Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121200357
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8121200357.1

Uznesenie

OkresnýsúdPrešovvprávnejvecižalobkyne:T.G.,B..XX.X.XXXX,Š.XXXX/XX,XXXXXL.,zastúpenej
spoločnosťou JUDr. IVANA VACULČIAKOVÁ s.r.o., advokátska kancelária, Duchnovičovo námestie
1, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Y. Y., B.. X.X.XXXX, XXX XX O. X, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Elektronickým podaním zo dňa 15.1.2021, označeným ako návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, hore označená advokátka ako zástupkyňa žalobkyne navrhla, aby súd vydal uznesenie,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť (rozhodol o povinnosti žalovaného) uviesť nehnuteľnosti - parc.

č. XXX/XX o výmere 1279 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere 728 m2, druh
pozemku: orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere 735 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXX/XXX o
výmere31m2,druhpozemku:ornápôda,evidovanénaListevlastníctvač.XXX,preobecO.,katastrálne
územie O., okres L. (ďalej len „nehnuteľnosti“) do pôvodného stavu, a o povinnosti žalovaného zdržať sa
vykonávania akýchkoľvek zásahov na týchto nehnuteľnostiach, s povinnosťou uhradiť žalobkyni trovy
konania v plnom rozsahu.

2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností (s tým, že
vlastnícke právo k nim nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2017 so žalovaným v pozícii
predávajúceho k parcele č. XXX/XX, a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2017 s predávajúcim Y.
U., nar. XX.X.XXXX k parcele č. XXX/XX a parcele č. XXX/XX), a tieto sú súčasťou územia, na ktorom v
súčasnosti prebieha výstavba rodinných domov v rámci projektu ,,O. na kruhu“, obytný súbor rodinných

domov.

3. Poukázala na to, že na liste vlastníctva č. XXX k týmto nehnuteľnostiam je v časti ,,Ťarchy“
zapísané Zriadenie vecného bremena - vecné bremeno (in rem) cez parcelu C KN XXX/XX vytvorenú
geometrickýmplánomč.20/2013,G1-355/13spočívajúcevpráveprechodupešiamotorovýmivozidlami
po celej parcele, v práve uloženia akýchkoľvek inžinierskych sietí v prostriedku cesty, v práve vstupu

za účelom výstavby, prevádzkovania, údržby, opravy a výmeny inžinierskych sietí v prospech každého
vlastníka parcely C KN XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, a Vecné bremeno in rem na pozemok parcela C KN
XXX/XXX vytvorená na základe geometrického plánu č. 181/2017, G1-1934/2017 spočívajúce v práve
prechodu peši a motorovými vozidlami po celej parcele, v práve uloženia akýchkoľvek inžinierskych
sietí v prostriedku cesty, v práve vstupu za účelom výstavby, prevádzkovania, údržby, opravy a výmeny
inžinierskych sietí v prospech každého vlastníka parcely C KN XXX/XXX. Dodala, že parcela č.

XXX/XX, ktorá je zaťažená vecným bremenom, je parcelou vo vlastníctve žalovaného a je na nej
plánovaná prístupová komunikácia k rodinným domom, resp. pozemkom, na ktorých je plánovanávýstavba rodinných domov, a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nie sú zaťažené žiadnym vecným
bremenom.

4. Uviedla, že žalobkyňa sa v súčasnosti nezdržiava na Slovensku, pretože žije v zahraničí, kde pracuje
ako lekárka, a odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na nich neprebieha zo
strany žalobkyne žiadna výstavba, ani nie sú z jej strany vykonávané žiadne terénne či podobné úpravy,
stále sú evidované ako orná pôda a žalobkyňa si plánuje v budúcnosti na nich postaviť rodinný dom.

