Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010290
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119010290.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. mája 2020, v
trestnej veci obžalovaného H. W. a spol., za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), d), ods. 3 písm. c) Tr.zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a iné, o odvolaniach
obžalovaného K. P. a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.
07. 2019, sp. zn. 5Tk/1/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu u

obžalovaného H. W. v časti výroku o treste, ktorým mu bol uložený podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr.zák.
trest prepadnutia veci, a to finančných prostriedkov vo výške 9.250,- Eur, ktoré sú zložené na účte
Okresného súdu Banská Bystrica, č.ú.: U

Vo zvyšných častiach u obžalovaného H. W. zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu n e z m
e n e n ý .

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu u obžalovaného
K. P. v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. v časti týkajúcej sa obžalovaného K. P. v e c v r a c i aokresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní H. W. a Y. Z. uznaní za vinných v bodoch 1),
2), 3) z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. c) Tr.zák.,

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a obžalovaný K. P. bol uznaný za vinného v bodoch 2), 3)
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) Tr.zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

1.) Y. Z., po vzájomnej dohode s H. W. za účelom finančného zisku, v presne nezistenej dobe na
začiatku mesiaca jún roku 2018 na presne nezistenom mieste v X. kúpil 100 g kokaínu od nestotožnenej

osoby menom „I." z X. za sumu 2.500,-€, tento neoprávnene prechovával na presne nezistenom mieste
a následne predal 100 g kokaínu H. W. pred areálom V. W. na U. - U., okr. Z. dňa 18.6.2018 a to
za sumu 3.200,-€, pričom H. W. dňa 18.6.2018 v čase približne o 22.45 hod. na parkovisku pri T.
G., C. N./XXX, I. ponúkol a následne predal tento kokaín vo forme 10 ks kapsúl elipsovitého tvaruzabalených v priesvitnej fólii s vlajkou s obsahom bieleho prášku v celkovom množstve 101,41 g za
sumu 4.500,- €, pracovníkovi polície SR, agentovi pôsobiacemu podľa § 117 ods. 1 Trestného poriadku,
pri plnení jeho služobných povinností v rámci predstieraného prevodu vykonaného podľa § 112 ods.

1 Trestného poriadku, pričom kokaín je zaradený do II. skupiny omamných látok Zákona č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a jeho
hodnota na čiernom drogovom trhu je nie menej ako 8.112,80,-€,

2.) následne Y. Z. po vzájomnej dohode s H. W., za účelom finančného zisku, v presne nezistenej dobe

od mesiaca apríl roku 2018 do dňa 29.6.2018 na presne nezistenom mieste v L. kúpil 900 ks tabliet
extázy od nestotožnenej osoby menom „B." z L. za sumu 1.800,-€, tieto neoprávnene prechovával na
presne nezistenom mieste a následne predal 900 ks tabliet extázy H. W. na parkovisku pri motoreste
J., okr. Z. B. V. dňa 29.6.2018 a to za sumu 1.800,-€, H. W. tieto tablety extázy uložené v krabici od
topánok ukryl v obci W., následne požiadal K. P., aby v jeho prítomnosti vyzdvihol od nestotožnenej
osoby v Z. B. V. 97 ks tabliet extázy, tento ich následne prechovával v motorovom vozidle zn. P. U., ev.

č. Z a v čase okolo 18.30 hod. dňa 29.6.2018 mu H. W. v obci W. odovzdal krabicu s 900 ks tabliet
extázy, ktoré K. P. opäť prechovával vo svojom motorovom vozidle zn. P. U., ev. č. Z s označením „O.",
s ktorým všetky tablety extázy previezol do areálu V. W. na U. - U., okr. Z., pričom H. W. dňa 29.6.2018
v čase približne o 20.30 hod. na parkovisku pred V. W., U. - U., okr. Z. ponúkol a následne predal 997 ks
tabliet extázy C. tvaru B.I. farby s vlisovaným symbolom X. na obidvoch stranách a v tvare U. K. farby

