Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. máj 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 21Er/359/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205073
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6711205073.3

Uznesenie

OkresnýsúdZvolenvoveciexekúcieoprávnenéhoBENCONTINVESTMENTS,s.r.o.,IČO:36432105,
so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, zast. ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 36 715 638, so sídlom v Bratislave,
Vajanského nábrežie 5, proti povinnému Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. M. A., Č. XXX/XX, vedenej pod
značkou Z. XXX/XXXX súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom v Ružomberku, Ul. Poľná 31/23, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.630,47

Eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 15.04.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na
uspokojenie pohľadávky oprávneného na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave č.k. BB021032

zo dňa 20.01.2011.

2. Dňa 20.09.2018 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako „ŽALOBA - Návrh na
zastavenie exekúcie EX 480/11 podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.“ zo
dňa 20.09.2018, v ktorom povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie, pretože po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné skutočnosti, pre ktoré

je exekúcia neprípustná.
Exekučné konanie vedené pod spisovou značkou EX 480/11 je neprípustné a súd nemal vôbec poveriť
súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s
dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom.
Súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného
na podklade vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č. BB0210032, ktorý vydal

Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 20.01.2011.
Exekúcia je vedená proti povinnému nedôvodne, nakoľko právomoc rozhodcovského rozsudku bola
založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej
podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r.) Občianskeho zákonníka, a tým bol exekučný titul vydaný v
rozpore zo zákonom.
Súd v konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia §44 ods. 2 Exekučného poriadku t.j. oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore zo zákonom.
Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán ktorý k tomu nemal právomoc,
ide o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad
materiálnej vykonateľnosti.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý je vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so

zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskejdoložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
145 Cdo 375/2012 premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich
samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej

nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti
s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. l písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia
sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než
spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta

sunt" (,,práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo ,,zákony sú písané pre
bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského
konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by
nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je.

Princíp ,,vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený,
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2012, sp. zn.: 5Cdo 230/2011
Pretože mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov v jeho prítomnosti, verejne, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, žiada súd, aby v
jeho veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná exekúcia
sp. zn. EX 480/11 je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiada, aby súd rozhodol o zastavení
exekúcie.
Exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý

svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
nemôže spôsobiť platné právne účinky.
Nikto nemá právo odňať mu ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou SR podľa
čl.46, čl.47, čl.48, a toto právo nemá ani súd.
Podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona Exekučný poriadok § 57 pretože po vzniku

exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti,
ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Povinný poukázal na ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, § 57 Exekučného poriadku čl. 46 ods.
1 a 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je

existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byt iba rozhodnutie, ktoré je
vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou.
Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o
doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku
proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením

o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti
skutočne splnené.
Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí
skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie
voči neexistujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byt v rozhodnutí dostatočne individualizovaní.

Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a
obsahu plnenia.Vykonateľnosť exekučných titulov predložených podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku závisí od
procesného predpisu upravujúceho postup orgánu, pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t.j.
rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť alebo postihuje majetok.

Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom
oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný, a či sú oprávnený
a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd povinný
skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44
Exekučného poriadku), v rámci konania o námietkach proti exekúcii, ak niektorú z týchto skutočností

povinný namietne (§ 50 Exekučného poriadku) a v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58
Exekučného poriadku).
Pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné skúmať nielen formálne náležitosti
exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúcia vykonať.
Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a
právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Namieta skutočnosť, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s únijným právom a právom Slovenskej republiky.
Je sporné, či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mali a mohli zistiť rozpor so zákonom.
V jeho prípade súd napriek tomu, že zmluva, ktorú uzatvoril s predchodcom oprávneného je

spotrebiteľskou a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, absenciu obligatórnych
náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, exekučný titul vydal, čím mu odoprel spotrebiteľskú ochranu.
Podľa § 243 písm. f) Exekučného poriadku odseky 4 až 6 v prípade vymáhaných nárokov je daný aj
rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie už len zo skutočnosti, že súd priznal a umožnil

exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.
Dáva tiež do pozornosti spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia
najvyššieho súdu SR č. 93/2015 (uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 8/2015. Poukázal tiež na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 107/07.
Navrhuje, aby súd po dôkladnom preskúmaní uvedených skutočností a po vykonaní navrhovaných

dôkazov rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie, tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy
Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej
povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania, a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania
a trov exekúcie.

