Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615204109
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8615204109.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: L. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. X,
XXX XX V. T., právne zastúpený ŠIMČÁK, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Floriánska 19, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 082 709, proti žalovanému: Y. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Š.
XX, XXX XX V. T., právne zastúpený JUDr. Dušan Maruščák, advokát, Advokátska kancelária so sídlom

Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, v konaní o ochranu osobnosti s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3C/147/2015-119 zo dňa 11. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„ I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému zo strany žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia § 1 odsek 1, § 11, § 13 odsek 1, odsek 2, §

420 odsek 1, odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 60, § 215 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistení, že žalobca podal na súde prvej inštancie dňa 28.07.2015 žalobu o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca L. Y. v T. spoločenstve, spoločnosť vlastníkov lesa L.
- U. na základe zmluvy ku dňu 30.05.2015 vykonával funkciu odborného lesného hospodára. Žalovaný

Y. L. bol v čase konania valného zhromaždenia dňa 30.05.2015 členom T. spoločenstva, spoločnosť
vlastníkov lesa L. -U., pričom bol do 30.05.2015 aj členom výboru tohto pozemkového spoločenstva,
kde mal na starosti odbornú činnosť spoločenstva.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého, dňa
30.05.2015 sa konalo Valné zhromaždenie T. spoločenstva, spoločnosť vlastníkov lesa L. - U. na

ktorom vystúpil žalovaný Y. L. člen valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, ktorý v rámci
diskusného vystúpenia komentoval správu žalobcu L. Y. ako I., pričom jeho kritika mala poukazovať na
to, že za kalamitu spôsobenú abiotickým škodlivým činiteľom - vetrom nesie žalobca L. Y. ako I. plnú
zodpovednosť, lebo zle vyznačil a nechal vykonať ťažbový výchovný zásah, pričom tento oslabil stabilitu
porastov takým spôsobom, že veterná smršť, ktorá porasty zasiahla, poškodila predmetné porasty.
Uvedenétvrdeniežalovanéhonavalnomzhromaždenípozemkovéhospoločenstvadňa30.05.2015bolo

medzi účastníkmi nesporné.5. Súd zistil z listu, ktorý predložil žalobca od T. spoločenstva, spoločnosť vlastníkov lesa L. - U. zo dňa
08.07.2016, ktoré mu bolo doručené pozemkovým spoločenstvom označené ako vyjadrenie spoločnosti
L. U. k žiadosti zo dňa 22.06.2016, že pozemková spoločnosť U. sa k predmetu veci „na ochranu

osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy“ dištancuje v plnom rozsahu. Podľa názoru výboru spoločnosti
sa jedna o osobný spor pána L. a Y..

6. Súd prvej inštancie preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s
citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému nie je

dôvodný. Súd sa zaoberal otázkou vecnej pasívnej legitimácie namietanej zo strany žalovaného.

7. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je
fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale aj zistenie, že žalovaný
(fyzická alebo právnická osoba) sa dopustili takého konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah
do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú

súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Fyzická alebo právnická osoba zodpovedá za
nemajetkovúujmuspôsobenúnaosobnostifyzickejosobylenvtedy,keďneoprávnenýzásahspočívajúci
v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby aj skutočne vyvolala. Povinnosť tvrdenia, bremeno
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, zaťažujú dotknutú
fyzickú osobu (rozsudok NS ČR z 23.06.2011, sp. zn. 30 Cdo 3219/2009). Povinnosť označiť dôkazy

sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu
na jeho procesné postavenie. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Žalobca hmotnoprávne opieral uplatnený nárok o

ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl.

8. Žalobca pôvodnou žalobou, kde sa označil ako fyzická osoba podnikateľ podnikajúci pod obchodným
menomL.Y.-Y.,smiestompodnikaniaY.X,XXXXXV.T.,K.:XXXXXXXXpodalvočižalovanémunávrh
na ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu. Žalobca v priebehu konania predniesol návrh na úpravu

označenia žalobcu ako fyzická osoba L. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX V. T., pričom súd
pripustil úpravu označenia žalobcu.

