12.2003
poberal náhradu za stratu na zárobku je v konaní o nároku na úrazová rentu podľa § 88 zákona č.
461/2003 Z. z. irelevantná. Odporca bol povinný vykonať dokazovanie určením miery poklesu pracovnej
schopnosti vykonávať doterajšiu prácu a dátum vzniku nároku na úrazovú rentu, čo aj vykonal. V prípade
navrhovateľa bola miera poklesu pracovnej schopnosti určená v rozsahu 100 %. Vyjadrenie odporcu,

že posudkový lekár pobočky odporcu uvedenými percentami len vyjadril mieru poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľa, ak by sa táto posudzovala pred 01.01.2004, je zavádzajúce a nezakladá sa na
obsahu dávkového spisu. Absurdnosť tvrdenia je podľa navrhovateľa v tom, že miera poklesu pracovnej
schopnosti sa posudzuje výlučne na účely nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z.,
neposudzuje sa ani pri nároku na úrazovú rentu podľa § 272 zákona č. 461/2003 Z. z., a pred 01.01.2004

sa nikdy neposudzovala, nakoľko ako termín neexistovala. Pre vznik nároku podľa § 88 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. je podľa navrhovateľa rozhodujúce, či má navrhovateľ viac ako 40 % pokles pracovnej
schopnosti a navrhovateľ túto podmienku splnil.Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) ako súd miestne a vecne
príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k
záveru,žeopravnémuprostriedkunavrhovateľanemožnovyhovieťanapadnutérozhodnutiejepotrebné
potvrdiť.

Zadministratívnehospisuodporcuvyplynulo,ženavrhovateľsidňa02.10.2013podalžiadosťopriznanie
úrazovej renty. Pri posúdení nároku na úrazovú rentu odporca vychádzal z podkladov, oznámenie
škodovej udalosti k zákonnému poisteniu pracovnoprávnej zodpovednosti zo dňa 25.11.1998, hlásenie
choroby z povolania zo dňa 28.10.1998 - chronická profesionálna intoxikácia sírouhlíkom, pracovná
zmluva zo dňa 10.09.1979, zo dňa 22.10.1986, zo dňa 17.01.1995, výpoveď organizáciou zo dňa

27.10.1994, dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 03.04.1998, list zamestnávateľa zaslanie
denného vymeriavacieho základu navrhovateľa zo dňa 15.10.2013, lekárska správa zo dňa 25.11.2013,
zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 04.12.2013.

V lekárskej správe zo dňa 25.11.2013 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne

uviedol, že navrhovateľ od roku 1971 do roku 1979 pracoval ako kovozlievač vo výrobe smaltových
vaní. Od roku 1979 do roku 1998 pracoval ako spriadač viskóznych vlákien. V roku 1986 niekoľko
mesiacov pracoval v uhoľnej bani OKD. Od roku 1998 do roku 2000 pracoval v čističke odpadových
vôd, ďalšie štyri roky v mäsokombináte ako nakladač, potom do decembra 2011 vykonával rôzne
aktivačné práce, odo dňa 09.07.2013 pracoval na Obecnom úrade v mieste bydliska ako robotník. Dňa

02.10.1998 mal navrhovateľ na klinike pracovného lekárstva zistenú chorobu z povolania, chronická
profesionálna intoxikácia sírouhlíkom. Navrhovateľ mal doporučené trvalé vyradenie z prostredia s
expozíciou neurotoxickými, hepatotoxickými látkami, mimo expozície fibroplastického prachu, práce
bez nadmerného psychického zaťaženia a preťažovania chrbtice. Dňa 28.10.1998 bol navrhovateľ
odškodnený za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania 600 bodmi. V roku 2000

bol navrhovateľ druhýkrát hospitalizovaný na klinike pracovného lekárstva. Spirometrické vyšetrenie,
komplexné funkčné vyšetrenie pľúc nevykazovalo u navrhovateľa žiadnu progresiu. Neurologické
vyšetrenie bolo taktiež bez progresie. Psychologické vyšetrenie vykazovalo u navrhovateľa progresiu,
výskyt znakov signalizujúcich organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Pre chronickú
intoxikáciu sírouhlíkom s progresiou v psychickej zložke bol navrhovateľ znovu odškodnený za sťaženie

spoločenského uplatnenia za progresiu už vzniknutej choroby z povolania 200 bodmi. Do roku 2012
sa navrhovateľ neliečil, nebol hospitalizovaný na klinike pracovného lekárstva, nepracoval v škodlivom
prostredí, ani nevykonával prácu s nadmerným psychickým zaťažením. V súvislosti zo zistenou
chorobou z povolania navrhovateľovi náhrada za stratu na zárobku nevznikla. Porovnaním stupňa
ochorenia navrhovateľa od roku 2000 do roku 2013 podľa posudkového lekára sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne neprišlo k progresii ochorenia. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne určil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na 100 %, pričom uviedol, že od 01.01.2004
nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa
postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5
platí
obdobne.

Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, poškodený na účely poskytovania

úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2,
ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, poškodený má nárok na
úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný
pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17

ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok.

Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť
pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení

sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t. j. činnosť
vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká dňom
dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,
ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.
januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej
renty platí § 82 primerane.

Podľa§193ods.1Zákonníkapráce,zamestnancovi,ktorýutrpelpracovnýúrazalebouktoréhosazistila
choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť
náhradu za
a) stratu na zárobku,

b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
d) vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu.

Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti
alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov
od vzniku nároku poskytne zamestnancovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom
úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného
invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred

vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, na zníženie
tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, na zvýšenie priznaných dôchodkov
podľa týchto predpisov ani na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Správny súd konštatuje, že odporca sa dôkladne vysporiadal s námietkami navrhovateľa podanými

v opravnom prostriedku. Nie je pravdou, že by postup odporcu nerešpektoval právny názor súdu a
odôvodnil rozhodnutie v rozpore s relevantnou právnou úpravou. Postup odporcu bol v danom prípade
štandardný a zákonný. Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ktorý vychádzal z objektívne a dôkladne zisteného zdravotného stavu
navrhovateľa a dospel k záveru, že percentuálna výška poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa je

100 %. V prípade navrhovateľa a v spojitosti s chorobou z povolania zo dňa 02.10.1998 niet pochýb
o tom, že sa jednalo o chorobu z povolania, tiež je nepochybné, že navrhovateľ pred účinnosťou
zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. k 31.12.2003 nebol poberateľom náhrady za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, či náhrady
za stratu na dôchodku a teda ani nárok na ich výplatu netrval. Potom ku dňu účinnosti zákona č.

461/2003 Z. z. , t. j. k 01.01.2004 nemohlo u navrhovateľa dôjsť k transformácii týchto dávok na
úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pre ich neexistenciu. Vo všeobecnosti
účelom priznania úrazovej renty je reparácia dôsledkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania -
elementárne náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Ako je zrejmé z obsahu
administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ pracoval od roku 1979 do dňa 06.04.1998 ako spriadač

viskóznych vlákien. Dňa 02.10.1998 mal klinikou pracovného lekárstva zistenú chorobu z povolania
- chronickú profesionálnu intoxikáciu sírouhlíkom. Navrhovateľovi bolo doporučené trvalé vyradenie
z prostredia s expozíciou neurotoxickými, hepatotoxickými látkami, mimo expozície fibroplastického
prachu, prácu bez nadmerného psychického zaťaženia a preťažovania chrbtice. Navrhovateľ po zisteníchoroby z povolania dňa 02.10.1998 nepožiadal o žiadne dávky. U vtedajšieho zamestnávateľa už
nepracoval preto absentuje príčinná súvislosť medzi chorobou z povolania a stratou zárobku, nakoľko
navrhovateľ sa stal nezamestnaným z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa, pracovný

pomer bol ukončený ku dňu 06.04.1998. Právny predchodca odporcu vyplatil navrhovateľovi dvakrát
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia (600 bodov v roku 1998 a 200 bodov v roku 2000).
Navrhovateľ následne pracoval od roku 1998 do roku 2000 v čističke odpadových vôd, ďalšie 4 roky v
mäsokombináte ako nakladač, do decembra 2011 na rôznych aktivačných prácach, odo dňa 09.07.2013
pracoval navrhovateľ na Obecnom úrade v mieste bydliska ako robotník. Tieto práce vykonával i napriek

skutočnosti, že pokles jeho schopnosti bol posudkom zo dňa 25.11.2013 stanovený v rozsahu 100 %,
kedy porovnaním stupňa ochorenia od roku 2000 do roku 2013 neprišlo k progresii ochorenia. Vzhľadom
k tomu, že u navrhovateľa bola choroba z povolania zistená dňa 02.10.1998, t. j. pred účinnosťou
zákona č. 461/2003 Z. z., pred 01.01.2004, bolo možné nárok na ňu posúdiť len v zmysle prechodných
ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., § 272 ods. 1 - 3. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že
poistenec, ktorému bola vyplácaná náhrada straty na zárobku v dôsledku profesionálneho poškodenia

zdravia k 31.12.2003, má nárok na jej pokračujúcu výplatu s tým, že od 01.01.2004 sa náhrada straty
na zárobku stáva tzv. úrazovou rentou. Navrhovateľovi k 31.12.2013 však náhrada straty na zárobku po
zistení choroby z povolania vyplácaná nebola, to znamená, že nárok na tzv. transformovanú úrazovú
rentu mu nevznikol. Ak teda v prípade navrhovateľa nejde o tzv. transformovanú úrazovú rentu, pričom
v dôsledku choroby z povolania nedošlo k zníženiu jeho zárobku, ktoré zníženie má byť kompenzované

úrazovou rentou, rozhodnutie odporcu je potrebné považovať za správne.

Tunajší súd záverom musí konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým odporca nepriznal
navrhovateľovi,ktorýutrpelpoškodeniezdraviavdôsledkuchorobyzpovolaniazistenejdňa02.10.1998,
nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z., považuje za vecne správne, vychádzajúce

z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, a preto ho
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol správny súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo
veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.