Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118211085
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3118211085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu L.. A. M., narodeného 2.
XX. XXXX, bytom v D. W., A. N. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so
sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 25, IČO: 34 054 081, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške
300.000,00 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 29.6.2018 do zaplatenia. Uviedol, že si
uplatnil žalobou, podanou na Okresnom súde Trenčín 15.6.2012, nárok na zaplatenie peňažnej sumy
300.000,00 eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky voči žalovaným fyzickým osobám O.i C. a
F. O. (žalovaní 1/, 2/), a tiež nárok na určenie neúčinnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľností) voči právnickej osobe U., s.r.o. (žalovaný 3/). Súčasťou takto podanej žaloby bol aj

návrh na nariadenie predbežného opatrenia (podľa vtedy platného O. s. p.), týkajúci sa nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej bol uplatnený nárok na určenie neúčinnosti
právneho úkonu, vo vlastníctve žalovaného 3/ ako aj ďalších nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných
1/ a 2/. Okresný súd Trenčín konal vo veci pod sp. zn. 12C 149/2012, dňa 19.6.2012 nariadil
žiadané predbežné opatrenie, rozhodnutie potvrdil aj súd druhej inštancie, Krajský súd v Trenčíne,
rozhodnutím č. k. 17Co/288/2012-82 zo dňa 11.10.2012. Následne, na základe ďalšieho návrhu

žalobcu, bolo vydané uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/149/2012-169 dňa 28.4.2014 o
nariadení predbežného opatrenia, na základe ktorého bolo uložené spoločnosti O.o., aby nenakladala
s konkrétne popísanými nehnuteľnosťami, žalovaným 1/ a 2/ bolo uložené, aby nenakladali so svojimi
obchodnými podielmi v spoločnosti O... Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 5Co/414/2014-199 zo dňa 18.6.2014. Za takéhoto stavu konania Okresného
súdu Trenčín vo veci sp. zn. 12C 149/2012, kedy bola vymožiteľnosť uplatneného peňažného nároku
žalobcu prvým a druhým predbežným opatrením riadne zabezpečená, bolo uznesením Okresného súdu

Trenčín vo veci sp. zn. 40R/3/2014 zo dňa 4.6.2014, publikovaným v Obchodnom vestníku 109/2014
zo dňa 10.6.2014, právoplatným dňa 11.6.2014, začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi s
obchodným menom F. O. F. car. Reštrukturalizácia bola povolená uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 10.7.2014, publikovaným v Obchodnom vestníku 135/2014 zo dňa 16.7.2014, právoplatným
dňa 17.7.2014 a skončená uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.12.2014, publikovaným v
Obchodnom vestníku 239/2014 zo dňa 15.12.2014, právoplatným dňa 16.12.2014, ktorým bol súčasne

potvrdený reštrukturalizačný plán tohto dlžníka. Ďalším uznesením Okresného súdu Trenčín vo veci sp.
zn. 38R/2/2014 zo dňa 9.6.2014, publikovaným v Obchodnom vestníku 112/2014 zo dňa 13.6.2014,
právoplatným dňa 14.6.2014, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi s obchodnýmmenom O. C. MH Y.. Reštrukturalizácia bola povolená uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
30.6.2014, publikovaným v Obchodnom vestníku 128/2014 zo dňa 7.7.2014, právoplatným dňa 8.7.2014
a skončená uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.12.2014, publikovaným v Obchodnom

vestníku 240/2014 zo dňa 16.12.2014, právoplatným dňa 17.12.2014, ktorým bol súčasne potvrdený
reštrukturalizačný plán tohto dlžníka. Uznesením Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. 38R/5/2014
zo dňa 26.9.2014, publikovaným v Obchodnom vestníku 188/2014 zo dňa 2.10.2014, právoplatným
dňa 3.10.2014 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, ktorým bol žalovaný 3/, ktoré
však bolo krátko nato skončené uznesením Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. 38R/2/2014

zo dňa 3.11.2014, publikovaným v Obchodnom vestníku 214/2014 zo dňa 7.11.2014, právoplatným
dňa 25.11.2014. Dňa 14.1.2015 bol zo strany žalovaných 1/, 2/ a 3/ na Okresný súd Trenčín vo veci
sp. zn. 12C 149/2012 podaný podnet na zastavenie konania ex offo, návrh na zamietnutie žaloby
a zrušenie nariadených predbežných opatrení, ktorý bol zdôvodnený tým, že žalobca si pohľadávku,
ktorú si uplatňuje v tomto súdnom konaní neprihlásil do reštrukturalizačných konaní, ktoré boli vedené
proti dlžníkovi s obchodným menom F. proti dlžníkovi s obchodným menom O. C. MH Y., s poukazom

na ustanovenie § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. ("ZoKR"), podľa ktorého zverejnením uznesení o
potvrdení schválených reštrukturalizačných plánov uvedených podnikateľských subjektov v Obchodnom
vestníku, zaniklo právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa ZoKR neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať
tieto pohľadávky voči dlžníkom, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce
sa na majetok dlžníkov. Dňa 15.5.2015 bol podaný opätovný návrh na zamietnutie žaloby a zrušenie

nariadených predbežných opatrení, ktorým žalovaní 1/, 2/ a 3/ vyzvali súd na urgentné skončenie
konania a vykonanie všetkých procesných úkonov smerujúcich k jeho skončeniu. Okresný súd Trenčín
potom uznesením č. k. 12C/149/2012-315 zo dňa 4.6.2015 rozhodol tak, že podnety spoločnosti O.. na
zrušeniepredbežnýchopatrenízamietol,návrhyžalovaných1/,2/a3/nazrušeniepredbežnýchopatrení
zamietol, pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných, a to spoločnosti MH Y.,

s.r.o. a pripustil zmenu žalobného petitu tak, že predmetom konania v je určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 31.5.2012 medzi spoločnosťou MH Y., s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako
kupujúcim, ktorou boli prevedené do výlučného vlastníctva žalovaného 3/ nehnuteľnosti zapísané na
listoch vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S. G. a č. XXXX pre katastrálne územie W. nad S..
Proti prvoinštančnému uzneseniu podali žalovaní 1/, 2/ a 3/ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v

