Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200961
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2720200961.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Bibiana Ťažiarová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XX, V., zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, so sídlom Potočná 39, Skalica, proti žalovanej: I. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U., zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, so sídlom Potočná
85, Skalica, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu

Okresného súdu Skalica č. k. 7C/14/2020 - 71 zo dňa 9. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie s a m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s
a z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej
povinnosť odovzdať žalobcovi kľúče k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a na

liste vlastníctva č. XXXX pre okres Skalica, obec U. a katastrálne územie U., a to k 5-izbovému bytu s
príslušenstvom nachádzajúcemu sa v U. na ulici U., vchod č. XX na X. poschodí, byt č. XX v bytovom
dome súp. č. XXXX postavenom na pozemkoch parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape,
parc. č. 4103, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 194 m2, parcela č. 4104, zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 273 m2, parcela č. 4105, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 192 m2, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve: 5117/10000.

2. Uznesenie právne odôvodnil aplikáciou § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, §
132 ods. 1, 3, § 328 ods. 1, 2 veta prvá, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 121 ods. 2, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1
zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a vecne tým, že v danom prípade súd konal
a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu ako o návrhu podanom

počas konania vo veci samej, keď vo veci samej bola podaná dňa 31.07.2020 žaloba o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k sporným nehnuteľnostiam, pričom návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dňa 24.02.2021.

3. V danom prípade súd skúmal, či je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu (žalobcom a žalovanou), prípadne, či je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (ako zákonných

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia). Po oboznámení sa s obsahom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu (predloženými listinnými
dôkazmi spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) dospel súd k záveru, že v danej veci
sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia dôvodne, nakoľko zo zisteného skutkového
stavu vyplýva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a to vo vzťahu k
sporným nehnuteľnostiam. Z predložených výpisov listov vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je

zrejmé, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, o veľkosti
podielu 1 u každého z nich, t. j. je tu osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Z tohto spoluvlastníctva potom vyplýva v zmysle § 123, § 124, §
136 ods. 1 a § 137 ods. 1 OZ pre každého spoluvlastníka, t.j. tak pre žalovanú, ako aj pre žalobcu
rovnaképrávopredmetsvojhovlastníctva(spoluvlastníctva)držať,užívať,atď.Skutkovýstavvyplývajúci

z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podporený jednak výpismi z listov vlastníctva, ako
i písomnou výzvou žalobcu zo dňa 08.02.2021 však svedčí o tom, že žalobcovi ako podielovému
spoluvlastníkovi nie je umožnený faktický vstup do sporných nehnuteľností, nakoľko nedisponuje kľúčmi
od predmetného bytu, čím mu fakticky nie je umožnené užívanie veci v jeho spoluvlastníctve. Ako
už bolo súdom uvedené, právo na prístup (užívanie) veci v podielovom spoluvlastníctve je daný na

strane všetkých spoluvlastníkov. Z predložených listín má súd osvedčené, že žalovaná neumožňuje
žalobcovi vstup do sporných nehnuteľností tým, že kľúče od spoločného bytu mu neodovzdala ani po
písomnej výzve žalobcu zo dňa 08.02.2021. Neodkladná úprava pomerov strán je podľa súdu preto
dôvodná, nakoľko žalobca osvedčil súdu, že bez neodkladnej úpravy pomerov strán by bolo jeho
právo na užívanie sporných nehnuteľností, resp. faktický prístup k nim, ktoré spoluvlastní, ohrozené.
Navyše sledovaný účel nemožno v danom prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa

súdu nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný právny stav, ani sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do práv žalovanej. Súd má za to, že do právoplatného skončenia konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam je potrebné vyriešiť
danú situáciu vo vzťahu k prístupu žalobcu k predmetu jeho (spolu)vlastníckeho práva, preto návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

4. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko
toto rozhodnutie bude súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Súd neodkladnú potrebu úpravy práv medzi
stranami sporu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
a tým, že žalovanej zaslal žiadosť na vydanie kľúčov k predmetným nehnuteľnostiam. Súd z týchto
dôkazov neodôvodnene a nelogicky vyvodzuje závery, že týmto je žalobcovi znemožnený vstup do

predmetných nehnuteľností a že z uvedených dôkazov vyplýva a trvá potreba neodkladnej úpravy
práv strán sporu. Žalovaná v odvolaní v prvom rade upriamila pozornosť na skutočnosť, že žalobca
disponuje kľúčmi k predmetným nehnuteľnostiam už niekoľko rokov, o čom žalovaná informovala
právneho zástupcu žalobcu prostredníctvom jej právneho zástupcu emailom ako reakciu na výzvu na
vydanie kľúčov, a to pred samotným vydaním napadnutého neodkladného opatrenia. Žalobca, resp.