3. V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 1.630,47 Eur s 23 %
ročným úrokom z dlžnej sumy istiny od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, s 9 % ročným úrokom z
omeškania z dlžnej sumy istiny od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, sumy vyčíslených dlžných úrokov
a úrokov z omeškania 710,60 Eur, sumy dlžných poplatkov vo výške 46,04 Eur, náhrady poplatku za
rozhodcovské konanie 95,48 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia 187,02 Eur, a to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že
právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 07.08.2007, záväzky
z ktorej povinný riadne a včas neplnil.

4. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 07.08.2007 zmluvu o úvere, na

základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), pričom celková výška
nákladov spojených s úverom bola 1.176,- Eur (35.428,17 Sk).

5. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej doložky
(nachádzajúcej sa na č.l. 11 spisu) obsiahnutej v obchodných podmienkach pre úver [verzia 1/2007]

prislúchajúcich k predmetnej zmluve o úvere.

6. Podľa bodu 11.2 obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007], zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodu. V prípade nedosiahnutia dohody
Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s

ZoÚaOP,vrátanesporovoplatnosť,výkladazánikZoÚaleboOP,vrozhodcovskomkonanípredStálym
rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vložka č. 3157/B [RAM] podľajeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto
rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení účinnom do 31.03.2017 ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Povinný podaným návrhom na zastavenie exekúcie namietol právomoc rozhodcovského súdu vo

veci rozhodnúť, z dôvodu, že podľa neho bola právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť
založená na neplatnom právnom úkone - rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke
a exekučný titul teda bol vydaný v rozpore so zákonom.

11. Súd v rámci exekučného konania súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom; nemôže preskúmavať právne a skutkové závery, ktoré boli výsledkom konania,
ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, na poklade ktorého sa má vykonať exekúcia.

12. Exekučný súd je však oprávnený a zároveň aj povinný preskúmať skutočnosť, či bol exekučný
titul vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu závisí od

platného dojednania účastníkov konania o právomoci rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu spor medzi
nimi rozhodnúť. Exekučný súd musí mať pri tomto posúdení preukázanú nielen existenciu takéhoto
dojednania, ale musí posúdiť aj skutočnosť, či je takéto dojednanie platné. Ak exekučný súd skúma
platnosť rozhodcovskej zmluvy, takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu. V súvislosti s tým možno poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu SR,

a to uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 (publikované v Zbierke stanovísk NS
a súdov SR č. 3/2012 s. 46), uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zo dňa 18.09.2012 (publikované
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013 s. 35) a uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa
10. októbra 2012 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013 s. 27).

13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.10.2008 (ďalej aj ako „zákon o
ochrane spotrebiteľa“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov

svojej domácnosti.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej aj ako „OZ“),
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka 9) alebo Obchodného

zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboliuzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
.

17. Je potrebné zohľadniť, že predmetná zmluva bola uzavretá za účinnosti § 52 ods. 1 OZ v znení
účinnom do 31.12.2007, v danom čase však bol pojem „spotrebiteľských zmlúv“ definovaný nielen §
52 ods. 1 OZ, ale súčasne bol vymedzený aj ustanovením § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktorý tento pojem v porovnaní s OZ definoval širším spôsobom, preto exekučný súd vychádzal v rámci
povinnosti eurokomformného výkladu zo širšieho vymedzenia tohto pojmu obsiahnutého v § 3 ods. 3

zákona o ochrane spotrebiteľa.

18. Súd posúdil právny vzťah z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský, a to s ohľadom na predmet
činnosti veriteľa, ktorý je bankou a pri plnení a uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o postavenie dlžníka z predmetnej zmluvy, z jej obsahu nevyplýva a
žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. S ohľadom
na ustanovenie § 52 ods. 1 OZ je teda zrejmé, že pokiaľ so zreteľom na postavenie účastníkov
predmetnej zmluvy nebol preukázaný iný charakter ich vzájomného zmluvného vzťahu, ide nepochybne
o spotrebiteľský zmluvný vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

19. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých
dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v
rozsudku vo veci E.-XXX/XX F. H. P. A., K. F. V. X. W. Q. A., zo dňa 30.05.2013 (body 29 - 30), pokiaľ ide
pôsobnosť smernice 93/13 uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa
aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných

strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo
povolaniu.

20. Skutočnosť, že zmluva o úvere predstavuje tzv. „absolútny obchod“ v zmysle § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka a jej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v

Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na záväzkovoprávny vzťah účastníkov
exekučného konania vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných právnych
noriem o ochrane spotrebiteľa.

21. Teda pri posudzovaní otázky pôsobnosti právnych noriem o ochrane spotrebiteľa je okolnosť, že

predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.