na jednej strane polených s obsahom psychotropnej látky 3,4 - Metyléndioxymetamfetamín (ďalej len
MDMA) spôsobilých po užití ovplyvniť psychiku konzumenta za sumu 4.000,-€, pracovníkovi polície SR,
agentovi pôsobiacemu podľa § 117 ods. 1 Trestného poriadku, pri plnení jeho služobných povinností v
rámci predstieraného prevodu vykonaného podľa § 112 ods. 1 Trestného poriadku, pričom MDMA - ako
hlavná aktívna zložka extázy, je zaradený

do I. skupiny psychotropných látok Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovahodnota997ks(dávok)tablietextázyjenačiernom
drogovom trhu 9.970, - €,

3.) následne Y. Z. po vzájomnej dohode s H. W. za účelom finančného zisku, v presne nezistenej dobe

od 29.6.2018 do 10.7.2018 zadovážil omamné látky a psychotropné látky a síce na presne nezistenom
mieste v L. kúpil viac ako 2000 ks tabliet extázy od nestotožnenej osoby menom „B." z L. za sumu 3.000,-
€, a v tom istom období na presne nezistenom mieste v L. kúpil 1015,40 g kokaínu od nestotožnenej
osoby menom „I." z X. za sumu 25.000,-€, tieto omamné a psychotropné látky následne neoprávnene
prechovával na presne nezistenom mieste a na základe vzájomnej dohody s H. W. ich doviezol v čase

okolo 21.00 hod. dňa 10.7.2018 na motorovom vozidle zn. L. XXX, ev. č. L k domu H. W. v obci W. XXX,
okr. Z. B. V., kde ich odovzdal H. W. tam poslanému K. P., ktorý ich následne prechovával v motorovom
vozidlezn.P.U.,ev.č.Zoznačené„O.",atentoichpodľainštrukciíH.W.následnepriviezolnaparkovisko
V. W. na U. - U., okr. Z., vybral ich z motorového vozidla, priniesol ich na G. V., kde tieto drogy v
čase približne o 21.30 hod. H. W. ponúkol a následne predal kokaín vo forme 100 ks kapsúl Q. tvaru

zabalených v priesvitnej fólii s vlajkou s obsahom bieleho prášku, 1052 ks tabliet extázy nepravidelného
tvaru U. farby s vlisovaným symbolom „A." a 1022 ks tabliet extázy nepravidelného tvaru G. farby za
sumu 48.000,-€, pracovníkovi polície SR, agentovi pôsobiacemu podľa § 117 ods. 1 Trestného poriadku,
pri plnení jeho služobných povinností v rámci predstieraného prevodu vykonaného podľa § 112 ods. 1
Trestného poriadku, pričom kokaín je zaradený do II. skupiny omamných látok a MDMA - ako hlavná

aktívna zložka extázy, je zaradený do I. skupiny psychotropných látok Zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, kde hodnota
1015,40 g kokaínu na čiernom drogovom trhu je nie menej ako 45.693,-€ a hodnota 2074 ks (dávok)
tabliet extázy je na čiernom drogovom trhu 16.592, - €.

Za to bol obžalovanému H. W. podľa § 172 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), n), § 37 písm.
m), § 38 ods. 2, 3, 5 Tr.zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.zák., § 46 Tr.zák. uložený trest odňatia
slobody v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, 4 bol na výkon trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 58 ods. 3 Tr.zák. mu bol uložený
trest prepadnutia majetku. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci,

a to finančných prostriedkov vo výške 9.250,- Eur, ktoré sú zložené na účte Okresného súdu Banská
Bystrica, č.ú.: U Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr.zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 2 roky.Obžalovanému Y. Z. bol za to podľa § 172 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), n), § 38 ods. 2, 3
Tr.zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.zák., § 46 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov
a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, 4 bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 58 ods. 3 Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia
majetku. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr.zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 2 roky.