jeho právny zástupca, už pred vydaním neodkladného opatrenia vedel a musel vedieť, že návrh na
vydanie neodkladného opatrenia je nedôvodný, o tomto však pred súdom účelne mlčal a súd zavádzal.
Žalobcovi nebolo nikdy bránené v vstupe do predmetných nehnuteľností, ani v ich užívaní. Žalobca
sa sám dobrovoľne odsťahoval zo spoločnej nehnuteľnosti pred niekoľkými rokmi a v súčasnosti býva
s jeho rodinou v V.. Navyše predmetná bytová jednotka je reálne rozdelená na dve bytové jednotky

(síce nie oficiálne zápisom do KN) takže, ak by aj chcel žalobca skutočne bytovú jednotku neodkladne
užívať,malamámožnosťjuplnohodnotneužívaťminimálnevčastidoterazneobývanejreálneoddelenej
bytovej jednotky, k čomu však doteraz za celú dobu neuskutočnil žiadne kroky ani neprejavil vôľu
predmetné nehnuteľnosti užívať. Uvedené skutočnosti preukazujú, že v danom prípade nejestvuje
potreba neodkladnej úpravy pomerov strán a práva žalobcu nie sú nijak ohrozené ani obmedzené.

Absenciu potreby neodkladnej úprav práv a preukázanie skutočných úmyslov žalobcu preukazuje tiež
samotná žaloba vo veci, ktorou žalobca potvrdzuje jeho úmysel s predmetnými nehnuteľnosťami, a to
úmysel ich predať (ako je uvedené v petite žaloby o vyporiadanie spoluvlastníctva) a nie úmysel žalobcu
ich skutočne užívať, tak ako nepravdivo a zavádzajúco uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z predložených dôkazov v rámci konania absolútne nevyplýva potreba neodkladnej úpravy

strán sporu. Žalobca len osvedčuje, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Nijako nepreukazuje, len
nepravdivo tvrdí, že mu je bránené v užívaní nehnuteľností, čo žalovaná dôrazne popiera. Opísané
skutočnosti nesporne preukazujú účelovosť konania žalobcu, a to formou šikanózneho výkonu práva,
ktorý i navzdory neexistencie ohrozenia práv žalobcu a neexistencie potreby neodkladnej úpravy
pomerov využíva síce zákonné prostriedky, ale k dosiahnutiu iných než zákonom predpokladaných

cieľov.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu označil odvolanie žalovanej
za účelové. Kľúčmi k spoločnej nehnuteľnosti v súčasnosti nedisponuje a nemá možnosť sa donehnuteľnosti žiadnym spôsobom dostať. Ako uviedol aj v samotnom návrhu, žalovaná bola najskôr
vyzvaná na odovzdanie kľúčov, kde bola určená dostatočná časová lehota na jej prípadnú reakciu,
resp. na odovzdanie kľúčov. Žalovaná si zásielku prevzala dňa 10.02.2021, lehota na odovzdanie

kľúčov jej uplynula dňa 20.02.2021. Návrh na neodkladné opatrenie zaslal na súd až dňa 24.02.2021,
teda čakal, či žalovaná bude nejakým spôsobom reagovať. Až dňa 04.03.2021 bol jeho právnemu
zástupcovi zaslaný e-mail z kancelárie právneho zástupcu žalovanej, kde je uvedený len údaj, že
výzvu považujú za bezpredmetnú a kľúčmi má disponovať. Aj zo samotného procesného postupu
žalovanej je zrejmé, že táto nemá absolútne žiadny záujem mu akýmkoľvek spôsobom umožniť užívanie

nehnuteľnosti.Jenepochybné,žetátomohlavreakciinapísomnúvýzvualebonanariadenéneodkladné
opatrenie postupovať tak, že by mu kľúče odovzdala. Postupuje však opačne, keď sa snaží zamedziť
tomu, aby žalobca získal kľúče od spoločnej nehnuteľnosti. Snaha žalovanej zamedziť jeho užívaniu
spoločnej nehnuteľnosti sa prejavuje aj v tom smere, že žalovaná podala návrh na prerušenie konania
vo veci samej. Pokiaľ by žalovaná súhlasila s tým, aby nehnuteľnosť užíval, nie je potom zrejmé,
z akého dôvodu podala odvolanie voči povinnosti odovzdať mu kľúče. Pôvodne boli so žalovanou