5. Ďalej uviedla, že dňa 27.11.2020 bola matka žalobkyne - pani H. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá žije
v L., zo strany vlastníka pozemku susediaceho s nehnuteľnosťami, upovedomená o tom, že na jej
nehnuteľnostiach prebiehajú stavebné práce vykonávané zo strany Východoslovenskej distribučnej, a.s.
(ďalej len ,,VSD“) s tým, že zo strany VSD boli na týchto nehnuteľnostiach uložené a následne zeminou
zakopané elektrické káble, k čomu, bezodkladne po tom, ako sa o tom dozvedela, privolala policajnú
hliadku, pričom ale policajným záznamom o šetrení tohto skutku do podania tohto návrhu nedisponuje.

Zároveň sa mailovou formou obrátila priamo na VSD so žiadosťou o riešenie tohto nezákonného stavu,
ktorý jej v maile zo dňa 1.12.2020 uviedol, že „došlo k jednoznačnému pochybeniu na strane zákazníka ?
žiadateľa o pripojenie p. Y., ktorý vybavil stavebné povolenie pre zákaznícku stavbu: O., Na kruhu 1.
a 2. stavba, 25 RD, avšak sa zistil nesúlad medzi projektovou dokumentáciou a skutočným stavom
katastra. Vytýčenie stavby v teréne zabezpečoval p. Y.. VSD a.s. momentálne uviedlo pozemok XXX/

XX do pôvodného stavu, kvôli ďalšiemu postupu bude zvolaný kontrolný deň.“ Z odpovede VSD je
podľa žalobkyne zrejmé, že VSD pripustil pochybenie a parcelu XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne
uviedol do pôvodného stavu, a že bol zistený nesúlad medzi projektovou dokumentáciou a skutočným
stavom katastra, pričom žalobkyňa projektovou dokumentáciou nedisponuje s tým, že VSD jej ju odmieta
poskytnúť.

6. Uzavrela, že vzhľadom k tomu, ako je formulované vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia
akýchkoľvek inžinierskych sietí v prostriedku cesty (parcela XXX/XX), inžinierske siete mali byť vedené
cez túto parcelu vo vlastníctve žalovaného a v žiadnom prípade nie cez parcely vo vlastníctve
žalobkyne, a neexistuje žiadne oprávnenie žalovaného na to, aby akýmkoľvek spôsobom zasahovali

do vlastníckeho práva žalobkyne (pozn. súdu: v zmysle žalobkyňou predloženého vyjadrenia VSD
pritom ich inžinierske siete, po zistení nesúladu medzi projektovou dokumentáciou a skutočným stavom
katastra, v súčasnosti cez parcely žalobkyne nevedú, parcelu uviedli do pôvodného stavu, a z ničoho
nevyplýva, že by ich tam po jej upozornení chceli uložiť znova). Dodala, že navyše zo strany žalovaného
užvminulosti(ccajún2020)došloknezákonnéhozásahudovlastníckehoprávažalobkyne-poškodenie

betónových stĺpikov osadených na nehnuteľnostiach žalobkyňou, a bezdôvodný zásah na nehnuteľnosti
- vybetónovaný pás v šírke 50 cm pozdĺž celého pozemku žalobkyne, bez jej súhlasu a bez akejkoľvek
náhrady (pozn. súdu o zjavných súvislostiach so stavebným konaním: betónovanie prebehlo zrejme
v súvislosti s výstavbou cesty, ktorá, ak sa realizuje, tak nepochybne či už v intenciách stavebného
povolenia na jej výstavbu, alebo bez takého povolenia, či v rozpore s ním, na ktoré je príslušný stavebný

úrad). Na základe vyššie uvedeného žiada o okamžité navrátenie pozemku do pôvodného stavu, a
to „odstránením nedôvodne položeného betónu na nehnuteľnostiach žalobkyne“ s tým, že k ďalším
neodôvodneným zásahom do vlastníckeho práva žalobkyne dochádza nepretržite aj od januára 2021,
keď sú opätovne na pozemku žalobkyne umiestnené káble neznámeho pôvodu. V obrubníku bol tiež
vykonaný výrez, zrejme ako príprava na výkon ďalších prác bez vedomia žalobkyne. Má za to, že

žalovaný je pasívne legitimovaný, keďže z pozície investora najíma jednotlivé subjekty, ktoré realizujú
výstavbu prístupovej komunikácie či sietí, čo nakoniec vyplýva aj z priloženej mailovej komunikácie s
VSD, a podľa nej je potrebná neodkladná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny
stav naďalej pretrvávať, a nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany
vlastníckeho práva žalobkyne. Vyslovila názor, že v prípade tzv. zdržovacích nárokov typických pre

ochranu vlastníckeho práva, môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti
domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom
rozhodnutí, a preto je podľa nej daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia s navrhovaným
obsahom.