Trenčíne uznesením č. k. 6Co/746/2015-347 zo dňa 28.12.2015, tak, že prvoinštančné uznesenie v časti
týkajúcej sa konania voči žalovaným 1/ a 2/ zrušil, v časti týkajúcej sa konania voči žalovanému 3/ zmenil
tak, že prvé a druhé predbežné opatrenie zrušil a odvolanie žalovaného 3/ do ďalších výrokov odmietol.
Krajský súd v Trenčíne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že hlavnou otázkou, ktorej zodpovedanie je
rozhodujúce pre vyriešenie odvolacích námietok žalovaných voči prvoinštančnému uzneseniu je to, či

pohľadávka, ktorá je predmetom daného súdneho konania mohla byť uplatňovaná v reštrukturalizačnom
konaní, teda či je pohľadávkou, ktorá sa v reštrukturalizácii prihlasuje prihláškou a či sa preto na ňu
vzťahujú dôsledky uvedené v § 155 ods. 2 ZoKR. Ďalej odvolací súd uviedol, že okresný súd dospel
k negatívnej odpovedi na túto otázku, teda že na pohľadávku, ktorá je predmetom súdneho konania,
sa nevzťahujú dôsledky uvedené v § 155 ods. 2 ZoKR z dôvodu, že účastníkom reštrukturalizačných

konaní a dlžníkmi neboli žalovaní 1/ a 2/ ako fyzické osoby - nepodnikatelia, a preto súdom potvrdený
reštrukturalizačný plán nie je účinný voči nim ani voči žalobcovi a zároveň nezaniká vymáhateľnosť
pohľadávky žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ ako nepodnikateľom. Odvolací súd na rozdiel od okresného
súdu dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu uplatňovaná v danom konaní voči žalovaným 1/ a 2/
na zaplatenie 300.000,00 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke je pohľadávkou, ktorá sa

prihlasuje prihláškou v reštrukturalizácii, pričom právnym dôsledkom neuplatnenia pohľadávky je v
zmysle § 155 ods. 2 ZoKR zánik nároku, kedy veriteľovi nezaniká právo ale len nárok, teda možnosť
vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi na súde alebo inom orgáne a k zániku nároku dochádza momentom
zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. K zastaveniu konania za podmienok
vyplývajúcich z § 156 ZoKR dochádza ex lege, a preto sa o zastavení konania nevydáva rozhodnutie,

konanie sa zastavuje bez ohľadu na to, či pohľadávka bola alebo nebola v reštrukturalizácii prihlásená.
16.12.2014 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Trenčín vo veci 38R
2/2014 o skončení reštrukturalizácie žalovaného 1/ a 15.12.2014 uznesenie Okresného súdu Trenčín
vo veci 40R 3/2014 o skončení reštrukturalizácie žalovaného 2/. Prvoinštančné uznesenie bolo vydané
po skončení reštrukturalizačného konania žalovaných 1/ a 2/, teda v ex lege zastavenom konaní, je

uznesením vydaným v neexistujúcom konaní proti žalovaným 1/ a 2/ a preto ho bolo potrebné zrušiť.
2. Z uvedeného chronologického postupu a rozhodnutí Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. 12C
149/2012 je zrejmé, že po začatí konania došlo k tomu, že skôr ako súd vo veci o tejto žalobe
rozhodol, boli zo strany žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov žalobcu podané reštrukturalizačné návrhy,na podklade ktorých boli vykonané reštrukturalizačné konania a na základe ich výsledkov napokon
došlo zo zákona (ex lege) k zastaveniu konania v časti uplatneného nároku na peňažné plnenie titulom
vrátenia pôžičky. Podľa žalobcu k takémuto stavu, ktorý mal za následok definitívnu stratu možnosti

žalobcu úspešne uplatniť nárok na peňažné plnenie, nemuselo dôjsť, pokiaľ by Okresný súd Trenčín
bol v konaní o uvedenej žalobe riadne a plynule postupoval a v primeranom čase o nároku uplatnenom
žalobourozhodolarovnako,pokiaľbyOkresnýsúdTrenčínvkonaniachoreštrukturalizačnýchnávrhoch
žalovaných 1/ a 2/ považoval za riadne prihlásenú pohľadávku žalobcu žalobu na súde v civilnom spore,
navyše, keď civilný spor a reštrukturalizačné konania viedol rovnaký súd. V takom prípade by nebolo

došlo ku zmareniu nároku žalobcu tak, ako sa to v danej veci stalo tým, že dlžníci žalobcu podali
zjavneúčelovéreštrukturalizačnénávrhy,nazákladektorýchdosiahlizastaveniekonaniaodanejžalobe,
pričom podľa žalobcu tak urobili výlučne z dôvodu, aby neboli na plnenie voči žalobcovi rozhodnutím
súdu zaviazaní. Podľa žalobcu teda Okresný súd Trenčín nesprávnym úradným postupom pri vedení
súdneho konania vo veci sp. zn. 12C 149/2012 ako aj v reštrukturalizačných konaniach vedených pod
sp. zn. 38R 2/2014 a 40R 3/2014 spôsobil to, že žalobca v konečnom dôsledku nedosiahol uspokojenie

svojho riadne uplatneného nároku na peňažné plnenie, čím mu vznikla škoda. Nesprávny úradný postup
Okresného súdu Trenčín v konaní vo veci 12C 149/2012 spočíva predovšetkým v tom, že hoci žaloba
v danej veci bola podaná ešte 15.6.2012 a k zastaveniu konania zo zákona došlo až dňom 15.12.2014
(vo vzťahu k žalovanému 2/) a dňom 16.12.2014 (vo vzťahu k žalovanému 1/), tak vo veci sa ani
raz neuskutočnilo pojednávanie, hoci žalobca už k podanej žalobe pripojil všetky rozhodujúce listinné

dôkazy jednoznačne preukazujúce poskytnutie pôžičky žalovaným 1/ a 2/, ktoré vytvárali dostatočný
dôkazný základ na rozhodnutie vo veci aj na prvom pojednávaní. Samotné reštrukturalizačné konania
žalovaných 1/ a 2/ boli začaté až po dvoch rokoch od začatia súdneho konania vo veci 12C 149/2012,
keď reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi F. O. F.r, bolo začaté uznesením Okresného súdu Trenčín
40R/3/2014 zo dňa 4.6.2014, publikovaným v Obchodnom vestníku 109/2014 10.6.2014, právoplatným

dňa 11.6.2014 a reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi MV., bolo začaté uznesením Okresného
súdu Trenčín 38R/2/2014 zo dňa 9.6.2014 publikovaným v Obchodnom vestníku 112/2014 13.6.2014,
právoplatným dňa 14.6.2014. V období od podania žaloby do začatia reštrukturalizačných konaní voči
žalovaným 1/ a 2/ tak uplynula doba dvoch rokov, pričom v rámci tejto doby Okresný súd Trenčín
nariadil prvé pojednávanie na deň 15.5.2013 (až 11 mesiacov po začatí konania), kde toto bolo na