Obžalovanému K. P. bol za to podľa § 172 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., § 46 Tr.zák.
uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. bol na výkon trestu

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr.zák. bolo uložené aj zhabanie veci:
1. 1 ks plastovej dózy K. farby s uzáverom,
2. 100 ks plastových obalov - kapsúl,
3. 2 ks papierových krabíc s označením „X. P. R.",

4. 9 ks cigaretových škatuliek zn. T., bez kolkových známok.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný H. W. prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.08.2019, a to proti výroku o treste odňatia slobody a o
treste prepadnutia veci, ktoré ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.08.2019

vzal v celom rozsahu späť. Predseda senátu Okresného súdu Banská Bystrica uznesením zo dňa
13.09.2019, sp.zn. 5Tk/1/2019 zobral späťvzatie odvolania obžalovaným H. W. na vedomie.

Proti rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu aj obžalovaný K. P. písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 02.08.2019, a to proti výroku o vine a o treste, ako aj konaniu, ktoré

mu predchádzalo, pričom ho odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa
09.10.2019.

Najprvpoukázalnavýrokovúčasťnapadnutéhorozsudku,sktorousavšaknestotožnil.Zdôraznil,žeako
dlhoročný zamestnanec O. služby pri výkone svojej činnosti len zabezpečil prevoz škatule od topánok

dňa 29.06.2018 a igelitovej tašky dňa 10.07.2018, a to pre spoluobžalovaného H. W., čo boli pre neho
úplne bežné zákazky. Jazda mimo územia mesta Z. B. V. predstavuje pre neho vyšší zárobok, pretože
za prepravu v meste si účtuje len 2,- Eur, teda z ekonomického hľadiska išlo o zaujímavú ponuku, pri
ktorej nemal reálny dôvod na odmietnutie. Spoluobžalovaného H. W. v minulosti viackrát ako zákazníka
prepravoval, dokonca dvakrát pre neho zabezpečoval prevoz batožiny.

Okresný súd preukázanie viny založil na výpovedi spoluobžalovaného H. W. ako jediného priameho
dôkazu, ktorý podporili nepriame dôkazy - výpoveď spoluobžalovaného Y. Z. a výpoveď agenta. Jeho
výpovede sú však v zásadnom rozpore s týmito dôkazmi, pričom výpoveď spoluobžalovaného H. W.
je pochybná nielen ako celok, ale pochybné sú aj jeho viaceré čiastkové tvrdenia. Naviac, súd prvého

stupňa paradoxne považoval časť výpovede spoluobžalovaného H. W. za vierohodnú, ale na druhej
strane mal o inej časti výpovede pochybnosti. Okrem výpovede tohto spoluobžalovaného neexistoval
žiadny iný priamy dôkaz, napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania. Po zadržaní a vypočutí bol
prepustený na slobodu, následne bol opakovane vypočutý v procesnom postavení svedka, a až po tom,
čo ho spoluobžalovaný H. W. v liste označil ako spolupáchateľa predmetnej trestnej činnosti, mu bolo

vznesené obvinenie.

V ďalšom poprel akúkoľvek vedomú a úmyselnú účasť na páchaní drogovej trestnej činnosti, ktorá bola
spoluobžalovaným kladená za vinu v prebiehajúcom trestnom konaní. V tomto smere argumentoval
tým, že doposiaľ nebol odsúdený za úmyselný trestný čin a nikdy neužíval drogy, bol zamestnaný,

staral sa o rodinu a viedol riadny život. Naproti tomu spoluobžalovaný H. W. bol napriek mladému
veku už viackrát trestaný za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, vrátane zločinu vydierania a obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi a mnohokrát sankcionovaný za rôzne priestupky, najmä na úseku
dopravy. Poukázal aj na to, že od zadržania spolupracoval s príslušníkmi polície, nerealizoval žiadne