dohodnutí, že spoločná nehnuteľnosť bude rozdelená na dve bytové jednotky, za ktorým účelom
mala žalovaná realizovať potrebnú rekonštrukciu. Uvedený postup navrhla žalovaná, pričom v záujme
mimosúdneho riešenia s takým postupom súhlasil. Rekonštrukcia spoločnej nehnuteľnosti však trvala
niekoľko rokov. Žalobca nemá v súčasnosti vedomosť o tom, v akom stave sú rekonštrukčné práce.
Žalovaná ho neoboznamovala s priebehom prác. Jeho posledná informácia o priebehu prác bola taká,

že rekonštrukcia v spoločnej nehnuteľnosti stále prebiehala, resp. že bytová jednotka, ktorá mala
pripadnúť do jeho vlastníctva, stále nie je zrekonštruovaná. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že v danej
nehnuteľnosti nebol po obdobie viac než troch rokov.

7. Žalobca nemá finančné prostriedky na to, aby mohol žalovanú vyplatiť. Z uvedeného dôvodu nemôže

žiadať, aby bola spoločná nehnuteľnosť prikázaná do jeho vlastníctva. Vzhľadom k tej skutočnosti,
že žalovaná nereagovala na výzvu na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že
by sa ona stala výlučnou vlastníčkou a žalobcu vyplatila, je dôvodné predpokladať, že ani ona nemá
finančné prostriedky na to, aby ho vyplatila. Jedinou možnosťou tak zostáva vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva formou predaja spoločnej nehnuteľnosti. Všetky uvedené skutočnosti (fakt, že žalovaná

nereaguje na mimosúdne výzvy, návrh na prerušenie konania vo veci samej, ako aj odvolanie proti
neodkladnému opatreniu) preukazujú záujem žalovanej spoločnú nehnuteľnosť využívať v celom
rozsahu bez toho, aby bola povinná sa vyporiadať. Žalobca má záujem spoločnú nehnuteľnosť využívať,
alebo vyporiadať spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti tak, aby mohol pre seba zabezpečiť
bývanie. V súčasnosti býva v prenajatej nehnuteľnosti na adrese J. č. X v U., kde musí platiť mesačné

nájomné v sume 450 eur. Pokiaľ by sa mohol nasťahovať späť do spoločnej nehnuteľnosti, je zrejmé, že
by nemusel mať tento dodatočný výdavok spojený s nájomným. Uvedený výdavok je pre neho o to viac
zaťažujúci v nadväznosti na aktuálnu epidémiu Covid-19, kedy je značným spôsobom obmedzené jeho
podnikanie spočívajúce najmä v poskytovaní ubytovania a pohostinských služieb formou spoločnosti S.
F. s.r.o. Súčasne má záujem preveriť stav spoločnej nehnuteľnosti, do ktorej mu žalovaná už niekoľko

rokov neumožňuje žiadny prístup. V súvislosti s tvrdením žalovanej o možnosti užívať časť nehnuteľnosti
žalovaný opätovne zdôraznil, že nemá kľúče od žiadnej časti spoločnej nehnuteľnosti. Nie je tiež zrejmé,
prečo by mal užívať len časť spoločnej nehnuteľnosti, keď má užívacie právo k celej nehnuteľnosti v
rozsahuprávapovinnostíoveľkosti1/2kcelku.Žalovanánapodporusvojichtvrdenínepredkladážiadne
dôkazy a uvádza len účelové tvrdenia.

8. Žalovaná v odvolacej replike prostredníctvom právneho zástupcu upriamila pozornosť žalobcu na
charakter konania o neodkladnom opatrení, a to neodkladnú potrebu úpravy práv medzi stranami sporu,
ktorá nebola v žiadnom prípade žalobcom osvedčená a už vôbec nie preukázaná. Inštitút neodkladného
opatrenia neslúži k tomu, že ak jeden z vlastníkov stratí kľúče od nehnuteľnosti, zaťaží druhého vlastníka

povinnosťou na náklady druhého vlastníka mu kľúče dať urobiť a odovzdať. Žalobca nepreukázal, že by
mu bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti alebo vstupu do nich. Žalobca predmetným konaním zneužíva
právo k ďalšiemu nedôvodnému šikanovaniu žalovanej, čo potvrdil aj jeho vyjadrením. Napriek tomu,
že žalobca má možnosť užívať neobývanú samostatnú jednotku, toto jeho právo nevyužíva dobrovoľne,
pričom vo vyjadrení uvádza, že chce užívať celú nehnuteľnosť. Jeho tvrdenia sú vzájomne rozporné a