7. K uvedenému podaniu advokátky, ktoré bolo predložené v elektronickej podobe, bola priložená
(okrem iného) len neautorizovaná kópia plnomocenstva (žalobkyne) bez zaručenej konverzie, ktorá je
v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe NS SR (vyžadujúcej písomný originál splnomocnenia, alebo
splnomocnenie v elektronickej podobe s autorizáciou splnomocniteľa podľa § 23 zákona č. 305/2013Z.z. o e-Governmente, či vykonaním zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným
pospisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podľa § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods.
3 tohto zákona) nedostatočná, a použiteľné splnomocnenie nebolo predložené ani dodatočne do času

rozhodnutia súdu (§ 329 ods. 2 CSP).

8.Ďalšímpodanímdoručenýmsúdu20.4.2021,označenýmakodoplnenienávrhuanávrhnapristúpenie
subjektu na strane žalovaného, hore označená advokátka uviedla, že z dôvodu, že vyššie uvedené
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne neboli uvedené do pôvodného stavu a situácia sa žiadnym

spôsobom nevyriešila, žalobkyňa dňa 3.4.2021 oslovila spoločnosť GASKOMPLET PREŠOV, s.r.o., o
ktorej má vedomosť, že na pokyn žalovaného neoprávnene zasiahla do vlastníckeho práva žalobkyne,
aby odstránili betón z nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, z odpovede ktorej je podľa nej zrejmé, že
spoločnosť o svojom pochybení vie a odvoláva sa na žalovaného, ktorý z pozície „zástupcu investora“
odsúhlasil realizáciu projektovej dokumentácie (pozn. súdu: podľa priloženej e-mailovej komunikácie
žalobkyne, označenej v predmete ako „žiadosť o okamžité odstránenie nedovolenej stavby vašou firmou

na mojom pozemku“, pritom zástupca uvedenej spoločnosti - v súvislosti s oznámením žalobkyne o
plánovanej výstavbe oplotenia a jej upozornením, že neodstránený betón na jej pozemku bude musieť
byť pri tom poškodený - podľa predloženej komunikácie okrem iného uviedol, že obrubníky sú osadené
podľa projektovej dokumentácie, na hranici pozemku, pričom betónová opierka zasahuje do pozemku
žalobkyne, a že z ich strany nie je problém odbúrať prečnievajúci betón z jej pozemku, len sa tým

naruší stabilita obrubníka a krajnica cesty, a navrhujú ju búrať tesne pred realizáciou oplotenia), a
navrhla, aby súd spoločnosť GASKOMPLET PREŠOV, s.r.o. pripustil do konania na strane žalovaného.
Dodala, že podľa predloženej fotodokumentácie na nehnuteľnosti žalobkyne vstupujú a prechádzajú po
nich nákladné autá (pozn. súdu: bližšej špecifikácie ich vzťahu k žalovanému), pričom je evidentné,
že z ich strany došlo aj k zničeniu obrubníka (pozn. súdu: ktorý pritom, podľa predloženého e-mailu