procesnéobštrukcieavypovedalkonzistentne,narozdielodspoluobžalovanéhoH.W.,ktorýprizadržaní
kládol zasahujúcim policajtom aktívny odpor, bol užívateľom rôznych druhov drog a najprv odmietol
vypovedať, priznal sa iba pod ťarchou vykonaných dôkazov, a až potom zmenil výpoveď, v ktorej
ako spolupáchateľov predmetnej trestnej činnosti najprv označil L. Y. a v ďalšom liste adresovanomvyšetrovateľovi aj jeho. Je zrejmé, že spoluobžalovaný H. W. je absolútne nedôveryhodnou osobou,
manipulátorom, notorickým porušovateľom zákona a páchateľom trestnej činnosti, ktorý je však osobou
s nespochybniteľnou inteligenciou. Tento ho označil za spolupáchateľa predovšetkým v snahe dosiahnuť

zníženie drakonického trestu, ktorý mu hrozil, a preto mal evidentný záujem, aby bol za uvedenú trestnú
činnosť odsúdený aj on.

Na to analyzoval pravdivosť, resp. mieru pravdivosti tvrdení spoluobžalovaného H. W., ktorý sa ho
pokúšal usvedčiť, a to jednak overiteľnými, a jednak neoveriteľnými vykonanými dôkazmi (podrobnejšie

na stranách č. 5 až 9 odvolania). Z uvedených rozborov jednoznačne vyplynulo, že všetky tvrdenia
spoluobžalovaného H. W., ktoré by mali preukázať jeho vedomú účasť na stíhanej trestnej činnosti, boli
preukázateľne nepravdivé, resp. spochybniteľné.

Taktiež vyhodnotil dva nepriame dôkazy vyznievajúce v jeho neprospech, ktoré mali podporovať tvrdenia
spoluobžalovaného H. W.. Spoluobžalovaný Y. Z. potvrdil, že sa s ním o drogovej trestnej činnosti nikdy

osobne nerozprával, naviac tento mal o jeho údajnej účasti na skutku len sprostredkované informácie
práve od spoluobžalovaného H. W., čo znižuje význam tohto dôkazu. Pokiaľ ide o výpoveď agenta,
najprv popísal, aká osoba sa ním môže stať a potom aj jeho procesné postavenie. Dal do pozornosti,
že ide o subjekt, ktorý musí spĺňať viaceré predpoklady a kritériá, keďže je príslušníkom PZ SR
určeným na splnenie presne stanovenej úlohy, v tomto prípade sprostredkovania kontaktu a realizácie

predstieraného obchodu. Nejde o náhodného svedka, preto by mal na kvalitatívne vyššej úrovni popísať
dej, ktorého bol priamym účastníkom, čo sa však v danom prípade vôbec nenaplnilo. Agent totiž nebol
schopný pravdivo a vierohodne zreprodukovať priebeh skutku, dokonca vyslovoval domnienky, ktoré
nemal ničím preukázané a boli v rozpore so skutočnosťou, a to s cieľom vykresliť ho ako spolupáchateľa
predmetnej trestnej činnosti (podrobnejšie na stranách 10 ž 13 odvolania). Naviac, agent s ním nikdy

priamo nekomunikoval a jeho tvrdenia, „že musel vedieť, čo preváža" sú len subjektívnymi úvahami a
domnienkami.

V ďalšom rozporoval hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom, s ktorým sa nestotožnil, najmä keď
vykonané dôkazy dostatočne nevyvrátili ním produkovanú obhajobu.

Následne poukázal na pochybenia v prebiehajúcom trestnom konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
vrátane prípravného konania, a to najmä, že sa okresný súd dostatočne nezaoberal a nevyhodnotil
úlohu spolupracujúcej osoby L. Y., ako aj úlohu agenta v danom prípade. Spoluobžalovaný H. W. bol na
spáchanie tejto trestnej činnosti týmito osobami navádzaný, resp. nimi vyprovokovaný, pričom svedok L.