žiadosť právneho zástupcu žalobcu v danej veci odročené na deň 12.6.2013, avšak toto sa napokon
neuskutočnilo z dôvodov, ktoré žalobca nezavinil. Ďalšie pojednávanie bolo potom nariadené až na
deň 12.2.2014 (až po ďalších 8 mesiacoch ), pričom toto bolo na žiadosť právneho zástupcu žalobcu
v danej veci odročené na deň 2.4.2014, avšak toto sa tiež bez zavinenia žalobcu neuskutočnilo a
ďalšie pojednávanie bolo potom nariadené na deň 28.5.2014, ktoré sa však rovnako bez zavinenia

žalobcu neuskutočnilo a dôvodom jeho neuskutočnenia bola účelovo podaná námietka zaujatosti sudcu
zo strany žalovaných 1/ až 3/, ktorí už v tom čase z hľadiska časovej postupnosti veci museli pripravovať
účelové reštrukturalizačné návrhy, ktorými napokon došlo k úplnému zmareniu uplatneného nároku
žalobcu. Takýto postup Okresného súdu Trenčín vo veci č. 12C 149/2012 je potrebné podľa žalobcu
považovať za nesprávny úradný postup súdu, ktorým sa vytvoril žalovanej strane veľký časový priestor

na účelové konanie, v dôsledku ktorého došlo k znemožneniu uplatnenia nároku žalobcu v riadne
začatom súdnom konaní. Žalobca ako bežný občan, nepredpokladajúci možnosť takého konania, aké
podaním účelových reštrukturalizačných návrhov v priebehu súdneho konania o vrátenie poskytnutej
pôžičky žalovaní 1/ a 2/ uskutočnili, sa nemal ako dozvedieť o podaní takýchto reštrukturalizačných
návrhov zo strany žalovaných 1/ a 2/, keďže nesledoval denne Obchodný vestník a spoliehal sa na

poskytnutie riadnej súdnej ochrany v začatom súdnom konaní, kde konajúci súd tiež žalobcu o podaní
takýchto reštrukturalizačných návrhov neupovedomil, hoci z príslušných registrov súdnych konaní
muselo byť Okresnému súdu Trenčín, konajúcemu vo veci reštrukturalizačných návrhov žalovaných
1/ a 2/ zrejmé, že títo sú v procesnom postavení žalovaných účastníkmi konania toho istého súdu vo
veci č. 12C 149/2012. Žalobca začatie takýchto reštrukturalizačných konaní zistil až v čase, kedy už

uplynula lehota na prihlásenie pohľadávky. Žalobca je však presvedčený, že ak na tom istom súde,
ktorý viedol reštrukturalizačné konania už pred ich začatím riadne podanou žalobou uplatnil peňažnú
pohľadávku voči tým istým osobám, voči ktorým boli následne reštrukturalizačné konania začaté,
tak takáto pohľadávka sa mala považovať za riadne prihlásenú pohľadávku v reštrukturalizačných
konaniach vedených na tom istom súde voči žalovaným 1/ a 2/. Bez ohľadu na túto skutočnosť by však

podľa žalobcu uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky v reštrukturalizačných konaniach voči žalovaným
1/ a 2/ bolo sporné a zrejme aj celkom nereálne, keďže z celkového postupu žalovaných 1/ a 2/ je
podľa žalobcu zrejmé, že títo sledovali podaním reštrukturalizačných návrhov práve a výlučne to, aby
sa zbavili povinnosti na peňažné plnenie voči žalobcovi. Pokiaľ by bol Okresný súd Trenčín v konanívo veci 12C 149/2012 postupoval plynule a vo veci by rozhodol v primeranom čase, nebolo by došlo
k zmareniu uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcu takým spôsobom, ako to, využijúc nečinnosť
súdu, v danom konaní dosiahli žalovaní 1/ a 2/. To znamená, že postup súdu v danej veci naplnil

predpoklady nesprávneho úradného postupu a zároveň je zrejmá aj príčinná súvislosť medzi takýmto
nesprávnym úradným postupom súdu v danej veci a nevymožiteľnosťou pohľadávky žalobcu riadne
uplatnenej podanou žalobou v danej veci. Keďže nápravu tohto stavu sa žalobcovi nepodarilo dosiahnuť
žiadnym iným spôsobom, tak z riadne uplatneného nároku na peňažné plnenie s príslušenstvom nebolo
žalobcovi uhradené vôbec nič a vznikla mu tak škoda vo výške celého toto nároku, teda najmenej vo

výške istiny nároku uplatneného žalobou v sume 300.000,00 eur.
3. Podľa žalobcu § 9 zák.č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na
zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasne splnenie troch podmienok, a to
1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom
nesprávneho úradného postupu, teda ak sú nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere

príčiny a následku a teda je zrejmé, že nebyť takého postupu, ku škode by nedošlo, pretože súdom
priznaná pohľadávka by bola z majetku dlžníka uspokojená. Z hľadiska príčinnej súvislosti je preto
v predmetnej veci významné to, či prieťahy v súdnom konaní a tiež nesprávny postup v súdnom
konaní o reštrukturalizačných návrhoch žalovaných 1/ a 2/, boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou
toho, že žalobcovi nebolo žalobou uplatnené plnenie uhradené. Podľa rozhodovacej činnosti súdov

štát zodpovedá za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o žalobe, ktorou poškodený
uplatnil pohľadávku voči svojmu dlžníkovi vtedy, ak poškodený preukáže, že pohľadávku voči dlžníkovi
skutočne mal a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou
toho, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou. V danej veci Okresného súdu Trenčín 12C 149/2012
je podľa žalobcu nesporné, že súd nekonal vo veci plynulo a bez prieťahov a že po dlhé časové

obdobia trvania súdneho konania bol nečinný a rovnako je zrejmé, že ten istý súd v reštrukturalizačných
konaniachžalovaných1/a2/neprihliadolnaexistenciusúdnehokonaniaoriadneuplatnenejpohľadávke
žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/. Zároveň je zrejmé, že voči žalovaným 1/ a 2/ v danej veci boli začaté
reštrukturalizačné konania až 2 roky po začatí súdneho konania, pričom práve tieto reštrukturalizačné
konania napokon viedli k zastaveniu súdneho konania o zaplatenie dlžnej sumy zo zákona (ex lege) a