popierajú, resp. vyvracajú potrebu neodkladnej úpravy, pričom práva žalobcu nie sú nijak ohrozené ani
obmedzené.Žalobcasanedôvodnesnažízaviazaťžalovanúkpredkladaniuakýchsidôkazov,alezrejme
opomína, že ako navrhovateľ neodkladného opatrenia musí preukázať nevyhnutnosť neodkladnej
úpravy pomerov a ohrozenosť jeho práv. Žalobca zároveň nie je oprávnený z procesného hľadiskapredkladať dôkazy v rámci vyjadrenia k odvolaniu, keď je zrejmé, že týmito disponoval už pred podaním
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko dôkazy preukazujúce nutnosť neodkladnej úpravy
pomerov strán je povinný predložiť pri samotnom návrhu, a nie následne rehabilitovať jeho podanie.

Absenciu potreby neodkladnej úpravy práv a preukázanie skutočných úmyslov žalobcu preukazuje tiež
samotná žaloba, ktorou žalobca potvrdzuje úmysel predať nehnuteľnosti a nie úmysel ich skutočne
užívať tak, ako nepravdivo a zavádzajúco uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané

včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že žalobcovia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalovanej predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a zaviazal
žalovanú odovzdať žalobcovi kľúče od nehnuteľnosti, ktorú v návrhu bližšie špecifikoval.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany
sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné,

aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba
dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená.
Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia
nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,

ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha vyporiadania podielového
spoluvlastníctva predajom 5-izbového bytu v U. na ul. U. č XX (bližšie špecifikovanom v žalobe) a
rozdelením jeho výťažku medzi strany sporu. Žalobca tvrdí, že počas trvania manželstva nadobudli
sporný byt do BSM, po rozvode manželstva žiaden z manželov nepodal návrh na vyporiadanie BSM,
nehnuteľnosť preto ostala v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, každému v spoluvlastníckom

podiele 1/2. Žalovaná byt užíva, odmieta sa so žalobcom vyporiadať a dohodnúť. Počas konania vo
veci samej podal žalobca návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal žalovanú
vydať žalobcovi kľúče od sporného bytu. V návrhu žalobca tvrdil, že byt nemá možnosť užívať od roku
2016, žalovaná mu dlhodobo neumožňuje prístup do bytu. Byt je dostatočne veľký na to, aby ho mohli
užívať obe strany sporu. Žalobca vyzval žalovanú na odovzdanie kľúčov od bytu, žalovaná na výzvu

nereagovala.

16. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v podstate z dôvodu,
že žalobca osvedčil, že je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2 a akospoluvlastníkovi mu nie je umožňovaný výkon práv vyplývajúci zo zákona, medzi ktoré patrí okrem iných
vstup do nehnuteľnosti a užívanie nehnuteľnosti, k čomu je nevyhnutné, aby žalobca disponoval kľúčmi
od sporného bytu. Žalobca tiež mal osvedčiť, že pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia mal vyzvať žalovanú na vydanie kľúčov od bytu a žalovaná na výzvu nereagovala.

17. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobca má kľúče od bytu, sám sa dobrovoľne odsťahoval zo
spoločného bytu pred niekoľkými rokmi a v súčasnosti býva s jeho rodinou v Holíči. Sporný byt je reálne
rozdelenýnadvebytovéjednotky, žalobcamámožnosťjednubytovújednotkuužívať,kčomu doterazza

celúdobuneuskutočnilžiadnekrokyaneprejavilvôľubytužívať.Anivovecisamejsažalobcanedomáha
nároku byt užívať, ale navrhuje byt predať a výťažok rozdeliť. Z uvedeného dôvodu nejestvuje potreba
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu a práva žalobcu nie sú ohrozené ani obmedzené.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu (na rozdiel od prvoinštančného súdu) v danej veci žalobca
neosvedčil potrebnosť vydania neodkladného opatrenia ako jeden zo základných predpokladov pre

jeho vydanie a rovnako nebolo opodstatnené dospieť k záveru, že existuje naliehavá potreba upraviť
vzájomné vzťahy strán sporu neodkladným opatrením. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd
vychádza predovšetkým z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom má jeho navrhovateľ
povinnosť (ak chce byť v konaní úspešný) uviesť rozhodujúce skutočnosti o opodstatnenosti svojho
návrhu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca osvedčil, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti,