Y. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu možnosti, že by si tým privodil nebezpečenstvo
trestného stíhania. Okrem toho, aj keď bol spoluobžalovaný H. W. dlhodobo monitorovaný, nebola
mu dokázaná žiadna iná drogová trestná činnosť, naviac táto mala byť len doplnením hlavnej trestnej
činnosti, ktorou mal byť protizákonný obchod s tabakovými výrobkami. Okresný súd sa nezaoberal ani
písomným záznamom zo dňa 27.06.2018, z ktorého vyplynulo, že spoluobžalovaný H. W. plánoval na

prevoz omamných a psychotropných látok využiť O. zo Z. na V., pričom nebolo zistené, kedy, ako a od
koho sa príslušníci policajného zboru už dňa 26.06.2018 mali dozvedieť, že prevoz bude dňa 29.06.2018
realizovať práve on. Tento dôkaz by totiž potvrdil jeho obhajobu, že v tom čase vôbec nevedel, že pre
spoluobžalovaného H. W. preváža drogy.

Záverom zrekapituloval všetky predchádzajúce skutočnosti (podrobnejšie na strane č. 15 odvolania),
ktoré preukázali existenciu zreteľných pochybností o jeho vedomosti a úmysle spáchať trestný čin
kladený mu obžalobou za vinu, takáto dôkazná situácia nemôže byť základom pre vyslovenie jeho viny,
berúc do úvahy aj zásadu „in dubio pro reo".

Vzhľadomktomunavrhol,abyhokrajskýsúdakosúdodvolacíspodobžalobyvcelomrozsahuoslobodil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj krajský prokurátor písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 28.07.2019, a to u obžalovaného H. W. proti časti výroku o treste, ktorým mu bol uložený
trest prepadnutia veci (v jeho prospech), a zároveň aj u obžalovaného K. P. proti výrokom o vine a o

treste odňatia slobody, a to v jeho neprospech. Odôvodnil ho ďalším písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 11.09.2019.Najprv poukázal na napadnutý rozsudok, s ktorým sa stotožnil v tých častiach výroku, ktoré nenapadol
odvolaním. V ďalšom poukázal na argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení na stranách 16 - 18
napadnutého rozsudku, na základe ktorého zmenil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného K. P. v jeho

prospech, pokiaľ sa týka rozsahu trestnej činnosti v bodoch 2 a 3. Dospel totiž k záveru, že obžalovaný
síce vedel o tom, že preváža drogy a konal teda úmyselne, na druhej strane však nebolo dostatočne
preukázané, že by mal vedomosť aj o tom, aké množstvo týchto drog prevážal.

Na takéto vyhodnotenie dôkazov mal však krajský prokurátor iný názor. Zaisťovacie inštitúty a z nich

prameniace zistenia, na ktoré nadväzovali výpovede spoluobžalovaných H. W. a Y. Z., ako aj výpoveď
agenta PZ SR, sa totiž dopĺňajú a vo svojom súhrne preukazujú, že obžalovaný H. W. nielenže vedel
o tom, že preváža drogy, ale vedel presne i o tom, o aké ich množstvo išlo. Nepresvedčivo vyznieva
najmä hodnotiaci postup okresného súdu, ktorým tvrdenia spoluobžalovaných účelovo rozdelil tak, že v
časti ich výpovediam uveril, ale v ďalšej časti ich bezdôvodne spochybnil. Krajský prokurátor poukázal
na svoje komplexné a podrobnejšie hodnotenie dôkazov na stranách č. 27 - 29 podanej obžaloby.

Zmena právnej kvalifikácie v prospech obžalovaného K. P. bola aj v rozpore s hmotnoprávnou teóriou
zavinenia, keďže na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby sa prihliadne tiež vtedy,
keď je pokrytá nedbanlivostným zavinením (§ 18 písm. a/ Tr.zák.). V danom prípade obžalovaný
K. P. podľa súdu prvého stupňa vedel, že prevážal drogy, tieto prevážať chcel a odovzdával ich oproti

peniazom, ktoré sám preberal, čiže pri objektívnom vyhodnotení celkovej dôkaznej situácie mal okresný
súddospieťkzáveru,žeobžalovanýkonalajvovzťahukťažšiemunásledku (značnýrozsah)minimálne
vo forme nedbanlivostného zavinenia, ktorá je postačujúca na právnu kvalifikáciu skutku uvedenú v
obžalobe.