žalobkyne: „hranica pozemku je váš obrubník“, žalobkyni nepatrí). Uzavrela, že žalobkyňa si plánuje
svoje nehnuteľnosti oplotiť, aby zabránila ďalším neoprávneným zásahom, avšak najprv je podľa nej
nevyhnutné zabezpečiť navrátenie nehnuteľností do pôvodného stavu (pozn. súdu: čo však ohľadom
vymedzenia rozsahu tohto stavu, vrátane špecifikácie času „pôvodného“ stavu, nijako jasne a určite
nevymedzila), preto žiada, aby súd rozhodol v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé
konanie, alebo len na určité úkony.
Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa§35ods.2zák.č.305/2013Z.z.zaručenoukonverzioujekonverziascieľomzachovaniaprávnych
účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú
konverziu podľa štvrtej časti.
Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, úplný

a aj zrozumiteľný a určitý (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho vydanie podaný
oprávnenou osobou (osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu) a potrebu, aby boli
pomery strán neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp.
bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP)upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého
ochrany sa domáha (v tomto prípade zrejme vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s právom na ich
nerušené užívanie), a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už

v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku
nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán (k čomu však označený navrhovateľ neuviedol nič),
a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Inými slovami - podmienkou pre
vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci

samej boli (vážne či ťažko napraviteľne) ohrozené, a ochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v
minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán
sporu (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88), a vtedy keď
to nie je naliehavé, teda ak nehrozí (vážna) škoda a pomery možno aj neskôr (ľahko) napraviť (aj
inak). Navrhovateľ neodkladného opatrenia teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o

pravdepodobnosti právneho nároku voči žalovanému, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana
(teda v tomto prípade že žalovaný je povinný „uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu“, a zdržať
sa vykonávania „akýchkoľvek“ zásahov na nehnuteľnostiach), a skutočnosti o potrebe upraviť pomery
strán práve navrhovaným spôsobom, a tiež skutočnosti o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej
ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe neodkladnej úpravy (vrátane

jej naliehavosti, určitosti, primeranosti a rozsahu). Neodkladným opatrením, o ktorom sa rozhoduje v
skrátenom konaní, totiž pomery strán nemožno upravovať nad naliehavú nevyhnutnú mieru (ale len v
potrebnom neodkladnom rozsahu). Formulácia navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) musí
byť pritom navyše nepochybne aj určitá a zrozumiteľná tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a
povinnosti z neho vyplývajúce), mohli byť zároveň aj jasné a vykonateľné, nakoľko v opačnom prípade

by bolo zbytočné (nepotrebné).

10. V danom prípade návrh podala advokátska kancelária ako zástupca označenej žalobkyne, k jej
návrhu však nebolo predložené účinné splnomocnenie (písomným originálom splnomocnenia, alebo
splnomocnením v elektronickej podobe s autorizáciou splnomocniteľa podľa § 23 zákona č. 305/2013

Z.z. o e-Governmente, či vykonaním zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným
pospisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podľa § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3
tohto zákona), a teda v čase rozhodovania súdu (§ 329 ods. 2 CSP) tak nebolo riadne preukázané, že
je oprávnená na zastupovanie žalobkyne, a že návrh tak podala oprávnená osoba.

11. Okrem toho sa domáha ochrany toho, aby žalovaný „uviedol nehnuteľnosti do pôvodného stavu“
bez toho aby bolo zrejmé určité, zrozumiteľné a vykonateľné vymedzenie z toho vyplývajúcej povinnosti
(jej jednoznačná identifikácia), a zároveň aj (protirečivo) toho (vnútorne rozporne s povinnosťou konať
- uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu), aby sa žalovaný „zdržal sa vykonávania akýchkoľvek
zásahov na nehnuteľnostiach“.

Pojem uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu je navyše tak všeobecný a neurčitý, že nie je zrejmé
čo presne a v akom rozsahu sa ním má v danom prípade na mysli, a kedy presne tak možno takúto
povinnosť považovať za (dostatočne) splnenú. Z okolností uvedených navrhovateľkou sa navyše javí, že
v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu by napokon mohlo ísť aj o konanie o odstránenie alebo úpravu
stavby alebo jej časti (vyhotovenej eventuálne celkom alebo z časti bez stavebného povolenia alebo v