9.Žalobcu(okrembremenatvrdenia)zaťažovalodôkaznébremeno,abyvkonanípreukázal,žežalovaný
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda, že žalovaný je subjektom neoprávneného zásahu. Z

právne významných skutkových tvrdení je zrejmé, že dňa 30.05.2015 sa konalo Valné zhromaždenie
T. spoločenstva, spoločnosť vlastníkov lesa L. - U. na ktorom vystúpil žalovaný Y. L. z pozície člena
výboru T. spoločenstva a komentoval správu žalobcu L. Y. ako odborného lesného hospodára. V
danom prípade žalovaný vystupoval na valnom zhromaždení z pozície člena výboru pozemkového
spoločenstva. Taktiež podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, obsiahnutého v

rozsudku sp. zn. 3 Cdo 228/2012 zo dna 26. septembra 2013, publikovaného v Zbierke stanovísk NS
a súdov SR 9/2014 pod č. 128 neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§11 a nasl.
Občianskeho zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti
tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobu zamietnuť. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd

žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 C.s.p.
tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca včas. Odvolanie právne odôvodnil
ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.12. Uviedol, že v priebehu súdneho konania neboli vykonané akékoľvek dôkazy, z ktorých by hoci aj
čiastočne vyplývalo, že žalovaný vystupoval na valnom zhromaždení T. spoločenstva z pozície člena
výboru T. spoločenstva a to aj napriek tomu, že žalobca aktívne v priebehu konania navrhoval vykonanie

dôkazov, ktoré by pasívnu legitimáciu žalovaného potvrdzovali. Žalovaný po doručení žaloby žalobcu,
v liste zo dňa 02.11.2015 pod názvom „Žiadosť o predloženie dokladov k nahliadnutiu“ adresovanom T.
spoločenstvu jednoznačne uvádza, že na valnom zhromaždení T. spoločenstva prezentoval svoj názor,
na ktorý má ako vlastník nárok. Žalovaný teda aj po doručení žaloby trval na svojom práve vyjadriť svoj
názor, ktoré uplatňoval výslovne ako člen T. spoločenstva, pričom uvedené tvrdenia zmenil až keď bol

právne zastúpený vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2015. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie
T. spoločenstva zo dňa 08.07.2016, v ktorom pozemkové spoločenstvo jednoznačne uvádza, že sa
dištancuje od tohto sporu v plnom rozsahu a že v tomto prípade sa jedná o osobný spor žalovaného
a žalobcu. Žalovaný vystupujúc na valnom zhromaždení z pozície člena spoločenstva, ako konštatoval
aj súd prvej inštancie, uplatňoval a hájil vlastné práva a záujmy, pričom vystupoval vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť. Z tohto dôvodu nemožno ani len uvažovať o tom, že by žalovaný ako člen

spoločenstva bol považovaný za osobu použitú pozemkovým spoločenstvom. Právny názor uvedený v
judikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo/228/2012 vyslovil súd
po posúdení odlišného skutkového stavu, kedy v tomto prípade išlo o konanie zamestnanca právnickej
osoby, prevádzkovateľa motorového vozidla, z čoho je zrejmé, že tento zamestnanec bol použitou
osobou.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov
prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti
vlastníctva.

15. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

16. Podľa ustanovenia § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa

odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa odseku 2, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa odseku 3, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

17. Podľa ustanovenia § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu

osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

18. Podľa ustanovenia § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa odseku 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa odseku 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len
„zákon o pozemkových spoločenstvách“), členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci
vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva členaspoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods.
1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a), b), d), e), i) a j).

Podľa odseku 4, pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva
v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa podaním označeným ako „Žiadosť o predloženie dokladov k
nahliadnutiu“ zo dňa 2.11.2015, adresovanému T. spoločenstvu L. (č.l. 39), vyjadril, že „Aj napriek tomu,

že som odstúpil z výboru a spoločenstva L. U. (aby som mal pokoj), Váš I. L. Y., ktorý je platený aj z
môjho nemalého podielu, podal na mňa žalobu o vyplatenie sumy 3000 €, len preto, že som povedal
svoj názor, na ktorý mám ako vlastník nárok.“ Z vyjadrenia T. spoločenstva L.-U. zo dňa 8.7.2016 (č.l.
43) vyplýva, že T. spoločenstvo U. „sa k predmetu veci „na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej
ujmy“ dištancuje v plnom rozsahu. Podľa názoru výboru spoločnosti sa jedna o osobný spor pána L.
a pána Y.“.