V ďalšej časti konštatoval, že prvostupňový súd uložil obžalovanému H. W. popri obligatórnom treste
prepadnutia majetku (§ 58 ods. 3 Tr.zák.), zároveň trest prepadnutia veci - finančných prostriedkov
vo výške 9.250,- Eur, zaistených pri domovej prehliadke (§ 60 písm. c/ Tr.zák.). Takto uložený trest
prepadnutia veci je v priamom rozpore s ust. § 34 ods. 7 písm. d) Tr.zák., z ktorého jednoznačne vyplýva,
že takéto druhy trestov popri sebe uložiť nemožno, preto je trest prepadnutia veci trestom nadbytočným

a nezákonným.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1
písm. b), d) Tr.por. zrušil, a to u obžalovaného H. W. vo výroku o uloženom treste prepadnutia veci a u
obžalovaného K. P. vo výrokoch o vine a o treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo

veci rozhodol v intenciách vyššie uvedeného na podklade skutkového stavu, ktorý zostal nezmenený.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného K. P., prokurátor krajskej
prokuratúry poukázal na písomné odôvodnenie odvolania, na ktorom v plnom rozsahu zotrval a žiadal,
aby odvolací súd rozhodol v jeho intenciách.

Obžalovaný H. W. a jeho obhajca sa stotožnili s návrhom krajského prokurátora v časti týkajúcej sa
trestu prepadnutia veci, ktorý mu bol uložený a žiadali túto nezákonnosť odstrániť.
Obhajca obžalovaného K. P. sa v celom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom
odôvodnení odvolania, odsúdenie obžalovaného za ustálenej dôkaznej situácie bolo nespravodlivé a v
konečnom dôsledku navrhol, aby bol obžalovaný v celom rozsahu spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného K. P. a krajského
prokurátora zistil, že tieto boli podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti
ktorému boli prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku o vine a o treste uloženom K. P., ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, taktiež preskúmal aj zákonnosť a odôvodnenosť trestu prepadnutia veci uloženom H.

W.. Prihliadol aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pretože by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie krajského
prokurátora vo vzťahu k obžalovanému H. W. bolo dôvodné. Pokiaľ ide o obžalovaného K. P., keďže
vec bola v tejto časti vrátená okresnému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, hodnotiť celkovú
a konečnú dôvodnosť odvolaní obidvoch procesných strán, by bolo predčasné, ale už vzhľadom na

charakter rozhodnutia odvolacieho súdu, možno konštatovať, že tieto boli podané aspoň čiastočne
dôvodne.Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu ust 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil, že prvostupňový
súd sa dopustil chýb v napadnutých výrokoch rozsudku, pretože sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a zároveň došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste prepadnutia veci uloženom H. W. dospel
krajský súd k záveru, že jeho uloženie bolo v rozpore s ust. § 34 ods. 7 písm. d) Tr.zák. Uvedené
zákonné ustanovenie totiž výslovne vylučuje, aby bol popri treste prepadnutia majetku uložený zároveň
aj trest prepadnutia veci. Keďže okresný súd obžalovanému H. W. uložil podľa § 58 ods. 3 Tr.zák.
trest prepadnutia majetku, ktorého uloženie bolo pri odsúdení za spáchanie obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. c) Tr.zák. obligatórne, uloženie trestu
prepadnutia veci bolo nielen nezákonné, ale aj nadbytočné.

PokiaľideoobžalovanéhoK.P.,vprvomradeodvolacísúdkonštatuje,hocitotopochybenienenamietala
žiadna z procesných strán, že právna kvalifikácia skutku v bodoch 2) a 3) ako zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) Tr.zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., nezodpovedá konaniu
obžalovaného uvedeného v tzv. právnej vete. Obžalovaný K. P. bol odsúdený za to, že spoločným
konaním neoprávnene prevážal a po akúkoľvek dobu prechovával omamné látky a psychotropné látky,
čo však zodpovedá ust. § 172 ods. 1 písm. b), d) Tr.zák., preto ho možno v tomto smere považovať