tým k nevymožiteľnosti žalobou uplatneného žalobcovho nároku na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke.
Napokon je zrejmé, že nariadenými predbežnými opatreniami v kontexte so súčasne uplatneným
nárokom žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanému 3/ bola v celom rozsahu
zabezpečená vymožiteľnosť uplatneného peňažného nároku žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní.
Zo súhrnu týchto skutočností je potom podľa žalobcu dostatočne zrejmé, že všetky zákonné predpoklady

na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) Okresného súdu Trenčín
v konaní vo veci 12C 149/2012 ako aj v reštrukturalizačných konaniach vo veci 38R 2/2014 a vo veci
40R 3/2014 sú splnené.
4. Žalobca v súlade s ustanovením 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení podal žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

a to listom zo dňa 12.12.2017, ktorý mu bol doručený 27. 12. 2017. Na túto žiadosť odpovedalo
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámením o výsledku predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, a to listom č. 35055/2018/141 zo dňa 21.6.2018, tak, že žiadosť žalobcu
posúdilo ako nedôvodnú. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 29.6.2018. Keďže žalobca sa s
týmto oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a v ňom obsiahnutou

argumentáciou nestotožňuje, uplatňuje predmetný nárok na náhradu škody touto žalobou.
5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Zodpovednosť štátu za škodu, upravená v zákone č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z."), je jednou z foriem objektívnej
zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia
zákonných podmienok, ktorými sú: nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná

a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere
leží na poškodenom.
6. K existencii nesprávneho úradného postupu žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 9 ods. 1 druhá
veta zákona č. 514/2003 Z. z., za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánuverejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ustanovenia § 9 ods.

2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zákon síce bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného
postupu neobsahuje, avšak vychádzajúc z ustálenej judikatúry môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú

s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. K žalobcom namietanému
nesprávnemu úradnému postupu vo forme nečinnosti a prieťahov Okresného súdu Trenčín v konaní
sp. zn. 12C 149/2012 žalovaný uviedol, že v súvislosti s porušením práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov sa mal žalobca obrátiť sťažnosťou na Ústavný súd SR (a prípadne si uplatňovať
aj primerané zadosťučinenie), nakoľko otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie strán a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Nie je možné,
aby všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody konštatoval porušenie ústavného práva strany
sporu na bezprieťahové konanie. Z dôvodovej správy k zákonu č. 412/2012 Z. z. vyplýva, že súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.
z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti

na prieťahy). Žalobca počas konania mal k dispozícii aj ďalšie účinné prostriedky, ktorými sa mohol
domáhať nápravy nežiadúceho stavu a odstránenia údajných prieťahov v konaní sp. zn. 12C 149/2012.
Žalobca mohol podať sťažnosť na postup súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo však neurobil.
7. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu o existencii údajných zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 12C

149/2012 žalovaný konštatoval, že tieto nekorešpondujú s chronológiou jednotlivých úkonov tak súdu
ako aj strán sporu v konaní sp. zn. 12C 149/2012. Naopak z priebehu dotknutého konania je zrejmé, že:
- návrh na začatie konania o vrátenie pôžičky a určenie neúčinnosti právneho úkonu bol zo strany
navrhovateľa (žalobcu) podaný dňa 15.6.2012,
- súčasťou návrhu na začatie konania bol i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom

Okresný súd Trenčín rozhodol uznesením, č. k. 12C 149/2012-54 zo dňa 19.6.2012,
- proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia bolo podané odvolanie zo strany odporcov 1/ až
3/, a to dňa 4.7.2012, pričom dňa 4.9.2012 bolo súdu doručené doplnenie odvolania a spis bol dňa
12.9.2012 predložený Krajskému súdu v Trenčíne,
- odvolací súd (Krajský súd v Trenčíne) rozhodol uznesením, č. k. 17Co/288/2012-82 zo dňa 11.10.2012

a následne dňa 12.10.2012 vrátil spis Okresnému súdu Trenčín,
- zákonná sudkyňa určila termín pojednávania na 15.5.2013, avšak dňa 22.4.2013 právny zástupca
navrhovateľa (žalobcu) požiadal o odročenie vytýčeného termínu pojednávania, a to z dôvodu kolízie
s iným pojednávaním,
- zákonná sudkyňa vyhovela predmetnej žiadosti a odročila pojednávanie na dňa 12.6.2013,

- ďalej kontrolou spisu bolo zistené, že navrhovateľovi (žalobcovi) nebol vyrubený súdny poplatok z
návrhu na začatie konania vo veci samej (navrhovateľ/žalobca zaplatil iba súdny poplatok za podanie
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), preto súd výzvou zo dňa 15.5.2013 vyzval navrhovateľa
(žalobcu) na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16 696,00 eur,
- dňa 11.6.2013 telefonicky požiadal právny zástupca navrhovateľa (žalobcu) o zrušenie vytýčeného

termínu pojednávania na 12.6.2013, a to z dôvodu, že navrhovateľ (žalobca) nemá finančné prostriedky
na zaplatenie súdneho poplatku,
- z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku bolo konanie uznesením Okresného súdu Trenčín, č. k. 12C
149/2012-144 zo dňa 19.7.2013 zastavené,- následne bolo predmetné uznesenie o zastavení konania zrušené uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 5.9.2013 (právoplatnosť nadobudlo dňa 28.1.2014), nakoľko navrhovateľ (žalobca) zaplatil v
lehote na podanie odvolania vyrubený súdny poplatok,

- nový termín pojednávania bol vytýčený na dňa 12.2.2014, avšak právny zástupca navrhovateľa
(žalobcu) opätovne požiadal (žiadosťou zo dňa 16.1.2014) o zmenu termínu pojednávania, pričom jeho
žiadosti bolo vyhovené a termín pojednávania bol stanovený na 2.4.2014,
- dňa 31.3.2014 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žiadosť nového právneho zástupcu odporcov
1/ až 3/ o odročenie pojednávania z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia a krátkosti času na prípravu,

kedy žiadosti bolo vyhovené a nový termín bol stanovený na dňa 28.5.2014,
- dňa 15.4.2014 navrhovateľ (žalobca) podal ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré
bolo nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín, č. k. 12C 149/2012-169 zo dňa 28.4.2014,
- predmetné uznesenie napadli odporcovia 1/ až 3/ a zároveň vzniesli námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni JUDr. M. G., preto bol vytýčený termín pojednávania (28.5.2014) zrušený a vec predložená
Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie (spis bol predložený dňa 23.5.2014),

- Krajský súd v Trenčíne uznesením, č. k. 5Co 414/2014-199 zo dňa 18.6.2014 potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia a zároveň opravil výrok II. napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trenčíne uznesením, č. k. 5NcC 20/2014-204 zo dňa 18.06.2014 rozhodol, že zákonná
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci, pričom spis bol Okresnému
súdu Trenčín vrátený dňa 23.6.2014,