22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

24. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

25. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

26. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
(ďalej aj ako“ zákon o rozhodcovskom konaní“), podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie
žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má
rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, po začatí rozhodcovského konania nemožno v
tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.29. Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom
exemplikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale aj
prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ. V danom prípade

súd posúdil ne/prijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky prostredníctvom generálnej klauzuly
obsiahnutej v ustanovení § 53 ods.1 OZ. Samotná smernica 93/13 rovnako ako OZ obsahuje okrem
indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v prílohe aj generálnu
klauzulu obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné
dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3

smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod
niektorú z klauzúl obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale zároveň môže byť kvalifikované
ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod niektorú z
neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ak takéto dojednanie napĺňa
kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o úvere sa

vo výpočte neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutom v § 53 ods. 4 OZ nenachádzala klauzula
týkajúca sa rozhodcovskej doložky, ktorá bola do tohto výpočtu neprijateľných podmienok doplnená až
od 01.01.2008, preto exekučný súd vychádzal pri posudzovaní ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky z
generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ.

30. Podľa názoru súdu v prípade posudzovanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 11.2
obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007], niet rozumnej pochybnosti o tom, že takéto zmluvné
dojednanie napĺňa kľúčové kritérium generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1
OZ, keď dôsledkom takejto rozhodcovskej doložky je spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

31. Zo znenia rozhodcovskej doložky a s ohľadom na citované ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní je zrejmé, že dôsledkom dojednanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ
je nútený riešiť svoje spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože podanie žaloby
na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí

rozhodcovského konania už nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.

32. Exekučný súd má však za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté
v rozhodcovskej doložke svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že obsahuje vopred presne určený

rozhodcovský súd, ktorého výber spotrebiteľ nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Vzhľadom na to,
že osoba rozhodcu - v danom prípade rozhodcovského súdu bola v rozhodcovskej doložke vopred
uvedená a povinný v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť,
tak táto skutočnosť sama osebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o nestrannosti rozhodcovského súdu
vo vzťahu k účastníkom konania, najmä oprávnenému, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti

známe, že oprávnený svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti opakovane uplatňuje pred tým
istým rozhodcovským súdom, ktorý je uvedený aj v predmetnej rozhodcovskej doložke. Z označenia
uvedeného rozhodcovského súdu v zmluve je zrejmé, že jeho zriaďovateľom je podnikateľský subjekt
- obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom
podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v

rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil
rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby
bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu
bude prislúchať odmena, čo môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. V danej súvislosti súd poukazuje
aj na skutočnosť, že ak rozhodcovská doložka určuje na rozhodnutie vzájomných sporov rozhodcovský

súd v mieste sídla dodávateľa, pričom inak by bol v zmysle v tom čase platnej a účinnej úpravy O.s.p. na
rozhodovaniepríslušnýsúdvmiestebydliskaspotrebiteľa,vdôsledkutakéhotozmluvnéhodojednaniaje
postaveniespotrebiteľavočidodávateľovi,oprotipostaveniu,ktorébymuinakvyplývalozprávnejúpravy
podstatne zmenené. V súlade s uvedeným exekučný súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu aj tým, že v jej obsahu dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel

ovplyvniť výber osoby rozhodcu, zvolil pre rozhodnutie sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla.

33. Existencia značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa je podľa názoru exekučného súdu
umocnená aj samotným začlenením rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok.V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa
11.11.2013,bod30,ktorýuviedol,že„Jepotrebnézdôrazniť,žeobchodnépodmienkyvspotrebiteľských
zmluvách na rozdiel trebárs od obchodným zmlúv majú slúžiť k predovšetkým k tomu, aby nebolo

nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak
nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej
forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že
pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute). Ak dodávateľ napriek tomu takto koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto

konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“

34. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru exekučného súdu v danom prípade rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej
v ustanovení § 53 ods. 1 OZ.

35. Na základe uvedeného súd ustálil, že v predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie
rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi
účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už
uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná.

36. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku).
Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť.
Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje (jeho obsahom je súd viazaný a je
povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti

(formálnej i materiálnej). Z hľadiska formálnej vykonateľnosti platí, že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a lehota na splnenie, ktorá v ňom bola stanovená uplynula. Kým materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že predmetné rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej
osoby a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej
splnenie. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§
50) na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd musí zároveň v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh
účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V predmetnej veci je podkladom

pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu
rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd
s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 (v súčasnosti §53 ods. 5 OZ) Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Nakoľko rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský

súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť.
Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul
bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc
chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Z
uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. BB021032 zo
dňa 20.01.2011 nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda
nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd exekúciu
podľa § 57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku na návrh povinného zastavil, a teda rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

37. O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko nemal k dispozícii ich vyúčtovanie. Rozhodne o nich
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.