rozpore so stavebným povolením), na ktoré je však (vrátane určovania rozsahu, spôsobu, podmienok a
lehôt jej odstránenia, aj za účelom dodržania predpísaných postupov a s tým súvisiacej ochrany stavieb
v okolí) podľa § 90 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. príslušný stavebný úrad (ktorý by bol príslušný vydať pre
stavbu stavebné povolenie) , a nie súd.
Aj vo vzťahu k petitu, podľa ktorého označená žalobkyňa žiada, aby bol žalovaný povinný „zdržať sa

vykonávania akýchkoľvek zásahov na nehnuteľnostiach“, súd poukazuje na to, že aj uvedená povinnosť
je formulovaná veľmi všeobecne, neurčito, pričom aj povinnosti ukladané neodkladným opatrením
(podobne ako každým iným rozhodnutím súdu) by mali byť nepochybne dostatočne určité a konkrétne
- napr. v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP aby strana niečo (konkrétne) vykonala, niečoho
(konkrétneho) sa zdržala, alebo niečo (konkrétne) znášala - najmä ak v danom prípade nie je ani

zrejmé (a osvedčené) aký konkrétny (vážny či ťažko napraviteľný) zásah na nehnuteľnostiach (zo
strany žalovaného) ďalej hrozí. Navyše, takto všeobecne formulovaná povinnosť (zdržať sa zásahov
do cudzieho vlastníctva) ani nijako nevybočuje z medzí upravených už normami objektívneho práva(napr. ust. § 123 a § 126 ods. 1 OZ, či zákazovými normami trestného práva), a jej osobitné všeobecné
ukladanie (duplicitne) i neodkladným opatrením aj z toho dôvodu ani potrebné nie je.

12. A napokon, označená navrhovateľka nijako neosvedčila, a najmä nevysvetlila (neuviedla), ani
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov a naliehavosť
(potrebu) jej riešenia (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy) neodkladným opatrením, aj v
porovnaní s (podľa nej možno napr. z nejakého vážneho dôvodu nedostatočnou, nevhodnou či
oneskorenou) možnosťou úpravy či nápravy pomerov strán v eventuálnom konaní o riadnej žalobe vo

veci samej. Uvedené je o to vypuklejšie, že označená žalobkyňa (aj v súvislosti s jej úvahami o tom, že
pri tzv. zdržovacích nárokoch sa môže domáhať predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými
účinkami ako pri konečnom rozhodnutí) sa nedomáha iba zdržovacieho nároku, ale (podľa obsahu
návrhu najmä) reštitučnej povinnosti „uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu“. V tejto súvislosti pritom
súd pripomína, že neodkladné opatrenie sa v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP vydáva, (len) ak je potrebné
bezodkladne upraviť súčasné (aktuálne) pomery, alebo je (aktuálna) obava, že exekúcia bude ohrozená,

a nepochybne nemá mať reparačnú, ale len ochrannú (preventívnu) funkciu.

13. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu
v zmysle 42 ods. 3 OSP a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle § 79 ods. 1 OSP.
Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu

na podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že
je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka
skutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí
osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca
neodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. 4 Obdo 30/2010)

14. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo
a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k

neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie
konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej
povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a
úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a

paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom
dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva
vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

15. V návrhu tiež úplne absentuje aj uvedenie akýchkoľvek rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

predpoklad, že by sledovaný účel (ochranu záujmov žalobkyne - napr. na náhradu možnej škody) nebolo
možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu, aj spolu s nedostatkom
(nepredložením)účinnéhoplnomocenstva,naktorésaodvoláva,pritomdosahujetakúintenzitu,žebráni

v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto neodkladnom opatrení pokračovať, a preto súd tento návrh
podľa § 327 CSP ako zjavne neúplný a neurčitý (i v súvislosti s jeho prípadnou nevykonateľnosťou)
odmietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.19. Žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262
ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §

262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a toto uznesenie sa žalovanému v zmysle ust. § 331
ods. 1 CSP ani nedoručuje, a o jeho eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom

odvolacom konaní, a neúspešná žalobkyňa na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov
konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).