- dňa 24.9.2014 podal navrhovateľ (žalobca) návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania
na strane odporcov a na zmenu návrhu na začatie konania v bode II. petitu návrhu,
- následne dňa 16.10.2014 predložil právny zástupca navrhovateľa (žalobcu) návrh na doplnenie
dokazovania pripojením spisov z reštrukturalizačných konaní odporcov 1/ až 3/, evidovanými pod sp.
zn. 38R/2/2014, 38R/5/2014 a 40R/3/2014,

- odporcovia 1/ až 3/ podaním, doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 14.1.2015 žiadali o zastavenie
konania ex offo a zrušenie nariadených predbežných opatrení,
- Okresný súd Trenčín uznesením, č. k. 12C 149/2012-315 zo dňa 4.6.2015 podnety/návrhy odporcov
1/ až 3/ na zrušenie nariadených predbežných opatrení zamietol, pripustil vstup ďalšieho účastníka
do konania na strane odporcov a pripustil zmenu petitu v súlade s návrhom navrhovateľa (žalobcu),

predmetné uznesenie napadli odporcovia 1/ až 3/ odvolaním,
- Krajský súd v Trenčíne uznesením, č. k. 6Co/746/2015-347 zo dňa 28.12.2015 uznesenie Okresného
súdu Trenčín v časti týkajúcej sa konania voči odporcom 1/ a 2/ zrušil, súčasne v časti týkajúcej
sa konania voči odporcovi 3/ zmenil tak, že nariadené opatrenie zrušil. Uznesenie odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2016,

- následne Okresný súd Trenčín vytýčil termín pojednávania na dňa 11.4.2016, avšak dňa 8.4.2016 bolo
súdu doručené späťvzatie návrhu na začatie konanie zo strany navrhovateľa (žalobcu), kedy nazáklade
uznesenia, č. k. 12C 149/2012-370 zo dňa 11.4.2016 bolo konanie zastavené (predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.5.2016).
8. Z vyššie uvedenej chronológie úkonov v rámci konania sp. zn. 12C 149/2012 tak jednoznačne

vyplýva, že dĺžka konania bola do značnej miery determinovaná správaním/úkonmi samotného žalobcu.
Podstatné boli opakované žiadosti žalobcu resp. jeho právneho zástupcu na odročenie termínu
pojednávania, prvotné nezaplatenie súdneho poplatku (tento bol zaplatený až po zastavení konania
v rámci plynutia lehoty na podanie odvolania) ako aj dispozitívne úkony žalobcu v podobe viacerých
procesných návrhov. Okresný súd Trenčín sa nedopustil v konaní sp. zn. 12C 149/2012 nečinnosti resp.

zbytočných prieťahov, ktoré by bolo možné definovať ako nesprávny úradný postup v intenciách § 9
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom nie každá nečinnosť či každý prieťah v konaní majú
nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR.
9. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Trenčín v konaniach

sp. zn. 38R/2/2014 a 40R/3/2014 žalovaný uviedol, že tento jednak nebol predbežne prerokovaný,
keďže v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.12.2017 žalobca
namietal výlučne nesprávny úradný postup Okresného súdu Trenčín v konaní sp. zn. 12C 149/2012,
ako aj to, že uplatnenie pohľadávky žalobcom v konaní sp. zn. 12C 149/2012 v žiadnom prípade
nemožno považovať za účinné prihlásenie pohľadávky v rámci reštrukturalizačných konaní sp. zn.

38R/2/2014a40R/3/2014.Naopakbolovecoužalobcuvčasneprihlásiťsvojupohľadávkuvpredmetných
reštrukturalizačných konaniach a neprenášať túto povinnosť zavádzajúcimi tvrdeniami na Okresný súd
Trenčín. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o údajnom nesprávnom postupe Okresného súdu Trenčín,
keď tento neupovedomil žalobcu o prebiehajúcich reštrukturalizačných konaniach, žalovaný zdôraznil,že takáto povinnosť konajúcemu súdu zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala, t. j. konajúci súd
mal povinnosť doručovať účastníkom konania len písomné podania vo veci a nie písomnosti týkajúce
sa reštrukturalizačných konaní odporcov 1/ až 3/. Žalobcom identifikovanú činnosť Okresného súdu

Trenčín v konaní sp. zn. 12C 149/2012 ako ani v konaniach sp. zn. 38R/2/2014 a 40R/3/2014 nemožno
teda subsumovať pod nesprávny úradný postup, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, kedy
nepreukázal existenciu spôsobilého titulu v súvislosti s uplatneným právom na náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu.
10. K existencii škody žalovaný uviedol, že pod škodou (skutočnou škodou) sa chápe majetková

ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, t. j. ide o rozdiel v
hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. V súvislosti
s požadovanou náhradou majetkovej škody titulom pohľadávky vo výške 300 000,00 eur, ktorá bola
predmetom konania sp. zn. 12C 149/2012, nie je možné predpokladať, že pri meritórnom rozhodovaní
vo veci sp. zn. 12C 149/2012 by žalobcovi bola priznaná práve táto čiastka. Skutočnosť, že si ju uplatnil
v konaní sp. zn. 12C 149/2012, nie je možné automaticky pokladať za dôvodný nárok a predpokladať

úspech. Zároveň súd v konaní o náhradu škody ani nemôže prezumovať výsledok uvedeného konania,
resp. nahrádzať prípadné meritórne rozhodnutie vo veci. Rovnako reálna hodnota pohľadávky, ktorá by
vznikla žalobcovi, nezávisí len od samotnej sumy, ktorú by súd hypoteticky priznal v predmetnom konaní,
ale aj od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť následne vymáhanú pohľadávku od
dlžníka resp. dlžníkov, v neposlednom rade od solventnosti dlžníkov a možnosti uspokojenia pohľadávky

z ich majetku, a to obzvlášť v situácii, keď vo vzťahu k odporcom 1/ až 3/ boli ešte v priebehu konania
sp. zn. 12C 149/2012 začaté reštrukturalizačné konania, preto nepopierateľnou skutočnosťou je ich
platobná neschopnosť v rozhodujúcom období.
11. K existencii príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť,
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v

rámciktoréhojedenjav(príčina)vyvolávadruhýjav(následok).Vpostupnomsledejavovjekaždápríčina
niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a príčinnej súvislosti každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. (napr. uznesenie NS SR zo dňa 31.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo
11/2010, uznesenie ÚS SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. III. ÚS 328/09). Z hľadiska príčinnej súvislosti v