bytu nachádzajúcom sa v U. na ul. U. v U. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 (výpisom z listu
vlastníctva č.l. 5) a tiež osvedčil, že žalovanú listom zo dňa 08.02.2021 vyzval na odovzdanie kľúčov od
predmetného bytu (výzva č.l. 69). Zároveň tvrdil, že žalovaná na výzvu nereagovala. Žalovaná však v
odvolanítvrdí,žežalobcadisponujekľúčmiodbytuanevidídôvod,abyichžalobcoviodovzdávalaznova.
Z dôvodu, že žalovaná poprela tvrdenie žalobcu, že by žalobca nemal kľúče od bytu, ale naopak tvrdí, že

žalobca kľúče má, je tak výzva na vydanie kľúčov bez právneho významu. Žalobca tvrdenia žalovanej
v odvolaní nevysvetlil a neuviedol, či kľúče od bytu stratil, alebo ich nikdy nemal, resp. či skúšal kľúče
použiť a byt sa nedal nimi otvoriť a žalovaná napríklad mohla vymeniť zámky a pod. Žalovaná v odvolaní
tiež tvrdila, že sa so žalovaným dohodla, že byt zrekonštruuje na dve bytové jednotky, čo aj urobila a
žalovaný má možnosť sa do jednej bytovej jednotky nasťahovať. Žalobca tvrdenie žalovanej, že sa ňou

dohodol na prerobení bytu na dve bytové jednotky nepoprel, ale naopak sám vo vyjadrení k odvolaniu
konštatuje, že pôvodne boli so žalovanou dohodnutí, že spoločná nehnuteľnosť bude rozdelená na
dve bytové jednotky, za ktorým účelom mala žalovaná realizovať potrebnú rekonštrukciu a v záujme
mimosúdneho riešenia problému žalobca s návrhom žalovanej súhlasil, t.j. z uvedeného je možné, že
žalovaná užíva len jednu bytovú jednotku a druhá je k dispozícii žalobcovi.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej ďalej uvádza, že rekonštrukcia spoločnej nehnuteľnosti
trvalaniekoľkorokov,žalobcanemávsúčasnostivedomosťotom,vakomstavesúrekonštrukčnépráce,
pretože žalovaná ho neoboznamovala s priebehom prác. Jeho posledná informácia o priebehu prác bola
taká, že rekonštrukcia v spoločnej nehnuteľnosti stále prebiehala, resp. že bytová jednotka, ktorá mala

pripadnúť do jeho vlastníctva, stále nie je zrekonštruovaná a žalobca v v danej nehnuteľnosti nebol po
obdobie viac než troch rokov.

20. Z uvedeného tvrdenia samotného žalobcu je evidentné, že sa nepokúšal vstúpiť do bytu minimálne
tri roky, neoslovil žalovanú, aby mu umožnila byt navštíviť, neuvádza, akým spôsobom sa pričinil na

rekonštrukcii (či už organizačne alebo finančne). Odvolací súd zastáva názor, že ak žalobca dlhodobo
toleroval takúto situáciu a znášal ním tvrdený zásah žalovanej do jeho práv, nemožno teraz vyvodzovať
nebezpečenstvo nevyhnutnosti dočasne upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením. Za tejto
situáciechýbapodmienkanevyhnutnostidočasneupraviťpomerystránsporu(chýbačasováaktuálnosť)
neodkladným opatrením, keďže nie je bezprostredne daná hrozba reálnej ujmy. Žalobca prikladá v

vyjadreniu k odvolaniu nájomnú zmluvu a tvrdí, že musí za nájom v prenajatom byte platiť sumu
450 eur, čo je pre neho nadbytočný výdavok, keďže je spoluvlastníkom 5 izbového bytu dostatočne
veľkého na to, aby vo vlastnom byte býval. Ide však o nájomnú zmluvu uzavretú len na rok 2021 a
žalobca sa z bytu odťahoval v decembri 2014 (čo vyplýva z rozvodového rozsudku založeného do
spisu samotným žalobcom, č.l. 7). Žalobca neposkytuje súdu vysvetlenia, akým spôsobom sa o byt,