za zmätočné. Krajský súd poukazuje na to, že krajský prokurátor v obžalobe kvalifikoval konanie tohto
obžalovaného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3
písm. c) Tr.zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., čo bolo v súlade s ustálenou objektívnou
stránku uvedeného trestného činu, pretože spoločným konaním neoprávnene predal a po akúkoľvek

dobu prechovával omamné látky a psychotropné látky v značnom rozsahu. Ak mal okresný súd za to,
že bolo potrebné čiastočne zmeniť právnu kvalifikáciu skutku v bodoch 2) a 3) oproti obžalobe, nielen
ohľadne odseku 3, ale aj odseku 1 ust. § 172 Tr.zák., túto zmenu mal jednak náležite odôvodniť a
jednak modifikovať objektívnu stránku trestného činu tak, aby zodpovedala zmenenej právnej kvalifikácii
skutku. Nad rámec uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti, že zo skutku v bodoch 2) a 3) tak ako

bol ustálený, vyplýva, že obžalovaný K. P. predmetnú látku neoprávnene prechovával, a zároveň sa
určitým spôsobom podieľal na jej predaji. Okrem toho je síce zrejmé, že ju aj prevážal z miesta prevzatia
na miesto určenia v rámci Slovenskej republiky, avšak prevoz ako jeden zo spôsobov, ktorým možno
naplniť zákonný znak uvedený v ust. § 172 ods. 1 písm. b) Tr.zák., skôr zodpovedá preprave z jedného
štátu do iného štátu cez územie Slovenskej republiky (tzv. tranzit).

Krajský súd poznamenáva, že pokiaľ ide o predmetný trestný čin z hľadiska subjektívnej stránky,
konkrétne zavinenia, je síce potrebné, aby bol spáchaný úmyselne, avšak na okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby, v danom prípade - značný rozsah (ust. § 125 ods. 1 Tr.zák.) sa prihliadne,
keďže ide o ťažší následok (ust. § 18 písm. a/ Tr.zák.), ak bol zavinený aj z nedbanlivosti. V tomto smere

sa odvolaciemu súdu javí námietka krajského prokurátora ako dôvodná, samozrejme za predpokladu,
ak bude obžalovanému dostatočne preukázané spáchanie skutku v bodoch 2) a 3), ako bol ustálený.
Akceptovateľné sú aj námietky obidvoch procesných strán, že neexistoval žiadny relevantný dôvod, aby
boli výpovede spoluobžalovaných a agenta hodnotené okresným súdom parciálne.

Povinnosťou okresného súdu bude predovšetkým opätovne vypočuť K. P., zvážiť opätovné vypočutie
spoluobžalovaných, t.č. už právoplatne odsúdených H. W. a Y. Z., v procesnom postavení svedkov,
taktiež rozhodnúť o vykonaní, resp. nevykonaní dôkazov navrhnutých obhajobou, prípadne vykonať i
ďalšie dôkazy, ak to bude potrebné, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.
Po takto vykonanom dokazovaní je potrebné dôkazy vyhodnotiť rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1 Tr.por. tak, aby bolo možné na ich základe po ich vyhodnotení
spoľahlivo ustáliť skutkový stav, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu, za dodržania všetkých
príslušných procesných ustanovení a až následne posúdiť dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny alebo neviny obžalovaného K. P. a v konečnom dôsledku rozhodnúť
vo veci v tejto časti zákonným spôsobom.

Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, aby sa dôsledne a podrobne
zaoberal jednotlivými vyššie uvedenými odvolacími námietkami, ktorými argumentovali vo svojichodvolaniach procesné strany, hoci s časťou týchto námietok sa už v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal.

Z týchto dôvodov krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolaní obžalovaného K. P. a krajského
prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu u tohto
obžalovaného v celom rozsahu, a zároveň podľa § 322 ods. 1 Tr.por. v tejto časti vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súčasne podľa § 321 ods. 1 písm. d),
ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu u obžalovaného H. W. v časti výroku o treste,

ktorým mu bol uložený trest prepadnutia veci, vo zvyšných častiach zostal napadnutý rozsudok u tohto
obžalovaného nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.