danom prípade je preto významné, či žalobcom namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu
Trenčín bol podstatnou, rozhodujúcou a hlavnou príčinou toho, že žalobcovi vznikla ním uplatnená
škoda. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (akým
následkom) a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre

posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda, za ktorú je náhrada žalobcom v tejto veci požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
žalobcu ako poškodeným a konkrétnym žalobcom identifikovaným nesprávnym úradným postupom sa
zisťuje príčinná súvislosť. Zodpovednosť štátu nie je možné robiť závislou na neobmedzenej kauzalite,
tak ako to robí žalobca, ktorý bezdôvodne a v rozpore s objektívnym právom delegoval zodpovednosť

za škodu na žalovaného, a to najmä v situácii, keď sám žalobca v žalobe súčasne konštatuje, že "je
potrebné podľa žalobcu považovať za nesprávny úradný postup súdu, ktorým sa vytvoril žalovanej
strane veľký časový priestor na účelové konanie, v dôsledku ktorého došlo k znemožneniu uplatnenia
nároku žalobcu v riadne začatom súdnom konaní" ako aj to, že "z celkového postupu žalovaných 1/ a
2/ je podľa žalobcu zrejmé, že títo sledovali podaním reštrukturalizačných návrhov práve a výlučne to,

aby sa zbavili povinnosti na peňažné plnenie voči žalobcovi bez jeho poskytnutia v akejkoľvek výške
alebo jeho poskytnutím len v nepatrnom rozsahu". Je zrejmé, že prvoradou príčinou neuspokojenia
žalobcom uplatnenej pohľadávky vo výške 300 000,00eur bolo účelové konanie zo strany odporcov
1/ a 2/ ako aj neodôvodnená pasivita samotného žalobcu, ktorý si neprihlásil pohľadávku v rámci
reštrukturalizačných konaní sp. zn. 38R/2/2014, 38R/5/2014 a 40R/3/2014, čím de facto i de iure

zapríčinil jej nevymáhateľnosť voči odporcom 1/ a 2/. Na túto skutočnosť poukázal v konečnom dôsledku
aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení, č. k. 6Co/746/2015-347 zo dňa 28.12.2015, keď v rámci
odôvodnenia okrem iného konštatoval, že "veriteľ môže uplatňovať svoje práva v reštrukturalizácii, len
ak prihlási svoju pohľadávku formou prihlášky riadne a včas. V reštrukturalizačnom konaní, podobne ako
v konkurznom konaní sa osobitným spôsobom zisťuje oprávnenosť pohľadávok, a preto nie je dôvod

na ich súdne alebo rozhodcovské vymáhanie. Právnym dôsledkom neuplatnenia pohľadávky je zánik
nároku. Veriteľovi nezaniká právo, ale len nárok, teda možnosť vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi na
súde alebo inom orgáne. K zániku nároku dochádza momentom zverejnenia uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku".12. Žalovaný napokon namietol premlčanie uplatneného nároku. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o
škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Zo skutkových okolností konania sp. zn. 12C
149/2012 vyplýva, že navrhovateľ (žalobca) prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa
16.10.2014 konajúcemu súdu návrh na doplnenie dokazovania pripojením reštrukturalizačných spisov,
pričom výslovne konštatuje, že "týmto navrhujem, aby súd doplnil dokazovanie pripojením spisov z

reštrukturalizačných konaní, ktoré by podľa údajov zistených v Obchodnom vestníku SR mali byť
vedené na Okresnom súde Trenčín, a to vo vzťahu k odporcovi 1) pod č. 38R 2/2014, vo vzťahu
k odporcovi 2) pod č. 40R 3/2014 a vo vzťahu k odporcovi 3) pod č. 38R 5/2014". Vzhľadom na
vyššie uvedené, najneskôr dňom 16.10.2014 mal žalobca vedomosť o škode na jeho majetku (vedel
o reštrukturalizačných konaniach, do ktorých si pohľadávku neprihlásil), čím začala plynúť 3 ročná
premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody ustanovená v § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z., ktorá uplynula dňa 16.10.2017. Navyše, ak by sa pripustilo, že žalobca sa dozvedel o škode až
okamihom zverejnenia uznesení súdu o skončení dotknutých reštrukturalizácií v Obchodnom vestníku
(§ 156 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
došlo by aj v tomto prípade k premlčaniu žalobcom uplatneného práva na náhradu škody podľa §
19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 40R/3/2014

o skončení reštrukturalizácie odporcu 2/ bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 15.12.2014 a
uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 38R/2/2014 o skončení reštrukturalizácie odporcu 1/ bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16.12.2014, preto 3 ročná premlčacia doba pre uplatnenie
nároku na náhradu škody uplynula najneskôr dňa 16.12.2017. Žalobca si uplatnil svoj nárok žiadosťou
o predbežné prerokovanie v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. na Ministerstve spravodlivosti

SR až dňa 27.12.2017 t. j. po uplynutí premlčacej doby a z tohto dôvodu premlčacia doba nemohla
spočívať podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.. Keďže žaloba o náhradu škody v tejto veci bola na
súde podaná v roku 2018, stalo sa tak bezpochyby po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby
na uplatnenie práva.
13. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12C/149/2012,
38R/2/2014 a 40R/3/2014.
15. Skutkový stav veci, ako ho strany sporu popísali bol v súlade s obsahom týchto spisov a medzi
stranami sporný nebol.
16. Zo spisu sp. zn. 12C/149/2012 súd zistil, že predmetom sporu žalobcu ID. proti žalovaným 1/ O.i,

2/ F.i a 3/ LI. bolo okrem iného uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 300 000,00 eur s
príslušenstvom. Dôvodom malo byť poskytnutie pôžičky žalovaným 1/ a 2/ 200 000,00 eur 10. 3. 2010
a 100 000,00 eur 7. 5. 2010, ktorú mali žalovaní vrátiť spoločne a nerozdielne do 10. 9. 2010. Z obsahu
žaloby tiež vyplynulo, že žalovaní 1/ a 2/ boli spoločníkmi a konateľmi spoločnosti O.., ktorá vznikla 19.
2. 2010 a do ktorej ako tichý spoločník vstúpil žalobca 2. 7. 2010. Podľa žaloby došlo medzi spoločníkmi

uvedenej spoločnosti k zásadným nezhodám, v dôsledku ktorých účasť žalobcu ako tichého spoločníka
zanikla v dôsledku jeho výpovede 31. 7. 2012. Žalobca s obavou o budúci výkon rozhodnutia riešil
situáciunávrhminapredbežnéopatrenia,ktorýmsúdvyhovel.Vodvolanívočijednémuznich,uzneseniu
zo dňa 19. 6. 2012, žalovaní uviedli, že žalobca sa voči nim nikdy v minulosti nedomáhal vrátenia
špecifikovanej pôžičky, nemali vedomosť o tom, že by od žalobcu prevzali titulom pôžičky finančné

prostriedky titulom pôžičky tak a v takej výške ako žalobca tvrdil. V uvedenom konaní nebolo meritórne
rozhodnuté, zo zákona bolo konanie zastavené v dôsledku reštrukturalizačných konaní, začatých v jeho
priebehu ohľadne žalovaných. O tom, že takéto konania u žalovaných 1/ a 2/ prebiehajú, získal žalobca
vedomosť z Obchodného vestníka, čo dokladuje jeho žiadosť zo dňa 16. 10. 2014, kde žiada súd o
pripojenie spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40R/3/2014 a 38R/2/2014.