ktorého je spoluvlastníkom zaujímal od doby odsťahovania sa do konca roku 2020, t.j. po dobu 6 rokov,
v jeho podaniach absentuje zmienka o tom, kedy mal záujem sa do bytu dostať, alebo kedy sa o byt
informoval. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil význam zásady, podľa ktorej právo
patrí bdelým (pozorným, ostražitým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkonsvojich práv, neodkladajú svoje osobne rozhodnutia týkajúce sa výkonu svojich práv na poslednú chvíľu,
svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu,
predvídajú aj možnosti vzniku komplikácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v prebiehajúcom

súdnom konaní (porovnaj napr. rozhodnutia NS SR 1Cdo/181/2015, 3Cdo/248/2006, 4Cdo/26/2014,
5Cdo/348/2013 a ďalšie). Táto zásada je plne opodstatnená aj v prípade žalobcu v súdenej veci.
Keďže sa žalobca počas 6 rokov (on sám pripúšťa 3 roky), t.j. neúmerne dlhého časového obdobia
nezaujímal o byt, vydaniu neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom bráni absencia potreby
bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami sporu. Tvrdenie žalobcu, že mu žalovaná bráni v

užívaní nehnuteľnosti nie je v logickej zhode so žalobou vo veci samej, pretože žalobou sa domáha
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu jeho predajom a rozdelením získaného výťažku a
nepodal takú žalobu, z ktorej by vyplývalo, že by mal záujem byt užívať. Pre úplnosť odvolací súd
dodáva, že žalobca, pokiaľ mal skutočný záujem byt užívať, mohol sa takéhoto návrhu domáhať aj
vydaním neodkladného opatrenia (porovnaj napr. uznesenie KS v BA 9Co/145/2020, uznesenie KS
v PO 10Co/26/2019) za splnenia určitých, zákonom predpokladaných a splnených podmienok. Nie

je preto vôbec zrejmé, z akého dôvodu chce žalobca vstúpiť do bytu, prečo nestačí, aby do neho
vstúpil v spolupráci so žalovanou a načo potrebuje kľúče od bytu, keď z vyššie uvedeného skôr
vyplýva, že žalobca nemá skutočný záujem byt užívať. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
ako bolo vyššie uvedené, súd nevykonáva dokazovanie a je na navrhovateľovi, aby predovšetkým v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré súd presvedčia o

potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu, v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že žalobca neposkytol súdu
také presvedčivé argumenty, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že jeho návrh je
dôvodný. Za jediný osvedčený argument je možné považovať len to, že žalobca je spoluvlastníkom

spornej nehnuteľnosti, čo však samo o sebe nepostačuje na to, aby sa žalobcovi poskytla ochrana ním
navrhovaným spôsobom.

21. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdením žalobcu, že z procesného postupu žalovanej je zrejmé, že
nemá záujem žalobcovi umožniť užívanie nehnuteľnosti, čo sa prejavuje aj v tom smere, že žalovaná

podala návrh na prerušenie konania vo veci samej. Je pravdou, že žalovaná podala návrh na prerušenie
konania vo veci samej (vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom bytu), ale svoj návrh
riadne odôvodnila tým, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM
súdnou cestou. Žalovaná tvrdí, že včas, počas lehoty 3 rokov po rozvode manželstva podala návrh na
vyporiadanie BSM, ale súd prvej inštancie nesprávne konanie vo veci zastavil, čo namieta na Ústavnom

súde SR a navrhuje uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Návrh na vyporiadanie BSM podala z dôvodu,
že predmetom BSM nebol len sporný byt a hnuteľné veci, ktoré strany sporu nadobudli počas ich
manželstva, ale aj dlhy, pôžičky, ktoré si zobral aj žalobca na podnikanie a ktoré spláca žalovaná. Podľa
názoru odvolacieho súdu ide o podstatnú vec a spornú otázku, či predmet vyporiadania patrí do BSM,
alebo nepatrí, ako to tvrdí žalobca (v spise je priložená vec vedená pod sp. zn. 5C/19/2019 vedená

na OS Skalica o vyporiadanie BSM, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie
BSM dňa 11.11.2019 a konanie vo veci bolo zastavené uznesením zo dňa 14.11.2019, pre prekážku
litispendendencie), keďže predmetom vyporiadania by boli aj dlhy, čo sa v konečnom dôsledku prejaví
v hodnote sumy zo spoločne nadobudnutého majetku, na ktorú majú strany sporu nárok.

22. Odvolací súd vzhľadom na nepreukázanie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, neosvedčenie predpokladov na jeho vydanie a to predovšetkým potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zmenil tak
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

24. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).