21. Na základe uvedeného sa preto záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
bez ďalšieho javí odvolaciemu súdu predčasný.

22. Z vykonaného dokazovania a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so spornými tvrdeniami žalovaného, či konal resp.
nekonal za pozemkové spoločenstvo a s potvrdením pozemkového spoločenstva o tom, že sa dištancuje
v plnom rozsahu a považuje tento spor za osobný spor žalobcu a žalovaného. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia ustálil, že žalovaný na valnom zhromaždení vystúpil z pozície
člena výboru T. spoločenstva, spoločnosť vlastníkov lesa L.-U.. Avšak z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností a vykonaných dôkazov dospel k takémuto záveru.

23. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/2712/2005
z ktorého vyplýva cit.: „Podľa ustanovenia § 13 OZ občianskoprávne sankcie postihujú subjekty,
resp. pôvodcu neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, chránenej všeobecným

osobnostným právom. Pôvodcom neoprávneného zásahu pritom môžu byť akékoľvek fyzické alebo
právnické osoby. Ak bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým,
kto bol použitý právnickou alebo inou fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej či inej osoby,
pričíta sa neoprávnený zásah samotnej fyzickej či inej právnickej osobe. Súd sa musí zaoberať splnením
predpokladu tohto druhu zodpovednosti, a to že právnická osoba vedome použila takéto osoby a že

takáto osoba vedome konala, bola použitá za právnickú osobu v rámci poverením vymedzenej činnosti.
Ak je totiž na základe zhodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu - predovšetkým z hľadiska
miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti - na mieste záver, že sa činnosť použitej
osoby už nerobila v rámci poverením vymedzenej činnosti, ale išlo o vybočenie (exces) z tohto rámca,
postihujú občianskoprávnej sankcie podľa ustanovenia § 13 OZ priamo túto použitú osobu. Práve preto,

ak predseda politickej strany vysloví svoj názor na určitú udalosť a pritom zároveň nejde o názor prijatý
oprávneným orgánom politickej strany, zodpovedá v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu postihnutej
fyzickej osobe za neoprávnený zásah do osobnostných práv sám predseda politickej strany, nie však
politická strana sama. Takýto výrok nie je totiž výrokom politickej strany, a teda ani predmetom jej vlastnej
zodpovednosti podľa ustanovení § 13 OZ.“

24. Podobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.06.2002 sp.zn. 28 Cdo/931/2002
„Jestliže pracovník organizace (právnické osoby) při provedeném zásahu jednal v rámci plnění úkolů
organizace, pak se soudní praxe přiklání k názoru, že vzhledem k ustanovení § 421 (srov. nyní § 420
odst. 2) občanského zákoníku ve vztahu k ustanovení § 20 odst. 2 občanského zákoníku je v takovém

případě zásah způsoben organizací (právnickou osobou), jestliže je ovšem doloženo, že pracovník
jednal v rámci plnění úkolů organizace (viz Sborník III. Nejvyššího soudu, SEVT, Praha 1980, str. 182).“

25. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom
konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k

nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

26. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnenírozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom,ktorýzáväzneurčujeustanovenie§220ods.2C.s.p.dochádzanielenktomu,žerozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol

tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

29. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011)

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi

predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne ustáliť vo
svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný najmä v tých otázkach, ktoré boli
zjavne sporné medzi stranami počas konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude najmä ešte raz
skúmaťpasívnuvecnúlegitimáciužalovaného.Vnovomrozhodnutísanazákladeďalšiehodokazovania
vyporiada so spornými tvrdeniami strán v konaní a ustáli, či žalovaný komentoval správu žalobcu ako

odborného lesného hospodára na valnom zhromaždení z pozície člena výboru a týmto výborom bol na
takétokonaniepoverený,resp.mutakátopovinnosťvyplývalazčlenstvavovýbore, alebočiideovlastný
názor vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti. Na základe takto prijatého záveru vo veci rozhodne tak,
aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne
neodôvodnil.

31. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).