17. Reštrukturalizácia dlžníka O. HF.r bola navrhnutá 30. 5. 2014, povolená uznesením zo dňa 30.
6. 2014, v ktorom je okrem iného uvedené, aby veritelia dlžníka prihlásili svoje pohľadávky do 30
dní od povolenia reštrukturalizácie, pričom za deň jej povolenia sa považuje deň, nasledujúci po
uverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, čo sa stalo 8. 7. 2014. Pohľadávky, ktoré mali byť
v reštrukturalizácii riešené, boli od viacerých veriteľov, ako Dôvera zdravotná poisťovňa a. s., Tatra

banka a. s., SR Krajský súd v Bratislave, Solema s. r. o., Homola s. r. o. a viacerých fyzických osôb,
celková suma prihlásených pohľadávok bola 122 580,36 eur. Uznesenie o tom, že sa reštrukturalizačný
plán potvrdzuje a reštrukturalizačné konanie sa končí bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 16.
12. 2014, účinky doručenia nastali dňom 17. 12. 2014. (Spis Okresného súdu Trenčín 38R/2/2014).Reštrukturalizácia dlžníka F. bola navrhnutá 20. 5. 2014, povolená uznesením zo dňa 10. 7. 2014, v
ktorom je okrem iného uvedené, aby veritelia dlžníka prihlásili svoje pohľadávky do 30 dní od povolenia
reštrukturalizácie, pričom za deň jej povolenia sa považuje deň, nasledujúci po uverejnení tohto

uznesenia v Obchodnom vestníku, čo sa stalo 16. 7. 2014. Pohľadávky, ktoré mali byť v reštrukturalizácii
riešené, boli od viacerých veriteľov, ako Dôvera zdravotná poisťovňa a. s., Tatra banka a. s., Solema s. r.
o., a viacerých fyzických osôb, celková suma prihlásených pohľadávok bola 145 343,59 eur Uznesenie
o tom, že sa reštrukturalizačný plán potvrdzuje a reštrukturalizačné konanie sa končí bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku 15. 12. 2014, účinky doručenia nastali dňom 16. 12. 2014. (Spis Okresného súdu

Trenčín 40R/3/2014).
18. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd prednostne zaoberal tým, či je alebo nie je
nárok, uplatnený žalobou, premlčaný.
19. Podľa § 19 ods. 1 - 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody
premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu
bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa
§ 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti

do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov
20. S námietkou premlčania žalovaný nesúhlasil, v priebehu konania uviedol, že premlčacia doba začala
plynúť od 16. 2. 2016, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v súvislosti
s tým, že zanikla vymožiteľnosť uplatnenej pohľadávky v civilnom sporovom konaní, v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 320/2016.

21. Zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo
veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky
voči dlžníkovi (§ 155 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V prípade dlžníkov žalobcu sa tak
v priebehu ich reštrukturalizačných konaní stalo 16. 12. 2014 (Mikuška) resp. 17. 12. 2014 (C.).
22. V odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 320/2016 je uvedené: "Na základe toho

krajský súd sťažovateľovi vysvetlil, že ustanovenie § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má účinky
iba voči obchodnoprávnym záväzkom podnikateľa, a nie voči občianskoprávnym záväzkom fyzickej
osoby, hoci de facto ide o jednu a tú istú fyzickú osobu. V závere krajský súd dodal, že fyzická osoba
- nepodnikateľ ručí za záväzky zo svojej živnosti celým svojím majetkom, avšak podnikateľ neručí za

záväzky fyzickej osoby - nepodnikateľa. V tomto smere ústavný súd konštatuje, že záver krajského súdu
nemožno považovať za svojvoľný či neodôvodnený a ani za taký, ktorý by popieral účel a zmysel zákona.
S určujúcimi námietkami sa krajský súd vysporiadal ústavne konformným spôsobom, keď zdôvodnil,
aké dôvody ho viedli k zamietnutiu návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie." ... "Ako vyplýva z
uvedeného, ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť správnosť právneho záveru všeobecného

súdu v konkrétnej právnej veci ani výklad zákona, ktorý v konkrétnej veci aplikoval."
23. V odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. 12. 2015, č. k. 6Co/746/2015,
v konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/149/2012 je uvedené: "Hlavnou otázkou, ktorej
zodpovedanie je rozhodujúce pre vyriešenie odvolacích námietok odporcov voči napadnutému
uzneseniu, je, či pohľadávka, ktorá je predmetom daného súdneho konania, mohla byť uplatňovaná v

reštrukturalizačnom konaní, teda, či je pohľadávkou, ktorá sa v reštrukturalizácii prihlasuje prihláškou,
a či sa preto na ňu vzťahujú dôsledky uvedené v § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii. ... Odvolací súd sa pri riešení tejto otázky najskôr zameral na zistenie, či zákon
č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii definuje, vymedzuje účastníka reštrukturalizačného
konania a predmet toho konania v zmysle, ako tvrdí okresný súd (podnikateľ- nepodnikateľ). Dospel

k záveru, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii určuje druhovo účastníka konania, za ktorého
považuje okrem iných dlžníka a veriteľa. Definíciu pojmov "veriteľ", "dlžník", "pohľadávka", ktorá je
predmetom toho osobitného druhu civilného konania, neobsahuje a tieto pojmy pre svoje účely osobitne
nevymedzuje v zmysle postavenia účastníka podľa osobitných predpisov (Obchodného zákonníka,
živnostenského zákona, Občianskeho zákonníka apod.), v prípade pohľadávok nerozlišuje dôvod

jej vzniku (z podnikateľskej alebo nepodnikateľskej činnosti). Termíny "veriteľ", "dlžník", "pohľadávka"
sú termínmi súkromného práva a sú definované v Občianskom zákonníku v rámci záväzkového
práva (§ 488 Občianskeho zákonníka). Dlžníkom je ten subjekt záväzkového vzťahu, ktorý je povinný
splniť záväzok veriteľovi. Pre účely konkurzného konania je potrebné termín "veriteľ" ("pohľadávka")interpretovať extenzívne. Bude to každý, kto má voči inej osobe, označovanej spravidla ako dlžník,
právo vyžadovať určité plnenie. Pritom nemusí ísť len o peňažné plnenie, ale aj iné plnenie napr.
vecné, ak ho možno vyjadriť v peňažnej hodnote (pozri Ďurica, M.: Konkurzné právo na Slovensku a v

Európskej únii, 3. prepracované a doplnené vydanie. EUROKODEX, 2012, str. 67.) Vychádzajúc z tohto
zistenia dospel odvolací súd k záveru, podľa ktorého rozlišovanie tzv. osobného majetku a osobných
záväzkov pri fyzickej osobe, z ktorého vychádzal okresný súd vo svojom napadnutom uznesení, je v
reštrukturalizačnom (konkurznom) konaní neodôvodnené a nesprávne. Fyzická osoba je subjektom
práva, má spôsobilosť na práva a povinnosti. Pokiaľ ide o jej "osobný" alebo iný majetok, tento má vo

vlastníctve, či už vo výlučnom, podielovom alebo bezpodielovom a to bez ohľadu na to, či tento majetok
má alebo nemá evidovaný v účtovníctve. Rovnako pri záväzkoch je právne irelevantné, na základe
akej právnej skutočnosti vznikli, pretože za tieto záväzky nesie majetkovú zodpovednosť, a to bez
ohľadu na to, či ich má alebo nemá v účtovnej evidencii. Inak povedané, pre majetkovú zodpovednosť
fyzickej osoby je právne irelevantné, či vznikli z jeho podnikateľskej alebo nepodnikateľskej činnosti
a či v čase, keď si veriteľ vymáha plnenie, ešte dlžník je alebo už nie je podnikateľom. Uvedený

záver vyplýva aj z účelu reštrukturalizačného konania, ktorým je ekonomické ozdravenie subjektu v
záujme veriteľov t.j. potvrdiť možnosť dlžníkovi zbaviť sa všetkých "starých dlhov", ktoré vznikli do
začatia reštrukturalizačného konania. Rovnakým záverom sa riadi aj doterajšia aplikačná súdna prax.
Vzhľadom na vyššieuvedené právne hodnotenie odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k
záveru, že pohľadávka navrhovateľa uplatňovaná v tomto konaní voči odporcom 1/ a 2/ na zaplatenie

300.000,- Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke je pohľadávkou, ktorá sa prihlasuje prihláškou
v reštrukturalizácii."
24. Podstatné pre určenie začiatku plynutia trojročnej premlčacej lehoty je v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia určiť moment, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín, keď v spore sp. zn. 12C/149/2012

došlo k prieťahom, v dôsledku ktorých bolo dlžníkom žalobcu umožnené iniciovať reštrukturalizačné
konania a súdom nebol oboznámený s tým, že prebiehajú. Žalobca mal možnosť prihlásiť svoje
pohľadávky do 8. 8. 2014 (C.) resp. do 15. 8. 2014 (O.). Tieto lehoty opomenul a svoje pohľadávky si do
reštrukturalizačných konaní neprihlásil. Zaniklo mu tak právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, a
to dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku, 16. 12.

2014 (O.) resp. 17. 12. 2014 (C.). 16. 2. 2016 teda, ako žalobca tvrdil, vymožiteľnosť jeho pohľadávok
nezanikla. Na tom nemení nič ani vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 320/2016, na
ktoré žalobca poukázal, možnosť uplatniť si pohľadávky voči fyzickým osobám do reštrukturalizačných
konaní bola vysvetlená v priebehu konania sp. zn. 12C/149/2012 odvolacím súdom. Je možné, že
žalobca o prebiehajúcich reštrukturalizačných konaniach nevedel v čase, keď mohol svoje pohľadávky

prihlásiť, ale vedel o nich 16. 10. 2014, keď žiadal pripojiť reštrukturalizačné spisy. Potenciálna škoda
žalobcovi vznikla tým, že nestihol riadne a včas prihlásiť svoje pohľadávky do konaní, o ktorých mal
vedomosť 16. 10. 2014, je dôvodné predpokladať znalosť žalobcu o tom, ako takéto konania prebiehajú
aakosivtakýchtokonaniachmôžechrániťsvojezáujmy(vkonaní12C/149/2012bolprávnezastúpený),
preto podľa názoru súdu žalobca o škode určite vedel 16. 10. 2014 (ak nie skôr) a týmto okamihom

začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá skončila 16. 10. 2017. Žaloba bola podaná 10. 12.
2018, viac ako rok po uplynutí premlčacej lehoty, preto jej šesťmesačné spočívanie v čase predbežného
prerokovania nároku na včasnosť uplatnenia tejto žaloby nemá význam. Preto súd žalobu zamietol.
25. Hoci nebol dôvod zaoberať sa opodstatnenosťou nároku žalobcu z vecného hľadiska, súd považuje
za potrebné vyjadriť sa aj k tejto otázke.

26. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
27. Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu

NárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskej
republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenejlehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
28. Zodpovednosť štátu za škodu je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát
zodpovedá za škodu za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: nezákonné rozhodnutie
resp. nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť
v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z

nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom.
29. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti. Dôkazy o riešení prieťahov v konaní 12C/149/2012
naznačeným spôsobom žalobca nepredložil. Ak videl žalobca nesprávny úradný postup súdu v tom, že
nebol informovaný o reštrukturalizačných konaniach, takáto povinnosť pre súd nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu. Vznik škody 300 000,00 eur žalobca nepreukázal, pokiaľ by aj k reštrukturalizačným

konaniam nedošlo, nemožno s istotou tvrdiť, že by bo v civilnom spore úspešný, minimálne preto, že jeho
dlžníci v spore jeho nárok popreli. Príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom
súdu podľa názoru súdu neexistuje, ak aj škoda žalobcovi vznikla, bolo to v dôsledku toho, že si svoje
pohľadávkyriadneavčasdoreštrukturalizačnýchkonaníneprihlásil.Zatýchtookolnostížalobcanesplnil
ani jednu z troch podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody nesprávnym úradným

postupom štátu.
30. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %
podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.